Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci žalobkyne Bc. G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, zastúpenou Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej číslo 64678-2/2020-BA zo dňa 16. septembra 2020, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 64678-2/2020-BA zo dňa 16. septembra 2020 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanej.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 28.04.2020.

2. Žiadosťou zo dňa 12.05.2020 žalobkyňa žiadala o dávku v nezamestnanosti. V žiadosti uviedla priebeh dôb poistení na území SR a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie, vrátane zamestnania, respektíve vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, takto: SZČO, Rakúsko, od 2009 do 31.10.2017 - pracovný pomer na dobu neurčitú, Nemecko, od 01.11.2017 do 31.10.2018 - pracovný pomer na dobu určitú, od 01.11.2018 do 31.10.2019 - pracovný pomer na dobu určitú, od 01.11.2019 do 21.04.2021 - pracovný pomer na dobu neurčitú. V časti skutočnosti vo vzťahu k výkonu zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ uviedla, že z posledného zamestnania, ktoré vykonávala na území členského štátu EÚ sa pravidelne denne alebo najmenej raz týždenne nevracala do miesta bydliska.

3. Žalobkyňa vyplnila tlačivo - Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov v zmysle článku 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a článku 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia. V časti 2. Dĺžka a trvalosť pobytu/ výkonu zárobkovej činnosti na území členského štátu EÚ uviedla štáty Nemecko a Rakúsko, mesiac a rok prvého odchodu do členského štátu EÚ apríl 2009, mesiac a rok návratu na územie SR apríl 2020, pravidelnosť návratov a dĺžka pobytu na území SR počas pobytu/posledného zamestnania v členskom

štáte EÚ 15 dní, spôsob dochádzania na územie SR prepravcom zabezpečeným zamestnávateľom s tým, že disponuje zmluvou o sprostredkovaní práce s uvedením dopravy. V časti 3. Pracovná situácia na území členského štátu EÚ uviedla názov posledného zamestnávateľa/miesto výkonu práce Nemecko, trvanie posledného zamestnania od 01.11.2017 do 21.04.2020, druh/ charakter vykonávanej práce pomocný ošetrovateľ, pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú, výmera dovolenky počas posledného zamestnania v členskom štáte EÚ počet dní ročne 30, dôvod ukončenia pracovného pomeru ukončenie zo strany zamestnávateľa, predchádzajúce zamestnanie bolo v členskom štáte EÚ, medzi obdobiami týchto dvoch zamestnaní v členskom štáte EÚ, sa zdržiavala na území SR, nehľadala si zamestnanie počas pobytu/posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ na území SR. V bode 4. Rodinná situácia uviedla, že počas pobytu v inom členskom štáte EÚ sa s ňou nezdržiaval v členskom štáte EÚ nikto. Počas pobytu v inom členskom štáte EÚ blízke osoby mali bydlisko na Slovensku, a to rodič Anton Magdoško, dôchodca a druh Dušan Výrostko, zamestnanie na Slovensku. V bode 5. Vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti uviedla, že počas pobytu v inom členskom štáte EÚ zostalo na území SR zachované členstvo poslanca obecného zastupiteľstva, k čomu doložila osvedčenie poslanca. V bode 6. Bytová situácia v členskom štáte EÚ/ na území SR uviedla, že počas doby pobytu v inom členskom štáte EÚ bývala v rodinnom dome s opatrovanou osobou v Rakúsku a v izbe pre zamestnancov podniku v Nemecku. Ubytovanie bolo zmenené počas pobytu v inom členskom štáte EÚ štyrikrát. Na území SR vlastní nehnuteľnosť určenú na vlastné bývanie v 1 spolu s otcom, ktorú nadobudla dedičstvom. Nehnuteľnosť sa nachádza v katastrálnom území Bajerov. Na území SR počas návratov z členského štátu EÚ bývala u rodičov. Na území SR po návrate z členského štátu v EÚ v súčasnosti býva u rodičov. V bode 7. ako iné skutočnosti preukazujúce zachovanie centra záujmov na území SR počas pobytu v členskom štáte EÚ uviedla, že predkladá výpis z účtu (úver na Slovensku + sporenie), PN (lekár s uvedením adresy SR), faktúra za telefón SR, Tlačivo E106 AT, E108AT, E106DE, E108DE, s uvedením bydliska SR.

4. Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o sprostredkovaní zamestnania v zahraničí za úhradu uzatvorená v zmysle a a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 9/2005, uzatvorená medzi sprostredkovateľom FajnCare, s.r.o. a žalobkyňou dňa 02.10.2017, ktorej predmetom je sprostredkovania zamestnania pre občana Slovenskej republiky v zahraničí s tým, že sprostredkovateľ zabezpečení pre záujemcu zamestnanie u zahraničného zamestnávateľa. Ďalej osvedčenie miestnej volebnej komisie v Bajerove o zvolení žalobkyne dňa 27.11.2010 za poslanca Obecného zastupiteľstva v Bajerove zo dňa 27.11.2010, faktúra spoločnosti Orange zo dňa 10.06.2020, výpis z osobného účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. za obdobie od 01.05.2020 do 31.05.2020, výpis z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. majiteľa podielových listov s názvom sporo eurový dlhopisový fond a sporo aktívne portfólio, výpis z úveru Slovenskej sporiteľne, a.s. s dátumom vyhotovenia výpisu 31.12.2018, potvrdenie Obce Bajerov o zaplatení dane a poplatku roku 2020 zo dňa 15.06.2020, o zaplatení dane z pozemkov, zo stavieb, za zber odpadu, za psa, rozhodnutie Obce Bajerov zo dňa 14.03.2020 o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 žalobkyni, rozhodnutie Obce Bajerov zo dňa 14.03.2020 o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2020 žalobkyni, a to dane z pozemkov, dane za stavbu, za psa, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené 18.03.2020, na ktorom sa uvádza adresa trvalého/prechodného pobytu H. XX, presná adresa, kde sa bude poistenec zdržiavať v čase pracovnej neschopnosti H. XX.

5. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím č. 7946/2020-PO-DvN zo dňa 24.06.2020 rozhodla, že žalobkyňa podľa a podľa článku 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku nezamestnanosti. Rozhodnutie odôvodnila tým, že z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku, počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, dospela k nasledovným záverom: Z údajov uvedených vo Vyhlásení na účely posúdenia bydliska, ktoré žalobkyňa predložila pri uplatnení nároku na dávku nezamestnanosti, ako aj z ďalších ňou uvedených skutočností a z údajov z informačného systému sociálnej poisťovne je zrejmé, že neexistovali žiadne podstatnejšie väzby na území Slovenska v obdobiach výkonu zárobkovej činnosti v členských štátoch. Na Slovensku naposledy pracovala do februára 2009. Z údajov, ktoré uviedla v žiadosti je zrejmé, že od apríla 2009 do októbra 2017 pracovala v Rakúsku ako osoba samostatne zárobkovo činná. Následne od novembra 2017 odišla pracovať do Nemecka, až do návratu na Slovensko v apríli 2020, pracovala v tomto členskom štáte naposledy ako pomocný ošetrovateľ. Aj napriek tomu, že uvedenú prácu vykonávala v turnusoch a vracala sa

pravidelne na Slovensko, jej orientácia predovšetkým na pracovný trh v Rakúsku a neskôr v Nemecku poukazujú predovšetkým na existenciu bližších väzieb primárne so štátmi, v ktorých vykonávala svoju zárobkovú činnosť a kde dochádzalo aj k zdaňovaniu jej príjmov a k odvádzaniu príspevkov na sociálne zabezpečenie aj pre prípad nezamestnanosti. Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov, za štát bydliska na účely aplikácie článku 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu jej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti, neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo bydlisko na území Slovenskej republiky, článok 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle článku 61 základného nariadenia.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ku ktorému predložila potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, rok 2014, rok 2015, rok 2016, rok 2017, faktúru za spracovanie slovenského daňového priznania typu A zo dňa 18.03.2019, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, potvrdenie o podaní daňového priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, informáciu k posudzovaniu daňovej rezidencie, oznámenie k ohláseniu stavebnej úpravy Obce Bajerov zo dňa 16.02.2010, že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavebnej úpravy: rekonštrukcia budovy - hospodárska budova na pozemku parcela č. XX, k.ú., H., stavebníka žalobkyne, oznámenie k ohláseniu stavebnej úpravy Obce Bajerov zo dňa 02.06.2010, že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavebnej úpravy: rekonštrukcia budovy - hospodárska budova (sklad) na pozemku parcela č. XX/X, k.ú. H., stavebníkovi žalobkyne, potvrdenie Obce Bajerov zo dňa 02.06.2010 o určení pre budovu: hospodárska budova - sklad, v časti Obce Bajerov, kat. územie Bajerov, parcela KN C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, podľa LV č. XXX, súpisné č. XXX, ktorej vlastníkmi sú Z. I. v podiele 1, a žalobkyňa v podiele 1, potvrdenku Obce Bajerov zo dňa 16.02.2010 o zaplatení sumy za ohlásenie stavebnej úpravy, vysvedčenie o záverečnej skúške Strednej zdravotníckej školy Sv. Bazila Veľkého v Prešove, v učebnom odbore sanitár zo dňa 20.06.2012, vysvedčenie o maturitnej skúške Strednej zdravotníckej školy Sv. Bazila Veľkého v Prešove, v študijnom odbore zdravotnícky asistent zo dňa 28.05.2013, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre Okres Prešov, Obec Bajerov, katastrálne územie Bajerov, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku parc. č. XX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby so súpisným č. XX, na parcele č. XX - rodinný dom, v podiele 1, titulom nadobudnutia Z-XXXX/XXXX, osvedčenie o dedičstve XXDXX/XXXX, potvrdenie o pravidelnej preprave zo dňa 06.07.2020 spoločnosti Q., s.r.o., o tom, že žalobkyňa s nimi od 11/2017 do 3/2020 pravidelne cestovala každé dva týždne zo Slovenska do Nemecka a naopak.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. Žalovaná rozhodnutím č. 64678-2/2020-BA zo dňa 16.09.2020, podľa , odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 7946/2020-PO-DvN zo dňa 24.06.2020 vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov.

8. Rozhodnutie odôvodnila tým, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 28. apríla 2016 do 27. apríla 2020, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa pracovala v posudzovanom období na území iných členských štátov Európskej únie - Nemecka a Rakúska. Príslušná nemecká inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári U002, o.i. nasledovné údaje: v bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania od 1. novembra 2017 do 31. októbra 2019, od 1. novembra 2019 do 21. apríla 2020, v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania

- výpoveď zo strany zamestnávateľa. Pretože žalobkyňa preukázala v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb

a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

9. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobkyňou v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti /ďalej len „Žiadosť“/ a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov /ďalej len „Vyhlásenie“/, doručených dňa 12. mája 2020. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobkyňa spolu sa v zahraničí opakovane zdržiavala viac ako 11 rokov, b/ situáciu žalobkyne vrátane: povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - vzhľadom na dlhoročné vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti v predchádzajúcom období na území Rakúska, ako aj na pracovné pomery bezprostredne na seba nadväzujúce v Nemecku, možno jej pracovnú situáciu hodnotiť ako stabilnú, s prioritnou orientáciou na zahraničný pracovný trh od roku 2009 /Rakúsko, Nemecko/, jej rodinného stavu a rodinných väzieb, vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti, jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - bytovú situáciu žalobkyne na území Nemecka je možné považovať za primeranú výkonu povolania, členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobkyňa bola naposledy zamestnaná na území Nemecka, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Nemecko. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska nebola povinná uhrádzať.

