Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/12/2020

Potvrdené rozhodnutím 25Co/86/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1/ O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. d. XXX, 2/ O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. d. XXX, proti žalovanej: Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. d. XXX, zastúpená JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie kúpnej ceny 5 000 eur a nemajetkovej ujmy 12 000 eur, o odvolaní žalobcov v prvom a v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 17. júna 2021 č.k. 5C/12/2020-119 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom a v druhom rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcov v rade: 1. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. d. XXX, XXX XX G., 2. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. d. XXX, XXX XX G., proti žalovanej: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. d. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Tibor Elzer, advokát, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie kúpnej ceny 5.000,- eur a nemajetkovej ujmy 12.000,- eur ,takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1 a 2 a to v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa žalobou doručenou súdu dňa 21.4.2020 domáhali voči žalovanej zaplatenia kúpnej ceny 5.000,- eur a nemajetkovej ujmy 12.000,- eur. Uviedli, že uhradili kúpnu cenu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/XX a pozemky parc. č. XXX/XX a č. XXX/XX. Uvedené nehnuteľnosti vlastnícky patria Z. W. a jeho manželke G., s ktorými sa dohodli na kúpnej cene 5.000,- eur. Uvedenú sumu 5.000,- eur žalobcovia na základe požiadavky Z. W. odovzdali dňa 10.1.2010 žalovanej, ktorá je matkou Z. W.. Napriek tomu, že doklad o úhrade im daný nebol, žalobcovia uviedli, že existujú svedkovia, ktorí boli pri tom. Predmetné nehnuteľnosti napriek úhrade kúpnej ceny a napriek rôznym výzvam však doposiaľ neboli prevedené do vlastníctva žalobcov. V čase úhrady kúpnej ceny žalobcovia nemali vedomosť o tom, že na nehnuteľnostiach sú 3 exekučné príkazy. Túto skutočnosť im žalovaná aj vlastník domu zatajili. Žalovaná aj vlastník domu im pritom opakovane prisľúbili, že nehnuteľnosti na nich prevedú po rozvode predávajúceho. Žalobcovia, keďže napriek tomu, že na nich nebola prevedená nehnuteľnosť, za túto zaplatili 5.000,- eur, preto žiadajú kúpnu cenu od žalovanej, ktorej peniaze odovzdali, vrátiť. Okrem uvedeného žiadajú od žalovanej aj náhradu škody, ktorá má predstavovať za 10 rokov nevyplatený príspevok na bývanie 12.000,- eur.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním z 12.7.2020, ktorá uviedla, že od žalobcov prevzala len sumu 2.500,- eur, a že ju odovzdala synovu- vlastníkovi nehnuteľností. Ďalej uviedla, že podľa jej domnienky k prevodu nehnuteľností ani nedošlo, lebo neexistovala kúpna zmluva. Súčasne poprela akékoľvek nároky žalobcov, nakoľko títo predmetnú nehnuteľnosť reálne a nerušene užívali a užívajú, čo podľa nej zakladá zároveň nárok vlastníka nehnuteľnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobcovia ako miesto bydliska uviedli adresu G. 341, napriek tomu, že tam nemajú hlásený pobyt.

3. K písomnému vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia podaním z 3.9.2020, ktorí naďalej tvrdili, že jej odovzdali 5.000,- eur a že išlo o kúpnu cenu. Tvrdenie žalovanej, že nedošlo k prepisu nehnuteľností z dôvodu neexistencie kúpnej zmluvy považovali za zavádzajúce. Naopak tvrdili, že k prepisu nedošlo z dôvodu, že dom bol zaťažený exekúciami, o čom vlastník /syn žalovanej/ vedel. Čo sa týka škody predstavujúcej nevyplatený príspevok na bývanie, majú zato, že tento vo výške cca 120,- eur mesačne nemohli poberať len z dôvodu, že sa nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka užívania nehnuteľnosti a ich obohatenia sa na úkor vlastníka, mali zato, že ich tam ma vlastník prihlásiť na pobyt už v čase, keď nehnuteľnosti začali užívať. Súčasne tvrdili, že sa nijako neobohacujú, pretože nehnuteľnosti sú na spadnutie a keďže nie sú ich vlastníci, nemôžu ju opraviť. Súčasne žalobcovia v rade 1 a 2 poukázali na to, že v prebiehajúcom trestnom konaní orgány PZ prikázali p. Z. W. uhradiť im sumu 5.300,- eur do 30.9.2020. Preto žiadajú od žalovanej náhradu škody 12.000,- eur. Tiež uviedli, že ak nebudú v tomto konaní úspešní, budú sa domáhať inštitútu vydržania, keďže zhodne so žalovanou tvrdia, že nehnuteľnosti užívajú viac ako 10 rokov.

4. K predmetnému vyjadreniu sa opäť vyjadrila žalovaná a to písomným podaním z 18.9.2020. Zotrvala na svojich vyjadrenia, že sumu 2.500,- eur prevzala a odovzdala synovi. Podľa informácií, ktoré mala od syna, išlo o zálohu na dlhodobé bývanie. Uviedla, že suma, ktorú prevzala jej nepatrila a odovzdala ju synovi. Prevzatie peňazí len sprostredkovala, pretože syn v tom čase pracoval mimo bydliska. Z uvedeného dôvodu mala zato, že nie je vecne pasívne legitimovaná v konaní. Čo sa týka žalobcami požadovanej nemajetkovej ujmy, žalovaná považuje tento nárok za nedôvodný a v tejto súvislosti poukázala na to, že ona nie je vlastníčkou nehnuteľností. Ona so žalobcami žiadnu zmluvu nespísala. Na spísanie zmluvy nebola ani splnomocnená. Podľa nej by mohol byť pasívne legitimovaný jej syn, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti s manželkou. Od nej žiadajú peniaze žalobcovi nedôvodne. Súčasne žalovaná vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcov.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.6.2021, na ktoré sa dostavili strany sporu a aj právny zástupca žalovanej. Súd si na pojednávaní vypočul oboch žalobcov, k veci sa vyjadril právny zástupca žalovanej, žalovaná odpovedala na doplňujúce otázky, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to najmä zápisnicou o konfrontácii a výpisu z lista vlastníctva č. XXX, pre kat. územie Rúbaň.

6. Ako bolo uvedené, žalobcovia sa od žalovanej domáhali vrátenia kúpnej ceny 5.000,- eur, ktorú zaplatili prostredníctvom žalovanej vlastníkovi, jej synovi, za nehnuteľnosti zapísané na vyššie uvedenom liste vlastníctve, pretože nedošlo k prepisu vlastníckeho práva. Okrem uvedeného žiadali od žalovanej náhradu škody, predstavujúcej im nevyplatený príspevok na bývanie vo výške 12.000,- eur.

7. Súd nárok žalobcov v rade 1 a 2 v časti o vrátenie kúpnej ceny 5.000,- eur právne posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. a to ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením bez právneho dôvodu. Vo zvyšku , t.j. o zaplatenie škody 12.000,- eur, predstavujúcej žalobcom nevyplatený príspevok na bývanie za 10 rokov, kedy podľa ich tvrdenia mohli tento príspevok vo výške cca 120,- eur mesačne poberať, keby na nich bolo vlastníctvo prevedené, v tejto časti súd nárok žalobcov posudzoval ako nárok na náhradu škody podľa a nasledovné .

8. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nespôsobil. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Žalobcovia v konaní tvrdili, že sa s vlastníkom nehnuteľnosti, p. W., synom žalovanej dohodli na tom, že im on predá nehnuteľnosti nachádzajúce s v kat. území G., ktoré sú zapísané na LV č. 185. Z predmetného listu vlastníctva súd zistil, že uvedené nehnuteľnosti sú na základe nadobúdacieho titulu a to kúpnej zmluvy, od roku 1997 zapísané do bezpodielového spoluvlastníctva Z. W. a G. W.. Žalobcovia tvrdili, že žalovanej, matke vlastníka nehnuteľností p. Z. W., odovzdali medzi ním a žalobcami dohodnutú kúpnu cenu nehnuteľností a to 5.000,- eur. Nijakým spôsobom však žalobcovia v konaní nepreukázali a ani to netvrdili, že s vlastníkom nehnuteľnosti následne aj uzavreli riadnu písomnú kúpnu zmluvu, ako to vyžaduje / /. Preto ak by sa aj žalobcovia s vlastníkom dohodli ústne na kúpnej zmluve, ktorej predmetom mali byť nehnuteľné veci, bola by táto pre nedostatok formy podľa od počiatku neplatná. Preto plnenie žalobcov vlastníkovi nehnuteľností za uvedené nehnuteľnosti je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a , je potrebné rozlišovať dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá pri bezdôvodnom obohatení plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto sa na jeho úkor obohatil. Súčasne sa však právo n a j n e s k ô r premlčí za tri roky a pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení za 10 rokov odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V prípade troj, resp. desaťročnej doby ide o objektívnu premlčaciu dobu. Pre obe tieto doby je charakteristické, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby a uplynutím čo i len jednej z nich, pri vznesení námietky premlčania, nie je možné premlčané právo priznať. V tomto konaní na strane žalovaného žalobcovia označili len matku vlastníka nehnuteľností. Z vyjadrenia samotných žalobcov, ale aj žalovanej vyplynulo, že žalovanej mali na žiadosť samotného vlastníka už dňa 10.1.2010 odovzdať dohodnutú sumu. Žalobcovia tvrdili, že išlo dohodnutú kúpnu cenu nehnuteľností vo výške 5.000,- eur. Žalovaná síce potvrdila, že od nich prevzala nejakú sumu, tvrdila však, že išlo o sumu 2.500,- eur, podľa jej domnienky však nešlo o kúpnu cenu, ale cenu za užívanie nehnuteľností. Žalovaná však súčasne tvrdila, že od žalobcov prevzaté peniaze odovzdala synovi. Či už bola žalovanej odovzdaná suma 5.000,- eur, alebo 2.500,- eur a či už bola ňou prijatá suma ďalej odovzdaná vlastníkov nehnuteľností, súd sa uvedeným už podrobnejšie nezaoberal, keďže zo strany žalovanej bola v konaní vznesená námietka premlčania. Je nesporné, že k plneniu, ku ktorému došlo zo strany žalobcov dňa 10.1.2010 v súvislosti so záujmom o kúpu nehnuteľností, bolo z ich strany plnením bez právneho dôvodu, keďže nebolo preukázané, že by bola medzi žalobcami a vlastníkmi uzavretá akákoľvek zmluva týkajúca sa predmetných nehnuteľností. Uvedeným dňom 10.1.2010 teda došlo k

