Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-3Sa-23-2022.pdf
PDF · 101.91 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-3Sa/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37880381, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, v konaní o správnej žalobe, preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.09.2022 č. KRPZ-PO- KDI3-55/2022-P, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. p. OPRZ-PP-ODI2-117/2022-P zo dňa 28.06.2022 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ZOP“) a uložil mu pokutu vo výške 30 € a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 €. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcom napadnuté odvolaním.
2. Žalobca sa mal dopustiť priestupku na skutkovom základe, že dňa 4. februára 2022 v čase o 17:59 hod. viedol osobné motorové Škoda Fabia, ev. č.: F., ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke, po ceste I/66 v meste Poprad v smere na ulicu Slovenského odboja, kde bol zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade z dôvodu technickej nespôsobilosti vozidla, nakoľko na vozidle bol svietiaci reklamný panel, ktorý bol v činnosti a umiestnený na strešnom nosiči vozidla.
3. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný Rozhodnutím o odvolaní č. p. KRPZ-PO-KDI3-55/2022-P zo dňa 16.09.2022 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.
Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí
4. Správny orgán na prvom stupni odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca svojím konaním porušil povinnosť vodiča ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZCP“) s poukazom na Vyhlášku Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke (ďalej len „Vyhláška“) podľa § 16 uvedenej vyhlášky, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) ZOP. Na ústnom prejednaní veci žalobca potvrdil skutkový dej, tak ako bol uvedený avšak nesúhlasil s argumentáciou, že vozidlo ktoré viedol bolo
vybavené neschváleným svetelným zariadením – svetelnou reklamou. Správny orgán ďalej poukázal nato, že označenie žalobcovho auta nebolo schválené.
5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní všetkých dôkazov nadobudol presvedčenie, že žalobca daný skutok spáchal. Uvedené vyplýva aj z fotodokumentácie a kamerového záznamu. Z hľadiska právnej argumentácie poukázal na rovnaké ustanovenia, ako prvostupňový správny orgán. Poukázal taktiež na vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2022, z ktorého vyplýva, že označenie vozidiel taxislužby je doplnkovým príslušenstvom vozidla, ktoré podlieha schváleniu ako samostatná technická jednotka, a to buď typovému schváleniu, alebo jednotlivému schváleniu, pričom medzi osobitné požiadavky na označenie je negatívne vymedzené, že označenie nemôže byť modrej, červenej alebo oranžovej farby. Svetelný reklamný panel bol podľa žalovaného na vozidle umiestnený v rozpore s § 16 Vyhlášky, pričom umiestnenie takýchto panelov podlieha schváleniu Ministerstva dopravy, ktoré vo svojom vyjadrení uviedlo, že žiadne takéto označenie schválené nebolo. Žalovaný preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu, právne posúdenie, postup pri určení druhu sankcie a výmery, pričom nezistil žiadne nedostatky.
Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej
6. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16.11.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. p. KRPZ-PO- KDI3-55/2022-P zo dňa 16.09.2022.
