Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/180/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, právne zastúpeného: Mgr. František Baraniak, advokát, M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 55 980 473, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2867 zo dňa 27. 04. 2022

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Návrh na sankčnú moderáciu z a m i e t a. III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobou zo dňa 27. 06. 2022, doručenou Krajskému súdu v Žiline toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2867 zo dňa 27. 04. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný postupom podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) v spojení s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k.: XXX/XXXX-XXX-2.2/pok/R/T zo dňa 31. 01. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Inšpektorát práce Žilina podľa uložil žalobcovi pokutu vo výške 800,- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . tým, že žalobca ku dňu 18. 06. 2021 nezabezpečil vykonanie kontroly stavu bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia tlakového skupiny Ab – expanzná nádoba, výrobné číslo: 491182, rok výroby 2004, objem: 80 litrov a prevádzkového tlaku 0,3 MPa (3bary) (ďalej len „výhradené technické zariadenie“), nachádzajúceho sa v kotolni kontrolovanej prevádzky žalobcu (STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., Ul. Pod Kýčerou 128, Oravský Podzámok), opakovanou úradnou skúškou, ktorú v zmysle prílohy č. 5 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia (ďalej len „“) vykonáva oprávnená právnická osoba v lehote 1 x za 10 rokov. Malo tak dôjsť k porušeniu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na , a a prílohu č. 5 vyhlášky č.

2. Z predloženého spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Žilina vykonal v období od 08. 03. 2021 do 18. 06. 2021 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a na kontrolu dodržiavania ustanovení a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zistené skutočnosti uviedla inšpektorka práce v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IZA-43-27-2.2/P-A22, 24, 25-21 zo dňa 18. 06. 2021 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol dňa 18. 06. 2021 prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu. Dňa 22. 02. 2022 bola žalobcovi oznámená oprava zrejmej chyby v písaní vo vzťahu k nedostatku v bode 7. Protokolu.

3. Na základe zisteného nedostatku uvedeného v bode 12. Protokolu začal prvostupňový orgán konanie o uložení pokuty. Oznámenie o začatí konania bolo doručené žalobcovi dňa 10. 01. 2022. Žalobca sa k Oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty vyjadril podaním zo dňa 14. 01. 2022, doručeným Inšpektorátu práce Žilina dňa 17. 01. 2022.

4. Žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu uvedeného v bode 1. tohto rozsudku tým, že nezabezpečil v pravidelnej lehote 10 – tich rokov, do ukončenia výkonu inšpekcie práce (18. 06. 2021) vykonanie kontroly stavu bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia na pracovisku žalobcu (STAVIVÁ – Garaj, s.r.o., Ul. Pod Kýčerou 128, Oravský Podzámok), a to opakovanou úradnou skúškou. Žalobca ako kontrolovaný subjekt nepredložil žiadny písomný dokument o vykonaní kontroly technického stavu bezpečnosti uvedeného vyhradeného technického zariadenia.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal: (i) nenaplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta; (ii) nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu nesprávnej kategorizácie vyhradeného technického zariadenia správnym orgánom ako technického zariadenia spadajúceho do skupiny A s vysokou mierou ohrozenia podľa prílohy č. 5 vyhlášky č. namiesto do skupiny B s vyššou mierou ohrozenia, pre ktoré nie je potreba vykonávať úradné skúšky a tiež z dôvodu, že žalobca nemal povinnosť postupovať podľa Slovenskej technickej normy (ďalej len „“); (iii) odstránenie zisteného „porušenia“ kúpou novej expanznej nádoby REFLEX NG 140/lt/3 bar pred vydaním Protokolu ako i odstránenie ostatných nedostatkov v stanovenej lehote; (iv) nedostačujúce zistenie skutkového stavu vo vzťahu k označeniu zodpovednostného subjektu za zistený nedostatok uvedený v bode 7. Protokolu a vo vzťahu ku kritériu zohľadňovanom pri ukladaní pokuty podľa (veľkosť zamestnávateľa); (v) nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia vo väzbe na požiadavku nezameniteľnosti skutku a tiež vo väzbe na absenciu vyslovenia viny žalobcovi zo spáchania správneho deliktu podľa (ďalej len „“), ktorý sa aplikuje aj na správne trestanie; (vi) nedostatočné posúdenie úrovne vedenia administratívnej agendy a vykonávaných opatrení zo strany žalobcu na pracovisku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „“); (vii) priorizovanie sankčného mechanizmu ukladania pokuty; (viii) nenariadenie ústneho pojednávania vo veci; (ix) poškodenie dobrého mena žalobcu a dodávateľov venujúcich sa problematike , požiarnej ochrane, revíziám v dôsledku vydania prvostupňového rozhodnutia; (x) nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej pokuty a jej neprimeranosť. Zároveň navrhol doplnenie dokazovania výsluchom A. B. a oboznámením s listinami (faktúrou č. FA O 140/21/074 zo dňa 29. 04. 2021 na sumu 145,82 eur, faktúrou č. 121011331 zo dňa 03. 05. 2021, splatnou dňa 03. 05. 2021, na sumu 148,01 eur, potvrdením o zaplatení faktúry, fotodokumentáciou v počte kusov 2, certifikátom ISO 9001:2008, oprávnením č. 206000061/01/2020/ /S-O zo dňa 22. 01. 2020, pasportom tlakovej nádoby zo dňa 12. 05. 2021 a evidenčným listom VZT zo dňa 09. 11. 2021).