10. Podľa rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

11. V súlade s uvedeným rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009, boli celková dĺžka pobytu viac ako 11 rokov, stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2009 /Rakúsko, Nemecko/, opakované návraty za prácou do zahraničia, primeraná bytová situácia v Nemecku, daňová povinnosť na území Nemecka, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť rodiny na Slovensku, vlastníctvo nehnuteľnosti v podiele 1/2 na Slovensku vrátane rekonštrukcie budov, absolvovanie skúšok na Slovensku, zachovanie finančných produktov, platenie miestnych daní a poplatkov, využívanie služieb mobilného operátora na území Slovenska, vykonávanie funkcie poslankyne obecného zastupiteľstva v rokoch 2010 - 2014 na Slovensku), ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti naposledy v Nemecku sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Nemecka.

12. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych

predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

13. Možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čI. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie t. j. aj na územie Slovenskej republiky. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.

14. V zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva.

15. Žalobkyňa poukázala na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti v podiele 1/2 na Slovensku. Vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti bol zohľadnený príslušný podklad o nadobudnutí nehnuteľnosti určenej na bývanie - rodinného domu v podiele 1/2, nadobudnutého na základe osvedčenia o dedičstve v roku 2008 (v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. 223). Žalobkyňa vo Vyhlásení zo dňa 12. mája 2020 uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti bývala spoločne s otcom. Vlastníctvo nehnuteľnosti bolo nutné porovnať s ostatnými zistenými skutočnosťami (najmä naposledy stabilnou pracovnou situáciou v Nemecku, prioritnou orientáciou na zahraničný pracovný trh od roku 2009, opakovanými návratmi za prácou do zahraničia, primeranou bytovou situáciou v Nemecku, daňovou povinnosťou na území Nemecka). Na základe uvedeného vlastníctvo nehnuteľnosti nie je možné vyhodnotiť ako rozhodujúcu skutočnosť preukazujúcu zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku.

16. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že jej úmysel je jednoznačný - bydlisko mala celý čas na Slovensku. V zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Nakoľko o mieste bydliska a centra záujmov žalobkyne uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jej subjektívny úmysel. Rovnako pohnútky

odchodu do zahraničia /ekonomické aktivity/, ako aj pohnútky a spôsob návratu sú v konaní o vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti právne irelevantné.

17. Centrum záujmov žalobkyne bolo posúdené v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia, určuje sa na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácii súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať dĺžku a trvalosť prítomnosti dotknutej osoby na území iného členského štátu Európskej únie, dĺžky trvania pracovných zmlúv, rodinného stavu dotknutej osoby, vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti, bytovej situácie, členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 11 rokov), aj situácia žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2009 /Rakúsko, Nemecko/, opakované návraty za prácou do zahraničia, primeraná bytová situácia v Nemecku, daňová povinnosť na území Nemecka, deklarované návraty na územie Slovenska, prítomnosť rodiny na Slovensku, vlastníctvo nehnuteľnosti v podiele 1/2 na Slovensku vrátane rekonštrukcie budov, absolvovanie skúšok na Slovensku, zachovanie finančných produktov, platenie miestnych daní a poplatkov, využívanie služieb mobilného operátora na území Slovenska, vykonávanie funkcie poslankyne obecného zastupiteľstva v rokoch 2010 - 2014 na Slovensku) preukazujú, že žalobkyňa si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku, nezachovala.

III.

Zhrnutie argumentov žalobkyne

18. Vo včas podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že má za to, že uviedla také skutočnosti a predložila listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že hoci v rozhodnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vykonávala zárobkovú činnosť v iných členských štátoch EÚ, po celý čas mala centrum záujmov a skutočné miesto bydliska v Slovenskej republike. Po zohľadnení všetkých dostupných informácií súvisiacich s uplatneným nárokom spĺňa podmienky podľa článku 11 nariadenie (ES) č. 987/2009 na určenie jej bydliska v Slovenskej republike.

