Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Ek-2150-2020.pdf
PDF · 128.56 KB
No categories available
24Ek/2150/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: U. B., O..: XX.XX.XXXX, V. G.M. F. XXXX/XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 1599,59 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Harvanom, so sídlom Exekútorského úradu Mierová 5216/88, 066 01 Humenné, pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 111,72 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.12.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1599,59 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn.: E.-P.-XXX/XX-G., pred rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou, dňa 08.03.2013, vykonateľný dňom 18.05.2013 (ďalej len ako „exekučný titul“). Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 15.01.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ján Harvan, so sídlom Exekútorského úradu Mierová 5216/88, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 18.01.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 20.01.2021. Dňa 22.01.2021 bola súdnemu exekútorovi doručená námietka voči začatiu exekučného konania a námietka voči rozhodnutiu súdu na začatie exekučného konania, ktorú súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 03.02.2021.
4. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s posúdením spotrebiteľských zmlúv z Ministerstva spravodlivosti, so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru a ich zmluvné podmienky, s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, so splátkovým kalendárom, s rozhodcovskou zmluvou, s dokladom o podaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu, s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, svojím vyjadrením, Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku pre neprijateľné zmluvné podmienky, obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 02.05.2011 uzavretých medzi oprávneným a povinným, ktoré sú v rozpore s posúdením zmluvy Ministerstvom spravodlivosti zo dňa 21.05.2018 (príloha č. 1). Posúdenie poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky ako: Neprimerané odplaty, ktoré podstatne prevyšujú prípustnú odplatu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, a to odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, vychádzajúc z priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za jej podstatné prevýšenie v zmysle uvedeného ustanovenia zákona považujú prevýšenie o viac ako 20 %. Podľa uvedeného ustanovenia zákona však súd pri posudzovaní obdobnosti prípadov zároveň prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku. Ďalej dohoda o poskytnutí služby - povinnosť spotrebiteľa zaplatiť odplatu za službu odkladu splátok aj keď túto službu nevyužije, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnenia, za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Započítanie predmetnej odplaty za službu odkladu splátok úveru oproti pohľadávke dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške, pričom veritelia úroky počítajú aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ, pretože odporuje ratio legis právnej úpravy úveru. Ďalej povinný namieta zmluvnú podmienku oprávňujúcu veriteľa predložiť zamestnávateľovi spotrebiteľa Dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto zmluvnej podmienky je spotrebiteľ nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá je vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva, bez predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, ak sú veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor zo zákonom alebo dobrými mravmi, vzhľadom k čomu je neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne povinný namieta právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Právo veriteľa vyhlásiť kedykoľvek predčasnú splatnosť úveru ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky sa v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje podmienky za akých možno predčasnú splatnosť úveru vyhlásiť. Predmetné zmluvné podmienky sú zároveň ako celok nejasné a neprimerané a jednoznačne stavajú spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície oproti veriteľovi. Súčasne povinný namieta, že zásielka sa považuje za doručenú aj keď sa spotrebiteľ o nej nedozvedel. Táto zmluvná podmienka je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pretože existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ sa pri takejto konštrukcii tejto zmluvnej podmienky so zasielanou písomnosťou ani len neoboznámi. Zmluvná podmienka je neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ako i z dôvodu, že sa v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ a v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od jeho ustanovenia § 45, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď k nej dôjde. Preto považujem začatie exekučného konania za neprijateľné a namietam ho. Istinu úveru povinný nerozporuje a nenamieta.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 03.02.2021. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Podotýka, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pud. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však
možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Zároveň nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a to napriek poučeniu o tejto možnosti v rozhodcovskom rozsudku. Rovnako nepodal námietky proti exekúcii am návrh na zastavenie exekúcie sp. zn. 14Er/858/2013 vedenej pred Okresným súdom Poprad, v ktorej sa vymáhala pohľadávka oprávneného voči povinnému (táto exekúcia bola zastavená podľa zákona č. 233/2019 Z. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby). Činí tak až v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, čo oprávnený dôvodne považuje za účelové konanie povinného. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie hrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to. čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Oprávnený poukázal aj na rozhodnutia: sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12. 2015. Napriek skutočnostiam uvedeným v bode I oprávnený trvá na tom, že tvrdenia povinného týkajúce sa zmluvných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200038680 zo dňa 02.05. 