Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-169-2019.pdf
PDF · 105.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/169/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: K consult, s.r.o., Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 056 600, zast.: Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 o zaplatenie sumy 5.216,65 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/132/2008-307 zo dňa 23.5.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/132/2008-307 zo dňa 23.5.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100 % trov konania (výrok II.). Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu 100 % trov konania (výrok III).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2008 domáhal zaplatenia sumy 5.216,65 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 9.5.2005 poistnú zmluvu číslo 1001783260, predmetom ktorej bolo poistenie výstavby areálu nových rodinných domov na Orchideovej ulici v Bratislave - Vrakuni. Neoddeliteľnú súčasť uvedenej zmluvy tvorili Všeobecné poistné podmienky stavebného poistenia (ďalej len VPP - STAV 03) a Poistenie škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím (ďalej len ZAB 03). Dňa 19.10.2006 došlo na stavbe Kondominium Vrakuňa ku krádeži stavebno-inštalačného materiálu a plynovo-inštalačného materiálu, plynovo-inštalačných rozvodov, ktoré boli zabudované priamo v predmete poistenia - stavbe, pričom celý objekt staveniska bol za účelom riadnej ochrany pred krádežou zabezpečený oplotením a strážnou službou so psom. Pôvodný žalobca uvedenú poistnú udalosť ohlásil žalovanému a uplatnil si nárok na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, pretože na základe vlastného šetrenia škodovej udalosti a uznesenia OR PZ v Bratislave II zo dňa 15.12.2006 nemohol predmetnú udalosť likvidovať ako krádež vlámaním.
3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná existencia poistného vzťahu (na základe poistnej zmluvy zo dňa 9.5.2005), sporný nebol ani vznik poistnej udalosti. Spornou skutočnosťou nebolo ani zabezpečenie stavby v zmysle zmluvných dojednaní (objekt bol zabezpečený oplotením a strážnou službou so psom). Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu ostalo, či k poistnej udalosti došlo vlámaním, keď žalovaný má za to, že táto
skutočnosť nebola preukázaná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, keď nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný. Žalobca nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že došlo k odcudzeniu poistenej veci krádežou vlámaním, ktorá skutočnosť je jednou z podmienok pre poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného. S poukazom na uvedenú skutočnosť preto žalobu zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že vzhľadom na žalobcom použitú skutkovú i právnu argumentáciu v štádiu po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (viď napr. písomné podania žalobcu zo dňa 7.8.2017 a 8.4.2019) je nutné argumentáciu použitú v bodoch 28. - 32. odôvodnenia považovať za nepreskúmateľnú a nedostatočnú z hľadiska zákonných požiadaviek kladených na každé súdne rozhodnutie uvedených v § 220 ods. 2 CSP. Skratkovitý minimalizmus, strohosť a popisnosť argumentácie súdu použité v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespĺňa podľa názoru žalobcu kritériá zákonnej požiadavky kladené na vnútornú štruktúru odôvodnenia rozsudku. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami zo súdneho konania ako celku, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými úvahami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, na žalobcom napádanú kasačnú záväznosť, zložitosť a členitosť zisťovania skutkového stavu, čo v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje. Napadnutý rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.
5. Žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie substancoval v spornej skutkovej otázke spáchania krádeže formou vlámania skutkovú i právnu argumentáciu s uplatnením jednotlivých prostriedkov procesného útoku, na ktoré súd prvej inštancie nereagoval (nedal plnohodnotne vysvetľujúcu odpoveď) buď vôbec alebo nedostatočne. Nejednalo sa pritom o otázky podružné, na ktoré by súd nemusel reagovať, ale o otázky tak v rovine skutkových zistení, ako aj v rovine právneho posúdenia relevantné - t. j. rozhodujúce v merite veci. Za nepreskúmateľnú a neudržateľnú považuje žalobca argumentáciu súdu uvedenú zvlášť v bodoch 28. a 29. odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť je aj v tejto podstatnej časti odôvodnenia založená absenciou dostatočného objemu koherentných vysvetľujúcich úvah a hodnotiacich úsudkov súdu pri vyhodnotení dôkazov procesným postupom podľa § 151 v spojení s § 191 CSP. V bode 29. odôvodnenia sa súd obmedzil len na konštatovanie, že s poukazom na argumentáciu odvolacieho súdu žalobca nepreukázal - neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že k odcudzeniu poistenej veci alebo jej časti došlo krádežou vlámaním. Uvedené odôvodnenie nereflektuje v jadre na argumentáciu žalobcu a na uplatnené prostriedky procesného útoku, zvlášť na výhradu žalobcu v otázke revízie kasačnej záväznosti v štádiu po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.