19. Splnenie podmienok pre určenie bydliska žalobkyne v Slovenskej republike bolo v administratívnom konaní preukázané týmito skutočnosťami: a/ Dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov: Žalobkyňa pracovala v Nemeckej spolkovej republike ako pomocná ošetrovateľka, pričom počas výkonu práce sa zdržiavala v Nemecku 2 týždne (15 dní) a po odpracovaní turnusu sa vracala do bydliska v Slovenskej republike, kde sa zdržiavala taktiež 2 týždne (15 dní). V takomto režime žalobkyňa fungovala v období od 11/2017 do 03/2020. Žalobkyňa sa v Nemecku zdržiavala výlučne za účelom výkonu práce a ak mala voľno, všetok svoj čas trávila na území Slovenskej republiky so svojou rodinou a druhom. V rovnakom režime fungovala aj pred rokom 2017, keď pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, kde pracovný turnus trval 3 týždne, a teda tri týždne žalobkyňa pracovala v zahraničí a následne na 3 týždne sa vracala do jej domova v Slovenskej republike. b/ Povaha a osobitné vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy: Žalobkyňa v členských štátoch EÚ (Rakúsku a neskôr Nemecku) vykonávala činnosť súvisiacu so starostlivosťou o starých, nemocných a mentálne postihnutých ľudí tzv. opatrovateľku. Práve na základe povahy a osobitných vlastností takto vykonávanej činnosti bývala žalobkyňa v domovoch klientov, prípade mala zabezpečené ubytovanie od zamestnávateľa. Táto činnosť bola zo strany žalobkyne vykonávaná turnusovým spôsobom, a teda v pravidelných intervaloch pracovala v zahraničí a v rovnakých intervaloch za zdržiavala na území Slovenskej republiky, resp. na Slovensku trávila viac času ako v zahraničí, keďže voľný čas počas dovoleniek prípadne neplateného voľna trávila s rodinou a druhom. Hoci žalobkyňa bola v období od 01.11.2017 do 21.04.2020 nepretržite zamestnaná v Nemecku, vzhľadom na povahu pracovnej činnosti, miesta kde pracovnú činnosť vykonávala ako aj dĺžku trvania pracovného turnusu, sa nezdržiavala po celý čas trvania pracovnej zmluvy výlučne v Nemecku, práve naopak viac času sa zdržiavala v mieste svojho bydliska v Slovenskej republike. c/ Rodinný stav a rodinné väzby: Žalobkyňa počas zamestnania v Nemecku udržiavala blízke rodinné väzby so svojim otcom Z., s ktorým žije a v tomto období aj žila v spoločnej domácnosti na adrese H. XX, Slovenská republika. Aj keď je žalobkyňa slobodná, dlhodobo žije v partnerskom vzťahu s druhom S. D., s ktorým sú spolu od roku 2013. Jej druh

pracuje v Slovenskej republike a býva na adrese D. XX, C.. Žalobkyňa zvykne počas času stráveného na Slovensku prespávať aj u svojho druha. Žalobkyňa okrem toho udržiavala v období zamestnania v Nemecku (predtým aj v Rakúsku) úzke sociálne kontakty s jej sestrami a ich deťmi, ktoré žijú v Slovenskej republike. Počas pracovných turnusov, kedy sa žalobkyňa zdržiavala v členských štátoch EÚ nenadväzovala bližšie kontakty so zahraničnými osobami, viac menej bola iba v profesionálnom kontakte s klientmi a ostatnými kolegyňami - opatrovateľkami. d/ Vykonávanie nezárobkovej činnosti: Žalovaná žiadnym spôsobom nevyhodnotila pôsobenie žalobkyne ako poslankyne v obecnom zastupiteľstve vo funkčnom období 2010 - 2014, ktoré jednoznačne deklaruje skutočnosť, že hoci žalobkyňa pracovala v zahraničí, zachovávala si pevné väzby na bydlisko v Slovenskej republike, kde sa nielen pravidelne vracala, udržiavala rodinné a sociálne kontakty, ale bola dokonca činná aj vo verejnom záujme pre obyvateľov obce Bajerov. Žalobkyňa popri práci v Rakúsku študovala na území Slovenskej republiky na Strednej zdravotnej škole sv. Bazila Veľkého v Prešove, kde zložila v roku 2012 záverečnú skúšku a v roku 2013 maturitnú skúšku. Žalobkyňa ma v Slovenskej republike bankový účet, ktorý aktívne využíva. Taktiež v rozhodnom období jej bol poskytnutý úver na bývanie, ktorý použila na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti v Slovenskej republike, v ktorej býva a tento úver riadne spláca aj v súčasnosti. V Slovenskej republike si založila investičné sporenie, využívala služby slovenského mobilného operátora

- Orange Slovensko, a.s., platí miestne dane a poplatky za nehnuteľnosti v Slovenskej republike. e/ Bytová situácia: Žalobkyňa má po celý čas vykonávania zárobkovej činnosti v zahraničí zabezpečenú stabilnú bytovú situáciu v Slovenskej republike. Od roku 2008 je dokonca spoluvlastníčkou (1/2 z celku) rodinného domu súpisné číslo XX a zastavaného pozemku prináležiaceho k domu, ktoré sa nachádzajú v obci H.. V tomto rodinnom dome má žalobkyňa nielen nahlásený trvalý pobyt pre administratívne účely, ale tento považuje aj za svoje bydlisko v Slovenskej republike. V porovnaní s Nemeckom, kde mala žalobkyňa zabezpečenú jednu obytnú miestnosť domu zamestnávateľa, sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, podľa ktorého žalobkyňa mala v zahraničí „primeranú bytovú situáciu". Žalobkyňa nikdy v zahraničí nevlastnila nehnuteľnosť a ubytovanie jej zabezpečoval vždy zamestnávateľ. Žalobkyňa v roku 2011 začala čerpať od banky Slovenská sporiteľňa, a.s. hypotekárny úver, ktorý využila práve na rekonštrukciu nehnuteľností v jej podielovom spoluvlastníctve. d/ Členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely: Žalobkyňa má daňovú rezidenciu (daňový domicil) v Slovenskej republike, o čom svedčí aj skutočnosť, že tu podávala daňové priznania za obdobia rokov 2013 - 2019, v ktorých uvádzala aj príjmy plynúce zo zahraničia. Daňovú rezidenciu si daňovník - žalobkyňa posudzuje sám bez rozhodnutia správcu dane. Žalobkyňa sa v tomto smere považuje za daňovníka podľa o dani z príjmov, teda daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike. Žalovaná sa obmedzila iba na konštatovanie, že žalobkyňa platila dane a odvody v Nemecku, pričom sa vôbec nezaoberala otázkou jej daňovej rezidencie. Zároveň žalobkyňa v administratívnom konaní preukázala, že v Slovenskej republike platí miestne dane, a to daň z nehnuteľností, daň za psa a poplatok za komunálny odpad.

