Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/1679/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. - C., proti povinnej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. - G., práv. zast.: PAICEK LEGAL s. r. o., so sídlom Panská 17/427, 811 01 Bratislava, IČO: 36834904, o vymoženie 34.946,03 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnej trovy exekúcie vo výške 621,56 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a náhradu trov exekúcie vo výške 36,- Eur, ktoré zaväzuje zaplatiť oprávneného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.10.2020 domáhal od povinnej vymoženia 34.946,03 Eur na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice N 356/2011, , NCRls 15024/2011 zo dňa 21.04.2011, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 19.11.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Hanu Cibulkovú, so sídlom exekútorského úradu Opletalova 96, 841 07 Bratislava.

3. Povinná podala v zákonnej 15 dňovej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že podľa exekučného titulu - notárskej zápisnice mala spolu s ďalšími osobami prijať od oprávneného sumu 39.000,- Eur, ktorú im oprávnený poskytol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.04.2011, pričom poukázala na to, že jej dohodnuté peňažné prostriedky neboli nikdy poskytnuté a teda nedošlo k reálnemu uzavretiu predmetnej zmluvy a povinnej žiadny dlh nevznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že v deň spísania notárskej zápisnice a vyhlásenia povinnej o uznaní dlhu žiadny dlh neexistoval, nemohla povinná dlh platne uznať. Ďalej povinná uviedla, že vo veci sa na Mestskom súde Bratislava IV vedie konanie sp.zn. o určenie neplatnosti právneho úkonu. Vo svojom podaní povinná poukázala taktiež na skutočnosť, že tento dlh bol už splatený a to v časti 24.690,41 Eur v starej exekúcii EX 1893/2011 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom a zvyšok dlhu zanikol plneným v hotovosti zo strany dlžníka A. H.. Oprávnený si tak v novom návrhu na vykonanie exekúcie uplatňoval neexistujúci nárok. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.

4. Oprávnený sa k uvedenému podaniu nevyjadril.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

11 Pokiaľ sa exekúcia má vykonať na podklade notárskej zápisnice, táto musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod vzniku záväzku, predmet a čas plnenia a výslovné vyhlásenie povinného, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Exekučný súd musí pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Materiálna vykonateľnosť nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné plnenie povinnosti, ktorá je obsiahnutá v notárskej zápisnici. Materiálna stránka vykonateľnosti tak spočíva predovšetkým v dodržaní náležitostí ustanovenia Exekučného poriadku a formálna vykonateľnosť dodržaním náležitostí uvedených v ustanovení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).

12. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinnej zistil, že dňa 21.04.2011 bola na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, notára so sídlom v Bratislave, spísaná predmetná notárska zápisnica, predložená exekučnému súdu ako exekučný titul. Z obsahu tejto notárskej zápisnice vyplýva, že povinná E. F. spolu s ďalšími osobami – A. I. C. H., F. B. C. J. a C. J., uzavreli dňa 21.04.2011 s oprávneným

A. B. Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa oprávnený (ako veriteľ) zaväzuje prenechať povinným (ako dlžníkom) peňažné prostriedky v sume 39.000,- Eur, pričom povinní výslovne prehlásili, že uvedená suma im bola poskytnutá v hotovosti pred podpisom notárskej zápisnice dňa 21.04.2011. Povinní sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť oprávnenému peňažnú pôžičku 39.000,- Eur v hotovosti do 21.07.2011. Povinní následne vyhlásili, že svoj dlh, čo do dôvodu a čo do výšky uznávajú a oprávnenému sa ho zaväzujú vrátiť v celej výške podľa vyššie uvedených podmienok. Notárska zápisnica ďalej obsahuje výslovné vyhlásenie povinných, že súhlasia, aby v prípade nesplnenia svojej povinnosti, a to vrátenia celej pôžičky vo výške 39.000,- Eur riadne a včas, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku. Prílohou a neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je Zmluva o pôžičke zo dňa 21.04.2011 a Žiadosť o poskytnutie pôžičky peňazí zo dňa 21.04.2011

13. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (, ). Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti realizovať môže, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle citovaného ustanovenia ( ), ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je absolútne neplatná podľa , pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Uznať teda možno len dlh, ktorý už vznikol a nie taký, ktorý vznikne iba v budúcnosti. (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. 09. 2012, sp. zn. )

14. Súd v zmysle preskúmavania notárskej zápisnice ako exekučného titulu poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústavný súd“) vyslovený v náleze z 13.07.2000, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd konštatoval, že súd musí skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ústavný súd ďalej v predmetnom náleze upozornil na to, že medzi uznaním dlhu podľa a uznaním záväzku podľa 323 ods. 1 niet podstatného rozdielu. V oboch prípadoch ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch v oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon adresovaný veriteľovi. Ústavný súd v náleze uviedol, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva.

15. Súd uvádza, že Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby na vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase na vykonateľnosť notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý možno v budúcnosti vznikne. Ak na základe takéhoto exekučného titulu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastavená. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010, sp. zn. ).

16. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy až potom, ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu, ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníkov obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu“, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie. V prípade dlhu sa teda jedná sa o užší termín, resp. o konkrétny záväzok. Samotný záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o pôžičke a odovzdania peňazí), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť (splatnosti). V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie . Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu, že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti. Ak v

danej veci bola Zmluva o pôžičke uzavretá v ten istý deň ako bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v zmysle a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.

17. Ku dňu spísania notárskej zápisnice (21.04.2011) existoval len záväzok dlžníkov (povinných) vrátiť poskytnuté prostriedky v stanovenej lehote, t.j. do 21.07.2011. Konkrétna povinnosť dlžníkov (povinných) poskytnúť veriteľovi (oprávnenému) požadované plnenie, t.j. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi im však vznikla až po tomto termíne. Preto vyhlásenie dlžníkov v notárskej zápisnici nemožno prijať ako uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, pretože ide o uznanie budúceho dlhu, ktorý v tom čase nevznikol, pričom jeho uznanie záviselo od okolností, ktoré mohli nastať (ale aj nemuseli) až v budúcnosti.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu v celom rozsahu vyhovel a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

19. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

21. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

24. Podľa v znení (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

26. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia povinnej boli dôvodné, nakoľko súd jej návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a preto jej priznal ako procesne úspešnej strane náhradu týchto trov v sume 621,56 Eur za 2 polovičné úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH. Súd na ich náhradu zaviazal oprávneného ako účastníka, ktorý vo veci nemal úspech.

27. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 197 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

29. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

30. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

31. Podľa č. 68/2017 Z.z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

32. Podľa prvej vety , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

33. Podľa a , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

34. V exekučnom konaní zásadne platí, že trovy exekúcie hradí vždy povinný, pričom táto zásada platí aj pri zastavení exekúcie. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 199c Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže, prípadne musí, za určitých okolností zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, a to v prípade, ak mu možno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, nakoľko sa domáhal núteného výkonu rozhodnutia na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu a preto súd na náhradu trov súdneho exekútora, pozostávajúcich z paušálnych výdavkov a DPH v celkovej výške 36, -Eur, zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.