6. Odvolanie žalovaný zamietol a napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Mal za to, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia a že bolo vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného

hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 správneho poriadku. Doplnenie dokazovania žalovaný nepovažoval za potrebné.

II. Rozsah a dôvody žaloby

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné, nakoľko skutok sa nestal a nie je iným správnym deliktom podľa . . Žalobca namietal: (i) nesprávne právne posúdenie veci vzhľadom na nesprávnu kategorizáciu expanznej nádoby ako vyhradeného technického zariadenia, keďže bezpečnostný súčin tlakovej nádoby daný ako „súčin objemu v litroch a najvyšší pracovný pretlak“ je 14,4, čo je menej ako 20 (výpočet bezpečnostného súčinu žalobcom bol nasledovný: 80*0,18=14,4, pričom žalobca vychádzal z najvyššieho otváracieho pretlaku poistného ventila na kotli v teplovodnej kotolni 0,18 MPa), a preto tlaková nádoba mala byť zaradená do skupiny „B“ podľa miery ohrozenia a nebolo potrebné vykonávať úradné skúšky, (ii) existenciu liberačného dôvodu v dôsledku odstránenia zisteného porušenia ešte pred vyhotovením Protokolu kúpou novej expanznej nádoby ako i odstránením všetkých vytknutých nedostatkov v určenej lehote 90 dní, (iii) nedostatočné zistenie skutkového stavu pokiaľ ide o identifikáciu zodpovedného subjektu za nedostatok v bode 7. Protokolu, ktorým je spoločnosť SAFE Slovakia s.r.o., s ktorou žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu a tiež pokiaľ ide o kritérium veľkosti žalobcu ako zamestnávateľského subjektu, ktorým bola odôvodňovaná výška sankcie (žalobca na kontrolovanej prevádzke mal podľa správnych orgánov zamestnávať počas výkonu inšpekcie práce 130 zamestnancov, hoci v kontrolovanej prevádzke zamestnával len 4 zamestnancov), (iv) nezrozumiteľnosť, nejasnosť a nesúlad formulácie skutkovej vety správneho deliktu s právnymi predpismi vo väzbe na požiadavku nezameniteľnosti s iným skutkom a požiadavku úplnej špecifikácie správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho, keď v tomto kontexte žalobca poukázal na správneho poriadku, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06. 03. 2008, (v) neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, a to i s poukazom na absenciu vyslovenia viny žalobcovi zo spáchania správneho deliktu, čím došlo k porušeniu , rozpor výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, (vi) zabezpečenie všetkých činností za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v stanovených intervaloch a profesionálnymi organizáciami, a teda neporušenie povinností v zmysle v nadväznosti na zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci žalobcom, (vii) nepotrebnosť