20. Na základe komplexného posúdenia vyššie uvedených informácií z pohľadu kritérií na určenie bydliska podľa článku 11 ods. 1 nariadenie (ES) č. 987/2009 je možné dospieť s istotou k záveru, že žalobkyňa mala zachované bydlisko v Slovenskej republike aj počas obdobia, kedy vykonávala zárobkovú činnosť v členských štátoch EÚ. Na druhej strane, ak aj existovali pochybnosti o bydlisku žalobkyne, poukázala na čl. 11 ods. 2 nariadenie (ES) č. 987/2009, podľa ktorého na určenie skutočného miesta bydliska žalobkyne bolo potrebné zohľadniť jej úmysel. Žalobkyňa považovala Slovensko, konkrétne obec Bajerov za jej skutočné bydlisko, a teda jej úmysel je v tejto záležitosti nesporne daný. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná nesprávne právne posúdila žiadosť žalobkyne o poskytnutie dávky v nezamestnanosti podľa , keď nezohľadnila podľa článku 65 ods. 2 nariadenie (ES) č. 883/2004 dobu poistenia v nezamestnanosti získanú žalobkyňou v Nemecku za obdobie od 01.11.2017 do 21.04.2020 z dôvodu, že za centrum hlavných záujmov žalobkyne a jej bydlisko považovala práve Nemeckú spolkovú republiku.

21. Žalobkyňa navrhla zrušiť rozhodnutie žalovanej.

IV.

Vyjadrenie žalovanej

22. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba

poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.

23. Žalovaná uviedla skutočnosti, ktorými odôvodnila napadnuté rozhodnutie, ktoré sú uvedené v bode II. tohto rozsudku.

24. Ďalej žalovaná uviedla, že na pravidelné návraty žalobkyne na územie Slovenska bolo pri posudzovaní miesta jej bydliska prihliadnuté (predložila potvrdenie o pravidelnej preprave). Podľa názoru žalovanej, aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí navštívia svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekoch dlhodobý záujem v zahraničí pracovať. Z dokladov predložených v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti je však zrejmé, že žalobkyňa dlhodobo (od roku 2009) vykonávala zárobkovú činnosť v zahraničí /Rakúsko, Nemecko/, čo podľa názoru žalovanej preukazuje, že žalobkyňa sa jednoznačne orientovala na zahraničný trh práce. Uvedené preto bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku počas jej dlhodobej prítomnosti v zahraničí. Na rodinnú situáciu žalobkyne počas jej pobytu v zahraničí bolo taktiež v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. V zmysle rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, by nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Žalobkyňa sa v zahraničí opakovane zdržiavala viac ako 11 rokov a v tomto období mala v zahraničí stabilnú pracovnú situáciu (v predchádzajúcom období dlhodobo vykonávala samostatne zárobkovú činnosť v Rakúsku a v Nemecku mala celkovo uzatvorené tri pracovné pomery u dvoch rôznych zamestnávateľov, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali), preto zachovanie istých rodinných väzieb na Slovensku (prítomnosť rodinných príslušníkov a druha na Slovensku) jednoznačným spôsobom nepreukazuje, že žalobkyňa mala počas zárobkovej činnosti v zahraničí centrum záujmov na Slovensku.

25. Na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti na Slovensku v podiele 1/2 bolo pri posudzovaní bydliska žalobkyne prihliadnuté. V súvislosti s poukázaním na čerpanie hypotekárneho úveru, ktorý využila na rekonštrukciu nehnuteľností ako dostatočnej väzby so Slovenskom uviedla, že vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktorú je v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Táto skutočnosť však musí byť vyhodnotená v celkovom kontexte spolu so všetkými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Tieto väzby však v porovnaní s ostatnými skutočnosťami (predovšetkým s prítomnosťou v zahraničí v rozsahu viac ako 11 rokov, prioritnou orientáciou na zahraničný pracovný trh, stabilnou pracovnou situáciou v Nemecku, opakovaným návratom za prácou do zahraničia, primeranou bytovou situáciou v Nemecku, daňovou povinnosťou naposledy na území Nemecka) jednoznačným spôsobom nepreukazujú zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku. Žalovaná v súvislosti so zachovaním trvalého pobytu žalobkyne na Slovensku uviedla, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. Bytová situácia žalobkyne bola riadne zistená, a to najmä údajmi poskytnutými samotnou žalobkyňou vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 12. mája 2020, v bode 6. Žalobkyňa v predchádzajúcom období, kedy vykonávala samostatne zárobkovú činnosť na území Rakúska bývala v rodinnom dome s opatrovanou osobou, na území Nemecka bývala v izbe pre zamestnancov podniku. Žalovaná túto formu bývania hodnotí ako bežnú a prijateľnú, nakoľko ju zamestnávatelia v zahraničí častokrát poskytujú pre svojich zamestnancov, ktorí pre nich pracujú.

Bytovú situáciu žalobkyne naposledy v Nemecku (bývanie v zamestnaneckej izbe, ktorú jej poskytoval zamestnávateľ) považovala žalovaná za primeranú pomerom súvisiacim s vykonávaním zárobkovej činnosti naposledy v Nemecku, čo napokon ani sama žalobkyňa pôvodne nerozporovala, resp. bližšie nešpecifikovala.

26. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, žalobkyňa v zahraničí dosahované príjmy zdaňovala podľa zahraničných právnych predpisov a podávaním daňového priznania za obdobie rokov 2013-2019 na Slovensku (s nulovou daňou na úhradu) si žalobkyňa plnila len oznamovaciu povinnosť.

27. V zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 11 rokov), aj situácia žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2009, opakované návraty za prácou do zahraničia, primeraná bytová situácia v Nemecku, daňová povinnosť na území Nemecka) jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si centrum záujmov na Slovensku, počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku, nezachovala. Vzhľadom na to, že o mieste bydliska žalobkyne uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jej subjektívny úmysel. Úmysel žalobkyne teda nie je možné uplatniť „automaticky”, resp. jej deklarovaným úmyslom nemôžu byť negované objektívne zistenia žalovanej podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Výstižne potom otázku úmyslu rieši judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. októbra 2018, kde v bode 30.odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje: otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1, písm. j/ základného nariadenia). Žalovaná poukázala na bod 44. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 26. júla 2018, v ktorom sa krajský súd podrobne zaoberal vplyvom úmyslu na posúdenia miesta bydliska dotknutej osoby.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za presné a úplné. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Nemecka, rodinná a bytová situácia žalobkyne i to, ktorý členský štát sa považuje za jej bydlisko na daňové účely. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v Nemecku zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

29. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

31. Správny súd prejednal vec na pojednávaní dňa 17.06.2021. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci bez jej účasti.

32. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlave .

36. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

37. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

38. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o tom, že žalobkyňa podľa a podľa článku 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

39. V danom prípade bolo potrebné posúdiť najmä to, či žalovaný orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní postupoval zákonným spôsobom tak, aby bol naplnený účel a či bolo dodržané základné a vykonávacie nariadenie.

40. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

41. Podľa poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

42. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

43. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

44. Podľa čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

45. Podľa čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

46. Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali.

47. Podľa čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia

a) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

b) Ak však pracovník iný ako cezhraničný pracovník, ktorý poberal dávky na náklady príslušnej inštitúcie členského štátu, ktorého právnym predpisom podliehal naposledy, poberá najprv pri jeho návrate do členského štátu bydliska dávky v súlade s článkom 64, pričom sa poberanie dávok v súlade s písm. a) pozastaví na dobu, počas ktorej poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahovali naposledy.

48. Podľa čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia na účely tohto nariadenia: „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

49. Podľa čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Vykonávacie nariadenie) 1. Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. 2. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

50. V súvislosti so správnym stanovením bydliska žiadateľa o dávky v nezamestnanosti, poukazuje súd na právne závery v obdobnej veci, uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého: „...vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 stanovuje postup pri vykonávaní základného nariadenia č.883/2004, a preto názor žalovanej, že skutočnosti uvedené v čl. 11 vykonávacieho nariadenia majú len dokresľujúci charakter

pri posudzovaní situácie dotknutej osoby, a že tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce, nie je správny. Práve naopak, skúmanie okolností uvedených v čl.11 vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posudzovania dĺžky a stability zamestnania. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti. Okolnosť, že dôvodom odchodu žalobkyne do iného členského štátu Európskej únie bolo nájsť si prácu, a následná kúpa bytu na území SR zjavne nasvedčujú úmyslu žalobkyne trvalo žiť na území SR. Žalovaná vyvodila záver o primárnej väzbe žalobkyne na štát zamestnania len z doby trvania zamestnania na území Veľkej Británie. Pokiaľ za potvrdenie takého záveru považovala obmedzený počet návštev žalobkyne v Slovenskej republike, takú okolnosť, vzhľadom na vzdialenosť a cieľ pobytu v štáte zamestnania so zohľadnením možností pracovného voľna (dovolenky) nemožno považovať za relevantný dôkaz zániku centra záujmov na území SR“.

51. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. zo dňa 09.04.2014 a sp. zn. zo dňa 27.05.2015) konštatoval, že pri ustálení bydliska je potrebné brať zreteľ na najpevnejšie vzťahy, teda kde sa do budúcnosti bude chcieť žiadateľ usadiť a cítiť najlepšie sociálne i spoločensky ukotvený, prihliadnuc na rodinné, spoločenské, ale aj pracovné väzby. Uvedený záver Najvyšší súd SR vyvodil zo skutočností, že odkazujúc na judikatúru ESD, ktorého prioritou je voľný pohyb osôb, kapitálu a služieb v rámci EÚ pred viazanosťou a viazanosťou občanov jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich systémami sociálneho zabezpečenia a poistenia, cieľom EÚ je vytvoriť taký systém, aby osoba pracujúca v ktoromkoľvek členskom štáte mohla uplatniť požiadavky na sociálne zabezpečenie alebo poistenie v ktoromkoľvek inom členskom štáte Únie, najmä však v štáte, kde má bydlisko, kde sa vráti, alebo tam bydlisko mala a je s týmto štátom zviazaná rôznymi odôvodniteľnými väzbami, resp. dokonca v štáte kde sa rozhodne usadiť.

52. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa od roku 2009 pracovne zdržiavala na území iných členských štátov, po návrate na Slovensko požiadala o dávku v nezamestnanosti dňa 12.05.2020. Od roku 2009 vykonávala samostatne zárobkovú činnosť v Rakúsku, do 31.10.2017. V období od 01.11.2017 do 21.04.2020 pracovala v Nemecku, kde bola poistená, jej pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 01.11.2017 do 31.10.2018, následne od 01.11.2018 do 31.10.2019 a až od 01.11.2019 do 21.04.2020 na dobu neurčitú. Tento bol ukončený zo strany zamestnávateľa. Na území Nemecka bola žalobkyňa zamestnaná, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území. V čase výkonu činnosti v Rakúsku pracovala v trojtýždňových turnusoch, ďalšie tri týždne sa zdržiavala na Slovensku, v Nemecku pracovala 15 dní a ďalších 15 dní trávila na Slovensku. Na území Nemecka sa žalobkyňa nezdržiavala s blízkou osobou. Počas jej pobytu v Nemecku žil na Slovensku jej otec a sestra s rodinou. Je slobodná, má druha na Slovensku, ktorý tu býva a pracuje. Žalobkyňa po príchode na Slovensko požiadala o dávku v nezamestnanosti. V Nemecku nepožiadala o dávku v nezamestnanosti. Ďalej bolo zistené, že v Rakúsku bývala v rodinnom dome s opatrovanou osobou, v Nemecku v izbe pre zamestnancov podniku. Na Slovensku vlastní nehnuteľnosť na bývanie v podiele 1 , býva s otcom, prespáva aj u svojho druha. Na nehnuteľnosti vlastniacej na Slovensku v roku 2010 vykonávala aj stavebné úpravy a na Slovensku čerpala úver. 27.11.2010 bola zvolená za poslanca Obecného zastupiteľstva v Bajerove.

53. V konaní nebola sporná skutočnosť, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, ale bola preukázaná doba poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie. Doba poistenia v nezamestnanosti na území Nemecka od 01.11.2017 do 21.04.2020 nebola sporná.

54. Súd nezistil, že by došlo k rozdielnym stanoviskám dotknutých inštitúcii sociálneho zabezpečenia Nemecka a Slovenska o určení bydliska žalobkyne a žalovaná preto neposudzovala úmysel, ale centrum záujmov a bydlisko žalobkyne v čase jej zamestnania a poistenia na území iného členského štátu.

55. Dávka v nezamestnanosti nebola žalobkyni priznaná, pretože podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka, do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, pretože žalobkyňa si nezachovala pevné väzby a bydlisko na území Slovenska počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie.

56. Medzi účastníkmi konania zostalo sporné posúdenie bydliska a centra záujmov žalobkyne.

57. Žalovaná posúdila zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, a to dĺžku prítomnosti na území členských štátov Európskej únie podľa čl. 11 ods. 1 písm. a/ vykonávacieho nariadenia, ktorá bola viac ako 11 rokov a situáciu žalobkyne podľa čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia, posúdila ako stabilnú pracovnú situáciu v Nemecku, prioritnú orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2009 (Rakúsko, Nemecko), opakované návraty za prácou do zahraničia, primeraná bytová situácia v Nemecku, daňová povinnosť na území Nemecka a mala za preukázané, že žalobkyňa si väzby so Slovenskom počas činnosti zamestnanca v Nemecku nezachovala.

58. S týmto záverom žalovanej, o nezachovaní pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie, v Nemecku, sa súd nestotožňuje.

59. V prvom rade je potrebné uviesť, že vykonávacie nariadenie v čl. 11 ods. 1 písm. a/ nehovorí o dĺžke zamestnania, ale dĺžke prítomnosti na území členského štátu. Žalovaná uviedla, že celková dĺžka pobytu žalobkyne v zahraničí bola viac ako 11 rokov. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že spolu sa v zahraničí žalobkyňa zdržiavala viac ako 11 rokov. Skutočnosť, že žalobkyňa pravidelne, po skončení turnusu prichádzala na Slovensko, žalovaná nepovažovala za spornú. V čase výkonu činnosti v Rakúsku pracovala v trojtýždňových turnusoch, ďalšie tri týždne sa zdržiavala na Slovensku, v Nemecku pracovala 15 dní a ďalších 15 dní trávila na Slovensku. Z uvedeného vyplýva, že rovnaký čas sa zdržiavala žalobkyňa v zahraničí a rovnako dlho trávila čas na Slovensku.

60. Podľa názoru súdu, ani pracovná situácia žalobkyne v Nemecku sa nedá hodnotiť ako stabilná. Od 01.11.2017 do 31.10.2018 a od 01.11.2018 do 31.10.2019 mala pracovný pomer na dobu určitú, až od 01.11.2019 do 21.04.2020 mala pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý skončil výpoveďou zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že iba v období ani nie pol roka, mala žalobkyňa stabilné zamestnanie, ktoré napriek tomu, že pracovný pomer bol na dobu neurčitú, skončil výpoveďou zamestnávateľa. Pracovný pomer na dobu určitú súd nehodnotí ako stabilné zamestnanie.

