Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4Pc/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobkyne L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, proti žalovanému O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, právne zastúpenému Mgr. Tomášom Dragulom, advokátom, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p a t r i a nehnuteľnosti - pozemky, zapísané v katastri nehnuteľností na žalovaného, nachádzajúce sa v okrese Považská Bystrica, obci H., k. ú. H., a to parcela KNC č. XXX/X, záhrada o výmere 161 m2, evidovaná na LV č. XXX, parcely evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 50/60 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 488/49300 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 488/49300, 170/53300 a 503/799500 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 488/24650 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 503/399750 a 170/26650 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 503/799500 a 170/53300 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 503/1199250 a 170/79950 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, suma 51.783,- eur, ktorá bola získaná za prevod obchodného podielu, ku ktorému došlo na základe zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti L. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J. H. XX, ktorá zmluva bola dňa 29.09.2014 uzatvorená medzi žalovaným ako predávajúcim a O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim a suma 9.325,21 eur, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku manželov na oddelený majetok žalovaného.

II. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e nehnuteľnosti - pozemky, zapísané v katastri nehnuteľností na žalovaného, nachádzajúce sa v okrese Považská Bystrica, obci H., k. ú. H., a to parcelu KNC č. XXX/X, záhrada o výmere 161 m2, evidovanú na LV č. XXX, parcely evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 50/60 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 488/49300 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 488/49300, 170/53300 a 503/799500 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 488/24650 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 503/399750 a 170/26650 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 503/799500 a 170/53300 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 503/1199250 a 170/79950 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu zo zaniknutého BSM sumu 14.299,- eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

VI. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tým spôsobom, že za náhradu vo výške 8.000,- eur budú do výlučného vlastníctva žalovaného prikázané nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. H., za náhradu vo výške 6.500,- eur budú do výlučného vlastníctva žalovaného prikázané hnuteľné veci - zariadenie a vybavenie rodinného domu so súp. č. XX, ktorý je postavený na parc. KNC č. XXX, k. ú. H. a motorové vozidlo Š. M., L.: H.. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby bola žalovanému uložená povinnosť vyplatiť jej 7.983,90 eur titulom vyporiadania prostriedkov vnesených z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného majetku žalovaného. V žalobe žalobkyňa uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. - 196, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. - 197, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to počnúc právoplatnosťou predmetného rozsudku dňa 30.06.2016. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobkyňou a žalobcom do dnešného dňa nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, žiadala žalobkyňa o vyporiadanie BSM súd. Žalobkyňa uviedla, že do BSM patria nehnuteľnosti resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. H., zariadenie a vybavenie rodinného domu so súp. č. XX, ktorý je postavený na parc. KNC č. XXX, k. ú. H., v celkovej hodnote 10.000,- eur a osobné motorové vozidlo Š. M., L.: H., v hodnote 3.000,- eur. Ďalej uviedla, že z BSM boli do výlučného majetku žalovaného na rekonštrukciu rodinného domu so súp. č. XX, ktorý je postavený na parc. KNC č. XXX, k. ú. H., vynaložené peňažné prostriedky vo výške 6.639,- eur (na základe zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, uzatvorených v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.), vo výške 5.345,52 eur (na základe zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.) a vo výške 3.983,27 eur (na základe úveru Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. na nákup rodinného domu). Žalobkyňa navrhla prikázať všetky hnuteľné a nehnuteľné veci za peňažnú náhrady žalovanému. K žalobe žalobkyňa priložila výpisy z listov vlastníctva, potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.05.2016, č. k. - 196.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nehnuteľnosti označené žalobkyňou do BSM nemožno zahrnúť, nakoľko on sám je ich výlučným vlastníkom. Žalovaný konkrétne uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú obsahom žaloby, boli nadobudnuté štyrmi rôznymi spôsobmi: (I.) Nákup domu a pozemku v intraviláne od predávajúcej H. G. sa uskutočnil 25.02.1997, kedy žalovaný žalobkyňu nepoznal. (II.) Pri nákupe domu a pozemku v intraviláne 25.02.1997 sa žalovaný dohodol s predávajúcou, nakoľko táto mala záujem predať všetky svoje pozemky v k. ú. H., že pozemky v extraviláne žalovanému táto predávajúca prevedie potom, ako ich dedičsky vysporiada. Z tohto dôvodu bola pôvodne dohodnutá cena 50.000,- Sk za dom s pozemkom v intraviláne zvýšená na 80.000,- Sk a uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, v ktorej sa žalovaný s predávajúcou dohodol, že po vysporiadaní dedičstva prevedie predávajúca na žalovaného pozemky v extraviláne darovacou zmluvou. (III.) Nákup pozemku parc. KNC č. XXX/X, realizovaný kúpnou zmluvou uzatvorenou s predávajúcim J. R., bol financovaný z prostriedkov otca žalovaného. (IV.) Nákup lesných podielov od D. R. bol financovaný z prostriedkov otca žalovaného. V prípade nehnuteľností, ktoré nadobudol žalovaný do výlučného vlastníctva z prostriedkov jeho otca, žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala možnosť takéto zmluvy napadnúť v trojročnej premlčacej lehote odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným, pretože sa v danom prípade jedná o relatívne neplatný právny úkon. Ak tak neučinila, jej právo je premlčané a na výplatu za nehnuteľností nemá žiaden zákonný nárok. Ďalej sa žalovaný vyjadril k hnuteľným veciam, ktoré žalobkyňa zaradila do BSM a k prostriedkom, ktoré boli z BSM vynaložené na oddelený majetok žalovaného. Keďže hnuteľné veci v

ďalšom konaní sporové strany už nežiadali vyporiadať a ohľadne prostriedkov vynaložených z BSM na oddelený majetok žalovaného došlo medzi sporovými stranami k dohode na ich výške, súd sa týmito tvrdeniami sporových strán ďalej nezaoberal. K vyjadreniu k žalobe žalovaný priložil zmluvu o pôžičke zo dňa 11.05.1997, protokol o čerpaní pôžičky, Zmluvu o okamžitom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.05.1997, Zmluvu o stavebnom úvere zo dňa 24.11.2008, Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.03.1999, výpisy z účtov, Zmluvu o predaji motorového vozidla zo dňa 10.05.2005, faktúru č. XXXXXXXXX (kúpa osobného motorového vozidla Š. M.), Kúpnu zmluvu zo dňa 14.08.2013, Kúpnu zmluvu zo dňa 15.11.2001, Darovaciu zmluvu zo dňa 03.03.2004, Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 25.02.1997 a Kúpnu zmluvu zo dňa 25.02.1997.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že nie je pravdou, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k ním, ktoré sú uvedené v žalobe, do svojho výlučného vlastníctva. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalovaný podľa žalobkyne z prostriedkov patriacich do BSM. Pôžičku od otca žalovaného považuje žalobkyňa za účelovo vyhotovený dokument, neodrážajúci skutočnosť. Žalobkyňa spochybnila existenciu tejto pôžičky. Nesúhlasila ani s námietkou premlčania, nakoľko pre nadobudnutie vecí do BSM nie je potrebné, aby žalobkyňa žalovala žalovaného o neplatnosť právneho úkonu. Poukázala na , podľa ktorého aj vec nadobudnutá niektorým manželom patrí do BSM. Žalobkyňa spolu s týmto vyjadrením súdu predložila Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014 a Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 29.09.2014.