uplatnenia sankčného mechanizmu zo strany správnych orgánov vzhľadom na skutkový stav, a to s poukazom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) č. 81/1947 a dohovor MOP č. 129/1947, v zmysle ktorých nie je hlavnou funkciou a cieľom inšpekcie práce pokutová činnosť, (viii) nedostatočné posúdenie vedenia administratívnej agendy a vykonávaných opatrení zo strany žalobcu na prevádzke žalobcu OJ Oravský Podzámok s poukazom na nulovú pracovnú úrazovosť, predkladanie požadovaných dokladov Inšpektorátu práce Žilina v zmysle obsahu jeho výziev, vynakladanie financií a pozornosti ochrane zdravia zamestnancov zo strany žalobcu, (ix) nesprávnosť právneho posúdenia v naviazaní na absenciu povinnosti žalobcu postupovať podľa , (x) motiváciu Inšpektorátu práce Žilina vedúcu výlučne k vyrubeniu pokuty, (xi) nenariadenie ústneho pojednávania zo strany Inšpektorátu práce Žilina, neprihliadanie na obsah listinných dokladov predložených zo strany žalobcu, nevykonanie navrhnutých dôkazov, (xii) nereagovanie žalovaného na odvolacie dôvody, (xiii) poškodenie dobrého mena žalobcu a dodávateľov (profesionálnych organizácií) vydaním prvostupňového rozhodnutia, (xiv) neodôvodnenosť a neprimeranú prísnosť pokuty vo výške 800,- eur, scestnosť tvrdenia Inšpektorátu práce Žilina o splnení represívnej, výchovnej a preventívnej funkcie pokuty a absenciu ochrany záujmu o život a zdravie zamestnancov, prípadne iných osôb zo strany správnych orgánov, keď žalobca poukazoval na minimálny počet úrazov na strane zamestnancov žalobcu, (xv) neuplatnenie základných zásad trestného konania podľa a nedodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj v rámci správneho trestania.

8. Správny orgán prvého stupňa podľa žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol, že kontrolované pracovisko nebolo bezpečné. Žalobca sa ďalej považoval za zodpovednú firmu, plniacu si svoje povinnosti voči štátu (odvod štátnym inštitúciám na daniach a poplatkoch cca 2 000 000 eur ročne do štátneho rozpočtu), keď žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z domnienok

a nie z preukázaných skutočností. V ďalšom žalobca poukazoval na znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, na uplatnenie zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) a na § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty namietal, že bolo o nej rozhodnuté bez použitia inštitútu správnej úvahy zo strany inšpektorátu práce Žilina. Pokuta podľa žalobcu nemôže splniť svoj účel tak z hľadiska represívnej funkcie, ako aj z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie. Poukaz žalovaného v napadnutom rozhodnutí na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. považoval za neaplikovateľné na posudzovaný prípad z dôvodu úplne iného skutkového stavu.

