Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Pc-27-2020.pdf
PDF · 73.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/27/2020
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci navrhovateľky (plnoletá osoba) E. T., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., toho času L. XXXX/XX, XXX XX G. proti odporcovi - osobe povinnej platiť výživné: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX O. o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier účastníkov konania v nasledovnom znení:
„Otec O. T., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu svojej dcéry E. T., nar. X.X.XXXX sumou 80,- eur mesačne vždy do 25. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci počnúc X.XX.XXXX.
Zameškané výživné za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške 400,- eur sa otec zaväzuje zaplatiť dcére v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto uznesenia až do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.“
Uznesenie o schválení súdneho zmieru mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. XC/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX v časti vyživovacej povinnosti medzi otcom O. T. a dcérou E. T..
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX doručila súdu návrh na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 1.500,- SK na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu.
2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že naposledy bola vyživovacia povinnosť jej otca k nej určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo manželstvo jej rodičov rozvedené, ona bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 1.500,- slovenských korún. Ďalej poukázala, že od posledného určenia výživného ubehlo 13 rokov, kedy bola žiačkou na základnej škole a teraz študuje na vysokej škole v G. na 3. lekárskej fakulte, čím sa podstatne zmenili a narástli náklady na život spojené hlavne s jej štúdiom. Ďalej uviedla, že otec stanovené výživné platí, ale to nie je postačujúce, pričom celá starostlivosť o ňu je zabezpečovaná jej matkou. Na výzvu súdu navrhovateľka podaním zo dňa X.XX.XXXX doplnila návrh a uviedla pravidelné mesačné výdavky - nájom a energie vo výške 215,- eur, potraviny vo výške 120,- eur, drogéria a hygiena vo výške 40,- eur, pomôcky do školy vo výške 20,- eur a voľnočasové aktivity vo výške 35,- eur. Navrhovateľka dodala, že nemá príjem z pracovnej činnosti.
3. Odporca vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného uviedol, že dobrovoľne platí výživné vo výške 50,- eur mesačne, a toho času nie je zamestnaný, je vedený ako uchádzač o zamestnanie v registri UPSVAR, pričom nepoberá žiadny príjem. Je ženatý, pričom manželka má príjem 559,- eur ako príspevok na opatrovanie syna, ktorý je ZŤP. Manželka má ešte dcéru, ktorá navštevuje strednú hotelovú
školu. Odporca dosť veľa pomáha manželke s opaterou chorého syna, ktorý potrebuje pravidelné lieky a 24 hod. opateru. Ďalej dodal, že v O. je ťažko zamestnať sa a inde vycestovať nemôže kvôli rodine.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľka popísala svoje výdavky a príjmy, pričom uviedla, že jej výdavky sú predovšetkým nájomné v G., kde študuje na lekárskej fakulte dentálnu hygienu, a to v prepočte 200,- eur mesačne, ďalej na stravu minie tiež približne 200,- eur mesačne, na drogériu do 50,- eur mesačne, 20,- eur na telefón, tiež má náklady na pomôcky na štúdium, zošity a učebnice, a ďalej má výdavky spojené so svojimi záľubami, keďže navštevuje fitnescentrum a má vlastného trénera, čo ju mesačne stojí približne 200,- eur, avšak túto sumu nepožaduje, aby jej na tieto výdavky otec uhrádzal. Navrhovateľka k príjmom uviedla, že mama jej posiela sumu približne 200,- eur na nájom a ďalej má brigádu pre spoločnosť J. V. so sídlom v G., kde si niekedy zarobí za 40 hodín okolo 200 - 300,- eur, keď však ide do školy, nemá čas sa venovať brigáde a vtedy jej finančne vypomáha mama a jej priateľ. Navrhovateľka má bankový účet s aktuálnym zostatkom vo výške približne 6.000,- Kč. Navrhovateľka domov do D. prichádza na Vianoce a na Veľkú noc a približne na jeden týždeň cez letné prázdniny, pričom s cestovaním domov má výdavky na cestovné, a to vo výške 700,- Kč, čo predstavuje cestu z G. na D. a aj späť. Tiež si kupuje G. trojmesačník na MHD, a to vo výške 350,- Kč za tri mesiace.
5. Odporca k svojim výdavkom uviedol, že býva v 3 - izbovom byte spoločne s manželkou a spolu s jej dvoma deťmi, pričom jeden syn je ťažko zdravotne postihnutý a vyžaduje si celodennú opateru, manželka má príjem z opatrovateľského príspevku vo výške 430,- eur mesačne. Na bývanie majú výdavok približne sumu 200,- eur mesačne, v ktorej je zahrnutá platba za elektrinu, vodu, plyn, ako aj za správu a služby spojené s užívaním bytu a túto sumu platia cez inkaso prostredníctvom poštového poukazu SIPO. Ďalej odporca dodal, že má ešte jedného syna, ale jemu už výživné neplatí. Odporca je stále nezamestnaný, pričom nevykonáva žiadne práce na dohodu ani brigádnické činnosti. Naposledy bol zamestnaný ako vodič, kde rozvážal stravu, pred tým bol tiež nezamestnaný a pred tým pracoval ako vodič na kamiónoch, ktoré pracovnú činnosť ukončil v roku 2017, pretože zamestnávateľ mu nevyplatiť mzdu. Odporca si ťažko hľadá prácu, pričom potrebuje byť na blízku manželke, keďže jej pomáha so starostlivosťou o syna. Odporca tiež spláca úver, ktorý čerpal vo VÚB, vo výške 120,- eur mesačne. Ďalej ako rodina majú výdavky na bežné potreby rodiny cca 300,- eur mesačne. Odporca tiež dodal, že asi trikrát alebo štyri krát pred koronou zaslal navrhovateľke sumu po 100,- eur na výživné.
6. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/20085 Z. z. o rodine (ďalej len ako „zákon o rodine“, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení).
Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Účastníci konania po ich vypočutí zhodne navrhli, aby súd schválil zmier v znení, v akom je uvedený vo výroku tohto uznesenia a zároveň súdu predložili aj jeho písomné znenie opatrené ich podpismi.
9. Podľa ust. § 179 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom.
Podľa § 148 ods. 1 a ods. 2 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Uzavretie zmieru je prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Samotný obsah zmieru pritom nemusí byť bezpodmienečne uzatvorený v znení ako predmet sporu, tzn. nemusí úplne vyčerpať predmet sporu alebo môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, akým spôsobom boli vyporiadané sporné nároky, ktoré boli predmetom konania(pozri aj R 16/1987). Platí však, že znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone (Z IV, str. 717). Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza.
11. Súd v zmysle uvedeného preskúmal účastníkmi konania predložený návrh súdneho zmieru, ako prejav vôle zmierlivo vyriešiť spor a zistil, že nimi uzatvorená dohoda, ktorú žiadajú schváliť, rieši ich sporný právny vzťah, ktorý bol predmetom daného súdneho konania, a dospel k záveru, že spoločne navrhovaný zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho v uvedenom znení schválil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.