4. Na pojednávaní dňa 20.11.2018 žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, uviedla, že s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. spochybňuje platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014. Mala za to, že táto zmluva je relatívne neplatná z dôvodu, že nakoľko žalovaný nadobudol obchodný podiel za trvania manželstva, na jeho prevod bol potrebný súhlas manželky, teda žalobkyne. Žalobkyňa teda žiadala, aby jej bola vyplatená jedna polovica vyrovnacieho podielu. V prípade, keď súd dospeje k záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu relatívne neplatná nie je, žalobkyňa žiadala, aby jej bola vyplatená polovica kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, teda polovica sumy 51.783,- eur. Ďalej žalobkyňa spochybnila platnosť zmluvy o pôžičke z 12.05.1997, uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a otcom žalovaného ako veriteľom a uviedla, že táto zmluva bola vyhotovená účelovo pre potreby stopenia kúpnej ceny z prevodu obchodného podielu. Nebola uzavretá v r. 1997, ale je to listina novšia. Z listiny a prílohy podľa žalobkyne vyplýva, že bola vyhotovená v jeden a ten istý deň a nie počas 7 rokov. Žalobkyňa nepoprela, že finančné prostriedky boli poskytnuté otcom žalovaného. Poprela však tvrdenie žalovaného, že sa jedná o pôžičku od otca žalovaného žalovanému. Jednalo sa o finančnú výpomoc, ktorú poskytol otec žalovaného obom manželom. Tak to aj v priebehu manželstva deklaroval. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že nikdy žiadne finančné prostriedky nežiadal vrátiť. Ohľadne darovacej zmluvy uzatvorenej žalovaným s H.A. G. právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že touto darovacou zmluvou bol zakrytý iný právny úkon, a to kúpna zmluva, na základe ktorej už počas manželstva žalovaný nadobudol od H.A. G. predmetné nehnuteľnosti. Uvedené podľa právnej zástupkyne žalobkyne potvrdil sám žalovaný, keď uviedol, že H.A. G. mala záujem predať ďalšie pozemky a preto bola pôvodná cena drevenice zvýšená zo sumy 51.000,- Sk na 80.000,- Sk a uzavretá zmluva o budúcej zmluve.

5. Na pojednávaní dňa 16.05.2019 došlo medzi sporovými stranami k zhode v tom, že nežiadajú vyporiadať hnuteľné veci. Predmetom konania o vyporiadanie BSM tak ostali nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené v žalobe a obchodný podiel v spoločnosti L. J..S..Z.., resp. suma utŕžená z jeho predaja. Zároveň na tomto pojednávaní došlo medzi sporovými stranami k zhode v tom, že z BSM boli na oddelený majetok žalovaného vynaložené peňažné prostriedky vo výške 9.325,21 eur.

6. Na pojednávaní dňa 27.05.2021 došlo medzi sporovými stranami k zhode v tom, že hodnota spoluvlastníckych podielov žalovaného evidovaných na LV č. XXX, ktorá bola určená znalcom Ing. Garčárom na sumu 143,16 eur, sa nebude brať do úvahy pri určení výplatkovej povinnosti z BSM.

7. V záverečnom návrhu žalobkyňa uviedla, že rozvedení manželia počas manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely, tak, ako ich žalobkyňa špecifikovala v priebehu konania. Spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ako aj nehnuteľnosti ako celok, boli príslušnými znaleckými posudkami vyhotovenými a nenamietanými v tomto konaní ocenené celkom na sumu 29.117,77 eur. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmetné nehnuteľnosti a spoluvlastnícke

podiely nadobúdané za trvania manželstva nadobúdal z prostriedkov jeho výlučných. Žalobkyňa teda tvrdila, že jej vznikol nárok na vyplatenie jednej polovice z celkovej hodnoty ocenených nehnuteľností podľa znaleckých posudkov. Ďalej uviedla, že strany sporu ako manželia v priebehu manželstva zo spoločných prostriedkov splácali úvery poskytnuté Prvou stavebnou sporiteľnou, ktoré boli investované do výlučného majetku žalovaného, pričom výška spoločných investícií bola v konaní zhodne ustálená na sumu 9.325,21 eur. Ďalej žalobkyňa uviedla, že cenu, ktorú žalovaný za prevod obchodného podielu počas manželstva získal, považuje v plnom rozsahu za súčasťou BSM. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatnila sumu 25.891,50 eur ako polovicu splatenej pôžičky žalovaným svojmu otcovi na základe vzájomného započítania pohľadávok v zmysle listiny uzavretej dňa 29.09.2014. Žalobkyňa tak navrhla, aby súd zaviazal žalovaného k vyplateniu výplatkovej povinnosti voči žalobkyni celkovo v sume 45.113,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobkyňa uplatnila aj náhradu trov konania.

