Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoEk/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 824,41 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -53 zo dňa 24.01.2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku II. ostáva uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é.

III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 17359/2014 (výrok I.). Oprávnenému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur (výrok II.).

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že na úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. sa pod sp. zn. EX 17359/2014 začala exekúcia na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spísaný na úrade súdneho exekútora dňa 25.03.2014 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 05939/13 zo dňa 18.09.2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD. bol uznesením Okresného súdu č. k. -13 zo dňa 01.07.2014 vylúčený z vykonávania exekúcie a následne bol poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor, ktorého poveril vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci (poverením č. 5506 113635 zo dňa 08.09.2015). K žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor okrem návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie postúpil súdu aj navrhovateľom predložené listiny, a to Zmluvu o úvere č. 608900746 uzatvorenú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 28.10.2011 (ďalej len „Zmluva o úvere“), Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenku č. 608900746. Poukázal na to, že dňa 01.12.2023 súdneho exekútora vyzval zaslanie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súdny exekútor odpoveďou na výzvu súdu dňa 06.12.2023 oznámil, že nedisponuje doplnenie návrhu zo strany oprávneného. Vychádzal z toho, že oprávnený mal preukázať, že v konaní nejde o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno mal oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie exekučného konania sa predpokladá na základe ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Zdôraznil, že zákonodarca v ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uvádza, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným musia byť obsahom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený mal tieto skutočnosti opísať v návrhu na vykonanie exekúcie a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nedoplnil, v dôsledku čoho v zmysle ust. §243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 rozhodol o zastavení exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku I., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil dôvodmi uvedenými v ustanovení v , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). S poukazom na ustanovenie a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004, sp. zn. ) napadnutému uzneseniu vytýkal nepreskúmateľnosť, majúc za to, že odôvodnenie predmetného uznesenia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení rozhodnutia. Predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnej, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásila že peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na účel zamestnania. Predmetná skutočnosť musí byť známa tak súdnemu exekútorovi ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Citujúc ustanovenia a o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov mal za to, že označené ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ by sa súd druhej inštancie neuspokojil s jeho vyššie uvedenou argumentáciou, poukazuje na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej mu bol v exekučnom titule priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia v spojení s Exekučného poriadku splnil. Vyššie uvedené konštatoval i Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí č. k. -45 zo dňa 19.04.2017. V závere uviedol, že medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

4. Povinná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

5. Vychádzajúc z ustanovenia § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 01.04. 2017, podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko exekučné konanie v danom prípade začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaním do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 18.08.2008.

6. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia (ďalej len „“).

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa a , ktoré v napadnutom rozsahu podľa v spojení s ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi súdu prvej inštancie ( ), ten v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas oprávneného s uvedeným rozhodnutím, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami uvedenými v argumentácii oprávneného v podanom opravnom prostriedku.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 4da) zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Zákonodarca stanovil oprávnenej v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený, ktorý však uvedené skutočnosti nepreukázal. Oprávnený si preukázateľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Nevyhnutným dôsledkom nesplnenia si vyššie citovanej povinnosti zo strany oprávneného je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). 11. Aj s ohľadom na primárnu odvolaciu námietku odvolací súd podotýka, že zmluva sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v tom prípade, ak na strane dlžníka vystupuje dlžník spĺňajúci charakteristiku podľa o spotrebiteľských úveroch, pričom dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol dlžníkovi poskytnutý na účely povolania zamestnania alebo podnikania ťaží toho, kto uvedenú skutočnosť tvrdí. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je zamestnanie. Poskytnutie úveru na zamestnanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,

čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s , podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na „výkon zamestnania“, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, s akým zamestnaním súvisí uzavretie zmluvy. Samotné zaškrtnutie príslušného políčka o tom, že úver sa poskytuje na výkon zamestnania nepovažoval odvolací súd za dôkaz preukazujúcu uvedenú skutočnosť. Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmenky, rozhodcovskej zmluvy a exekučného titulu oprávnený nepredložil. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“ považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti predpisov na ochranu spotrebiteľa. 12. Odvolací súd konštatuje, že oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konala v súvislosti s jej zamestnaním, a teda, že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Námietka oprávneného, že povinná v dôsledku svojho vyhlásenia v zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej zamestnania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná. 13. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy (t. j. 28.10.2011) zakázané ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola z toho dôvodu vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom vyplývajúcim z označeného zákonného ustanovenia. Z obsahu exekučného spisu je pritom zrejmé, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky (predovšetkým na rozhodcovskú zmluvu), ani na rozpor s dobrými mravmi (výška úroku 0,25% denne, t.j. 91,25 ročne). 14. Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie o existencii dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

15. Vo výroku II. o trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, zostalo rozhodnutie exekučného súd nedotknuté.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Úspešným účastníkom odvolacieho konania bola povinná, ktorej tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však povinnej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (čo je zrejmé z obsahu spisu), odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )