Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-23-2020.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: T., nar. XX.X.XXXX., bytom O., okres O. o zaplatenie 594,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 594,93 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 594,93 Eur odo dňa 2.7.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne so X., nar. X.X.XXXX, bytom F., XXX XX O., ktorej bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica vydaným pod číslom konania 4Up/46/2019-64 zo dňa 25.2.2019, ktorý vo vzťahu ku nej nadobudol právoplatnosť dňa 6.3.2019.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaného zaväzuje k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne so X., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX O. ktorej bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica vydaným pod číslom konania 4Up/46/2019-64 zo dňa 25.2.2019, ktorý vo vzťahu ku nej nadobudol právoplatnosť dňa 6.3.2019.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou elektroniky na Okresný súd Banská Bystrica žiadal súd, aby v upomínacom konaní zaviazal žalovanú v 1. rade X., nar. X.X.XXXX,. bytom F. a žalovaného v 2. rade T., nar. XX.X.XXXX k povinnosti zaplatiť mu istinu 594,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 594,93 Eur odo dňa 2.7.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že žalovaná v 1. rade sa na základe Zmluvy o nájme č. NZ/471/2015/soc zo dňa 18.9.2015 stala nájomcom bytu č. XX na ulici F. v O. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú do 29.2.2016. Žalovaná v 1. rade užívala byt spolu so svojím druhom žalovaným v 2. rade od 1.1.2017 do 31.12.2017 bez platnej nájomnej zmluvy. Žalovaná suma predstavuje nedoplatok na nájomnom za obdobie 1, 2, 4-12/2017 vo výške 333,01 Eur a nedoplatok za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2017 až 31.12.2017 vo výške 261,92 Eur. Nedoplatok bol žalovaným oznámený listom zo dňa 1.6.2018.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.2.2019 vo veci pod sp.zn. 4Up/46/2019 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 594,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 594,93 Eur od 2.7.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 17,50 Eur.
4. Platobný rozkaz bol žalovanej v 1. rade doručený do vlastných rúk, žalovaná v 1. rade voči platobnému rozkazu nepodala odpor, a preto platobný rozkaz voči žalovanej v 1. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2019.
5. Žalovanému v 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, a z toho dôvodu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na základe danej skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I v súlade s ust. §10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Žalovanému bola doručená žaloba dňa 3.12.2020 spolu s uznesením súdu prvej inštancie, aby sa k žalobe a k jej prílohám vyjadril. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote, a ani do vyhlásenia rozhodnutia k žalobe nevyjadril.
7. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
8. Na pojednávanie nariadené na deň 17.6.2021 sa nedostavil žalovaný a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ust. § 180 Civilného sporového poriadku súd vec pojednával v neprítomnosti žalovaného.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa Zmluvou o nájme sociálneho bytu č. A.., zálohovým predpisom platieb, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s užívaním bytu, zápisnicou o odovzdaní bytu, zmluvou o výkone správy majetku mesta Košice, dodatkami k zmluve a zistil tento skutkový stav:
10. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že X., nar. X.X.XXXX., bytom F. ako nájomca dňa 18.9.2015 uzavrela s Mestom Košice, Trieda SNP 48/A, Košice ako vlastníkom a prenajímateľom Zmluvu o nájme sociálneho bytu č. A. na základe ktorého jej žalobca prenechal do nájmu byt v O. na ulici F., číslo bytu XX, na X.. poschodí, pozostávajúci z kuchyne, 4 izieb a príslušenstva. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 29.2.2016. X. sa zaviazala platiť úhrady mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Podľa evidenčného listu s údajom o počte členov domácnosti zo dňa 2.11.2015 v byte bývala s manželom - žalovaným a dvoma deťmi. Podľa mesačného zálohového predpisu za užívanie bytu platného od 1.1.2017 mala mesačne uhrádzať sumu 53,- Eur. Žalovaná istina predstavuje nedoplatok na nájomnom za mesiace 1,2,4 - 12/2017 vo výške 333,01 Eur ( 10 x 32,11 Eur a 1x 11,91 Eur) a nedoplatok na vyúčtovaní za služby spojené s bývaním za obdobie odo dňa 1.1.2017 do 31.12.2017 vo výške 261,92 Eur.
11. Žalobca bol na základe Zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice poverený Mestom Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice konať v jeho mene a na jeho účet pri prepise a výbere nájomného od nájomcov bytov, a preto je tu daná jeho aktívna legitimácia v spore.
12. Podľa zápisnice o odovzdaní bytu zo dňa 12.1.2018 X. odovzdala týmto dňom byt nachádzajúci sa na F. v O. 13. Vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za zúčtovacie obdobie 1.1.2017 do 31.12.2017 žalobca vyúčtoval celkový nedoplatok ku dňu 30.4.2018 vo výške 974,76 Eur, v ktorej sume bola zahrnutá odplata zodpovedajúca výške nájomného za mesiace 1-12/2017 v sume 333,01 Eur a náklady za služby spojené s bývaním za mesiace 1-12/2017 v sume 261,92 Eur.
14. Podľa ust. § 76 Civilného sporového poriadku samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
15. Podľa ust. § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
16. Podľa ust. § 266 ods. 1, ods. 3 Civilného sporového poriadku platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane
žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
17. Podľa ust. § 511 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než odpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
18. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania.
21. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
22. Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
23. Podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
24. Podľa ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
25. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa ust. § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
27. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí vychádzal z preukázania skutočností, že žalovaný spolu s družkou X. užívali byt č.XX na F. v O. bez právneho dôvodu a využívali tiež služby v súvislosti s užívaním tohto bytu poskytované žalobcom. Napriek tomu, že tento byt užívali v rozhodnom období, neuhrádzali za užívanie obvyklú odplatu, zodpovedajúcu výške nájomného a nákladov za služby spojené s bývaním, ktorú by inak boli povinní zaplatiť v prípade, ak by uvedený byt užívali na základe nájomnej zmluvy. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom
čoho im vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil dôvodne a súd mu ho v celom rozsahu priznal.
28. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania, súd vo všeobecnosti vychádzal z toho, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čas plnenia nie je dohodnutý subjektami tohto zodpovednostného vzťahu, a nie je daná ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka.
29. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
30. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.
33. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Zásielka žalobcu obsahujúca vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za zúčtovacie obdobie 1.1.2017 - 31.12.2017 bola Silvii Krokovej doručená dňa 1.6.2018. Dňom nasledujúcim po uplynutí 30 dňovej lehoty sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi titulom neuhradenia nedoplatku za užívanie bytu za mesiace 1/2017 až 12/2017. Počnúc týmto dňom t.j. od 2.7.2018 súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 594,93 Eur do zaplatenia.
35. Ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami spoločne a nerozdielne. Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov, povahou plnenie. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi / spoločnými či solidárnymi/. Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov /spoločných či solidárnych/ na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov / spoludlžníkov/ môže byť stanovená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou dlžníkov, príp. ak neexistujú vyššie uvedené dôvody, nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké.
36. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2019, sp. zn. 5 Cdo 1/2018: „Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Ak platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk jednému z viacerých solidárne zaviazaných dlžníkov (žalovaných) a ostatní žalovaní nepodali proti platobnému rozkazu odpor, ohľadom nich platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku. O ich povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku bolo právoplatne rozhodnuté, a teda nemôže byť táto vec prejednávaná znova.“
37. Samostatné spoločenstvo v zmysle ust. § 76 Civilného sporového poriadku na rozdiel od nerozlučného spoločenstva (ust. § 77 Civilného sporového poriadku) a núteného spoločenstva (ust. § 78 Civilného sporového poriadku) - sa v civilnom procese vyznačuje tým, že každý zo spoločníkov koná sám za seba. Každý z nich je v samostatnom právnom vzťahu k druhej sporovej strane a spoločná je len procesná stránka. Ak súd rozhodne voči takýmto spoločníkom jedným rozsudkom, rozhodne v podstate o každom spoločníkovi osobitne. Výsledok sporu však môže byť ohľadom každého z nich iný. Procesné úkony každého samostatného spoločníka sa týkajú len jeho a ostatní spoločníci z nich nemôžu mať prospech ani ujmu. Rovnako povinnosť tvrdiť a preukázať tvrdenia splní len ten spoločník, ktorý tvrdil a navrhol vykonanie dôkazov. Zo vznesenej námietky premlčania má prospech iba spoločník, ktorý ju vzniesol. Zhodný režim sa vzťahuje aj na odvolacie konanie; samostatný spoločník je oprávnený podať odvolanie iba za seba. V prípade, že by odvolací súd takto podané odvolanie napríklad odmietol ako oneskorene podané, ostatní spoločníci by neboli oprávnení podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie. V prípade solidárnych záväzkov podľa hmotného práva ide o samostatné procesné spoločenstvo; naopak, v prípadoch tzv. nedielnych záväzkov podľa hmotné práva ide vždy o procesné spoločenstvo nerozlučné. Pod nerozlučným spoločenstvom sa chápu situácie, kedy sa z povahy veci účinok rozhodnutia vzťahuje na všetkých spoločníkov zhodne; tí sa preto nemôžu od seba procesne odlúčiť a ani nemôžu postupovať v konaní každý inak.
38. Súd má za to, že v prípade žalovaných ako dlžníkov išlo o samostatné procesné spoločenstvo podľa ust. § 76 Civilného sporového poriadku. Keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk len žalovanému v 2. rade, podaním návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní podľa § 10 ods. 3 a 4 zákona o upomínacom konaní bol platobný rozkaz voči nemu zo zákona zrušený. Vo vzťahu k Silvii Krokovej (pôvodne žalovanej v 1. rade) nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.3.2019.
39. Vzhľadom na solidárny charakter záväzku je žalobca oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že ak dlh splatí jeden dlžník (žalovaný), zanikne tým v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého dlžníka. Výrok rozsudku zároveň zohľadňuje skutočnosť, že sa jedná o spoločný záväzok a obaja žalovaní sú zaviazaní na jeho splnenie spoločne a nerozdielne a zároveň skutočnosť, že v konaní nadobudol právoplatnosť platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/46/2019 zo dňa 25.2.2019, podľa ktorého je Silvia Kroková zaviazaná na plnenie dlhu rovnakým právnym titulom.
40. Pre úplnosť súd poznamenáva, že ak má viac dlžníkov tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov (ust. § 511 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.)
41. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
45. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).