8. V záverečnom návrhu žalovaný uznal nárok žalobkyne na vyplatenie sumy 4.662,61 eur ako polovicu čerpaných úverov oboma účastníkmi sporu. Naproti tomu mal žalovaný za to, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa nemala záujem nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré uviedla do masy BSM v podanej žalobe. Preto žalovaný tieto žiadal nezahrnúť do masy BSM. Rovnako žiadal do BSM nezahrnúť obchodný podiel spoločnosti L. J..S..Z.., a to z dôvodu neurčitosti podaní, či má do BSM patriť kúpna cena za prevedený podiel, resp. hodnota obchodného podielu. V prípade, ak súd nebude súhlasiť s touto argumentáciou, žalovaný žiadal od hodnoty nehnuteľností odpočítať sumu 1.663,88 eur, ktorá predstavuje pôžičku výlučne žalovanému na kúpu nehnuteľností. V prípade, ak by mala byť zahrnutá do masy BSM hodnota obchodného podielu, žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vnosy, ktoré žalovaný do tohto majetku vykonal, prevyšujú samotnú hodnotu obchodného podielu, keď vnosy predstavujú spolu sumu 70.966,51 eur. Žalovaný tak žiadal, aby súd určil, že do BSM účastníkov konania patria len investície rozvedených manželov do majetku žalovaného, ktorých polovica je suma 4.662,61 eur, na ktorej výplatu zaviaže žalovaného voči žalobkyni. V ostatnom žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobkyne zmietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín - Kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.1997, Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.02.1997, Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.1997, Protokolu o čerpaní pôžičky, Kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2001, Darovacej zmluvy zo dňa 03.03.2004, Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 30.11.2007, Kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2013, Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014, Jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 29.09.2014, oboznámením rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.05.2016, č. k. - 196, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.07.2017, č. k. - 48, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.08.2018, č. k. - 81, oboznámením výpisov z listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX I. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H., oboznámením úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti L. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, so sídlom H. XX, znaleckým dokazovaním - znalecký posudok č. 21/2020 znalkyne Ing. Jarmily Prekopovej, znalecký posudok č. 1/2020 znalca Ing. Mareka Garčára, znalecký posudok znalca č. 51/2020 znalca Ing. Viliama Lejčíka a výsluchom svedka Ing. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX.

10. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.05.2016, č. k. - 196, súd zistil, že manželstvo sporových strán, ktoré bolo uzatvorené dňa 21.11.1998, bolo týmto rozsudkom rozvedené. Predmetný rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2016.

11. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14.07.2017, č. k. - 48, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.08.2018, č. k. - 81, súd zistil, že týmito bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému a otcovi žalovaného O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX domáhala určenia, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi majetkovej hodnoty obchodného podielu spoločnosti L. J..S..Z.. o veľkosti 86,66 %.

12. Znalec Ing. Lejčík určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností v k. ú. H. nasledovne: parc. KNC č. XXX, zastavané plochy a záhrada o výmere 54 m2 na sumu 467,10 eur, parc. KNC č. XXX, zastavané plochy a záhrada o výmere 754 m2 na sumu 6.522,10 eur, parc. KNC č. XXX/X, zastavané plochy a záhrada o výmere 161 m2 na sumu 1.392,65 eur a spoluvlastnícke podiely žalovaného k parcelám KNC č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX spolu na sumu 593,60 eur.

13. Znalkyňa Ing. Prekopová určila všeobecnú hodnotu spoluvlastníckych podielov žalovaného k nehnuteľnostiam, v k. ú. H., konkrétne parc. KNC č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX na sumu 2.871,14 eur (zaokrúhlene 2.900,- eur).

14. Znalec Ing. Garčár určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a spoluvlastníckych podielov žalovaného v k. ú. H., konkrétne zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, s druhom lesný pozemok, na sumu 17.217,77 eur. Hodnota spoluvlastníckych podielov žalovaného evidovaných na LV č. XXX, ktorá sa podľa dohody sporových strán na pojednávaní dňa 27.05.2021 nebude brať do úvahy, bola určená na sumu 143,16 eur.

15. Svedok O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, ktorý je otcom žalovaného, uviedol, že v roku 1997 uzatvoril zmluvu o pôžičke s oboma synmi. Podmienky v zmluve síce nie sú presne uvedené, ale medzi ním, manželkou a synmi bola jasná dohoda, že čerpať pôžičku môžu len na dva účely, a to stavbu rodinného domu a podnikanie, nakoľko žalovaný po skončení bakalárskeho štúdia chcel podnikať v oblasti poľnohospodárstva ako súkromne hospodáriaci roľník. K tomu, aby mohol podnikať, potreboval bývať v H., kde mal dohodnutý prenájom na dve maštale. Preto mu svedok povedal, že mu môže vypomôcť pri kúpe rodinného domu a v podnikaní. V tom čase bol žalovaný ešte slobodný. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená na sumu 3.000.000,- Sk. Peniaze neboli poskytnuté jednorazovo, ale boli postupne čerpané v jednotlivých rokoch tak, ako je uvedené v protokole o čerpaní. Tieto finančné prostriedky svedok dával žalovanému postupne. Keď žalovaný spravil nejakú etapu stavby, spravil rozpočet, tento spolu schválili a priebežne svedok dofinancovával investície. Na konci roka to všetko spočítali a zapísali. Túto evidenciu svedok nerobil kvôli žalobkyni, ale kvôli tomu, že s druhým synom uzatvoril rovnakú zmluvu o pôžičke. Druhý syn začal pôžičku čerpať až niekedy v roku 2004, keď začal stavať svoj rodinný dom. Druhý syn čerpal pôžičku taktiež po častiach, ale peniaze mu svedok posielal na účet, pretože býval v Bratislave. Ďalej svedok uviedol, že on vždy o peniazoch hovoril len so žalovaným. Tvrdil, že žalobkyňa nevedela o jeho dohode so žalovaným. Žalobkyňa bola podľa svedka len pri jednom obchode, keď sa kupoval pozemok od pána R.. Pri tomto obchode sa kúpna cena zdala privysoká a preto do rokovania vstúpila žalobkyňa a dohodla nižšiu cenu. Svedok uviedol, že sa pred poskytnutím finančných prostriedkov žalovanému radil s právničkou a táto mu poradila, že najlepšou formou ako poskytnúť peniaze je pôžička. Pokiaľ sa týka vrátenia pôžičky, dohoda bola podľa svedka taká, že finančné prostriedky z pôžičky budú musieť synovia vrátiť len vtedy, pokiaľ by nejako nezodpovedne s nimi hospodárili alebo sa rozviedli. Ďalej svedok uviedol, že na kúpu obchodného podielu spoločnosti L. J..S..Z.. žalovanému požičal sumu 440.000,- Sk. Svedok do tejto firmy vkladal peniaze aj sám. Keď vo februári 2014 odišla žalobkyňa od žalovaného, tak na valnom zhromaždení spoločnosti L. J..S..Z.. sa dohodlo, že žalovaný prevedie obchodný podiel na svedka. K hodnote za prevádzaný obchodný podiel dospeli sčítaním toho, čo dal svedok žalovanému pri založení spoločnosti (15 % podiel žalovaného), druhá časť bola navýšenie základného imania po tom, ako žalovaný vstúpil do firmy, ktoré peňažné prostriedky poskytol taktiež svedok a tretia časť bola suma 440.000,- Sk, ktorú poskytol svedok na kúpu obchodného podielu. V čase prevodu obchodného podielu žalobkyňa už bola odsťahovaná zo spoločnej domácnosti so žalovaným. Podľa svedka sa tak žiadnym spôsobom nepodieľala svojim súhlasom alebo nesúhlasom na prevode obchodného podielu. Ohľadne nadobudnutia nehnuteľností od H.A. G. svedok uviedol, že v roku 1997 bola dohodnutá cena 50.000,- Sk. Predávajúca ponúkla na predaj aj pozemky, ktoré však neboli ešte dedičsky vysporiadané. Tak sa dohodlo, že cena sa zdvihne na 80.000,- Sk a keď si pozemky vysporiada, tak ich prevedie na žalovaného. O tom existuje aj zmluva o budúcej zmluve, ktorú podpísala pani G. s tým, že keď bude mať vysporiadané dedičské konanie, pozemky prevedie na žalovaného. Kúpna cena bola opäť vyplatená z pôžičky, ktorú svedok žalovanému poskytol. Všetky ostatné pozemky, ktoré boli kúpené v k. ú. H., boli kúpené za finančné prostriedky, ktoré svedok poskytol vo forme pôžičky. Žalobkyňa svedkovi niekoľkokrát zopakovala, že žije so žalovaným na hranici chudoby, preto si svedok nemyslí, že by mali finančné prostriedky na kúpu akýchkoľvek nehnuteľností. Na otázku, či dával svedok peňažné prostriedky výlučne žalovanému alebo spoločne žalobkyni a žalovanému, svedok uviedol, že peniaze poskytoval výlučne žalovanému.

16. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.1997 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. Na základe tejto zmluvy žalovaný nadobudol za 80.000,- Sk nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc KNC č. XXX, hospodárske budovy bez súpisného čísla, postavené na parc. KNC č. XXX a pozemky - parc. KNC č.

XXX, zastavaná plocha o výmere 281 m2, parc. KNC č. XXX, zastavaná plocha o výmere 54 m2 a parc. KNC č. XXX, záhrada o výmere 754 m2, všetky nehnuteľnosti k. ú. H..

17. Zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.02.1997 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi H.A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX ako (budúcou) predávajúcou a žalovaným ako (budúcim) kupujúcim. V zmysle tejto zmluvy budúca predávajúca prehlásila, že kúpnou zmluvou zo dňa 25.02.1997, uzatvorenou medzi rovnakými zmluvnými stranami, predala nehnuteľnosti - budovy a pozemky v intraviláne k. ú. H. žalovanému ako kupujúcemu. Kúpna cena predmetnej zmluvy bola zvýšená z 50.000,- Sk na 80.000,- Sk s tým, že zároveň bude uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej predávajúca po vysporiadaní dedičského konania a nadobudnutí listu vlastníctva prevedie na kupujúceho darovacou zmluvou aj pozemky (ornú pôdu, trvalé trávne porasty a lesy) v extraviláne.

18. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.1997 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúročnej pôžičky peňazí do výšky 3.000.000,- Sk. Veriteľa a dlžník sa dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi na jeho žiadosť v písomnej, resp. v ústnej forme, príslušnú sumu peňazí v celosti alebo jej časti. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť veriteľovi podľa jej skutočného čerpania na jeho žiadosť v písomnej, resp. v ústnej forme, a to v celosti, resp. po častiach.

19. Z protokolu o čerpaní pôžičky vyplýva čerpanie pôžičky v rôznych sumách v období od 11.05.1997 do 31.07.2014. Každé odovzdanie a prevzatie požičanej sumy je potvrdené podpisom oboch zmluvných strán. Konkrétne bolo zistené, že žalovaný o. i. čerpal dňa 27.03.2000 sumu 36.000,- Sk na „splátku ZI EKOFARM“, dňa 16.01.2001 sumu 84.000,- Sk na „splátku ZI EKOFARM“, dňa 15.11.2001 sumu 20.000,- Sk na „kúpa pozemku R. st.“, dňa 25.01.2005 sumu 1.000.000,- Sk na „zvýšenie ZI EKOFARM“, dňa 30.12.2007 sumu 440 000,- Sk na „kúpu podielu L.“ a dňa 14.08.2013 suma 1.000,- eur na „kúpa pozemkov R.“.

20. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2001 súd zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., J. XXXX/XX-XX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Na základe tejto zmluvy žalovaný nadobudol za kúpnu cenu 3.220,- Sk nehnuteľnosť parc. KNC č. XXX/X, záhrada o výmere 161 m2, k. ú. H..

21. Z Darovacej zmluvy zo dňa 03.03.2004 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi H.R.A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému darované spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam KNE č. XXX/XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/., XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX/X a XXXX.

22. Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 30.11.2007 súd zistil, že medzi otcom žalovaného O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovaným ako nadobúdateľom bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu k spoločnosti L. J..S..Z.. Podľa tejto zmluvy je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy boli spoločníkmi v tejto obchodnej spoločnosti tak otec žalovaného ako aj žalovaný. Otec žalovaného bol v čase uzatvorenia zmluvy spoločníkom s obchodným podielom v rozsahu 24,4 %, čo zodpovedalo peňažnému vkladu vo výške 379.000,- Sk a nepeňažnému vkladu vo výške 61.000,- Sk. Žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy spoločníkom s obchodným podielom v rozsahu 62,2 %, čo zodpovedalo peňažnému vkladu vo výške 1.120.000,- Sk. Zmluvou o prevode obchodného podielu bol z otca žalovaného ako predávajúceho na žalovaného ako nadobúdateľa prevedený celý obchodný podiel otca žalovaného, t.j. obchodný podiel v rozsahu 24,4 %, ktorý zodpovedal peňažnému a nepeňažnému vkladu v celkovej výške 440.000,- Sk.

23. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2013 súd zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., C. XXX/X-X ako predávajúcou a štyrmi kupujúcimi, z ktorých jedným kupujúcim bola aj žalovaný. V zmysle tejto zmluvy žalovaný nadobudol za kúpnu cenu 1.000,- eur spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaným na LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel

503/799500), LV č. XXXX (spoluvlastnícky podiel 503/399750), LV č. XXXX (spoluvlastnícky podiel 503/799500) a LV č. XXXX (spoluvlastnícky podiel 503/1199250).

24. Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014 bolo zistené, že túto uzatvorili žalovaný ako prevádzajúci a otec žalovaného O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX ako nadobúdateľ. Predmetom tejto zmluvy bol odplatný prevod obchodného podielu prevádzajúceho na nadobúdateľa vo veľkosti 86,66 %, čo predstavuje splatený peňažný vklad vo výške 51.783,- eur (1.560.014,66 Sk). Podľa článku III. predmetnej zmluvy bod 1 bolo dohodnuté, že cena prevádzaného obchodného podielu je vo výške nominálnej hodnoty, t.j. suma 51 783,- eur. V článku III. bod 2 účastníci zmluvy sa dohodli, že cena prevádzaného obchodného podielu v dohodnutej výške je splatná do 10 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy, pričom nadobúdateľ je túto oprávnený splatiť aj prostredníctvom započítania vzájomných pohľadávok s prevádzajúcim, ktoré vznikli tomuto na základe pôžičky a peňazí, ktoré následne použil prevádzajúci na zvýšenie základného imania spoločnosti a chod spoločnosti.

25. V Jednostranného započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 29.09.2014 je uvedené, že O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX mal v danom čase voči žalovanému pohľadávku vo výške 98.253,77 eur, a to na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.1997. Ďalej bolo uvedené, že žalovaný má voči O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX pohľadávku vo výške 41.783,- eur, ktorá suma predstavuje odplatu za prevedený obchodný podiel v spoločnosti L. J..S..Z.., ku ktorému prevodu došlo na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014. Týmto započítaním O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX započítal uvedené pohľadávky. Bolo teda uvedené, že týmto započítaním zanikajú vzájomné pohľadávky vo výške 51.783,- eur a zostáva neuhradená pohľadávka O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX voči žalovanému vo výške 46.470,77 eur.

26. Z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti L. J..S..Z.. súd zistil, že žalovaný bol v období od 19.07.2000 do 26.02.2001 spoločníkom v tejto spoločnosti s vkladom vo výške 120.000,- Sk, ktorý bol splatený v rozsahu 36.000,- Sk, v období od 27.02.2001 do 17.02.2005 bol žalovaný spoločníkom v tejto spoločnosti s vkladom vo výške 120.000,- Sk, ktorý bol splatený v rozsahu 120.000,- Sk, v období od 18.02.2005 do 02.01.2008 bol žalovaný spoločníkom v tejto spoločnosti s vkladom vo výške 1.120.000,- Sk, ktorý bol splatený v rozsahu 1.120.000,- Sk a v období od 03.01.2008 do 13.10.2014 bol žalovaný spoločníkom v tejto spoločnosti s vkladom vo výške 1.560.000,- Sk, ktorý bol splatený v rozsahu 1.560.000,- Sk. Od 14.10.2014 už žalovaný nie je spoločníkom v tejto spoločnosti.

27. Podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

28. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

30. Podľa a , (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

31. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

32. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

33. Po zhodnotení všetkých skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Je nesporné, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.05.2016, č. k. - 196, právoplatným dňa 30.06.2016. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Keďže medzi stranami nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, žalobkyňa sa dôvodne domáhala v zákonom stanovenej trojročnej lehote jeho vyporiadania súdom.

34. Sporové strany predmetom konania učinili len nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, zapísané v katastri nehnuteľností na žalovaného, nachádzajúce sa v k. ú. H., evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX, peňažné prostriedky získané za predaj obchodeného podielu v spoločnosti L. J..S..Z.. a prostriedky vynaložené z BSM do oddeleného majetku žalovaného vo výške 9.325,21 eur. Vyporiadanie iných (hnuteľných vecí) sporové strany predmetom konania neučinili, resp. v priebehu konania na ich vyporiadaní súdom ďalej netrvali. Súd sa preto zaoberal len posúdením, či nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, zapísané v katastri nehnuteľností na žalovaného, nachádzajúce sa v k. ú. H., evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX a peňažné prostriedky získané za predaj obchodeného podielu v spoločnosti L. J..S..Z.. patria do BSM. Následne sa súd zaoberal vyporiadaním BSM, a to aj s prihliadnutím na prostriedky vynaložené z BSM do oddeleného majetku žalovaného vo výške 9.325,21 eur.

35. Zásadný charakter v danej veci mala pôžička otca žalovaného, z ktorej bola financovaná väčšina vecí, ohľadne ktorých sa vedie tento spor. Zmluvu o pôžičke uzatvorili dňa 11.05.1997 O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúročnej pôžičky peňazí do výšky 3.000.000,- Sk ( 99 581,76 eur). Veriteľ a dlžník sa dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi na jeho žiadosť v písomnej, resp. v ústnej forme príslušnú sumu peňazí v celosti alebo jej časti. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť veriteľovi podľa jej skutočného čerpania na jeho žiadosť v písomnej, resp. v ústnej forme, a to v celosti, resp. po častiach.

36. Žalobkyňa spochybňovala, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v roku 1997. Tvrdila, že tento dokument je len fiktívny a účelovo vytvorený pred rozvodom ich manželstva. Uvedené tvrdenia však nepreukázala. Uzatvorenie zmluvy vyplýva z predloženého listinného vyhotovenia zmluvy a uzatvorenie zmluvy potvrdili obe zmluvné strany - žalovaný a svedok O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX. Súd tak mal preukázané, že došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke v roku 1997 nebol žalovaný ženatý, je jasné, že úmyslom jeho otca bolo poskytnúť pôžičku len jemu. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že pôžičky boli poskytované obom manželom, bolo na nej, aby takúto skutočnosť preukázala, teda, že po uzatvorení manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k zmene úmyslu otca žalovaného, ktorá zmena viedla k úmyslu požičiavať peňažné prostriedky obom manželom. Túto skutočnosť žalobkyňa nepreukázala a svedok jasne uviedol, že jeho úmyslom vždy bolo požičiavať peňažné prostriedky len žalovanému.

37. Na vyššie uvedených skutočnostiach nič nemení ani fakt, že podľa je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Vzhľadom na uvedené je tak potrebné konštatovať, že medzi otcom žalovaného ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom boli uzatvorené v časovom rozpätí od 11.05.1997 do 31.07.2014 viaceré zmluvy o pôžičke, pričom každá z týchto zmlúv bola účinná až ku dňu reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov. Tieto zmluvy sa odlišujú výškou požičanej sumy, ale majú totožný obsah zmluvných dojednaní.

38. Čerpanie jednotlivých pôžičiek mal súd za preukázané z protokolu o čerpaní pôžičky, z ktorého vyplýva čerpanie pôžičky v rôznych sumách v období od 11.05.1997 do 31.07.2014. Každé odovzdanie a prevzatie požičanej sumy je potvrdené podpisom oboch zmluvných strán. Pokiaľ žalobkyňa spochybňovala podpisy na tomto protokole, nakoľko žalovaný mal v rôznom čase rôzny podpis a na protokole je podpis vždy rovnaký, túto skutočnosť bolo nevyhnutné v konaní preukázať. Keďže však pravosť protokolu o čerpaní pôžičky nebola relevantne spochybnená a údaje v tomto protokole korešpondujú s ostatnými skutočnosťami zistenými v konaní, súd z tohto dokumentu vychádzal.

