Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/277/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky U.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., G. XX/XX, zastúpenej A.. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33 a otca W. B. T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. XXXX/X, t.č. I., Z. XX,AXXX o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

rozhodol:

Súd udeľuje súhlas za otca k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej S. I., nar. XX.XX.XXXX na priezvisko "X.".

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2020 domáhala, aby súd udelil súhlas namiesto otca maloletého dieťaťa na zmenu priezviska maloletej S. I., nar. XX.XX.XXXX na priezvisko X.. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá S. žije s ňou a jej manželom v jednej domácnosti. Jej manžela považuje z svojho otca. Dieťa prejavilo záujem volať sa X.. Z hľadiska ďalšieho vývoja maloletej by bolo prospešné, aby sa volala tak ako zvyšní členovia jej rodiny. V školskom roku 2021/2022 začne navštevovať základnú školu a bolo by v jej záujme, aby jej priezvisko bolo zmenené v čase, keď nastúpi povinnú školskú dochádzku. (1)

Matka na pojednávaní uviedla, že návrh na udelenie súhlasu za otca k zmene priezviska maloletého dieťaťa podala z dôvodu, že samotná maloletá S. dala podnet k tomu, aby začala uvažovať o tom, aby zmenila priezvisko maloletého dieťaťa. Minulé leto si začala uvedomovať svoje priezvisko a skutočnosť, že ho má iné ako ona s manželom. S manželom očakávajú narodenie dieťaťa, ktoré bude mať samozrejme priezvisko rovnaké ako majú s manželom. Sama S. prišla s tým, že by aj ona chcela mať rovnaké priezvisko ako majú alebo budú mať všetci. Chce sa volať ako sa volá zvyšok rodiny. Vysvetlila jej samozrejme, že má priezvisko po svojom otcovi. S otcom dieťaťa sa dohodli na priezvisku I. pre maloletú. Rozišli sa ešte pred narodením dieťaťa. Od narodenia maloletej býva v spoločnej domácnosti s manželom. Manželstvo s ním uzatvorila 12.12.2015. Manžel jej v starostlivosti o maloletú pomáha. Dieťa má k nemu vytvorený vzťah ako k otcovi a oslovuje ho tatino. Od narodenia ho berie ako svojho otca. Kontakty maloletej a biologického otca sa po narodení dieťaťa realizovali asi pol roka pravidelne, raz do mesiaca. Neskôr sa stretli a prišiel za maloletou asi tri krát. Naposledy v 5/2018. Odvtedy nie je s dieťaťom v žiadnom kontakte, ani v osobnom ani v telefonickom, ani prostredníctvom sociálnych sietí. Nekontaktuje ani ju, nežiada žiadne informácie o dieťati. S rodinou otca je maloletá v kontakte len prostredníctvom jej komunikácie s matkou otca a jeho sestrou, stará matka jej na Vianoce a na sviatok vždy pošle darček. V osobnom kontakte so starou matkou bola asi vtedy, keď mala S. dva roky. Dieťa nie

je v kontakte ani so svojimi súrodencami zo strany otca. Otca dieťaťa požiadala a informovala ho o tom, že S. chce mať rovnaké priezvisko ako ona. Písala mu email, na ktorý neodpovedal, písomná zásielka sa vrátila nedoručená. Tento rok S. zapísali do školy. Aj pri tejto príležitosti udávala, že by chcela mať priezvisko ako majú oni s manželom. Na svojho otca si nepamätá, nie je medzi nimi vytvorený vzťah. Ako uviedla má vytvorený vzťah k jej manželovi a toho aj volá tatino. Rozdielne priezviská jej robia problémy pri administratívnych úkonoch, vždy musí nosiť nielen rodný list dieťaťa, ale aj sobášny list, aby vedela preukázať väzbu medzi nimi. Otec si vyživovaciu povinnosť k dcére dobrovoľne neplnil. Neplatenie výživného riešila cez exekútora, až následne začal dobrovoľne prispievať na výživu dcéry. K dnešnému dňu zameškané výživné nemá. Nekontaktoval ju otec ani pred týmto súdnym pojednávaním. (2)

Právna zástupkyňa matky v záverečnom návrhu uviedla, že návrh považuje za dôvodne podaný a žiada súd, aby mu vyhovel. Považuje za preukázané, že otec sa dlhodobo s dieťaťom nestretáva a neudržiava s ním žiadny kontakt, napriek tomu, že mu je adresa a bydlisko dieťaťa známe a rovnako má emailový kontakt na matku. Maloletá od narodenia býva v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom s tým, že obaja majú priezvisko X.. Dieťa sa chce prirodzene volať ako jej rodina a sama sa aj k tomuto vyjadrila. Rozdielne priezvisko matky a dieťaťa jej robí problém v sociálnej a administratívnej oblasti. Otec neprejavil opravdivý záujem o svoje dieťa. Ak by mal v budúcnosti záujem si vzťah vybudovať, zmenené priezvisko nie je v tom prekážkou.(3)

Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky na zmenu priezviska maloletej nesúhlasí. Myslí si, že matka zmenu priezviska dieťaťa už pripravovala dávno. Aj v čase keď sa s maloletou stretávali, nechcela ju predstaviť ako otca dieťaťa ale len ako priateľa. V roku 2019 strávil dlhšie obdobie v Portugalsku, následne v roku 2020 prišla pandémia a toto boli skutočnosti, ktoré zabrzdili komunikáciu medzi ním a matkou, resp. maloletou. Samozrejme treba brať do úvahy aj jazykovú bariéru, ktorá je medzi nimi

- dieťa nehovorí ani anglicky ani portugalsky. Matke dal ponuku, že môže dieťa zobrať na prázdniny na dva týždne do Portugalska, pretože jeho rodičia majú problém s vycestovaním sem. Po návrate na Slovensko mu starostlivosť o syna I. a pracovný doba od 9.00 do 19.00 hod neumožňovali stretávať sa s maloletou S.. S dcérou bol naposledy osobne v máji 2018 ako uviedla matka. Odvtedy ju nevidel. Nepožiadal odvtedy matku o kontakt s dieťaťom, nemá na ňu kontakt. Matka pristupovala k dieťaťu veľmi egoisticky. Už pred narodením dieťaťa mala vzťah so súčasným manželom. Zdôraznil, že maloletá je štátnou občiankou aj Portugalska. Čím bude dieťa staršie a nezávislejšie na matke, bude mať aj ona potrebu s ním kontaktovať. Jazyková bariéra bude menší problém. Chcel by, aby mala vytvorený vzťah aj k jeho synovi I.. Aktuálne má informácie o maloletej len od svojej matky, ktorá komunikuje s matkou dieťaťa, ktorá jej posiela fotky. Vie, že maloletá je v poriadku po zdravotnej stránke, iné informácie ohľadom školy a jej záujmov samozrejme nemá z tých dôvodov ako uviedol. Je pre neho potešenie a česť byť otcom maloletej S.. A. si, že čas a skutočnosť, že dieťa bude staršie prispejú k vytvoreniu vzťahu a prehĺbeniu vzťahu medzi nami. Nevie presne povedať ako a kedy sa bude ten vzťah vyvíjať, chce však na tom pracovať a byť súčasťou života dieťaťa. Myslí si, že v súčasnosti ho S. považuje skôr za priateľa. To že vie, že existuje a je jej otec, je zásluha aj jeho matky, ktorá sa o tom snažila s matkou komunikovať. Nekontaktoval ani súd ani príslušné úrady za účelom nadviazania kontaktu s dieťaťom. Bránila mu v tom určitá byrokracia a aj jazyková bariéra vo vzťahu k S.. Čo sa týka vyživovacej povinnosti k dieťaťu, túto si v súčasnosti plní riadne. Výživné prestal platiť niekedy v roku 2018, boli s matkou dieťaťa dohodnutí na určitej sume a to výživné platil až do roku 2018. Následne bol dlho nezamestnaný, bez príjmu a neplatil žiadne výživné. Až po exekúcii v 4/2020 začal výživné platiť riadne tak ako určil súd. Počas súdneho konania odišiel do Portugalska a nevedel, že má platiť výživné. Neinformoval sa o tom, ako dopadlo súdne konanie. Nad rámec určeného výživného otec dieťaťu neprispieva. pokiaľ dostane darček od jeho matky je to aj v jeho mene. Tri roky dieťa nevidel, nepozná detaily z jeho života. Je dôležité aké má priezvisko, pretože to ju spája so ním a s jeho rodinou. Vie, že sa manžel matky určite o maloletú dobre stará, ale otcom dieťaťa je on a spoločné priezvisko je aktuálne jediný právny záväzok medzi ním a dieťaťom. (4)

V záverečnom návrhu otec žiadal návrh zamietnuť. Zmenu priezviska považuje za prekážku a samotný návrh považuje za neopodstatnený. Sociálny dopad rozdielnych priezvisko matky a dieťaťa nie je predmetom tohto konania a nie je podstatný. Zmenené priezvisko dieťaťa do budúcna si nemyslí, že by mohlo predurčovať jeho vzťah k dieťaťu. (5)

Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že navrhuje vyhovieť návrhu matky a udeliť za otca súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska vzhľadom k vyjadreniu

dieťaťa ako ja ku skutočnosti, že otec sa dlhodobo nepodieľa na výchove dieťaťa, neudržiava s ňou a neprehlbuje kontakt s dieťaťom. Do dnešného pojednávania nepreukázal, že má o maloletú záujem ako rodič. (6)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťoval názor maloletého dieťaťa, oboznámil sa s obsahom návrhu matky zo dňa 20.10.2020 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:

- sobášny list matky

- list matky otcovi zo dňa 13.11.2020

- vyhodnotenie exekučného konania

- správa z pohovoru s mal. S. zo dňa 5.5.2021

- pripojený spis Okresného súdu Nitra a z neho rodný list mal. S. a rozsudkom -220 zo dňa 19.02.2019 a zistil tento skutočný a právny stav: (7)

Maloletá S. I., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky C. X., nar. XX.XX.XXXX a otca W. B. T. I., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra -220 zo dňa 19.02.2019 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej S. I. tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne od 18.09.2017, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to sumu 280 eur k rukám matky a sumu 70 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený súdnou cestou. (8)

Maloletá S. I. žije od narodenia v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej manželom A. X., s ktorým matka uzatvorila manželstvo dňa 12.12.2015. Manželia očakávajú narodenie spoločného potomka. Rodičia maloletého dieťaťa nikdy nezabezpečovali spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa, dieťa je od narodenia v starostlivosti matky na základe dohody rodičov. Otec prispieval na výživu dieťaťa sumou 200 eur mesačne do 10/2018 a od 11/2018 do 01/2019 prispieval sumou 40 eur mesačne, od 02/2019 neprispieval vôbec až do 4/2020, až na základe exekučného konania si začal dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v súdom stanovenej výške (zameškané výživné bolo 8064,87 eura). S dcérou sa stretával nepravidelne, v roku 2018 sa realizovali len dva kontakty a to vždy v prítomnosti matky, naposledy v 5/2018, od roku 2019 sa s dcérou nestretol vôbec, nie je s ňou ani v osobnom, ani v telefonickom kontakte, ani prostredníctvom sociálnych sietí. Informácie o dieťati má len sprostredkované od svojej matky, ktorá komunikuje s matkou mailom pri príležitosti sviatkov dieťaťa a Vianoc. Sám otec potvrdil, že nekontaktoval ani pediatra dieťaťa, ani predškolské zarodenie, ktoré navštevuje, za účelom získania informácií o dieťati, s matkou komunikovať nechce a vek dieťaťa a jazyková bariéra je dôvodom, prečo sa s maloletou nestretáva osobne a nekontaktuje ju iným spôsobom. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra potvrdil skutočnosť, že otec ich od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej ani predtým nekontaktoval a nežiadal pomoc pri realizácii styku otca s maloletou. (9)

Maloletá S. svojho biologického otca nepozná, za svojho otca považuje manžela matky, má k nemu vytvorenú väzbu a plnohodnotný citový vzťah. Matka, manžel matky majú priezvisko X.. Maloletá S. sa s touto novou rodinou plne identifikuje, túži po tom, aby bolo jej priezvisko zmenené a volala sa priezviskom X.. Maloletá je vo veku, kedy začíta vnímať tieto rozdiely, čo má vplyv na jej správanie a vonkajšie prejavy. Počas rozhovoru na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra sa maloletá vyjadrila, že chce mať rovnaké priezvisko ako maminka a tatinko a jej súrodenec, ktorého má maminka v brušku. Rodičia sa volajú C. a A.. Teraz sa volá ako sa volá jej otec, ten sa s maminkou pohádal, keď bola ešte v brušku a ani ho nevidela. (10)

Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. (11)

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (12)

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (13)

