Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-45-2026.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Subarea
80Ek/45/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., C.: XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, o vymoženie 45 777 Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Sokol, so sídlom exekútorského úradu B. Němcovej 30, 040 01 Košice, pod č. exekúcie 267EX 18/26, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 09.01.2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 45 777 Eur, a to na základe exekučného titulu – rozhodnutie orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Colným úradom Michalovce sp. zn. 1095361/1/443356/2014 zo dňa 06.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.11.2014 a rozhodnutie orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Colným úradom Michalovce sp. zn. 1095331/1/176288/2015 zo dňa 27.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2015 a rozhodnutie orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Okresným riaditeľstvom policajného zboru Michalovce sp. zn. ORPZ-MI-ODI3-4/2023-P zo dňa 03.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2023 (ďalej aj ako len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 12.01.2026 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ján Sokol, so sídlom exekútorského úradu B. Němcovej 30, 040 01 Košice, IČO: 31 275 010, ktorý exekúciu vedie pod č. 267EX 18/26. 3. Súdny exekútor dňa 17.08.2026 postúpil súdu na rozhodnutie v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 22.01.2026 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie dňa 29.07.2026. 4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, nesúlad medzi výškou pohľadávky postúpenej na oprávneného a sumou, ktorá je predmetom exekučného vymáhania. Z rozhodnutí Colného úradu Michalovce a oznámenia o postúpení podľa povinného vyplýva, že na Slovenskú konsolidačnú, a. s. bol postúpený daňový nedoplatok vo výške 45 461,00 Eur, zatiaľ čo v exekučnom konaní sa vymáha istina vo výške 45 777,00 Eur, teda o 316,00 Eur viac, pričom z predložených listín nie je zrejmý právny titul tohto rozdielu. Povinný preto tvrdí, že v uvedenom rozsahu vymáhaný nárok nezodpovedá exekučným titulom a ide o inú skutočnosť brániacu jeho vymáhateľnosti podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súčasne vznáša námietku premlčania, keď poukazuje na to, že rozhodnutia Colného úradu Michalovce pochádzajú z rokov 2014 a 2015 a do začatia exekúcie v roku 2026 uplynulo viac ako desať, resp. osem rokov, v dôsledku čoho môže byť podľa jeho názoru minimálne časť príslušenstva, úrokov alebo sankčných zložiek pohľadávky premlčaná. Povinný zároveň uvádza, že do začatia exekúcie nemal k dispozícii presnú štruktúru vymáhaného nároku ani rozpis istiny a príslušenstva, a preto nie je podľa neho
možné overiť, ktoré konkrétne položky sú predmetom exekúcie. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že Colný úrad popri postúpenej pohľadávke naďalej eviduje a vymáha voči povinnému ďalšiu sumu 24 828,37 Eur, čo podľa neho vytvára riziko duplicitného zásahu do jeho majetku. Na základe uvedeného povinný navrhuje zastavenie exekúcie v celom rozsahu, prípadne aspoň v časti predstavujúcej rozdiel 316,00 Eur medzi postúpeným daňovým nedoplatkom a exekučne vymáhanou istinou a zároveň v rozsahu príslušenstva, ktoré považuje vzhľadom na časový odstup za premlčané. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k v poradí druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo vzťahu k tomuto návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že naďalej trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie, žiada v exekučnom konaní voči povinnému ďalej pokračovať a návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť. 6. Súdny exekútor sa k v poradí druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 13. Povinný podal svoj v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, pričom tento návrh bol postúpený na tunajší súd dňa 17.08.2026, upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.01.2026. Nakoľko sa v tomto prípade jedná o v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, tento návrh nie je spätý s odkladným účinkom. 14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 15. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov
na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. 16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 18. Súd po preskúmaní celého spisového materiálu zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie, doručený na tunajší súd dňa 17.08.2026 je v poradí druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ergo súd uvádza, že povinný môže podať v priebehu konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti resp. dôvody na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších podaných návrhoch, kde platí tzv. koncentračná zásada je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. 19. Súd uvádza, že vo vzťahu k námietkam povinného sa s uvedenou námietkou o nepostúpení celej pohľadávky, a to námietky nedoplatku vo výške 45 461,00 Eur, zatiaľ čo v exekučnom konaní sa vymáha istina vo výške 45 777,00 Eur, teda o 316,00 Eur viac, pričom z predložených listín nie je povinnému zrejmý právny titul tohto rozdielu nestotožňuje. Súd k predmetnému namietanému poukazuje na skutočnosť v rámci ktorej, oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučné tituly rozhodnutie orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Colným úradom Michalovce sp. zn. 1095361/1/443356/2014 zo dňa 06.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.11.2014 zaväzujúc povinného k úhrade vo výške 41 266 Eur a rozhodnutie orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Colným úradom Michalovce sp. zn. 1095331/1/176288/2015 zo dňa 27.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2015 zaväzujúc povinného k úhrade vo výške 4 200 Eur a rozhodnutie orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Okresným riaditeľstvom policajného zboru Michalovce sp. zn. ORPZ-MI-ODI3-4/2023-P zo dňa 03.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2023 zaväzujúc povinného k úhrade vo výške 316 Eur (pokuta 300 Eur a 16 Eur trovy správneho konania, spolu v súčte 45 782 Eur a s nimi spojené zmluvy o postúpení pohľadávok, a to odovzdávací protokol č. 300/1686 – 26037 v spojení so zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 5/2024/MV SR č. 1340902v rámci ktorého bola na Slovenskú konsolidačnú, a. s. postúpená pohľadávka v sume 316 Eur vyplývajúc zo rozhodnutia o priepustku sp .zn. ORPZ-MI-ODI3-4/2023-P zo dňa 03.02.2023 a zmluva o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2022 v rámci ktorého bola na Slovenskú konsolidačnú, a. s. postúpená pohľadávka v sume 41 261 Eur vyplývajúc zo vyrubenej spotrebnej dani tabakových výrobkov rozhodnutia orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Colným úradom Michalovce sp. zn. 1095361/1/443356/2014 zo dňa 06.10.2014 a pohľadávka v sume 4 200 Eur vyplývajúc zo pokuty uloženej rozhodnutím orgánu verejnej správy a samosprávy vydané Colným úradom Michalovce sp. zn. 1095331/1/176288/2015 zo dňa 27.04.2015, spolu v sume 45 777 Eur. 20. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania povinným súd uvádza, pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta premlčanie vymáhaných pohľadávok s poukazom na časový odstup od vydania exekučných titulov, súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 1095361/1/443356/2014 zo dňa 06. 10. 2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2014 a vykonateľnosť dňa 26. 11. 2014 a rozhodnutie č. 1095331/1/176288/2015 zo dňa 27. 04. 2015, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 4 200 eur, nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 07. 2015 a vykonateľnosť dňa 29. 07. 2015, bez ďalšieho neznamená, že právo na ich vymáhanie bolo ku dňu začatia predmetnej exekúcie premlčané. Z
predložených listín vyplýva, že prvým z uvedených rozhodnutí bola povinnému vyrubená spotrebná daň vo výške 41 266 eur, z ktorej bolo uhradených 5 eur, takže zostal nedoplatok vo výške 41 261 eur, a druhým rozhodnutím bola uložená pokuta vo výške 4 200 eur. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku sa právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčí po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak však správca dane v tejto lehote doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80 Daňového poriadku, po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva doručená, začne plynúť nová šesťročná premlčacia lehota. Počas daňového exekučného konania táto lehota podľa § 85 ods. 2 Daňového poriadku neplynie. Zároveň je potrebné od premlčania odlišovať zánik samotného práva na vymáhanie (preklúzia), keď podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká až po dvadsiatich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Uvedené pravidlá sa vzťahujú aj na iné peňažné plnenia podliehajúce režimu Daňového poriadku. Aktuálne znenie § 85 Daňového poriadku uvedené rozlíšenie medzi šesťročnou premlčacou a dvadsaťročnou prekluzívnou dobou naďalej zachováva. 