39. Pokiaľ sa týka obchodného podielu, ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. ).

40. Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne - do bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela, ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke či ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28. 11. 1969, sp. zn. , R 57/1970). Na tieto závery ako na ustálenú rozhodovaciu prax poukázal Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí zo dňa 23.04.2008, sp. zn. , pričom dodal, že jestliže tedy každý z účastníků vynaložil na společný majetek peněžní prostředky z půjček, uzavřených každým z nich samostatně, bylo třeba je vypořádat jako vnos vynaložený každým z nich na společný majetek, neboť ObčZ upravující vypořádání BSM stanoví, že každý z manželů je při vypořádání oprávněn požadovat, aby mu bylo uhrazeno, co ze svého vynaložil na společný majetek.

41. Hoci ide o rozhodnutia českých súdov, je možné na ne v celom rozsahu odkázať, čo učinil napríklad aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 20.09.2017, sp. zn. . O tom, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax aj v Slovenskej republike, svedčia napokon aj ďalšie rozhodnutia, ku príkladu Krajský súd Trenčín v rozhodnutí zo dňa 18.02.2016, sp. zn. , uviedol, že nakoľko zmluvu o pôžičke uzavrela len navrhovateľka, nemôže ísť o spoločný dlh. Len za predpokladu, že by za pôžičku bola zakúpená vec, ktorá môže byť predmetom vyporiadania BSM, bolo by možné ju do vyporiadania zahrnúť a peňažné prostriedky, ktoré navrhovateľka vynaložila na zaplatenie pôžičky potom vyporiadať len ako prínos vynaložený na spoločný majetok. Súčasne Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo dňa 22.12.2016, sp. zn. , uviedol, že v súvislosti s individuálnymi záväzkami strán bude ale nevyhnutné rozlíšiť a zohľadniť prípady, ak bola za takto získané prostriedky (z úveru) jedným manželom nadobudnutá určitá vec, majetková hodnota (patriaca do BSM), následne je potrebné zohľadniť i to, aby sa manželovi uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, t. j. jeho finančný vklad, ktorý sa mu musí vrátiť (vnos vynaložený na spoločný majetok z úveru).

42. Podľa protokolu o čerpaní pôžičky zrejmé, že žalovaný čerpal dňa 27.03.2000 sumu 36.000,- Sk na „splátku ZI EKOFARM“, dňa 16.01.2001 sumu 84.000,- Sk na „splátku ZI EKOFARM“, dňa 25.01.2005 sumu 1.000.000,- Sk na „zvýšenie ZI EKOFARM“ a dňa 30.12.2007 sumu 440 000,- Sk na „kúpu podielu L..“ Žalovaný tak za jednotlivé pôžičky nadobudol obchodný podiel v spoločnosti L. J..S..Z.., prípadne pôžičky slúžili na zvýšenie základného imania tejto spoločnosti peňažným vkladom žalovaného. Žalovaný do kúpy obchodného podielu, resp. do vkladu do základného imania, neinvestoval iné prostriedky ako prostriedky poskytnuté jeho otcom vo výške 1.560.000,- Sk v rámci pôžičiek. Keďže zmluvy o pôžičke uzavrel len žalovaný (a nie aj jeho vtedajšia manželka - žalobkyňa), nemôže ísť o spoločný dlh (viď vyššie uvedené súdne rozhodnutia). Keďže za pôžičky bola zakúpená vec, ktorá môže byť predmetom BSM (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. ), obchodný podiel žalovaného v spoločnosti L. J..S..Z.. patril do BSM. V prípade, ak by obchodný podiel patril do BSM aj v čase zániku BSM, bolo by nevyhnutné vyporiadať ho.

43. V danom prípade je však potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že žalovaný svoj obchodný podiel (za trvania manželstva) predal a utŕžil zaň sumu 51.783,- eur. Žalobkyňa v tomto konaní namietala platnosť zmluvy o predaji obchodného podielu.

44. Je nutné uviesť, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. viedlo konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014. Preto súd prihliadol aj na závery vyplývajúce z tohto konania. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 14.08.2018, č. k. , uviedol, že otázka, či obchodný podiel, scudzený za trvania manželstva, patril do BSM žalobkyne a žalovaného a s tým súvisiaca otázka zahrnutia vyplatenej kúpnej ceny za obchodný podiel do masy BSM a dokonca i otázka prípadnej relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014

môžu byť riešené ako predbežné otázky v rámci už prebiehajúceho konania o vyporiadaní BSM. Ak totiž súd posudzuje platnosť/neplatnosť právneho úkonu ako otázku predbežnú (teda otázku, ktorá síce sama osebe nie je predmetom konania, ale jej vyriešenie je potrebné pre rozhodnutie vo veci), rieši ju bez ohľadu na to, kto je účastníkom tohto konania; úsudok o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu ako o predbežnej otázke môže súd učiniť aj keby účastníkom konania nebol žiadny z účastníkov právneho úkonu. Zároveň krajský súd konštatoval, že súdna prax zastáva v zásade jednotný právny záver, podľa ktorého v konaní o vyporiadanie BSM súd prikazuje obchodný podiel vždy manželovi

- spoločníkovi, pričom druhému manželovi zakladá vlastnícke právo iba k určitej (vyčíslenej) časti majetkovej hodnoty BSM tvorenej daným obchodným podielom. Žalobkyňa sa preto, ani v prípade úspechu v tomto konaní, nemôže stať (spolu)vlastníčkou obchodného podielu, ktorého majiteľom je od jeho nadobudnutia nemenne (až do scudzenia) vždy iba manžel - spoločník, v súčasnosti na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, žalovaný 2/.

45. Z vyššie uvedených záverov krajského súdu je teda jasné, že súd si v tomto konaní o vyporiadanie BSM môže samostatne ako predbežnú právnu otázku posúdiť, či bola zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014 uzatvorená platne. Zároveň je však zrejmé, že súd v konaní o vyporiadanie BSM nemôže túto zmluvu zneplatniť v tom zmysle, že by v prípade posúdenia predbežnej otázky tak, že zmluva je neplatná, prinavrátil predošlý stav, t.j. znovu urobil vlastníkom obchodného podielu žalovaného. V súlade s vyššie uvedeným tak súd nemôže, aj v prípade posúdenia predbežnej otázky tak, že zmluva je neplatná, určiť, že obchodný podiel patrí do BSM, nakoľko vlastníkom obchodného podielu už (a v čase zániku BSM) bola iná osoba. Do BSM tak v tomto prípade môže, a to bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.09.2014, patriť len suma, ktorú za prevod obchodného podielu utŕžil žalovaný, t.j. suma 51.783,- eur. Je teda bez právneho významu skúmať (napríklad znaleckým dokazovaním, ako to navrhla žalobkyňa) cenu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti L. J..S..Z.. ku dňu zániku manželstva, nakoľko takto určená výška by bola len teoretickou hodnotou obchodného podielu a nie sumou, za ktorú bol obchodný podiel predaný a ktorá teda predstavuje reálnu majetkovú hodnotu, ktorá parí do BSM a ktorá môže byť medzi manželmi vyporiadaná.