9. Žalobca tiež namietal vadnosť dôkazov, o ktoré správne orgány opreli svoje rozhodnutia. Vadnosť dôkazov vzhliadol (i) v nesprávnej kategorizácii vyhradeného technického zariadenia, (ii) v použití dôkazov, ktoré boli zabezpečené mimo času určeného na výkon štátneho dozoru v procesnom štádiu, v ktorom prvostupňový správny orgán nie je podľa zákona oprávnený vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré majú súvis s konaním vo veci obvineného, (iii) v skutočnostiach a zisteniach z verejných listín, o ktorých vyhotovení a verifikovaní nič nevie a považuje ich za nevierohodné, (iv) v nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, (v) v nedostatočnej identifikácii miesta spáchania skutku, (vi) v snahe o potrestanie žalobcu aj za cenu vydania nezákonného rozhodnutia. Žalobca poukázal na 5 kritérií zákonnosti dôkazu sformulovaných C. D., pričom dôkazy, o ktoré sa opierajú napadnuté rozhodnutia sú nezákonné vo všetkých bodoch kritérií zákonnosti dôkazu. Dôkazné prostriedky boli získané zo spisového materiálu, ktoré nie sú záznamom zo štátneho dozoru a nevznikli v čase výkonu štátneho dozoru, na ktorom sa žalobca zúčastnil a ktorého výsledky by svojím podpisom verifikoval.

10. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania (i) oboznámením administratívneho spisu správnych orgánov, listinných dôkazov priložených k žalobe (faktúra č. A. E. XXX/XX/XXX zo dňa 29. 04. 2021 na sumu 145,82 Eur (KVIP s.r.o. – SOAS a.s.), faktúra č. 121011331 zo dňa 03. 05. 2021, splatná dňa 03. 05. 2021, na sumu 148,01 Eur (SOAS a.s – STAVIVÁ Garaj s.r.o.), potvrdenie o zaplatení faktúry, fotodokumentácia v počte kusov 2, certifikát ISO 9001:2008, oprávnenie č. 206000061/01/2020/ /S-O zo dňa 22. 01. 2020, pasport tlakovej nádoby zo dňa 12. 05. 2021, evidenčný list VZT zo dňa 09. 11. 2021), (ii) výsluchom žalobcu, žalovaného, svedka A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. G. XXX, (iii) vykonaním znaleckého dokazovania za účelom posúdenia či predmetnú expanznú nádobu umiestnenú v kotolni kontrolovanej prevádzky žalobcu je možné v prostredí jej reálneho umiestnenia a v systéme, kde je nainštalovaná, považovať za vyhradené technické zariadenie skupiny A alebo skupiny B s poukazom na definíciu vyhlášky č. Žalobca požiadal spolu so žalobou o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

III. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 20. 09. 2022. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odmietol tvrdenie, že nereagoval na odvolacie dôvody, pričom poukázal na strany 9 až 14 napadnutého rozhodnutia. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov uviedol, že doplnenie dokazovania nebolo potrebné. Dôkazy obstarané správnym orgánom prvého stupňa boli hodnoverné a bez pochýb preukazovali zistenia ohľadne skutku. Dokumenty, ktorých oboznamovanie žalobca navrhoval, boli žalovanému známe, keďže boli súčasťou odvolania. Výsluch konateľa žalobcu, A. B., by k účinnejšiemu objasneniu už úplne a presne zisteného skutkového stavu veci neprispelo. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí reagoval aj na žalobcom vznesenú námietku nevykonania ústneho pojednávania, a to odkazom na § 21 ods. 1 prvá veta správneho poriadku. Potreba nariadenia ústneho pojednávania nevyvstala, keďže si to nevyžadovala povaha veci. Žalobcovi neboli upreté jeho procesné práva. Podporne v tomto smere žalovaný poukázal na súdnu rozhodovaciu prax, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn zo dňa 23. 02. 2017, z ktorého vyplynulo, že zákonodarca výslovne nestanoví inšpektorátu práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadiť ústne pojednávanie. Nenariadením ústneho pojednávania nemôže dôjsť k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 02. 2017).

12. Námietku neúplnosti, nedostatočnosti a nepresnosti podkladov pre vydanie rozhodnutia považoval žalovaný za irelevantnú, keďže označenie subjektu SAFE Slovakia s.r.o. ako porušovateľa vo väzbe na nedostatok v zmysle bodu 7. Protokolu sa netýkalo žalobcu. Žalobca je sankcionovaný za nedostatok

pod bodom 12. Protokolu. Naviac inšpektorkou práce bola vyhotovená oprava Protokolu vo vzťahu k bodu 7., doručená žalobcovi dňa 22. 02. 2022.