7. Žalobca v žalobe cituje znenie ustanovení § 2 ods. 2 písm. r) ods. 14, ods. 15, § 16 ods. 1, ods. 5, Zákona č. 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPV“). Ďalej v žalobe uvádza, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, následkom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktoré malo rozhodujúci vplyv na vodnosť napadnutého rozhodnutia, rovnako aj následkom nezrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je toto rozhodnutie nezákonné. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetné reklamné panely sú prevádzkované aj v iných krajinách EÚ, ako napríklad v Poľsku, Nemecku, Holandsku. Rovnako tak predmetné reklamné panely majú od výrobcu v platnosti 6 certifikátov platných v EÚ. Žalobca zastáva názor, že v predmetnej veci by mal žalovaný spoľahlivejšie preskúmavať práva EÚ, nakoľko v danom sektore vidí žalovaný značnú snahu o určitú unifikáciu (homologizáciu) právnych aktov zaoberajúcich sa schvaľovaním predmetných technických jednotiek. Samotnú skutočnosť, že dané reklamné panely majú platné certifikáty EÚ a sú v prevádzke v iných členských štátoch EÚ, mal žalovaný pri posudzovaní konania žalobcu skúmať, a nemal by brať ohľad len na vnútroštátnu právnu úpravu. Aj v samotnom zákone č. 106/2018 vidí žalobca ustanovenia upravujúce typové schválenie daných technických jednotiek, podľa ktorých sa osvedčenie o typovom schválení EÚ samostatnej technickej jednotky podľa regulačných aktov udelené iným členským štátom uznáva na území SR. Z toho dôvodu by chcel žalobca upriamiť pozornosť najmä na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 208/858 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi. Žalobca taktiež poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 106/2018, ktoré ustanovuje povinnosť typového schvaľovacieho orgánu, aby „s typovými orgánmi iných štátov navzájom efektívne a účinne spolupracuje a vymieňa si informácie, ktoré sú relevantné pre ich úlohy a funkcie.“ Dané je sporné, nakoľko sú predmetné reklamné panely v iných členských štátoch v prevádzke, a žalovaný vyhodnotil prevádzku takéhoto zariadenia za konanie v rozpore so zákonom.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov žalobca žiada súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.12.2022. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný je naďalej toho názoru, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Prvostupňový orgán po zhodnotení všetkých dôkazov uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože svojim konaním dňa 04.02.2022 porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávka a o zmene niektorých zákonov
účinného v čase spáchania skutku. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neuvádza iné podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré opakovane uviedol vo svojich podaniach v priebehu konania o priestupku, žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní – napadnuté rozhodnutie. Žalovaný uvádza, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke je vodič povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke. V zmysle § 44 ods. 11 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke vozidlo v cestnej premávke musí spĺňať podmienky na prevádzku v cestnej premávke ustanovené vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. d), ktorými sú najmä podmienky na svetelné zariadenia vozidiel. Žalovaný ďalej poukazuje, že podľa § 16 ods. 1 vyhlášky č. 134/2018 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na niektoré vozidlá, komponenty a samostatné technické jednotky na účely schvaľovania sa na vozidlách môžu počas prevádzky v cestnej premávke používať len svetelné zdroje a zariadenia v predpísanom počte a s predpísanou farbou vyžarovaného alebo odrážaného svetla, ktoré sú pre daný druh a kategóriu vozidla predpísané a podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 134/2018 Z. z. iné svetelné zariadenia, ako sú predpísané a povolené pre daný druh a kategóriu vozidla v predpísanom počte a s predpísanou farbou vyžarovaného alebo odrážaného svetla alebo ktoré sú povolené podľa odsekov 3-9, nemôžu byť na vozidle umiestnené.
10. K námietkam, kde žalobca poukazuje na používanie reklamných panelov v iných krajinách Európskej únie a taktiež spoľahlivejšie preskúmanie práva Európskej únie, žalovaný uvádza, že vychádzal z právnych noriem platných na území SR, pričom opätovne poukazuje na § 16 Vyhlášky k § 44 ods. 11 psím. g) ZPV a vyjadrenia kompetentného orgánu v danej veci, t.j. Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pod č. 12958/2022/SCDPK/05863, z ktorých je zrejmé, že používanie takéhoto reklamného panela na vozidle je v rozpore s právnymi normami SR.
11. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje aby súd v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia o odvolaní žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
12. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.
Výber z relevantnej právnej úpravy
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZCP vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.
14. Podľa § 44 ods. 11 písm. g) ZPV vozidlo v cestnej premávke musí spĺňať podmienky na prevádzku v cestnej premávke ustanovené vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. d), ktorými sú najmä podmienky na svetelné zariadenia vozidiel .
15. Podľa § 16 ods. 1 Vyhlášky na vozidlách sa môžu počas prevádzky v cestnej premávke používať len svetelné zdroje a zariadenia v predpísanom počte a s predpísanou farbou vyžarovaného alebo odrážaného svetla, ktoré sú pre daný druh a kategóriu vozidla predpísané. Svetelné zariadenia na vozidlách musia spĺňať ustanovené technické požiadavky, podľa ktorých musia byť homologizované alebo typovo schválené EÚ.
16. Podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky iné svetelné zariadenia, ako sú predpísané a povolené pre daný druh a kategóriu vozidla v predpísanom počte a s predpísanou farbou vyžarovaného alebo odrážaného svetla alebo ktoré sú povolené podľa odsekov 3 až 9, nemôžu byť na vozidle umiestnené.
17. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 132/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na niektoré vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky na účely schvaľovania systémy, komponenty a samostatné technické jednotky namontované vo vozidle musia spĺňať a) všetky technické požiadavky na vozidlo a b) všetky podmienky prevádzky vozidla v cestnej premávke.
18. Podľa § 20 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 132/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na niektoré vozidlá, systémy, komponenty a samostatné technické jednotky na účely schvaľovania odnímateľné transparenty na
strechu vozidla musia byť spoľahlivo pripevnené k vozidlu, nesmú presahovať pôdorysný obrys vozidla, okrem zadnej časti vozidla, a nesmú mať žiadne hroty ani ostré hrany a výčnelky; vonkajšie časti vrátane pripevňovacích častí musia mať polomer zakrivenia najmenej 2,50 mm. Z tejto hodnoty polomeru zakrivenia sú možné výnimky podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie č. 26.
19. Podľa §22 ods. 1 písm. m) ZOP účinného v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
20. Podľa §22 ods. 2 písm. h) ZOP účinného v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 písm. m) možno uložiť pokutu do 100 eur.
21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Právne posúdenie správneho súdu
22. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. p. KRPZ-PO-KDI3-55/2022-P zo dňa 16.09.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, č. p. OPRZ-PP- ODI2-117/2022-P zo dňa 28.06.2022, ktorým správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
23. Včas podanou správnou žalobou (včasnosť súd preskúmal a nemal o nej žiadne pochybnosti) sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, t.j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c), d) SSP. Žiaden z účastníkov nenavrhol, aby súd nariadil pojednávanie.
24. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach správneho trestania, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
25. Prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobca sa dopustil skutku tak, ako bol uvedený v jeho rozhodnutí. Skutok nespochybňoval ani žalobca, ktorý nato nemal ani žiadny priestor s poukazom na zabezpečenú fotodokumentáciu či kamerový záznam.
26. Sporným zostalo právne posúdenie, keď žalobca v priebehu konania, ako aj v podanej žalobe nesúhlasí s právnou kvalifikáciou a domnieva sa, že jeho konanie nie je možné priestupkovo postihnúť, nakoľko žalovaný a správny orgán vec nesprávne právne posúdil tak, že neskúmal európske právne normy, ktoré vo viacerých členských štátoch EÚ dovoľujú resp. nesankcionujú reklamné panely umiestnené na motorových vozidlách.
27. Žalobca v žalobe cituje znenie ustanovení § 2 ods. 2 písm. r) ods. 14, ods. 15, § 16 ods. 1, ods. 5, ZPV avšak bez ďalšej právnej argumentácie, kde správnemu súdu nie je zrejmé, čo chcel citáciou týchto ustanovení žalobca povedať. K uvedenému je potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na ustanovenia ZPV, ktoré v žalobe necitoval. Nimi sú predovšetkým ustanovenia § 17 a § 28 ZPV v zmysle ktorých, doplnkové príslušenstvo vozidla (teda aj označenie taxislužby) podlieha schváleniu ako samostatná technická jednotka a to buď typovému, alebo jednotlivému schváleniu. Žalobca nepreukázal, že by o schválenie požiadal, ani to len netvrdil. Typový schvaľovací orgán sa vo vyjadrení zo dňa 18.01.2022 vyjadril, že žiadne také označenie taxislužby, ako používal žalobca, teda so svetelným reklamným panelom nebolo nikdy typovo schválené. Je zrejmé, že ani okresný úrad, ako ďalší schvaľovací orgán svetelný reklamný panel neschvaľoval, nakoľko z pozície odvolacieho správneho orgánu mal by o takejto skutočnosti vedomosť, pričom rovnako možno uviesť, že žalobca ani len netvrdil, že by okresný úrad o schválenie požiadal.