46. Súd tak ustálil, že do BSM patrí suma 51.783,- eur, ktorá bola získaná za prevod obchodného podielu, ku ktorému došlo na základe zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti L. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, zo dňa 29.09.2014, uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim. Pri vyporiadaní BSM je však potrebné prihliadnuť na vnos žalovaného vynaložený na spoločný majetok, keď obchodný podiel bol získaný za sumu 1.560.000,- Sk (čo predstavuje 51.782,51 eur), ktorá bola poskytnuté len žalovanému pôžičkami od jeho otca. Z uvedeného je zrejmé, že suma utŕžená za predaj obchodného podielu sa (približne) rovná vnosu žalovaného.

47. Pokiaľ sa týka nehnuteľností, je nesporným faktom, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, v k. ú. Podskalie, a to pozemkov - parciel, ktoré sú evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX. V konaní bolo sporné, ktoré z týchto nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, patria do BSM.

48. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že stavby - rodinný dom súp. č. XX, postavený na parcele KNC č. XXX a hospodárska budova bez súp. č., postavená na parcele KNC č. XXX a pozemky

- parcely KNC č. XXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2), č. XXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere č. 54 m2) a č. XXX (záhrada o výmere 754 m2), všetky k. ú. H., evidované na LV č. XXX, boli nadobudnuté žalovaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.1997 od H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX. Tieto nehnuteľnosti tak boli nadobudnuté žalovaným pred uzatvorením manželstva. Z uvedeného teda vyplýva, že nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného.

49. Ďalej mal súd za preukázané, že pozemok - parc. KNC č. XXX/X (záhrada o výmere 161 m2), k. ú. H., evidovaný na LV č. XXX, bol nadobudnutý žalovaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2001 od J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., J. XXXX/XX. Táto nehnuteľnosť tak patrí do BSM, nakoľko bola nadobudnutá za trvania manželstva. Za túto nehnuteľnosť zaplatil žalovaný kúpnu cenu vo výške 20.000,- Sk. Túto sumu žalovaný získal pôžičkou od otca, o čom svedčí zápis v protokole o čerpaní

pôžičky („kúpa pozemku R. st.“). Suma 20.000,- Sk tak predstavuje vnos žalovaného vynaložený na spoločný majetok.

50. Ďalej mal súd za preukázané, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 50/60 k parceliam, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 488/49300 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 488/49300 a 170/53300 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 488/24650 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 170/26650 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 170/53300 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 170/79950 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, všetky k. ú. H., boli nadobudnuté žalovaným na základe darovacej zmluvy zo dňa 03.03.2004 od H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX. Skutočnosť, že tieto spoluvlastnícke podiely prešli na žalovaného na základe tejto darovacej zmluvy nevyplýva priamo zo znenia darovacej zmluvy, nakoľko v tejto boli označené ako parcely reg. KNE a mali iné parcelné čísla a boli evidované na iných listoch vlastníctva. Skutočnosť, že ide o spoluvlastnícke podiely, ktoré boli na žalovaného prevedené na základe tejto darovacej zmluvy, vyplývala súdu len z tvrdenia žalovaného. Súd tomuto tvrdeniu uveril, nakoľko žalobkyňa v konaní toto tvrdenie nespochybnila a nenavrhla ďalšie dokazovanie, ktorého účelom by bolo stotožnenie predmetných nehnuteľností. Keďže tieto nehnuteľnosti získal žalovaný darom, nemali by patriť do BSM. Avšak v danom prípade je potrebné prihliadnuť na tvrdenia žalovaného a skutočnosti zistené výsluchom svedka - O.. D., nar. XX.XX.XXXX (otca žalovaného), ktorí uviedli, že sa s darkyňou H. G. ešte v roku 1997 dohodli, že jej ako predávajúcej zaplatia za nehnuteľnosti uvedené v odseku 48. tohto odôvodnenia o 30.000,- Sk viac, pokiaľ ona na nich prevedie darom (po vysporiadaní vtedy prebiehajúceho dedičského konania) všetky ňou následne získané nehnuteľnosti v extraviláne obce H.. O uvedenom svedčí aj zmluva o budúcej zmluve zo dňa 25.02.1997. Je teda zrejmé, že darovacou zmluvou zo dňa 03.03.2004 bol zastretý iný právny úkon, a to kúpna zmluva, na základe ktorej by H. G. previedla všetky ňou vlastnené pozemky v extraviláne obce H. na žalovaného za kúpnu cenu 30.000,- Sk. Za platný je tak možné považovať len tento zastretý právny úkon, a teda kúpnu zmluvu. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že aj tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté do BSM, keďže k ich získaniu došlo kúpnou zmluvou uzatvorenou jedným z manželov za trvania manželstva. Suma 30.000,- Sk, ktorú žalovaný zaplatil ešte v roku 1997, tak predstavuje jeho vnos na spoločný majetok.

51. Ďalej mal súd za preukázané, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 503/799500 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 503/399750 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 503/799500 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 503/1199250 k parcelám, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, všetky k. ú. H., boli nadobudnuté žalovaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2013 od predávajúcej D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., C.Á. XXX/X. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že aj tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté do BSM, keďže k ich získaniu došlo kúpnou zmluvou uzatvorenou jedným z manželov za trvania manželstva. Za tieto spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zaplatil žalovaný kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur. Túto sumu žalovaný získal pôžičkou od otca, o čom svedčí zápis v protokole o čerpaní pôžičky („kúpa pozemkov R.“). Suma 1.000,- eur tak predstavuje vnos žalovaného vynaložený na spoločný majetok.

52. Ďalej mal súd za preukázané, že pozemky (v celosti) evidované na LV č. XXX, k. ú. H., boli podľa výpisu z listu vlastníctva získané na základe zámennej zmluvy zo dňa 04.05.2016, teda za trvania manželstva. Na základe uvedeného je zrejmé, že aj tieto pozemky patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, nakoľko žalovaný nepreukázal opak.

53. K námietke žalovaného, že žalobkyňa nikdy neprejavila úmysel nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré by mali tvoriť masu BSM, súd uvádza, že túto skutočnosť žalovaný v konaní nepreukázal. Vo všeobecnosti platí, že do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Nehrá žiadnu rolu tá skutočnosť, kto bol zapísaný ako vlastník veci v katastri nehnuteľnosti. Súd preto vychádzal z domnienky, že všetky nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté za trvania manželstva mali úmysel nadobudnúť obe súčasné sporové strany ako majetok spoločný, patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Táto domnienka je vyvrátiteľnou, čo však v konaní nebolo učinené. Len tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nejavila o predmetné nehnuteľnosti záujem, na vyvrátenie tejto domnienky nestačí. Zároveň je potrebné poukázať aj na svedeckú výpoveď O.. H. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že žalobkyňa bola minimálne pri nákupe nehnuteľností od pána

R., vložila sa do predzmluvných jednaní a dohodla nižšiu kúpnu cenu. Námietka žalovaného ohľadne nezáujmu žalobkyne o nadobudnutie nehnuteľností tak nie je dôvodná.

54. Všetky vyššie zmienené nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX I. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. H., boli v priebehu konania ocenené znalcami, a to znalcom Ing. Viliamom Lejčíkom, znalcom z odboru stavebníctva, ktorý ohodnotil len parcely označené ako zastavané plochy a nádvoria a záhrady, znalkyňou Ing. Jarmilou Prekopovou, znalkyňou v odbore poľnohospodárstvo, ktorá ohodnotila len parcely označené ako trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy a znalcom Ing. Marekom Garčárom, znalcom z odboru lesníctvo, ktorý ohodnotil len parcely označené ako lesné pozemky. Každá nehnuteľnosť tak bola ohodnotená znalcom z príslušného odboru podľa jej druhového určenia. Znalec Ing. Lejčík určil hodnotu ním oceňovaných nehnuteľností na sumu 8.975,45 eur. Znalec Ing. Garčár určil hodnotu ním oceňovaných nehnuteľností na sumu 17.219,77 eur. Znalkyňa Ing. Prekopová určila hodnou ňou oceňovaných nehnuteľností na sumu 2.871,14 eur. Spolu tak nehnuteľnosti - pozemky vo vlastníctve žalovaného v čase ku dňu zániku BSM mali hodnotu 29.064,36 eur. Od tejto sumy je však potrebné odrátať cenu nehnuteľností, ktoré nepatria do BSM, a to pozemky - parcely KNC č. XXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere č. 54 m2) a č. XXX (záhrada o výmere 754 m2), obe k. ú. H., evidované na LV č. XXX, ktorých cena bola znalcom určená na sumu 6.989,20 eur. Rovnako je potrebné od vyššie uvedenej hodnoty nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve žalovaného v čase zániku BSM odrátať hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného k parcelám evidovaným na LV č. XXX, nakoľko sporové strany sa dohodli na ich nulovej hodnote. Je tak potrebné odrátať sumu 143,16 eur. Cena nehnuteľností, ktoré partia do BSM, tak v čase jeho zániku predstavovala sumu 21.932,- eur (29.064,36 eur mínus 6.989,20 eur a mínus 143,16 eur).

55. Hodnota masy BSM predstavuje sumu 83.040,21 eur, ktorá suma je zložená z prostriedkov získaných predajom obchodného podielu žalovaného v spoločnosti L. J..S..Z.. vo výške 51.783,- eur, prostriedkov, ktoré predstavujú hodnotu nehnuteľností v čase zániku BSM vo výške 21.932,- eur a prostriedkov vo výške 9.325,21 eur, ktoré boli zo spoločného majetku manželov vynaložené na oddelený majetok žalovaného z účelom splatenia jeho dlhov z úverových zmlúv.

56. Sporové strany navrhli ohľadne nehnuteľností vyporiadanie tak, že všetky nehnuteľnosti získa žalovaný, pričom tento bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu z vyporiadania BSM. Preto súd všetky nehnuteľnosti prikázal žalovanému.

57. Vnosy žalovaného do spoločného majetku predstavujú sumu 54.442,21 eur (vnos na obchodný podiel 51.782,51 eur, vnos na nehnuteľnosti 2.659,70 eur /20.000,- Sk + 30.000,- Sk + 1.000,- eur/).

58. Hodnota vecí v BSM po odrátaní vnosov je tak 28.598,- eur (0,49 eur na výnose z predaja obchodného podielu, 19.272,30 eur na nehnuteľnostiach, 9.325,21 eur na prostriedkoch vynaložených z BSM na oddelený majetok žalovaného). Keďže všetky nehnuteľnosti boli prikázané žalovanému, žalobkyni je dôvodné priznať náhradu z vyporiadania BSM vo výške 14.299,- eur (50 % x 28.598,- eur). Vzhľadom na výšku plnenia je dôvodné predlžiť lehotu na plnenie na 30 dní.

59. Dňa 15.6.2021 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, ktorým reagoval na vyjadrenia žalobkyne v priebehu konania. Spolu s vyjadrením predložil listinné dôkazy a 2 ks CD nosičov . Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 27.5.2021 súd vyhlásil dokazovanie za skončené, súd na žalovaným predložené vyjadrenie a listinné dôkazy neprihliadal.

60. Každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, nakoľko žalobkyňa v konečnom návrhu žiadala uložiť žalovanému zaplatiť jej titulom vyporiadavacieho podielu zo zaniknutého BSM sumu 45.113,- eur, žalovaný žiadal uložiť mu zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadavacieho podielu zo zaniknutého BSM sumu 4.662,61 eur a súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadavacieho podielu zo zaniknutého BSM sumu 14.299,- eur. Nie je teda možné hovoriť o prevažnom úspechu niektorej zo strán sporu. O trovách konania tak bolo nutné rozhodnúť podľa tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

61. V priebehu konania vznikli výdavky štátu, ktoré boli použité na vyplatenie znalečného ustanoveným znalcom. O nároku štátu na náhradu trov konania je potrebné rozhodnúť v zmysle . Keďže

v danom prípade žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, je nutné zaviazať obe sporové strany na náhradu trov štátu v rozsahu po 50 %.

62. Súd zaviazal na náhradu trov štátu aj žalobkyňu, hoci táto bola v priebehu konania oslobodená od súdnych poplatkov. Uvedené bolo dané výsledkom konania, keď žalovanej bol priznaný nárok na náhradu z vyporiadania BSM vo výške 14.299,- eur. Týmto dôjde k zmene majetkových pomerov žalobkyne, ktorá spôsobí aj odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) .

Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.