Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62C-46-2021.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Subarea
62C/46/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnom spore žalobcu: A. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. Č. T. Č.. XX/A, D., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. so sídlom Užhorodská č. 21, Košice, IČO: 47 231 785, proti žalovanému: CaC clearing s.r.o. so sídlom Jasná č. 2972/55, Dunajská Lužná, IČO: 36 194 336, o ochranu osobnosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 04.06.2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.06.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- € a ospravedlnenia v nasledovnom znení: „Vážený pán Maroš Škorec, spoločnosť CAC clearing s.r.o. si plne uvedomuje, že listom zo dňa 23.04.2021 bolo neoprávnene zasiahnuté do Vašich osobnostných práv tak, že bolo poškodené Vaše dobré meno a česť, a preto sa Vám ospravedlňuje“. Žalobca súčasne so žalobou sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia tak, že žalovanému sa zakazuje používať slovom alebo písmom na adresu žalobcu alebo v súvise s ním, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou či orgánom verejnej moci slová: „podvodná činnosť“ alebo synonymické výrazové prostriedky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobu a zároveň i návrh na nariedenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil vecne tým, že od svojho známeho - p. Z. K. sa dozvedel, že mu bol zo strany žalovaného doručený list datovaný na deň 23.04.2021, v ktorom žalovaný označil žalobcu ako: i) toho, kto fiktívnymi pôžičkami a zápočtami presúval aktíva z dosahu veriteľov; ii) toho, koho konkurzné konanie bolo len zastieracím aktom na zbavenie sa veriteľov; iii) podvodníka, ktorý dlhodobo, plánovane a sofistikovane vykonáva nekalú a podvodnú činnosť. Žalobca uviedol, že čistým výpisom z registra trestov preukázal svoju bezúhonnosť, a preto nik nemá právo o ňom rozširovať nepravdivé skutkové tvrdenia, že je podvodník, a to dokonca dlhodobý, že sa dopustil presúvania aktív z dosahu veriteľov fiktívnymi úkonmi, a že jeho konkurz je len zastierací manéver na zbavenie sa veriteľov. Mal za to, že žalovaný protiprávne a úplne bezdôvodne hromadne osočuje žalobcu pred rôznymi osobami z osobnej, ale najmä pracovnej a podnikateľskej sféry žalobcu, čím mu spôsobuje obrovské reputačné a v konečnom dôsledku aj majetkové škody. Zastával presvedčenie, že si zasluhuje okamžitú ochranu pred neoprávnenými zásahmi zo strany žalovaného v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ho hanlivo osočuje klamlivými tvrdeniami o jeho trestnej činnosti a pod., preto je na mieste okamžite zabrániť žalovanému v ďalšom šírení takýchto neprávd. Výroky žalovaného s poukazom na judikatúru najvyššej súdnej autority - Európskeho súdu pre ľudské práva
- označil za nepožívajúce ochranu právom na slobodu prejavu, nakoľko sa jedná o zrejmé excesívne výroky, ktoré nie sú hodnotiacimi úsudkami, ale skutkovými tvrdeniami bez akejkoľvek dôkaznej opory, a teda nezakladajú sa na pravdivom skutkovom základe.
2. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu (žiadosti zo dňa 23.04.2021), na ktorý sa žalobca odvoláva, vyplýva, že žalovaný dňa 23.04.2021 požiadal neznámeho adresáta/adresátov o spoluprácu vo veci dlžníka (žalobcu) a jemu spriaznených osôb. Žalovaný v žiadosti uviedol, že je zástupcom viacerých poškodených veriteľov v konkurze dlžníka NEEL s.r.o., ktorý vystupoval v minulosti ako jediný
spoločník a vlastník spoločnosti Pivovar Kaltenecker s.r.o., pričom s týmito dlžníkmi bola úzko prepojená obchodná činnosť a následne konkurzné konanie dlžníka Maroša Škorca - žalobcu, v ktorom neznámy adresát podľa žalovanému dostupných informácií je jedným z veriteľov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vystupoval v minulosti ako jedna z hlavných osôb na strane dlžníka NEEL s.r.o. a to priamo ako fyzická osoba a aj ako zástupca obchodných spoločností, v mene ktorých priamo alebo nepriamo konal s tým, že sa jednalo z jeho strany a zo strany jemu spriaznených osôb o presúvanie aktív z dosahu veriteľov na jemu spriaznené osoby, a to formou pôžičiek a fiktívnych zápočtov. Žalovaný v žiadosti o spoluprácu zo dňa 23.04.2021 vyjadril presvedčenie, že aj osobný bankrot žalobcu bol len zastieracím aktom na zbavenie sa vlastných veriteľov a túto nekalú, podvodnú činnosť podľa názoru žalovaného vykonáva dlhodobo, plánovane a sofistikovane s tým, že už v minulosti sa jeho osobe a jeho činnosti venoval novinár Ján Kuciak (článok zo dňa 03.04.2014). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal neznámeho adresáta/adresátov o nadviazanie prípadnej spolupráce a poskytnutie si vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok žalovaného i neznámeho adresáta/adresátov voči žalobcovi, ktoré neboli doposiaľ v žiadnej miere uspokojené ani z konkurzu ani priamo od dlžníka. V závere svojej žiadosti žalovaný upovedomil adresáta/adresátov žiadosti o svojej pripravenosti podať žalobu o nepoctivý zámer dlžníka v osobnom bankrote s tým, že zapojenie sa adresáta/adresátov by bolo prospešné pre posun v celom konaní.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 1, veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
12. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
13. Žalobca sa v posudzovanom spore domáha ochrany svojho osobnostného práva a z tohto absolútneho práva odvodzuje i ním požadovanú bezodkladnú právnu ochranu vo forme neodkladného opatrenie, preto existencia a trvanie nároku, vo vzťahu ku ktorému žalobca vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami, sú zrejmé a nepochybné, nakoľko právo na ochranu osobnosti, ktorého obsahom sú základné ľudské práva založené na prirodzenoprávnej koncepcií (právo na ochranu dobrého mena, cti a ľudskej dôstojnosti) pôsobí voči každému - erga omnes
- teda aj voči žalovanému, ktorý sa mal podľa názoru žalobcu dopustiť konania spôsobilého ohroziť alebo porušiť právo žalobcu na ochranu osobnosti. Súd preto konštatuje splnenie základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením požadovaná právna ochrana.