13. V súvislosti s uvedením nesprávneho počtu zamestnancov v čase výkonu inšpekcie práce na kontrolovanej prevádzke žalobcu žalovaný poukázal na to, že z „Karty kontrolovaného subjektu“ vyplýva, že žalobca počas výkonu inšpekcie práce zamestnával zamestnancov v celkovom počte 130, a preto konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa nie je možné vnímať ako rozporné so skutkovým stavom. Zákonné kritérium veľkosti zamestnávateľa ( ) sa posudzuje a zohľadňuje vo vzťahu k celkovému počtu zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa, teda vo vzťahu k zamestnávateľovi ako celku a nielen vo vzťahu k počtu zamestnancov na príslušnej kontrolovanej prevádzke.

14. Vo vzťahu k nesprávnej kategorizácii technického zariadenia tlakového žalovaný uviedol, že táto bola správna a zariadenie bolo správne zaradené do skupiny Ab), keďže podľa výrobného štítku výrobcu je bezpečnostný súčin 24, t.j. súčin objemu technického zariadenia tlakového v litroch (80 l) a najvyššieho pracovného tlaku v MPa (0,3 MPa/3bary). Žalovaný poukázal na dokument „Pasport tlakové nádoby“, časť „Technická charakteristika a parametre“, z ktorého vyplýva, že najvyšší pracovný pretlak je 3 bary (0,3 MPa). Pri výpočte bola použitá táto hodnota v súlade s definíciou v zmysle vyhlášky č. 508/2009, keď inšpektor práce posudzoval vyhradené technické zariadenie tlakové, t.j. expanznú nádobu slúžiacu na vyrovnávanie expanzie vody a ústredného kúrenia, v ktorej tlak klesá a rastie v závislosti od rozťažnosti vody ústredného kúrenia, a neposudzoval teplovodnú kotolňu. Podporne žalovaný poukázal na bod 3. dokumentu „Vonkajšia odborná prehliadka expanznej nádoby – expanzomatu“ zo dňa 14. 08. 2020, kde revízny technik skonštatoval potrebu objednania vykonania úradnej skúšky v roku 2021. K argumentácii ohľadom liberácie vzhľadom na odstránenie zistených nedostatkov žalobcom žalovaný poukázal na objektívnu zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa za správne delikty bez možnosti liberácie. Špecifikáciu sankcionovaného skutku vo výroku považoval za plne dostačujúcu a nezameniteľnú s iným skutkom. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku a ani aplikačnej praxe nie je uložená správnym orgánom rigidne povinnosť uvádzať do výroku vyslovenie viny žalobcu zo spáchania správneho deliktu. Odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov považoval za súladné s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Za nedôvodnú považoval námietku žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej sankcie. Poukázal pritom na zásadu materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Výšku uloženej sankcie žalovaný považoval za primeranú, keď pri ustaľovaní jej výšky bolo vzhliadnuté i na existenciu nedostatočne zavedeného systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u žalobcu, na jeho veľkosť, na dobu trvania protiprávneho konania žalobcu a v neposlednom rade i na to, že v danom prípade sa nejednalo o opakované zistenie toho istého nedostatku. K argumentácii žalobcu o absencii jeho povinnosti postupovať podľa žalovaný uviedol, že správne orgány sankcionovali žalobcu primárne za porušenie konkrétnych príslušných zákonných ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na nedodržanie bezpečnostných požiadaviek plynúcich z príslušných , keď je dokument, ktorý určuje všeobecné technické veci a ustanovuje požiadavky na výrobky, na technické a technicko-ekonomické činnosti, najmä z hľadiska kvality výrobkov, ochrany zdravia, bezpečnosti práce, požiarnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a pod.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

15. Krajskému súdu v Žiline napadla žaloba dňa 27. 06. 2022 pôvodne pod sp. zn. . Uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 18. 10. 2022 Krajský súd Žilina návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 11. 2022. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa , ktorý vec vedie pod sp. zn. .

16. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

18. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (v znení k 31. 01. 2022), zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.

19. Podľa vyhlášky č. (vždy v znení k 31. 01. 2022), zamestnávateľ, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a iné osoby podľa zákona, ktorí na plnenie svojich úloh používajú technické zariadenie (ďalej len „prevádzkovateľ“) zabezpečia bezpečnosť technického zariadenia, ak pri jeho prevádzke dodržiavajú bezpečnostnotechnické požiadavky a d) zabezpečia vykonanie kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia podľa .

20. Podľa vyhlášky č. , stav bezpečnosti technického zariadenia kontroluje a) typovou skúškou, úradnou skúškou a opakovanou úradnou skúškou oprávnená právnická osoba.

21. Podľa vyhlášky č. , opakovanou úradnou skúškou vykonávanou v pravidelných lehotách sa overuje, či vyhradené technické zariadenie skupiny A a vyhradené technické zariadenie plynové uvedené v prílohe č. 1 IV. časti skupine B písm. a) až c) s médiom acetylén spĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku a či je obsluhované bezpečným spôsobom. Opakovaná úradná skúška sa vykonáva a) v lehotách podľa príloh č. 5, 7 a 10.

22. Podľa , , bod 3. (v znení k 31. 01. 2022), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri ) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

23. Podľa (v znení k 18. 06. 2021), v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

24. Podľa (v znení k 31. 01. 2022), na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

25. Podľa (v znení k 31. 01. 2022), inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur 2. smrť, najmenej 33 000 eur.

26. Podľa (v znení k 31. 01. 2022), inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet

nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

27. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

28. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

29. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

30. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

31. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

32. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

34. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správnych orgánov, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v , ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutia nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok ( ) vec prejednal na pojednávaní dňa 24. 04. 2024 v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného, ktorý súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

35. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že Inšpektorát práce Žilina sa dopustil procesnej chyby, keď žalobcovi pred samotným prerokovaním protokolu nebolo ozrejmené, čoho konkrétne sa toto prerokovanie bude týkať a že týmto prednesom rozvíja a konkretizuje žalobnú námietku uvedenú pod bodom 6 na strane 4 správnej žaloby. Tiež uviedol, že samotná inšpekcia práce bola vykonávaná v čase pandémie spôsobenej korona vírusom. Zároveň pre prípad, že sa súd nestotožní s argumentáciou žalobcu ohľadom nesprávnej kategorizácie expanznej nádoby zo strany správnych orgánov, čím spochybnili kvalifikáciu zamestnanca, ktorého poveril práve inšpektorát práce možnosťou vykonávať služby pre žalobcu v oblasti , navrhol s poukazom na účel ukladania sankcii a neprimeranú prísnosť uloženej sankcie aplikovať diskrečnú právomoc súdu ohľadom výšky sankcie. Právny zástupca žalobcu

zároveň súdu krátkou cestou predložil 2 listiny, a to stanovisko k výzve na prerokovanie protokolu zo dňa 10. 05. 2021 a výzvu na prerokovanie protokolu zo dňa 07. 05. 2021.