6. Odvolateľ primárne vytýka napadnutému rozsudku také závažné procesné nedostatky, ktoré svojou intenzitou je možné klasifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonnú požiadavku na povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentami a návrhmi strán sporu, tiež s povinnosťou súdu dostatočne odôvodniť proces dokazovania a s povinnosťou zdôvodniť a vysvetliť stranami sporu predložené dôkazy. Zvlášť chýba vysvetlenie a zdôvodnenie bezvýnimočnej viazanosti a podriadenosti nižšieho súdu právnym názorom vysloveným súdom vyššieho stupňa v situácii keď žalobca poukazoval na akceptovateľnú možnosť jej prelomenia v špecifických skutkových okolnostiach prípadu rešpektujúc pritom informačný deficit, resp. obmedzené dôkazné bremeno žalobcu. Absencia zrozumiteľného, preskúmateľného a racionálneho odôvodnenia, ako aj intenzita namietanej nepreskúmateľnosti diskvalifikuje napadnutý rozsudok na úroveň svojvoľného, teda arbitrárneho rozhodnutia, ktorým došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces.
7. Súd prvej inštancie vo väzbe na v konaní zistený skutkový stav nekriticky pritom preberajúc právne záväzné závery odvolacieho súdu sa obmedzil na zhrnutie v konaní uplatnených prostriedkov procesného útoku/prostriedkov procesnej obrany (body 1. - 17., 26., 27.), na citácie dotknutých zákonných ustanovení (body 18. - 25.), pričom vlastné hodnotiace úsudky a myšlienkové postupy súd rozviedol v bodoch 28. až 32. odôvodnenia. Súd nepovažoval za potrebné podporiť prijatý verdikt ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít zvlášť v otázke informačného deficitu, resp. obmedzeného dôkazného bremena v jedinej pre rozhodnutie významnej skutkovej a právnej otázky. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení obmedzil na konštatovanie, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku, nakoľko žalobca v štádiu po rozhodnutí odvolacieho súdu neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k úspechu vo veci. V rámci vlastnej rozhodovacej činnosti sa súd obmedzil na jeden jediný a nepostačujúci argument.
