Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Csp-10-2020.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Subarea
18Csp/10/2020
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. I., nar. XX.XX.XXXX a 2/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. XX, XXX XX O. - X., C. H., o zaplatenie 3.000,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že vo veci nemá právomoc. II. Konanie zastavuje. III. Vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 83,30 EUR, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. IV. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a. V. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáha voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 3.000,- EUR s príslušenstvom. 2. Pre nedostatok medzinárodnej právomoci súd konanie zastavil uznesením č.k. 18Csp/10/2020-137 zo dňa 10. júla 2020, ktoré na odvolanie žalobcu bolo ako predčasné zrušené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoCsp/43/2020-160 z 26.01.2021. 3. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý mu vyššie uvedeným uznesením uložil v ďalšom konaní vykonať dokazovanie za účelom zistenia bydliska žalovaných s poukazom na ich úmysel trvalo sa zdržiavať na adrese v Českej republike alebo na adrese v Slovenskej republike a na základe toho ustáliť či má alebo nemá právomoc a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP. 4. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanému vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako fyzickou osobou a právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorá tak má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom preukázanie okolností popierajúcich zjavný spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu zaťažuje v konaní žalobcu. 5. Po začatí konania súd zistil, že žalovaný1/ a žalovaný 2/ majú bydlisko v Českej republike, na adrese X. XX, XXX XX O. - X., na ktorej žalovaní 1/ a 2/ dňa 01.06.2020 prevzali poštovú zásielku doručovanú súdom obsahujúcu žalobu s prílohami, predvolanie na pojednávania, výzvu, aby sa žalovaní 1/ a 2/ k žalobe vyjadrili a aby uviedli, či namietajú absenciu právomoci Okresného súdu Prievidza na konanie z dôvodu ich dlhodobého pobytu v Českej republike. K riadne doručenej žalobe sa žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nijako nevyjadrili. 6. Súd dožiadal Okresní soud v Klatovech o vykonanie výsluchu žalovaných. Na výsluch sa podľa protokolu doručeného dožiadaným súdom dostavil len žalovaný 1/, žalovaná 2/ sa ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a dožiadanému súdu prostredníctvom žalovaného 1/ doručila potvrdenie o PN. Žalovaný 1/ ohľadom svojho bydliska uviedol, že so svojou manželkou, žalovanou 2/, žijú už 9 rokov
v Českej republike, kde sa aj naďalej mienia zdržovať. Bývajú v prenajatom byte v Soběticích, obaja v Českej republike pracujú a ich deti tam chodia do školy. 7. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 8. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9. V prípade, že v konaní vystupuje strana sporu, ktorá má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie. 10. Súd sa zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci. 11. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 12. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 13. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 14. Podľa článku 19 Nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: dojednanou po vzniku sporu; ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu. 15. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. 16. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 17. Pretože konanie vo veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom (v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaní 1/ a 2/, ktorí sú spotrebiteľmi, sa trvalo zdržiavajú na území Českej republiky, kde im bola doručená žaloba) je potrebné posudzovať podľa Nariadenia a to podľa článku 18 a 19 Nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný spotrebiteľ bydlisko. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že Nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc od 10.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor typovo zo zmluvy o pôžičke od banky, ktorá je typickým vzťahom spotrebiteľským, pričom žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ neboli v zmluve identifikovaný ako podnikatelia. 18. Zo zistení súdu, doplnených aj ďalším dokazovaním v zmysle pokynu odvolacieho súdu, nepochybne vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržujú s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemajú, ale bývajú v Českej republike, kde žijú už 9 rokov a kde sa aj naďalej mienia zdržovať, majú tam vytvorené sociálne väzby, sú tam zamestnaný. Súd teda zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sa trvalo zdržiavajú v Českej republike, kde trvalo bývajú a kde aj prevzali súdom doručovanú zásielku. 19. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.
20. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 21. Žalovaní 1/ a 2/ sú spotrebitelia a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať o žalobe majú súdy Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ ako spotrebitelia už v čase začatia tohto súdneho konania mali bydlisko v Českej republike. Za tohto stavu by tunajší súd mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j. ak by sa žalovaní 1/ a 2/ konania zúčastnili. Žalovaní 1/ a 2/ sa však k riadne doručenej žalobe na výzvu súdu v určenej lehote ani doposiaľ nijako nevyjadrili a tiež sa nedostavili na pojednávanie nariadené na deň 10.07.2020. Súd preto nemôže založiť právomoc (a príslušnosť tunajšieho súdu) ani postupom podľa článku 26 ods. 1 nariadenia. 22. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. 23. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej republike, kde je bydlisko žalovaných. 24. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku 90,- EUR zo žaloby, kráteného o 6,70 EUR, t.j. vo výške 83,30 EUR. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta a.s. ako prevádzkovateľ systému (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.). 25. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. 29. Žalobca podaním žaloby, na ktorej prejednanie súd nemá právomoc, procesne zavinil zastavenie konania a preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznať náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovaným. Nakoľko uvedený neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky existoval od začiatku konania a aj v odvolacom konaní, zodpovedá žalobca aj za trovy odvolacieho konania. 30. V konaní však boli žalovaní 1/ a 2/ doposiaľ úplne nečinní, konania sa nezúčastnili. Vzhľadom k uvedenému žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania (čl. 17 Civilného sporového poriadku) vzhliadol v nepochybne nulovej výške trov konania žalovaných dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý žalovaným náhradu trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal a tým predišiel zbytočnému predĺženiu konania o postup podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z totožného dôvodu súd žalovaným nepriznal ani trovy odvolacieho konania, v ktorom boli rovnako pasívny a v ktorom im taktiež žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti druhému, štvrtému a piatemu výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti prvému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.