36. Prednesom k veci na návrh právneho zástupcu žalobcu sa v súlade s ust. k veci na pojednávaní dňa 24. 04. 2024 vyjadril konateľ žalobcu p. A. B., mladší, ktorý uviedol, že Inšpektorátu práce Žilina predložili 170 strán dokladov s tým, že žiadali zaslanie Protokolu na oboznámenie sa s ním ešte pred jeho prerokovaním k čomu však nedošlo. Zároveň uviedol, že v prípade umožnenia nahliadnutia do Protokolu a oboznámenia sa žalobcu s predmetom prejednávania v rámci Protokolu týkajúceho sa expanzomatu by k podaniu odvolania nedošlo, nakoľko by konateľ žalobcu zavolal odborne zdatného človeka, ktorý chodí žalobcovi pravidelne kontrolovať tlakovú nádobu a robí k nej pravidelné revízne skúšky okrem tej, čo sa má konať ešte nad rámec kontrolných skúšok raz za 10 rokov. Zároveň konateľ žalobcu poukázal na to, že kontrola štátu vytvára na kontrolovaný subjekt neúmerný tlak, pričom mal byť žalobca strašený pokutou od 0,- eur do 100.000,- eur, resp. pokutou v prípade ťažkej ujmy na zdraví najmenej 20.000,- eur, alebo v prípade smrti najmenej 33.000,- eur, keď je vidno, že žalobca skončil na nejakej pokute 800,- eur, pričom bol súčinný s orgánom vykonávajúcim inšpekciu práce tým, že vydokladoval to, čo mal vydokladovať. Konateľ žalobcu potvrdil na výzvu správneho súdu, že podpisy na Protokole sú jeho.

37. Po vykonaní súdneho prieskumu správny súd konštatuje, že postupom správnych orgánov oboch stupňov nedošlo k porušeniu zákona, ani procesných práv žalobcu. Súd sa stotožňuje so skutkovými závermi správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. Správne orgány oboch stupňov postupovali pri vydávaní napadnutých rozhodnutí v súlade so správnym poriadkom, a správne na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa , a to porušením zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na , a a prílohu č.

38. Žalobnú námietku nesprávnej kategorizácie tlakovej expanznej nádoby nachádzajúcej sa v kotolni kontrolovanej prevádzky žalobcu ako vyhradeného technického zariadenia tlakového skupiny Ab považuje správny súd za nedôvodnú. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe splnomocňovacieho ustanovenia a Podľa prílohy č. 1 k vyhláške č. , Rozdelenie technických zariadení podľa miery ohrozenia, I. časť rozdelenie technických zariadení tlakových, A. Technické zariadenia tlakové skupiny A podľa druhu sú: „b) tlaková nádoba stabilná, ktorá 1. obsahuje nie nebezpečné plyny, pary alebo kvapaliny s teplotou vyššou, ako je ich bod varu pri atmosférickom tlaku (1013,25 hPa) s najvyšším pracovným tlakom vyšším ako 0,2 MPa, s objemom nad 10 litrov a ktorej súčin objemu technického zariadenia tlakového v litroch a najvyššieho pracovného tlaku12) v MPa (ďalej len „bezpečnostný súčin“) je väčší ako 20 (200), okrem tlakovej nádoby, ktorá obsahuje rádioaktívne látky; Do tejto skupiny patrí aj nádoba na výrobu pary, ktorá je súčasťou pracovného prostriedku, ak spĺňa uvedené parametre.“ Poznámka pod čiarou 12) odkazuje na nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Podľa ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. do 18. 07. 2016 platilo: „Na účely tohto nariadenia sa rozumie najvyšším dovoleným tlakom („PS") najvyšší tlak, pre ktorý je tlakové zariadenie skonštruované podľa určenia výrobcu, je definovaný pre určité miesto udané výrobcom a musí to byť miesto na pripojenie ochranných zariadení alebo obmedzovacích zariadení alebo horná časť zariadenia, prípadne iné určené miesto.“ Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. bolo zrušené Nariadením vlády Slovenskej republiky č. o sprístupňovaní tlakových zariadení na trhu (účinnosť od 19. 07. 2016). Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. od 19. 07. 2016 platí, že: „na účely tohto nariadenia vlády sa rozumie najvyšším dovoleným pracovným tlakom najvyšší tlak, pre ktorý je tlakové zariadenie navrhnuté podľa určenia výrobcu a ktorý je definovaný v mieste ním určenom, ktorým je miesto pripojenia ochranného zariadenia alebo obmedzovacieho zariadenia, alebo najvyššie miesto zariadenia, alebo iné určené miesto.“ Pre konštatovanie kategorizácie expanznej nádoby do skupiny Ab v zmysle vyhlášky č. bol podstatný údaj o „najvyššom pracovnom tlaku v MPa“ pre účely výpočtu bezpečnostného súčinu. Medzi účastníkmi konania sa východiskový údaj o najvyššom pracovnom tlaku v MPa stal sporným.