8. V rovine nesprávnych skutkových zistení odvolateľ namieta predovšetkým nesprávnosť záverov vyúsťujúcich do posúdenia, že nebola dostatočne - pre účely plnenia z poistnej zmluvy - preukázané odcudzenie krádežou vlámaním. Jednalo sa o jadro skutkového deja, neoddeliteľnou súčasťou ktorého, vo vzájomne prepojenom kauzálnom vzťahu, bolo nesporné zistenie, že poistený objekt bol v zmysle zmluvných ujednaní dostatočne zabezpečený oplotením a strážnou službou so psom. Stavba, z ktorej došlo k odcudzeniu vecí bola pritom stavebne dokončeným a uzamknutým objektom. Prekonanie uvedených prekážok tak z hľadiska kriminalistického, ako aj z obsahového hľadiska definície pojmu „trestný čin spáchaný vlámaním“ podľa noriem trestného práva (§ 122 ods. 4, 6 Trestného zákona) smerovalo k záveru, že s najväčšou pravdepodobnosťou (nie je spravodlivé pritom žiadať od žalobcu preukazovanie vyššej miery pravdepodobnosti blížiacej sa istote) muselo dôjsť k odcudzeniu vecí krádežou formou vlámania. Žalobca v štádiu po vrátení veci odvolacím súdom na nové konanie poukázal na reštriktívno- selektívne hodnotenie svedeckej výpovede stavbyvedúceho P. J. a upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na úplný obsah jeho svedeckej výpovede. Odvolací súd v bode 8. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia za rozhodujúcu pre prijatý právny názor kasačne zaväzujúci súd prvej inštancie selektívne hodnotil len časť výpovede tohto svedka uskutočnenej na pojednávaní dňa 4.12.2010 („...skutok sa pravdepodobne stal v denných hodinách, ale vzhľadom na to, že na stavbe je veľký pohyb subdodávateľských firiem, nebolo možné ustrážiť celý objekt...“), pričom bolo žiadúce prihliadnuť aj na ostatnú časť jeho výpovede („...v jednom z objektov bol odcudzený materiál, ktorý už bol priamo zabudovaný v stavbe. V uvedenom objekte sa v tom čase nepracovalo, bol uzamknutý a kľúče boli v kancelárii. Došlo tam teda k násilnému vniknutiu...“), ktorá v jadre dotvárala reálny obraz o možnom priebehu krádeže vlámaním. Dôsledne dodržiavajúc základné princípy civilného sporového konania, najmä čl. 8, 15 CSP, nebolo možné v zmysle § 151 ods. 2 CSP považovať paušálne popretie (t. j. bez proti tvrdení o inej verzii žalobcom popísaného skutkového stavu, opierajúc sa pritom o zodpovedajúce dôkazy...) verzie žalobcu o krádeži vlámaním žalovaným za účinné, pretože žalovaný neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o tejto časti skutkového deja, teda nesubstancoval prostriedky procesnej obrany konkurujúce čo do významu prostriedkom procesného útoku žalobcu, ktorými tento preukazoval nárok aj v časti skutkového deja spáchania krádeže vlámaním. Nebola potom dôsledne a spravodlivo použitá dôkazná teória podľa CSP (zvlášť teória obmedzeného dôkazného bremena a informačného deficitu v prieniku s pozíciou žalobcu ako slabšej sporovej strany) keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rezignoval na spravodlivý, vecný a zákonu (§ 150, § 151 CSP) zodpovedajúci procesný postup pri hodnotení dôkaznej situácie. Osobitný význam má v danej situácii ustanovenie § 151 CSP, ktoré ukladá súdu ako neúčinné hodnotiť popretie verzie žalobcu v otázke krádeže vlámaním, keďže žalovaný neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o tejto otázke.
9. Naproti tomu vysoko pravdepodobnou a reálnou, cez prizmu zisťovania formálnej pravdy dostupnými dôkaznými prostriedkami a substancovaním prostriedkov procesného útoku, sa javí verzia žalobcu v porovnaní so „žiadnou“ verziou žalovaného, akcentujúc pritom neúčinnosť popretia verzie žalobcu žalovaným. Ak žalovaný kvalifikovane nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, jeho tvrdenia aj v otázke vzniku škody (poistnej udalosti) spôsobenej krádežou formou vlámania sa považujú za nesporné (zohľadňujúc pritom že forma krádeže vlámaním bola v podstatnej časti preukázaná ostatnými skutkovými okolnosťami spočívajúcimi v dostatočnej ochrane poisteného majetku v súlade s poistnými podmienkami), čo znamená, že súd by mal predmetnú skutočnosť považovať za preukázanú tak, ako bola tvrdená žalobcom.