14. Pokiaľ však ide o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil nutnosť okamžitej právnej ochrany pred konaním žalovaného, nakoľko okrem jednej listiny - žiadosti zo dňa 23.04.2021, ktorú pripojil k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nepredložil žiadne iné listiny, ktoré by osvedčovali skutočnosť, že žalovaný sa opakovane a neustále vyjadruje k osobe žalobcu ako podvodníkovi alebo jeho činnostiam ako podvodným, čím by (odhliadnuc od spôsobilosti tvrdení žalovaného zasiahnuť do osobnostného práva žalobcu) mohla vzniknúť hrozba z narastania intenzity, v akej sú osobnostné práva žalobcu ohrozené alebo porušené či hrozba zvyšovania prípadnej škody/ujmy v dôsledku ohrozenia alebo poškodenia dobrého mena žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní predložil iba jednu listinu, ktorú považuje za znevažujúcu jeho česť, dôstojnosť a dobré meno, súd podrobí obsah predmetnej listiny ako dôkaz v rámci súdneho prieskumu v konaní vo veci samej a na základe zhodnotenia vykonaného dôkazu vyvodí skutkové a právne závery o uplatnenom nároku žalobcu na ochranu osobnosti, preto za žalobcom neosvedčeného ale i nedeklarovaného predpokladu, že žalovaný naďalej (v čase vydania tohto uznesenia) písomne vyjadruje svoj názor k údajnej podvodnej a nekalej činnosti žalobcu, a teda nevytvára nový/ďalší vecný podklad v ústnej alebo písomnej forme, ktorý by bol spôsobilý prehĺbiť žalobcom namietaný právny stav alebo v prípade neopodstatnenosti skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe vôbec založiť namietaný právny stav, súd nevzhliadol žiadny význam v nariadení neodkladného opatrenia a nepovažoval za potrebné pomery strán bezodkladne upraviť. Navyše súd nemal osvedčenú ani žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný by bol zasielal „Žiadosť o spoluprácu vo veci dlžníka Maroš Škorca a jemu spriaznených osôb zo dňa 23.04.2021“ viacerým osobám, t. j. hromadne, keďže z obsahu k návrhu pripojenej žiadosti nie je zrejmý jej adresát, prípadne adresáti a o predmetnej žiadosti sa žalobca mal dozvedieť iba od jednej osoby - svojho známeho pána Petra Vrbu, pričom iné osoby, ktorým mal byť okrem pána Vrbu list doručený, žalobca v návrhu (žalobe) neuviedol. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že žalobca neosvedčil, ale ani netvrdil fakt, že žiadosť zo dňa 23.04.2021 žalovaný alebo adresát žiadosti ďalej šíril verejne prostredníctvom elektronických alebo iných komunikačných prostriedkov či médií, čím by žalobca legitímne osvedčil, že vyjadrenia žalovaného sú i v súčasnosti k dispozícii iným osobám a zdrojom, v dôsledku čoho v povedomí verejnosti sa môže vytvárať a prehlbovať negatívna mienka a obraz o osobe žalobcu; napokon žalobca sa odstránenia prejavov zo strany žalovaného voči jeho osobnostným právam neodkladným opatrením ani nedomáha.
15. Vo vzťahu k obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa zákazu používania výrazových prostriedkov „podvodná činnosť“ alebo synonymických výrazových prostriedkov v komunikácii s orgánmi verejnej moci, súd konštatuje disproporcionalitu/neprimeranosť tohto návrhu v relácii k právu žalovaného na styk s verejnou mocou a realizácie jeho práv vo vzťahu k žalobcovi (trestné, správne, civilné konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, orgánmi verejnej správy a verejnej moci), nakoľko napríklad v prípade potenciálneho podania trestného oznámenia alebo civilnej žaloby voči žalobcovi je nevyhnutné pri opise rozhodujúcich skutočností, ktorými by žalovaný odôvodňoval svoje subjektívne právo, uviesť práve jazykové prostriedky, ktorých zákazu používania sa
žalobca neodkladným opatrením domáha. Z uvedeného dôvodu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa komunikácie s orgánmi verejnej moci neprípustný.
16. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobca neosvedčil hrozbu spočívajúcu v pretrvávajúcich zásahoch/nežiaducich prejavoch žalovaného vo vzťahu k osobe a právnym záväzkom žalobcu, keď zo strany žalovaného nedochádza k opakovaným a neoblomným verbálnym (ústnym ani písomným) prejavom či komunikáciám s tretími osobami ohľadne „podvodnej činnosti“ žalobcu, súd dospel k záveru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov v posudzovanom prípade a v čase vydania tohto rozhodnutia daná nie je, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).