21. Vo vzťahu k nedoplatku na spotrebnej dani vzniknutému v roku 2014 by základná šesťročná premlčacia doba začala plynúť po skončení kalendárneho roka 2014, teda od 01. 01. 2015, a bez ďalšej právne relevantnej udalosti by uplynula koncom roka 2020. K jej uplynutiu však nedošlo. Colný úrad totiž povinného výzvou zo dňa 07. 02. 2019 opätovne vyzval na zaplatenie spotrebnej dane, pokuty a súvisiacich nákladov, pričom z doručovacích dokladov vyplýva doručovanie tejto výzvy povinnému vo februári 2019. Výzva sa teda realizovala ešte počas pôvodnej šesťročnej premlčacej doby. Jej doručením nastal účinok predpokladaný § 85 ods. 1 druhou vetou Daňového poriadku a nová šesťročná premlčacia doba začala plynúť od 01. 01. 2020. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k pokute vo výške 4 200 eur vzniknutej na základe rozhodnutia zo dňa 27. 04. 2015. Pôvodná šesťročná premlčacia doba by pri tejto pohľadávke začala plynúť od 01. 01. 2016 a bez ďalšieho by uplynula až koncom roka 2021. Aj táto pohľadávka však bola zahrnutá vo výzve Colného úradu Michalovce zo dňa 07. 02. 2019, teda výzva bola realizovaná ešte pred uplynutím jej pôvodnej premlčacej doby. V dôsledku toho začala aj vo vzťahu k tejto pohľadávke po skončení roka 2019 plynúť nová šesťročná premlčacia doba od 01. 01. 2020. Zo samotnej výzvy pritom vyplýva, že sa týkala tak spotrebnej dane, ako aj pokuty vo výške 4 200 eur. 22. Navyše ani nová premlčacia doba plynúca od 01. 01. 2020 nemohla uplynúť. Colný úrad rozhodnutím zo dňa 01. 10. 2020 začal voči povinnému daňové exekučné konanie, pričom predmetom tohto konania boli okrem iného nedoplatok na spotrebnej dani vo výške 41 261 eur a pokuta vo výške 4 200 eur. Od začatia daňového exekučného konania sa preto podľa § 85 ods. 2 Daňového poriadku plynutie šesťročnej premlčacej doby zastavilo. Do tohto okamihu z novej šesťročnej doby uplynulo iba obdobie od 01. 01. 2020 do 30. 09. 2020, teda približne deväť mesiacov. Dňa 10. 03. 2021 bol následne vydaný daňový exekučný príkaz na vymoženie predmetných nedoplatkov. Daňové exekučné konanie bolo vo vzťahu k sume 45 461 eur ukončené až rozhodnutím Colného úradu Michalovce č. 680036682/2022 zo dňa 31. 08. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 09. 2022, a to nie pre premlčanie pohľadávok, ale z dôvodu ich kvalifikácie ako dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku a následného postúpenia Slovenskej konsolidačnej, a. s. Počas obdobia od 01. 10. 2020 do právoplatného skončenia tejto časti daňového exekučného konania preto premlčacia doba vôbec neplynula. Aj po jej opätovnom plynutí v roku 2022 tak zostávala podstatná časť novej šesťročnej premlčacej doby nevyčerpaná a ku dňu začatia exekúcie v roku 2026 nemohla uplynúť. Rovnako neobstojí ani prípadná argumentácia povinného založená na zániku práva vymáhať pohľadávku. V prípade nedoplatku vzniknutého v roku 2014 uplynie dvadsaťročná prekluzívna doba podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku až po skončení dvadsiatich rokov nasledujúcich po kalendárnom roku 2014, teda najskôr dňa 31. 12. 2034. Pri pokute, resp. peňažnom plnení vzniknutom v roku 2015, by dvadsaťročná lehota uplynula až dňa 31. 12. 2035. V roku 2026 preto pri žiadnej z týchto pohľadávok nemožno hovoriť ani o preklúzii práva na ich vymáhanie. Práve rozlišovanie šesťročnej doby premlčania od dvadsaťročného zániku práva na vymáhanie tvorí podstatné východisko, v rámci ktorého súd zdôrazňuje potrebu zohľadniť nielen okamih vzniku nedoplatku, ale aj účinky výzvy podľa § 80 a obdobie, počas ktorého v dôsledku vedenia daňového exekučného konania premlčacia doba neplynie. 23. Povinný ďalej namietal duplicitné vymáhanie tých istých pohľadávok súčasne zo strany Colného úradu Michalovce a oprávneného, ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Povinný nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávky, ktoré sú predmetom tejto exekúcie, sú v rovnakom rozsahu naďalej vymáhané aj v daňovom exekučnom konaní. Naopak, z predložených listín je možné presne identifikovať, z čoho pozostávalo pôvodné daňové exekučné konanie. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania zo dňa 01. 10. 2020 pracovalo so štyrmi samostatnými plneniami, a to s nedoplatkom na spotrebnej dani vo výške 41 261 eur, nákladmi spojenými so zničením prepadnutého tovaru vo výške 68,87 eur, pokutou vo výške 4 200 eur a úrokom z omeškania vo výške