10. V dôsledku vád vytýkaných žalobcom súdu v otázke nesprávnych skutkových zistení v otázke posúdenia spáchania krádeže formou vlámania a v otázke skutočnej škody (podanie žalobcu zo dňa 7.8.2017) nesprávne a nevhodne aplikoval (vyložil) ustanovenia § 788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods. 3, § 443 Občianskeho zákonníka v spojení s § 122 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 149, § 151 ods. 1, 2 § 191 ods. 1, § 220 ods. 2, ods. 3, § 391 ods. 2 CSP. Nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku je pre žalobcu založená neposkytnutím vyčerpávajúcej vysvetľujúcej argumentácie súdu na dôležité skutkové otázky - zásadné aj pre právne posúdenie uplatneného nároku. Činnosť súdu spočívajúca vo voľnom hodnotení dôkazov skĺzla do svojvoľného hodnotenia dôkazov a to najmä v otázke posúdenia spáchania krádeže formou vlámania a v otázke skutočnej škody. Súd ignoroval skupinu dôkazov a prostriedkov procesného útoku žalobcu
v prospech úspechu žaloby, pričom nekriticky a jednostranne precenil kasačnú záväznosť odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a nevyhodnotil dôkaznú situáciu zistenú dokazovaním v priebehu súdneho konania (i v štádiu po zrušujúcom uznesení) ako celku. Právnemu posúdeniu relevantných skutkových otázok sa súd v bodoch 28. - 32. odôvodnenia venoval nepostačujúco a nepreskúmateľne, pretože (ne)posúdeniu skutkového stavu (priradením zodpovedajúcej právnej kvalifikácie) sa vyhol s poukazom na výlučne aplikovanú kasačnú záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu.
11. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 1.8.2019 uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaní žalobcu a jeho odôvodnením. Zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní na súde prvej inštancie preukázané, že k škodovej udalosti, ktorá mala vzniknúť dňa 19.10.2006 odcudzením stavebno-inštalačného materiálu zo stavby Kondominium Vrakuňa (ďalej len „Škodová udalosť“) nedošlo krádežou vlámaním, ako poistnou zmluvou č. 1001783260 poisteným rizikom. Nakoľko poistenie pre prípad škody vzniknutej krádežou poistenej veci, ktorá nie je spáchaná vlámaním alebo lúpežným prepadnutím, nebolo vyššie citovanou poistnou zmluvou dojednané, žalobcovi neprináleží poistné plnenie za škodu vzniknutú Škodovou udalosťou. K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.4.2017, sp.zn. 1Cob/308/2015-196, ktorým vrátil vec súdu prvej inštancie späť na ďalšie konanie, keď v ods. 8., str. 5 uvedeného rozhodnutia vyjadril názor, že z výsledkov vykonaného dokazovanie je „možné usudzovať, že k odcudzeniu dotknutých materiálov nedošlo vlámaním“. Odvolací súd taktiež zdôraznil, že „v danom prípade zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu“ a, je teda jeho povinnosťou preukázať svoje tvrdenie, a to že k odcudzeniu poistnej veci alebo jej časti došlo krádežou vlámaním“. Správnosť takéhoto záveru žalovaný vníma aj v postupe orgánov činných v trestnom konaní, ktoré šetrili okolnosti vzniku Škodovej udalosti, pričom poverený príslušník PZ v Bratislave II skutok kvalifikoval ako úmyselný prečin krádeže v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Šetrením vykonaným orgánmi činnými v trestnom konaní tak nebolo preukázané, že k odcudzeniu vecí došlo vlámaním alebo lúpežným prepadnutím. Pre žalovaného je potrebné poznamenať, že po vrátení veci späť súdu prvej inštancie, žalobca nepredložil ale ani nenavrhol vykonať žiaden nový dôkaz, ktorým by zmenil dôkaznú situáciu posúdenú odvolacím súdom. Výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie v čase opätovného rozhodovania, sa tak nelíšil oproti stavu, z ktorého vychádzal Krajský súd v Bratislave pri formovaní vyššie citovaného názoru, že k odcudzeniu dotknutých materiálov nedošlo vlámaním. S odkazom na obsah ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, na ktorý podľa názoru žalovaného správne odkazuje aj súd prvej inštancie, súd bol pri opätovnom rozhodovaní viazaný posúdením vykonaným odvolacím súdom a keďže sa skutkový stav od vrátenia veci odvolacím súdom nezmenil a nemal tak dôvod ani možnosť rozhodnúť o príčinách vzniku Škodovej udalosti odlišne ako Krajský súd v Bratislave.