vzniku bezdôvodnému obohateniu prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Uvedeným dňom začala žalobcom plynúť premlčacia doba na uplatnenia si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a to voči správnej osobe. Žalobu však žalobcovia podali až dňa 21.4.2020, t.j. až po uplynutí aj tej najdlhšej, 10 ročnej objektívnej premlčacej doby / /, ktorá žalobcom uplynula dňom 10.1.2020. Žalobcovia teda žalobu podali viac ako tri mesiace po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná síce vo vzťahu k prijatým peniazom namietala aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Súd, ako už bolo uvedené sa ňou v civilnom sporovom konaní aj z hľadiska hospodárnosti konania nezaoberal, a to s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Súd po vznesení námietky premlčania túto vyhodnotil a keďže dospel k záveru, že je dôvodná, bol povinný na ňu prihliadať. Keďže v tejto časti, o zaplatenie vrátenie kúpnej ceny 5.000,- eur bol nárok žalobcov premlčaný, uplatnili si ho po uplynutí 3 ročnej a aj 10 ročnej premlčacej doby, nemohol byť súdom v súdnom konaní priznaný. Na doplnenie súd uvádza, že v konaní teda bolo sporené aj to, či by bola vôbec žalovaná v tejto časti vecne pasívne legitimovaná, či sa vôbec ona obohatila o prijatú sumu, keď aj z vyjadrenia žalobcov vyplynulo, že na kúpnej cene sa dohodli s jej synom, že jemu zaplatia tak, že peniaze odovzdajú jeho matke. Matka mala byť podľa tohto len platobné miesto, z ničoho nevyplynulo, že si tieto peniaze ponechala, že ich synovi neodovzdala, toto nijakým spôsobom žalobcami preukázané nebolo. V tejto súvislosti nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. Naopak zo zápisnice o konfrontácii pred orgánmi činnými v trestnom konaní /č.l. 62/ vyplynulo, že syn žalovanej prisľúbil zaplatiť žalobcom nejakú sumu za nehnuteľnosti. Tento však nie je účastníkom konania.

10. Čo sa týka časti uplatneného nároku 12.000,- eur , ktorý si žalobcovia v rade 1 a 2 uplatnili voči žalovanej z dôvodu, že o túto sumu prišli nakoľko na nich neboli prepísané nehnuteľnosti, t.j. nestali sa ich vlastníkmi a nemohli poberať ,, príspevok na bývanie“, k tomu súd uvádza, že v tejto časti žalobcovia nijakým spôsobom dôkazné bremeno, ktoré v civilnom sporovom konaní v plnom rozsahu spočíva na žalobcoch, neuniesli. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva buď zo zmlúv, iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie viac, ani menej. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalšou podmienkou je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Ako však bolo uvedené, v civilnom sporovom konaní je povinnosťou žalobcov riadne, nad všetku pochybnosť aj preukázať, že ich, v žalobe uplatnený nárok je dôvodný. Povinnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov, t.j. preukázania nároku je povinnosťou žalobcov. Žalobcovia, ktorí disponujú konaním, ktorí navrhujú dôkazy na preukázanie ich tvrdení, však ani neuviedli, akú konkrétnu právnu povinnosť žalovaná porušila. Ona nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré mali byť podľa žalobcov na nich prevedené. Tieto vlastnil jej syn s manželkou. Nie je teda zrejmé, prečo majú žalobcovia zato, že žalovaná má zodpovedať za neexistenciu kúpnej zmluvy, resp. zato, že k jej uzavretiu nedošlo a akú konkrétnu povinnosť v tejto súvislosti porušila. Uvedené žalobcovia nijakým spôsobom nezdôvodnili, ani nepreukázali. Okrem uvedeného nepreukázail ani to, že im skutočne nejaká škoda a v akej výške preukázateľne aj vznikla. Súd keďže dospel k záveru, že v tejto časti žalobcovi nepreukázali že žalovaná porušila nejakú povinnosť, akú konkrétne a že im vôbec vznikla škoda , aká konkrétne a v akej výške mal zato, že žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno a dostatočne a nad všetku pochybnosť nepreukázali, že žalovaná suma 12.000,- eur je dôvodná a že žalovaná je vecne pasívne legitimovaná.

11. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol .

12. Podľa súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa . Žaloba bola zmietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči v konaní neúspešným žalobcom v rade 1 a 2 a to v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Krajský súd Nitra cestou tunajšieho súdu a to v lehote 15 dní od doručenia rozsudku.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.