24 759,50 eur, spolu vo výške 70 289,37 eur. Rozhodnutím zo dňa 31. 08. 2022 však Colný úrad Michalovce daňové exekučné konanie čiastočne zastavil práve v rozsahu 45 461 eur, čo zodpovedá súčtu nedoplatku na spotrebnej dani 41 261 eur a pokuty 4 200 eur. Tieto pohľadávky boli označené za dočasne nevymožiteľné a určené na postúpenie Slovenskej konsolidačnej, a. s. Colný úrad v uvedenom rozhodnutí výslovne uviedol, že zastavením daňového exekučného konania pohľadávka štátu nezaniká, ale bude predmetom postúpenia a následného vymáhania postupníkom. Suma 24 828,37 eur, ktorú Colný úrad podľa rovnakého rozhodnutia naďalej evidoval a vymáhal, pritom nepredstavovala druhé vymáhanie uvedenej sumy 45 461 eur. Zodpovedala iným položkám pôvodného daňového exekučného konania, konkrétne úroku z omeškania vo výške 24 759,50 eur a nákladom vo výške 68,87 eur. Už samotná štruktúra jednotlivých pohľadávok tak vylučuje záver, že by Colný úrad a oprávnený súčasne vymáhali totožné plnenie. Povinný teda svoju námietku postavil iba na skutočnosti, že po čiastočnom zastavení daňového exekučného konania Colný úrad naďalej evidoval inú sumu, z tejto okolnosti však nemožno vyvodiť existenciu duplicitného vymáhania. Na úspešné uplatnenie takéhoto dôvodu zastavenia exekúcie by povinný musel preukázať totožnosť konkrétneho vymáhaného nároku, teda že tá istá pohľadávka z toho istého exekučného titulu a v tej istej výške je súčasne predmetom daňového exekučného konania aj exekúcie vedenej súdnym exekútorom. Takáto skutočnosť zo spisu nevyplýva a povinný ju ani žiadnym dôkazom nepreukázal. Naopak, listinné dôkazy preukazujú, že pohľadávky vo výške 45 461 eur boli z daňového exekučného konania vyčlenené za účelom ich postúpenia Slovenskej konsolidačnej, a. s., zatiaľ čo suma, ktorá zostala v evidencii Colného úradu, predstavovala obsahovo odlišné pohľadávky. Samotné postúpenie daňového nedoplatku je pritom zákonom predpokladaným postupom podľa § 86 Daňového poriadku, pri ktorom právo nakladať s postúpeným nedoplatkom prechádza na postupníka. Na záver sa súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdených skutočností znáša povinný (§ 132 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku), pričom toto bremeno povinný neuniesol, a teda ide o právne irelevantnú argumentáciu, ktorá nemá žiadny účinok na vedenie exekúcie 24. Súd preto uzavrel, že povinný nepreukázal ani premlčanie vymáhaných pohľadávok, ani zánik práva na ich vymáhanie uplynutím prekluzívnej lehoty, ani existenciu súbežného duplicitného vymáhania totožného nároku. Námietky povinného preto nepredstavujú okolnosť, ktorá by po vzniku exekučného titulu, resp. v univerze neskôr podaného v poradí druhého návrhu na zastavenie exekúcie a teda po uplynutí lehoty podľa odseku 2 §61k Exekučného poriadku spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo inú skutočnosť brániacu jeho vymáhateľnosti v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku 25. Na dôvažok súd uvádza, skutočnosť v rámci ktorej, predmetný návrh nie je spojený s odkladným účinkom a nezakladá prekážku vymáhateľnosti právoplatného a vykonateľného titulu. Ako súd už vyššie uviedol, návrh povinného na zastavenie exekúcie je už druhým v poradí, a teda podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku môže povinný v neskôr podaných návrhoch namietať len skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí lehoty podľa odseku 2, resp. po podaní predchádzajúceho prvotného návrhu. V danom prípade však povinný opätovne namieta skutočnosti, ktoré existovali už v čase podania jeho prvého návrhu, ergo nejde o nové okolnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia povinného nesmerujú k žiadnej hmotnoprávnej skutočnosti, ktorá by bránila vymáhateľnosti titulu, ani k novej procesnej okolnosti, ktorú by mohol uplatniť až po podaní predchádzajúceho návrhu.. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd k v poradí druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť a to z dôvodu, že povinný neuviedol skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 61k ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku (skutočnosti ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie). Vzhľadom na uvedené súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok) 27. Nakoľko si z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil len povinný, ktorý bol v danom prípade neúspešný a jeho návrh na zastavenie exekúcie súd zamietol, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.