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne. Súd nemôže zmeniť priezvisko dieťaťa, na ktorom sa rodičia dohodli, môže len udeliť súhlas rodičovi k podaniu žiadosti na zmenu priezviska namiesto rodiča, ktorý nesúhlasí so zmenou priezviska dieťaťa (v tomto prípade za otca). V takýchto prípadoch sa jedná o nezhodu (nedohodu) rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok, pričom súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov ( proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň dostatočný záujem, dlhodobým odlúčením dochádza k vzájomnému. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, teda ak zmena priezviska prispeje k zdravému vývinu maloletého dieťaťa. (14) Maloletá S. má na základe dohody rodičov, ktorí neboli manželmi, priezvisko otca I.. Matka maloletej uzatvorila v roku 2015 manželstvo s novým partnerom, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti od narodenie maloletej S. a prevzala priezvisko manžela. Maloletá vyjadrila spokojnosť v novej rodine, pekný vzťah k manželovi matky, ktorého nazýva tatinom (maloletá vie, že nie je jej otcom, vie že má druhého otca, ktorého však nevidela a nepozná ho), sama žiadala zmenu a vyjadrila súhlas s tým, aby mala priezvisko ako všetci ostatní členovia rodiny (matka je tehotná, spoločné dieťa manželov bude mať po narodení bude mať priezvisko X.). (15) V konaní bolo preukázané, že otec sa o dcéru dlhodobo riadne nezaujíma, okrem plnenia si súdom určeného výživného (dobrovoľne začal otec uhrádzať výživné až po nariadení exekúcie v r. 2020) nezabezpečuje jej potreby, nestýka sa s ňou, neinformuje sa o jej zdravotnom stave, o jej školskom vzdelávaní, nevykonáva svoje rodičovské práva. Dieťa v súčasnosti nemá s otcom vytvorený citový vzťah, nepamätá si ho, od r. 2018 nie sú v žiadnom kontakte (naposledy sa stretli v 5/2018). Vyjadrenie otca o nerealizácii kontaktov a neprejavovaní záujmu o svoje dieťa z dôvodu jazykovej bariéry, pracovnej zaneprázdnenosti otca, pobytu mimo územia Slovenska a pandémie Covid 19 súd považoval za nepresvedčivé. Sám uviedol, že s matkou dieťaťa odmieta komunikovať, o dieťa sa nezaujímal ani u ošetrujúceho lekára dieťaťa alebo nekontaktoval predškolské zariadenie, ktoré maloletá navštevovala. Nie je preto zrejmé, ako chce svoj vzťah s dcérou v budúcnosti rozvíjať (ako prezentoval na pojednávaní) pokiaľ nemá žiadne informácia o svojom dieťati, dieťa ho nepozná a nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah (ani priateľský ako sa domnieva otec). Tento stav nebol spôsobený tým, že by matka otcovi bránila vo výkone rodičovských práv, ale nezáujmom otca o svoje maloleté dieťa. Žiaden s otcom uvádzaných dôvodov, prečo sa nestretáva so svojim dieťaťom, nie je dôvod na dlhodobé prerušenie kontaktu medzi nimi (ani telefonický záujem, prostredníctvom sociálnych sietí, ani písomný, ani len pri príležitosti sviatkov dieťaťa) a neprejavenie záujmu o maloleté dieťa. Okrem plnenia si vyživovacej povinnosti o maloletú neprejavuje dostatočný záujem, nie je medzi nimi vytvorená citová väzba. (16)

Otcov riadne neprejavovaný záujem o dieťa, spôsobili na strane dieťaťa stratu vzťahu k nemu ako k rodičovi, jej formálny vzťah k nemu. Na druhej strane dieťa vyrastá v úplnej rodine, kde rolu otca prevzal manžel matky, ku ktorému maloletá má pozitívny vzťah, spontánne ho začala oslovovať tatino. Po uzatvorení manželstva majú matka aj manžel matky totožné priezvisko. Súd pri rozhodovaní zohľadnil v prvom rade záujem dieťaťa na zmene priezviska, zohľadnil okolnosti, ktoré vplývajú na možnosť zmeny priezviska dieťaťa, ako aj samotný názor a stanovisko maloletej S., ktorá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť sa dokáže k tejto otázke vyjadriť. Súd zistil, že sú preukázané dôvody na udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej S. - otec, ktorého priezvisko dieťa má, si riadne neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň dostatočný záujem, dlhodobým odlúčením došlo k vzájomnému odcudzeniu. Pri zistenej strate citovej väzby maloletej k biologickému otcovi a jej potrebe identifikovať sa priezviskom so svojou rodinou, v ktorej žije, kde všetci členovia užívajú priezvisko X./X., súd udelil matke súhlas za otca k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko X.. (17)

Súd poukazuje na skutočnosť, že zmena priezviska dieťaťa nemení nič na citovom ani právnom postavení otca, jeho rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované. Ak bude mať záujem o obnovenie kontaktu s dieťaťom, obnovenie citovej väzby medzi nimi, zmenené priezvisko dieťaťa by mu v tom brániť nemali. (18)

O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia žiadnemu z účastníkov nepriznal. (19)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.