61. Súd sa nestotožňuje s vyhodnotením bytovej situácie žalobkyne v Nemecku ako stabilnej. Vlastníctvo nehnuteľnosti je jednou zo skutočností, ktoré je v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia potrebné zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Táto skutočnosť však musí byť vyhodnotená v celkovom kontexte spolu so všetkými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Žalovaná uvádza, že bytová situácia žalobkyne v Nemecku bola primeraná výkonu povolania. S týmto konštatovaním žalovanej sa súd stotožňuje, avšak podľa názoru súdu, nebola to stabilná bytová situácia. Žalobkyňa bývala v izbe pre zamestnancov podniku. Predmetné bývanie nemalo súkromný charakter, naznačujúci záujem na vytvorení trvalého bývania (čo ani z druhu bývania nie je možné) a vlastného mimopracovného zázemia, ale sa jednalo o bývanie zamestnancov bez rodinných väzieb, prechodného - dočasného charakteru. Skutočnosť, že žalobkyňa bývala iba v izbe pre zamestnancov, nehľadala si iné ubytovanie, svedčí o tom, že nemala úmysel sa natrvalo zdržiavať v zahraničí ani vytvoriť si tam bydlisko. Bytovú situáciu žalobkyne v Nemecku, izbu pre zamestnancov podniku, žalovaná povýšila nad spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie žalobkyne na Slovensku. Nie je rozhodujúce akým titulom žalobkyňa nadobudla podiel na nehnuteľnosti, či titulom dedenia, keďže aj v rámci dedičského konania sa svojho podielu mohla vzdať, ak by nemala záujem bývať na Slovensku, z administratívneho spisu vyplýva, že má na Slovensku otca a sestru s deťmi, ktorí by mohli v prípade jej nezáujmu o nehnuteľnosť stať sa dedičmi jej podielu. Už táto skutočnosť, že sa nehnuteľnosti určenej na bývanie na Slovensku, počas jej pobytu v zahraničí, nevzdala, ale práve naopak vykonávala na nej aj stavebné úpravy, svedčí o jej záujme zachovať si bydlisko na Slovensku. Spoluvlastníctvo nehnuteľnosti (v podiele 1/2), počas výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku (a aj po návrate na Slovensko), bolo reálne využívané žalobkyňou na bývanie. Bytová situácia žalobkyne na Slovensku bola a je stabilná, v Nemecku bola iba ako uviedla žalovaná primeraná výkonu povolania, nie však stabilná.

62. Súd sa teda nestotožnil s konštatovaním žalovanej o tom, že celková dĺžka pobytu v zahraničí bola viac ako 11 rokov, o stabilnej pracovnej situácii v Nemecku. Primeraná bytová situácia v Nemecku nie je stabilnou bytovou situáciou. Tieto skutočnosti žalovaná vyhodnotila ako silnejšie ako ostatné skutočnosti.

Napriek tomu, že sa s posúdením týchto uvedených skutočností súd nestotožňuje, navyše aj ostatné skutočnosti, ktorým žalovaná neprikladala význam, súd práve hodnotí ako silnejšie.

63. Podľa názoru súdu podstatné je práve spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie na Slovensku, ktoré si žalobkyňa zachovala aj počas výkonu práce v zahraničí, navyše na tejto nehnuteľnosti vykonávala stavebné úpravy. Ďalšou podstatnou skutočnosťou sú jej pravidelné návraty na Slovensko po skončení turnusov. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že si žalobkyňa trvalé väzby v zahraničí nevytvárala. Z administratívneho spisu žalovanej rovnako vyplýva, že v Nemecku okrem práce, neudržiavala žalobkyňa žiadne blízke vzťahy, nemala záujem v tejto krajine zostať, čo vyplýva aj z toho, že bývala len v izbe pre zamestnancov a vrátila sa na Slovensko. Vzhľadom na frekvenciu a dĺžku návštev Slovenska žalobkyňou počas zamestnania v Nemecku, nedošlo k oslabeniu jej pôvodných individuálnych a rodinných väzieb na Slovensku. Tiež skutočnosť, že vykonávala funkciu poslanca obecného zastupiteľstva na Slovensku svedčí o zachovaní väzieb so Slovenskom. Pre jej stav, že je slobodná a bezdetná, nemôže byť diskriminovaná. Na Slovensku má rodinné väzby, otca a druha.

64. V konaniach o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodujú súdy individuálne, nakoľko skutkový stav a okolnosti, na základe ktorých žiadatelia žiadajú tento nárok, je odlišný (individuálny), v závislosti od skutkových zistení správnych orgánov, ako aj ich následným právnym posúdením. Uvedený typ konania býva rozdielny (odlišný), a to predovšetkým s dôrazom na osobu, ktorá žiada predmetný nárok v tom zmysle, že v jednom konaní ide o osobu slobodnú, bez vyživovacej povinnosti, pričom v inom konaní môže ísť o takmer totožnú fyzickú osobu, ktorá však na území SR má vyživovaciu, resp. vyživovacie povinnosti. Ku každej veci je potrebné pristupovať individuálne, prihliadať na všetky osobitosti každého prípadu, a preto nemožno na skúmanú vec aplikovať závery v skutkovo odlišných prípadoch, na ktoré poukazovala žalobkyňa v žalobe a žiadala, aby súd vyžiadal od žalovanej rozhodnutia, ktoré v žalobe špecifikovala. Preto tento dôkaz súd nevykonal.

65. Taktiež súd nevykonal ako dôkaz výsluch žalobkyne a jej druha, pretože aj bez vykonania týchto dôkazov, mal bez pochybností za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom, ak by žalovaná mala akékoľvek pochybnosti o dostatočne zistenom skutkovom stave, môže doplniť dokazovanie, aj o tieto navrhnuté dôkazy.

66. Z uvedených dôvodov súd v zhode s názorom žalobkyne dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila, že žalobkyňa si počas výkonu zamestnania (a platenia poistenia) v inom členskom štáte EÚ nezachoval centrum svojho záujmu, ako aj bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

67. Žalovaná je viazaná právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.). Správny súd je toho názoru, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila, nesprávne vyhodnotila skutočnosti pre posúdenie zachovania bydliska na území SR a zachovania centra záujmov a javí sa mu, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala zachovanie pevných väzieb a teda aj bydliska na území Slovenskej republiky, a to s poukazom na nestabilné ale len dočasné ubytovanie žalobkyne v Nemecku (v izbe pre zamestnancov), spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie na území Slovenskej republiky (bez ohľadu na titul nadobudnutia), pravidelné návraty na Slovensko po skončení turnusov, vykonávanie funkcie poslanca obecného zastupiteľstva na Slovensku.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnej žalovanej.

69. S poukazom na § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.).