28. Argumentácia žalobcu, že správny orgán mal hlbšie skúmať právne predpisy EÚ vo svetle vyššie uvedeného neobstojí, nakoľko aj v prípade, ak by žalobca preukázal, že právne predpisy EÚ dovoľujú používanie reklamného panelu tak, ako ho používal žalobca, potom aj tak porušil ustanovenia § 17 a § 28 ZPV, keď nepožiadal príslušný správny orgán, t.j. Ministerstvo dopravy a výstavby SR resp. okresný úrad o schválenie. Ak bolo zámerom žalobcu citáciou ním v žalobe uvedených ustanovení ZPV poukázať na to, že osvedčenie o typovom schválení EÚ samostatnej technickej jednotky podľa regulačných aktov udelené iným členským štátom sa uznáva na území Slovenskej republiky (bod 15. žaloby), a toto má byť snahou o určitú unifikáciu právnych aktov v danej oblasti, tak žalobca samotný v tomto smere cituje ustanovenia o schvaľovaní, pričom sám o žiadne schválenie nepožiadal.
29. Jediným európskym právnym predpisom, ktorý žalobca v žalobe uvádza, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi. Už len z názvu nariadenia vyplýva, že nariadenie je prostriedkom harmonizácie práva EÚ v oblasti schvaľovania, pričom správny súd opakuje, že žalobca o žiadne schválenie nepožiadal. Zo žiadneho ustanovenia predmetného nariadenia nevyplýva, že žalobca by mohol byť oprávnený umiestňovať na svoje auto reklamné zariadenie bez schválenia príslušným orgánom. Otázkou, či reklamný panel tak ako ho používal žalobca spĺňa technické požiadavky a event. by mohol byť správnym orgánom aj schválený sa správny súd nijako nezaoberal, nakoľko to nie je predmetom tohto konania.
30. Správnemu súdu nie je známa žiadna vnútroštátna či úniová právna norma, ktorá by oprávňovala žalobcu prevádzkovať reklamné panely bez schválenia orgánom na to povolaným.
31. Pokiaľ žalobca poukazuje na iné štáty EÚ (Poľsko, Nemecko, Holandsko), kde sú takéto reklamné panely prevádzkované, samotný odkaz na reálie v iných štátoch nepostačuje a nie je dôkazom o harmonizácii práva v tejto oblasti. Uvedené nepreukazuje ani to, že v predmetných štátoch prevádzkovanie reklamných panelov v týchto štátoch nepodlieha schváleniu. Pri prieskume správnych aktov sa správny súd nemá dôvod zaoberať vnútroštátnou právnou úpravou iných členských štátov.
32. Žalobca ďalej v bode 2. žaloby uvádza, že rozhodnutie je nezákonné následkom nezrozumiteľného odôvodnenia. Žalobca však neuvádza, čo konkrétne je v napadnutom rozhodnutí nezrozumiteľné, čím správny súd nemal preukázanú dôvodnosť tohto žalobného dôvodu. Ak žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, neznamená to, že je nezrozumiteľné, nesúhlas žalobcu bol posudzovaný v intenciách prieskumu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), kde mal správny súd zato, že správny orgán na prvom stupni, ako aj odvolací správny orgán vec správne právne posúdil a skutok, ktorý spáchal žalobca subsumoval pod správne zákonné ustanovenia.
33. Žalovaný správne uzavrel, že svetelný reklamný panel bol na vozidle žalobcu umiestnený v rozpore s § 16 Vyhlášky a § 44 ods. 11 písm. g) ZPV. Došlo teda k porušeniu § 4 ods. 1 písm. a) ZCP, keď žalobca použil na jazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke za čo bol žalobca správne a spravodlivo uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. m) ZOP (účinného v čase spáchania priestupku), keď iným konaním porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Správny súd preskúmal aj výšku a druh sankcie, pričom možno konštatovať, že uložená sankcia 30 € nepresahuje zákonom ustanovenú výšku (100 €). Výšku uloženej pokuty správny orgán náležite zdôvodnil a výšku pokuty samotnú, nenamietal ani žalobca.
34. V súhrne uvedeného rozhodnutie a postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli správne, skutkový stav bol riadne a dostatočne zistený, vec bola správne právne posúdená, rozhodnutia boli náležite a zrozumiteľne odôvodnené, správny súd nevzhliadol v rozhodovaní a postupe správnych orgánov jediného pochybenia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.