13. Žalovaný súčasne zastáva názor, že vyššie uvedená skutočnosť je v napadnutom rozhodnutí primerane a zrozumiteľne odôvodnená, a preto považuje napadnutý rozsudok za správny, jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Ďalej uviedol, že že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Argumentácia žalobcu, ktorou odôvodňuje svoj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, je navyše založená na jeho názore, že nedostatok dôkazov o vzniku Škodovej udalosti vlámaním je potrebné vykladať v jeho prospech. Takýto postoj je však postavený výlučne na jeho vnútornom presvedčení, že k vzniku Škodovej udalosti nemohlo dôjsť inak ako vlámaním, pričom však takémuto záveru nenasvedčujú objektívne dôkazy vykonané počas súdneho konania. Tie totiž potvrdili príčinu vzniku Škodovej udalosti v krádeži, avšak zároveň nepotvrdili vlámanie. Zároveň žiadna objektívna okolnosť nevylučuje, aby k Škodovej udalosti nemohlo dôjsť len krádežou bez vlámania. Podľa mienky žalovaného neexistuje ani právny základ výkladu nedostatku dôkazov o určitom spôsobe vzniku škody v prospech presvedčenia žalobcu, len aby mu mohlo byť vyplatené poistné plnenie. Žalovaný má za to, že prvotne sa vždy má posudzovať unesenie dôkazného bremena tvrdení o existencii určitých okolností, nakoľko nie je spravodlivo možné od niekoho požadovať, aby preukazoval, že niečo neexistuje alebo sa nestalo. Pokiaľ o kladne tvrdenej
okolnosti neexistuje alebo nebol predložený dostatočný dôkaz, je potom nevyhnuté a spravodlivé prijať záver, že sa nestala. Pokiaľ žalovaný odkazuje na nedostatok dôkazov zo šetrenia Škodovej udalosti je potrebné tiež poznamenať, že k tejto situácii nepochybne prispel aj samotný žalobca, keď vznik Škodovej udalosti oznámil žalovanému až so štvormesačným odstupom, čím mu prakticky znemožnil vykonať vlastné šetrenie.
14. Žalovaný tiež uviedol, že i keď je možné súhlasiť, že úlohou poistenia je poskytnúť finančné prostriedky na zmiernenie vzniknutej škody, poisťovateľ poskytne poistné plnenie v dohodnutom rozsahu len ak nastala udalosť predpokladaná v zmluve (k škodovej udalosti dôjde poisteným rizikom), na čo žalobca obsahom svojho odvolania opomína. Žalovaný rovnako poznamenal, že výška dojednaného poistného úmerne zodpovedala prebratému riziku, pričom neexistuje žiadne zmluvné dojednanie alebo zákonné ustanovenie, či princíp spravodlivosti, ktorý by priznával žalobcovi právo na poistné plnenie za „menšie“ škody, aj ak nie sú spôsobené poisteným rizikom.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. Žalobca v písomnej replike zotrval na odvolacích dôvodoch a právnej argumentácii uvedených v odvolaní.
17. Žalovaný sa vo svojom stanovisku zo dňa 31.8.2019 pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.
18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia uplatneného na základe poistnej zmluvy č. 1001783260, predmetom ktorej bolo poistenie výstavby areálu nových rodinných domov na Orchideovej ulici v Bratislave - Vrakuni. Neoddeliteľnú súčasť uvedenej zmluvy tvorili Všeobecné poistné podmienky stavebného poistenia (ďalej len VPP - STAV 03) a Poistenie škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím (ďalej len ZAB 03). Dňa 19.10.2006 došlo na stavbe Kondominium Vrakuňa ku krádeži stavebno-inštalačného materiálu a plynovo- inštalačného materiálu, plynovo-inštalačných rozvodov, ktoré boli zabudované priamo v predmete poistenia - stavbe, pričom celý objekt staveniska bol za účelom riadnej ochrany pred krádežou zabezpečený oplotením a strážnou službou so psom.
