Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. U., nar. XX. U. XXXX, ul. E. 23 C, XXX XX Z., 2/ Y. U., nar. XX. L. XXXX, ul. E. XX N., XXX XX Z., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Berec/Berec s. r. o., so sídlom: Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov: 1/ X. L. ml., E. XX, Z., 2/ X. U., U.., E. XX, Z., 3/ X. L. st., E. XX Z., 4/ X. P., E. XXXX, Z. F., 5/ X. F., M. XX, Z., 6/ X. P., D. XX, Z. F., 7/ P. F., L. B. XXXX/XX, Z., 8/ M. Y. C.., K. XXX/XXC, Z., 9/ V. R., E. XXX/X, Z., 10/ V. E., M. M. XXX/X, Z., 11/ Ing. Z. P., F. XXX, Z. F., 12/ Mesto Trenčín, Mierové námestie č. 2, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2019/006719-2/Br zo dňa 6. marca 2019 a Mesta Trenčín č. ÚSaŽP 2018/36039/120420/3/Knz, MsÚ 2018/80154 zo dňa 7. novembra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2019/006719-2/Br zo dňa 06.03.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Trenčín ako stavebného úradu č. ÚSaŽP 2018/36039/120420/3/Knz, MsÚ 2018/80154 zo dňa 07.11.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.03.2019 zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 07.11.2018, ktorým Mesto Trenčín v spojenom územnom a stavebnom konaní začatom na návrh stavebníkov L. X. a Mgr. U. X. povolilo realizáciu stavby Nízkoenergetický rodinný dom umiestnený podľa LV č. XXXX a č. XXXX na parcelách č. XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX a XXX/XX v k. ú. K.. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa stavebný úrad venoval včas podaným námietkam žalobcov, ktorí namietali odstup a vzdialenosť stavieb, svetelnosť, výhľadové pole, hlučnosť áut a výpary, a ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.

3. Žalobcovia v žalobe namietali nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a závažné procesné pochybenie. Poukázali na to, že konajúci úrad nemôže vyžadovať od ďalších účastníkov stavebného konania predkladať doklady, ktoré sú a musia byť súčasťou stavebnej dokumentácie. Preto svetelno- technický posudok musí predložiť stavebník a nie dotknutí účastníci, teda žalobcovia. Svetlo-technický posudok posudzuje len prístup slnečného svetla, ale žiadnym spôsobom nerieši prístup denného svetla (zatienenie). S týmito rozdielnymi pojmami sa žiadny z konajúcich správnych orgánov nevyporiadal. Stavebné povolenie v jeho písomnej forme nedokumentuje

pripomienky žalobcov, ale len konštatuje, že sa ich pripomienkam čiastočne vyhovuje, ale neuvádza v akom rozsahu. A taktiež neuvádza dôvody, z akých sa námietkam nevyhovelo. Z predloženej projektovej dokumentácie nie je možné zistiť, kde je stanovený bod + - 0 vzhľadom k nehnuteľnosti žalobcov v súvislosti so zatienením. Taktiež nie je žiadnym spôsobom zdôvodnená existencia tepelného zdroja, kotol na drevo, keď je dokladované, že ide o stavbu nízkoenergetického rodinného domu a takáto stavba nemôže mať zdroj tepla na tuhé palivo. 4. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný stručne oboznámil priebeh správneho konania. Uplatnené žalobné námietky vzhľadom na preukázané skutočnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neukracujú žalobcov na ich právach a chránených záujmoch. V súvislosti s námietkou o ukrátení žalobcov na pohodlí ich bývania a vo výhľade poukázal aj na vysadené tuje vysoké cca 2 metre, ktoré spochybňujú argumenty žalobcov o ich ukrátení vo výhľade a v pohode bývania. S ohľadom na obsah projektovej dokumentácie a z nej vychádzajúce prvostupňové rozhodnutie sa nestotožnili s námietkou týkajúcou sa stanovenia bodu +- 0. Povoľovaná stavba má vykurovanie riešené ako teplovodné, pričom tepelné straty sú hradené kotlom na tuhé palivo, resp. tepelným čerpadlom. Uvedený spôsob vykurovania stavby je tak v súlade s platnými predpismi. Tiež nesúhlasil, že by sa správne orgány náležite nevysporiadali s jednotlivými námietkami žalobcov. 5. V podanej replike žalobcovia spresnili žalobné dôvody, v ktorých namietali nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 6. Správny súd do konania pribral vyššie uvedených ďalších účastníkov, z ktorých tí, ktorí sa k žalobe vyjadrili, považovali napadnuté rozhodnutia za zákonné. 7. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( ), vrátane dôvodov podľa , a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 8. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti: 9. Na návrh stavebníkov L. X. a U.. U. X. Mesto Trenčín dňa 14.05.2018 listom č. ÚSaŽP 2018/36039/80154/2/Knz, MsÚ 2018/80154 oznámilo začatie územného konania spojeného so stavebným konaním na povoľovanú stavbu v zmysle stavebného zákona a nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 05.06.2018, s možnosťou nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na Mestskom úrade v Trenčíne. Žalovaný v oznámení upozornil účastníkov konania, že námietky k povoľovanej stavbe môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak na ne nebude prihliadnuté. 10. Na základe vznesených námietok stavebníci predložili zmenu situácie osadenia stavby, v ktorej zväčšili odstupovú vzdialenosť od hranice parc. č. XXX/X patriacej žalobcom z navrhovaných 2,05 m na 4,05 m, čím sa zvýšila vzdialenosť domov na odstup 7 metrov. Žalovaný listom č. ÚSaŽP 2018/36039/91921/3/Knz, MsÚ 2018/80154 zo dňa 25.06.2018 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom zmenu projektovej dokumentácie, situácie umiestnenia stavby s možnosťou vyjadriť sa v stanovenej lehote. Na to reagovali žalobcovia zopakovaním pôvodných námietok. 11. Následne stavebníci doplnili podklady o svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. P. Z., autorizovaným stavebným inžinierom, v ktorom bolo posudzované možné tienenie okien žalobcov zo strany povoľovanej stavby. V zmysle záveru posudku, výstavbou povoľovanej stavby nebude dochádzať k takému zníženiu doby preslnenia okien jestvujúceho domu žalobcov, ktoré by spôsobilo nedostatočné preslnenie, doba preslnenia (6 hodín) vysoko prevyšuje požiadavky STN (min. 3 hodiny). 12. Po oznámení o doplnení projektovej dokumentácie o svetloznalecký posudok žalobcovia dňa 04.09.2018 oznámili, že neakceptujú svetlotechnický posudok predložený stavebníkmi, ktorý podľa nich bol vypracovaný mimo reálneho posúdenia na mieste v požadovanom časovom horizonte. Žalobca požadoval vypracovanie nového svetlotechnického posudku nezávislým odborníkom, na základe jeho objednávky. 13. V liste doručenom na prvostupňový orgán dňa 07.09.2018 žalobcovia vyjadrili nesúhlas so svetlotechnickým posudkom predloženým stavebníkmi a poukázali na obmedzovanie výhľadového poľa z ich terasových presklených dverí a negatívne vplyvy na kvalitu životného prostredia. Mesto Trenčín listom zo dňa 10.09.2018 vyzvalo žalobcu na predloženie svetlotechnického posudku v stanovenej lehote s upozornením, že ak posudok nepredloží v stanovenej lehote, prvostupňový orgán bude postupovať v zmysle platných právnych predpisov. 14. Prvostupňovým správnym rozhodnutím zo dňa 07.11.2018 Mesto Trenčín povolilo stavebníkom stavbu Nízkoenergetického domu tak, ako je uvedené vyššie.

15. O odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.03.2019, ktorým odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil, keď sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcov, ktoré boli fakticky zhodné so žalobnými bodmi. 16. V konaní pred správnym súdom bol vypočutý autor svetlotechnického posudku Ing. P. Z., autorizovaný stavebný inžinier, ktorý k vypracovanému posudku uviedol, že posudzovaná stavba vzhľadom na odstup nemá vplyv na osvetlenie obytných miestností stavby žalobcov. 17. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj stavebný zákon) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 18. Podľa stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 19. Podľa stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 20. Podľa stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 21. Podľa stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 22. Podľa stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 23. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 8. júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj vyhláška) ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 24. Podľa vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 25. Podľa vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a , možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 26. Podľa vyhlášky návrh denného osvetlenia sa musí posudzovať spoločne so súvisiacimi činiteľmi, so združeným a umelým osvetlením, preslnením vrátane vplyvu okolitých budov a stálej zelene, ako aj vplyvu navrhovanej stavby na existujúcu zástavbu s cieľom dosiahnuť vyhovujúce podmienky zrakovej pohody s minimálnou celkovou spotrebou energií v súlade so slovenskými technickými normami. 27. Podľa vyhlášky obytná miestnosť musí mať zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie a má byť dostatočne vykurovaná s možnosťou regulácie tepla. 28. Podľa vyhlášky byt musí byť preslnený. Preslnenie sa posudzuje podľa slovenskej technickej normy. 29. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý viedol k ich vydaniu, sú v súlade so zákonom.

30. Medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na obsah žalobných dôvodov zostala spornou otázka splnenia zákonných podmienok na povolenie realizácie plánovanej stavby. 31. Na základe vykonaného dokazovania mal správny súd preukázané, že správne orgány v spojenom územnom a stavebnom konaní povolili realizáciu umiestňovanej stavby bez toho, aby niektorému z účastníkov ukladali povinnosť nad rámec zákona. Neobstojí preto námietka žalobcu o požiadavke žalovaného predkladať žalobcami doklady, ktoré sú a musia byť súčasťou už stavebnej dokumentácie od stavebníkov. Predložiť kontra svetlotechnický posudok sa zaviazal dobrovoľne samotný žalobca, pričom žalovaný nenútil žalobcu na jeho predloženie, ktoré ani nepodmieňoval žiadnymi právnymi následkami, ktoré by viedli k ujme na právach žalobcov. V prejednávanej veci predmetný posudok predložil stavebník (ďalší účastník). V posudku sa príslušná autorizovaná osoba vyjadrila k otázke zachovania dostatočného preslnenia susednej stavby žalobcov, nie však k otázke osvetlenia. Hoci správne orgány sa s uvedenou námietkou vznesenou už počas správneho konania nevysporiadali, vzhľadom na vyjadrenie autora znaleckého posudku v konaní pred správnym súdom a pri existujúcom odstupe stavieb podľa správneho súdu táto otázka nemá žiadny vplyv na posúdenie prejednávanej veci. 32. Čo sa týka námietky žalobcov, že z predloženej projektovej dokumentácie nie je možné zistiť, kde je stanovený bod + - 0 vzhľadom k nehnuteľnosti žalobcov v súvislosti so zatienením, správny súd sa s ňou nestotožnil, nakoľko predmetný údaj je zrejmý z technickej dokumentácie. 33. Neobstojí ani spochybňovanie navrhnutého zdroja tepla povoľovanej nízkoenergetickej stavby. Vykurovanie je riešené ako teplovodné, pričom tepelné straty sú hradené kotlom na tuhé palivo, resp. tepelným čerpadlom. Uvedený spôsob vykurovania stavby je tak v súlade s platnými predpismi. 34. Za nedôvodné správny súd posúdil aj ostatné námietky týkajúce sa hlučnosti a výparov z áut a zhoršenia výhľadového poľa žalobcov. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že prístup vozidlami k navrhovanej stavbe je realizovaný zo stany iných susedov ako sú žalobcovia, čo už samo o sebe vylučuje, aby títo boli zaťažovaní emisiami nad prípustnú mieru. Správny súd si dovolí tiež poznamenať, že ak žalobcovia majú stavbu na mieste, ktoré je podľa územnoplánovacej dokumentácie určené na výstavbu aj ďalších rodinných domov, museli si byť už v čase kúpy pozemku vedomí a museli počítať, že výstavbou ďalších novostavieb dôjde prirodzene k obmedzeniu ich výhľadových možností, resp. k zvýšenému zaťaženiu emisiami, čo do značnej miery oslabuje ich žalobné námietky. V konečnom dôsledku bolo v prejednávanej veci preukázané zachovanie zákonných odstupov navrhovanej stavby od hraníc susedných pozemkov, vrátane zákonných odstupov od susedných stavieb, ktoré sú garantom zachovania pohody bývania, v dôsledku čoho žalobe nemožno priznať úspech ani v tejto časti. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď žalobcovia nepreukázali, že by boli preskúmavanými rozhodnutiami ukrátení na svojich subjektívnych právach, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 36. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 37. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na jeho priznanie správny súd ani nezistil žiaden spravodlivý dôvod a ďalším účastníkom nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej im správnym súdom, správny súd im nepriznal nárok na náhradu trov konania. 39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.