Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-53-2020.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO : 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO : 53 255 739, Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanému : I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. I., S. XXX/X, o zaplatenie 1.836,57€ s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.836,57€ s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.000,-€ od 18.12.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.07.2020 bola tunajšiemu súdu ž upomínacieho konania postúpená vec na ďalšie konanie. V upomínacom konaní sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu , ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.836,57€ s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.000,-€ od 18.12.2018 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 18.04.2016 Zmluvu č. 5111896295, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil zmluvné povinnosti, na základe čoho veriteľ ku dňu 29.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Žalobca sa stal veriteľom pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 1.836,57€, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.000,-€, z riadneho úroku vo výške 656,37€, z úroku z omeškania vo výške 118,12€ a poplatkov vo výške 62,08€. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania od 18.12.2018, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o splátkovom úvere, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár, výzvu na úhradu dlžnej sumy, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výpis z úveru, výpis z účtu, pokus o zmier, oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluvu o postúpení pohľadávok, poštové podacie hárky, sadzobník Slovenskej sporiteľne a.s., Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s.
3. V upomínacom konaní bol vydaný dňa 11.03.2020 platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk na základe čoho žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní.
4. Napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu žalovaného a keďže z adresy evidovaného trvalého pobytu sa zásielka súdu vrátila žalovaným nevyzdvihnutá v odbernej lehote, bola
žalovanému žaloba s prílohami, procesnými poučeniami a s uznesením s výzvou na vyjadrenie doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, teda oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany nezúčastnili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal a súhlasil s rozhodnutím vo veci aj bez jeho účasti, žalovaný sa neospravedlnil. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomností strán sporu.
6. Žalobca spolu s ospravedlnením zaslal aj vyjadrenie, kde uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Poukázal, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,-€. Úver sa zaviazal splatiť s úrokovou sadzbou po zľave vo výške 22,90% v mesačným splátkach po 33,93€ od 15.06.2015 do 15.05.2020. V zmluve bol tiež dohodnutý poplatok za poistenie 1,15€ mesačne a podľa Sadzobníka sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu ( poplatok za upomienku ) vo výške 25,-€. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.000,-€ dňa 18.04.2016 a z poskytnutého úveru uhradil sumu 18,67€ dňa 11.08.2016,ktorá bola započítaná na poplatky. Ďalej žalobca v tabuľkovom prehľade presne uviedol spôsob výpočtu dlžnej sumy titulom riadneho úroku, úroku z omeškania a poplatkov.
7. Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané skutkové tvrdenia žalobcu a teda, že dňa 18.04.2016 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,-€, ktorý sa zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami po 33,93€ s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15.06.2016 a posledná dňa 15.05.2020. Poplatok za poistenie k úveru bol vo výške 1,15€. Úver bol poskytnutý poukázaním na účet. Jednalo o spotrebný úver na čokoľvek s fixnou úrokovou sadzbou 22,90% , RPMN vo výške 28,34% a priemernou RPPMN vo výške 32,03%. Celková čiastka spojená s úverom bola v sume 1.627,42€. Splátkový kalendár obsahuje presný rozpis splátok a spôsob ich započítania na istiny, úroky a poplatky. Výzvou zo dňa 25.11.2016 predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 185,27€ s tým, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 24.01.2017 predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.12.2016. Na žalobcu bola pohľadávka postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018 a postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 03.01.2019.
8. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2016 bola priemerná výška RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov 12,01% a za spotrebiteľský úver do 1.500€ so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov bola RPMN vo výške 20,01%.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
17. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
19. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
20. V konaní nebolo sporné poskytnutie spotrebiteľského úveru ani rozsah jeho splatenia, keďže žalovaný žiadne skutočnosti nenamietal. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o úver spotrebiteľský, súd z úradnej povinnosti v zmysle § 298 a 299 CSP pristúpil k skúmaniu zmluvných podmienok, pretože žalovaný mal v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, teda slabšej zmluvnej strany. Súd teda skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné, a teda neplatné zmluvné podmienky. Po porovnaní obsahu zmluvy s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a že ani odplata nie je v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, nakoľko v zmysle zmluvy bola RPMN 28,34%, pričom táto výška neprekračuje dvojnásobok RPMN za obdobný typ úveru ktorý bol vo výške 20,01%. Predtým ako došlo k zosplatneniu úveru bol žalovaný v súlade s § 53 ods. 9 OZ vyzývaný k úhrade dlžných splátok a upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
21. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000,-€ za podmienok presne dohodnutých v zmluve, avšak žalovaný úver riadne nesplácal. Návrh žalobcu považoval súd za dôvodný a nárok za preukázaný, preto žalobe vyhovel.
22. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a boli priznané odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia.
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu. Keďže súd zaviazal žalovaného k zaplateniu celej žalovanej sumy, žalobca mal úspech v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
31. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.