21. Súd prvej inštancie za spornú považoval skutočnosť, či k poistnej udalosti došlo vlámaním, keď žalovaný má za to, že táto skutočnosť nebola preukázaná. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvoinšntančný súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, keď nepredložil ani neoznačil nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že došlo k odcudzeniu poistenej veci krádežou vlámaním, ktorá skutočnosť bola jednou z podmienok pre poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného.
22. Žalobca koncentroval svoje odvolacie dôvody do námietok nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj do námietok týkajúcich sa nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že je nespochybniteľným faktom, že ku škode ako následku poistnej udalosti došlo, pričom nezistenú totožnosť páchateľa a rovnako nezistení spôsob spáchania krádeže je tým rizikom, ktorý musí znášať poisťovňa, nie poistený. Nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nad rámec svojich zmluvných povinností preukazoval konkrétnu formu odcudzenia zabudovaných stavebných materiálov a výrobkov z dokončeného a uzamknutého rodinného domu nachádzajúcom sa v stráženom a oplotenom areáli.
23. V posudzovanom prípade je predpokladom pre úspešné uplatnenie žalobného nároku preukázanie splnenia poistných podmienok stanovených uzavretou poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými
podmienkami. V danom prípade teda predpokladom úspechu žalobcu preukázanie, že k odcudzeniu dotknutých vecí došlo krádežou vlámaním, teda kvalifikovanejšou formou ako samotnou krádežou, keďže predmetom poistného krytia boli prípady „krádeže vlámaním“.
24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že samotný žalobca nevie špecifikovať, kedy presne došlo k poistnej udalosti. Podľa výpovede svedka P. J. v trestnom konaní „sa skutok pravdepodobne stal v denných hodinách, ale vzhľadom na to, že na stavbe je veľký pohyb subdodávateľských firiem, nebolo možné ustrážiť celý objekt“.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu, ani z predmetného trestného konania nevyplýva, že k odcudzeniu dotknutých vecí došlo krádežou vlámaním. Naopak, podľa výpovede svedka v trestnom konaní mohlo dôjsť ku krádeži sporných hnuteľných vecí bez toho, aby bolo potrebné prekonávať prekážku (zabezpečenie v zmysle poistných podmienok), a teda aby bolo možné kvalifikovať poistnú udalosť ako krádež vlámaním. Je nutné tiež poznamenať, že zo samotnej skutočnosti, že išlo o čiastočne zabudované veci nemožno konštatovať, že došlo ku krádeži vlámaním. Z výsledkov dokazovania v tomto, ani v trestnom konaní nevyplýva, že v čase, keď malo dôjsť k poistnej udalosti, bol priestor zabezpečený v zmysle poistných podmienok.
26. Keďže v konaní nebolo bezpochyby zistené, že k vzniku poistnej udalosti došlo krádežou vlámaním a pre prípad škody vzniknutej krádežou poistenej veci, ktorá nie je spáchaná vlámaním alebo lúpežným prepadnutím, nebolo uzavretou poistnou zmluvou dojednané poistenie, žalobcovi nebolo možné priznať nárok na poistné plnenie za škodu vzniknutú danou škodovou udalosťou. Všeobecne možno konštatovať, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v dohodnutom rozsahu len ak nastala udalosť predpokladaná v poistnej zmluve, teda ku škodovej udalosti dôjde poisteným rizikom. V posudzovanom prípade bola predmetom poistenia škoda vzniknutá krádežou vlámaním, teda len v takom prípade má poistený nárok na poistné plnenie.
27. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd, preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).