2011 sú nedôvodné. Oprávnený popiera aj tvrdenie povinného o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“ (Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012) Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25 %. Uvedené podporuje napríklad aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 14Co/1016/2014, zo dňa 30.03.2016, v ktorého odôvodnení sa uvádza, cit.: „Administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch bol zrušený spolu so zrušením zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý bol nahradený Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 09.03.2010, ktorý nadobudol účinnosť od 11.07.2010 a v časti novelizácie Občianskeho zákonníka účinnosť od 01.07.2010. Súčasťou navrhovanej právnej úpravy bola aj novelizácia Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Navrhované znenie § 53 ods. 6 sledovalo štandardizovanie a zjednotenie režimu posudzovania odplaty pri všetkých druhoch a formách požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Zákon č. 129/2010 Z. z. upustil režim administratívneho stropu odplaty. Dôvodom pre nové znenie ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01.07.2010 bolo to, že má ísť o spresnenie ukazovateľa, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Údajovú bázu, pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsoby zabezpečenia a objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu, poskytujú hlásenia uverejňované štvrťročne ministerstvom financií na základe hlásení subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Z novelizovaného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že referenčné kritérium, podľa ktorého sa má posudzovať primeranosť, sa preniesla zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom ...“. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola v rozhodnom období t. j. ku dňu 02.05. 2011 vo výške 46,56 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Oba údaje boli stanovené ako údaje platné v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Údaj o priemernej výške RPMN je zverejňovaný Ministerstvom financií SR štvrťročne, je verejne prístupný a rovnako je uvedený v zmluvách pod názvom priemerná RPMN. Platný sa tento údaj stáva od 16 dňa po jeho zverejnený(§ 9 ods. 2 písm. z zákona č. 129/2010 Z.z.). Priemerná výška odplaty bola 46,56 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ Výška odplaty je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka cenou plnenia, preto nemôže byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy. Exekúcia je v celom rozsahu vymáhanej pohľadávky oprávnená, povinný neuvádza žiadne relevantné dôvody, v zmysle ktorých by mala byť exekúcia neprípustná čo i len v časti. Oprávnený popiera tvrdenie povinného, že započítanie pohľadávok (odplaty z dohody o poskytnutí služby oproti pohľadávke na vyplatenie úveru) je neprijateľnou podmienkou. Poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka poskytnú prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Tak ako v prípade účelového úveru, kedy poskytovateľ úveru poskytuje peňažné prostriedky dlžníkovi na účet tretej osoby (napríklad na financovanie predmetu kúpy, ku ktorej sa úver účelovo viaže a podobne), rovnako aj v prípade uhradenia jedného úveru druhým (z právneho hľadiska najčastejšie ide o započítanie pohľadávok) vždy pôjde o poskytnutie úveru. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. Započítanie pohľadávok je zákonom upraveným spôsobom úhrady vzájomných záväzkov, prípustný aj v spotrebiteľských vzťahoch, preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, a jej vznik nie je podmienkou pre vznik Zmluvy o revolvingovom úvere. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“ V prípade, ak by povinný venoval náležitú pozornosť obsahu podpisovaných dokumentov, nesporne by zistil, že Dohoda o poskytnutí služby, je
uzatváraná osobitne a bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné bez ohľadu na to, že je súčasťou listiny, na ktorej je zmluva o revolvingovom úvere, je zrejmé jednak z toho, že je zo strany veriteľa aj dlžníka osobitne podpisované a je aj graficky odlíšené od Zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie záväzku veriteľom (oprávneným) poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Na jednej strane je záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide o úpravu takej situácie, ktoré keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník požiada a to na viac bezodplatne. Uzavretie dohody naopak zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti zákonnej regulácii. Nie je preto zrejmé a odporujúce podstate veci, ako môže byť dojednanie Dohody o odplatnom poskytnutí služby a odplaty podľa nej v neprospech spotrebiteľa a predstavovať hrubú nerovnováhu v jeho neprospech. V prípade využitia odkladu splátok sa dlžník vyhne v prvom rade sankciám za omeškanie. Ich maximálnu výšku upravuje ust. § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Taktiež odklad splatnosti splátok znamená, že z dôvodu ich omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatnosti a ani k ich úhrade) nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru ( § 565, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka). Zároveň je potrebné vziať do úvahy fakt, že splátky s odloženou splatnosťou sa uhrádzajú až na konci, po uhradení ostatných splátok. Dohoda o poskytnutí služby a jej uzavretie predstavuje pritom vo svojej podstate rovnakú dohodu, akou je napríklad zakúpenie balíka televíznych programov, predĺženie záručnej doby nad zákonný rámec za odplatu a pod. Ak si spotrebiteľ kúpi určitý balík televíznych programov, telefónnych služieb alebo dohodne predĺženie záruky nad zákonný rámec, potom má zmluvný nárok na to, aby tieto služby využil. Dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok mu ich poskytnúť. Aj v tomto prípade má rovnaký nárok. Či tento nárok využije alebo nie, a v akom rozsahu je jeho slobodnou voľbou (logicky a ani prakticky nemožno donútiť spotrebiteľa, aby sledoval všetky televízne programy, reklamoval tovar a podobne). Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy nevyplýva právo spotrebiteľa domáhať sa vrátenia odplaty za zakúpený a nevyužitý tovar či služby. Aj v prípade dohody ide o rovnakú službu ako je napr. predĺženie záručnej doby nad zákonný rámec za odplatu, zakúpenie balíka televíznych programov a ich nevyužívanie resp. využívanie len niektorých z nich, atď. To zodpovedá aj konceptu a podstate ochrany spotrebiteľa - vytvoriť možnosť na uplatnenie svojich práv a nezhoršovať si postavenie oproti zákonu. Žiadny zákon neupravuje právo na odklad splatnosti splátok. Uzatvorenie dohody o poskytnutí služby je výsledkom slobodného rozhodnutia spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybne preukázané, že služba je nepovinná, dobrovoľná a teda aj individuálne dojednaná a pre jej uzatvorenie sa povinný rozhodol sám a dobrovoľne. Nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardný spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorý zákon pripúšťa aj v prípade spotrebiteľských zmlúv. Nie je preto zrejmé, v čom by mala spočívať neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy, resp. v čom spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právo veriteľa žiadať splatenie celého úveru pre omeškanie s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace má aj veriteľ vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom. Využitie uvedeného práva zo strany oprávneného, ktoré mu umožňuje ustanovenie Občianskeho zákonníka chrániace práva spotrebiteľa a zahrnutie tohto práva veriteľa do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže byť súčasne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dôkaz : Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.05. 2011 a súhrnné informácie o poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2011. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhujeme preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 233/2019 Z. z.“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
16. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
17. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že povaha predmetného exekučného konania je daná vo forme tzv. repodaja, čo znamená, že sa jedná o opätovný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, podaný z dôvodu, že skôr začatá exekúcia voči povinnému bola zo zákona zastavená. V zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 24.03.2020, v spojení s oznámením o ukončení exekučného konania zo dňa 10.06.2020, vydaných súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, došlo k zastaveniu starej exekúcie sp. zn. EX XXX/XXXX podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Oprávnený preto podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z., a to na sumu
vo výške 1599,59 eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne.
18. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník) účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2013 a vykonateľnosť dňa 18.05.2013. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
21. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
23. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta neprijateľné zmluvné podmienky a to: neprimerané odplaty, započítanie predmetnej odplaty za službu odkladu splátok úveru oproti pohľadávke dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru, ďalej povinný namieta zmluvnú podmienku oprávňujúcu veriteľa predložiť zamestnávateľovi spotrebiteľa Dohodu o zrážkach zo mzdy, právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, istinu úveru nerozporuje a nenamieta. Súd uvádza, že zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200038679 uzavretej medzi oprávneným a povinným rovnako dňa 02.05.2011, a ktorá nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom povinného oprávnený informoval v bode 2 rozhodcovskej zmluvy, je zrejmé, že ide o zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu, je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne samostatná od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej v ten istý deň medzi oprávneným a povinným, a je osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy, nemožno mať potom za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť predmetnú doložku neprijať a nepodpísať. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť od nej odstúpiť do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu, podľa bodu 7, čo nevyužil, a svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Avšak ani takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, ako je uvedené v bode 5 zmluvy, a zabezpečuje tak právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd ale aj na
všeobecný súd, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko žalobný návrh podal oprávnený, on mal právo výberu rozhodcovského súdu.
24. Exekučný súd ďalej konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť) a to platí aj v prípade rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní (NS SR 3M Cdo 11/2010). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vyššie uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku, tento exekučný titul je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému.
25. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku. Rovnako nie je oprávnený preskúmavať procesné vady rozhodcovského konania, ktoré mohol povinný uplatniť žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom. Nakoľko povinný právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyužil, rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
26. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
27. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
28. Súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa exekučný súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko ich nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
34. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy konania vo výške 111,74 eur v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako výdavky na zastupovanie. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenému v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky priznal nárok na náhradu trov vo výške 111,72 eur, a to za 2 polovičné úkony právnej služby po 35,68 eur - prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2021 vo výške 2 x 10,87 eur + 20% DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
35. Povinný si neuplatnil trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.