39. Správny súd poukazuje na to, že súčasťou administratívneho spisu je aj dokument „Pasport tlakové nádoby“ vystavený pre tlakovú expanznú nádobu s membránou, výrobné číslo: 491182 výrobcom DUKLA CZ, s.r.o., Elektrárenská 390, 541 03 Trutnov 3 zo dňa 15. 10. 2004 (ďalej ako „Pasport tlakové nádoby“). V časti 2. „Technická charakteristika a parametre“ sa v Pasporte tlakové nádoby uvádza najvyšší pracovný pretlak 3 bary, teda 0,3 MPa. Pokiaľ správne orgány za východiskový údaj pri výpočte bezpečnostného súčinu zobrali údaj najvyššieho pracovného pretlaku určenom výrobcom tlakovej expanznej nádoby v Pasporte tlakové nádoby v rozsahu 3 bary (0,3 MPa), tak postupovali v súlade s vyhláškou č. vo vzťahu k veličine „najvyššieho pracovného tlaku v MPa“ odkazuje na definíciu v zmysle síce už neúčinného Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktoré bolo zrušené Nariadením vlády Slovenskej republiky č. , avšak podstatným je to, že definícia najvyššieho dovoleného tlaku (od 19. 07. 2016 najvyššieho dovoleného pracovného tlaku) sa viaže tak v čase účinnosti Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ako i v čase účinnosti Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. na tlak, pre ktorý je tlakové zariadenie (t.j. v danom prípade tlaková expanzná nádoba výrobcu DUKLA CZ, s.r.o. s výrobným číslom: 491182) skonštruované/navrhnuté podľa určenia samotného výrobcu (t.j. v danom prípade 3 bary - 0,3 MPa), keď tento najvyšší dovolený tlak je definovaný pre miesto udané výrobcom, resp. v mieste určenom výrobcom a je ním miesto pripojenia ochranných zariadení alebo obmedzovacích zariadení alebo horná časť zariadenia, resp. najvyššie miesto zariadenia, prípadne iné určené miesto.

40. Výpočet bezpečnostného súčinu prezentovaný žalobcom v žalobe neobstojí, keď z „Pasportu tlakové nádoby“, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, vyplynulo, že predmetná expanzná nádoba bola výrobcom DUKLA CZ, s.r.o. skonštruovaná/navrhnutá v zmysle jej technickej charakteristiky a parametrov na najvyšší dovolený tlak 3 bary (0,3 MPa). Žalobca ním prezentovaný výpočet bezpečnostného súčinu a na to nadväzujúcu kategorizáciu tlakovej expanznej nádoby prezentuje výlučne ako jeho vlastný názor, ktorý odvíja od technického zaradenia jeho teplovodnej kotolne, a nie od technických parametrov naviazaných na kontrolovanú tlakovú expanznú nádobu. Žalobca uviedol tak v žalobe, ako i vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 14. 01. 2022 nasledovné: „Podľa nášho názoru a technických zaradení našej teplovodnej kotolne, kde je kotol s najvyšším dovoleným pretlakom 0,2 MPa a má poistný ventil s otváracím pretlakom 0,18 MPa, podľa vyhlášky č. Príloha č. 1 je v našej kotolni najvyšší prevádzkový pretlak 0,18 MPa.“ Žalobca počíta s najvyšším prevádzkovým pretlakom 0,18 MPa v kotolni, čo nekorešponduje s technickým tlakovým zariadením vo vzťahu, ku ktorému bol zameraný výkon inšpekcie práce, keďže týmto bola tlaková expanzná nádoba výrobné číslo: 491182 slúžiaca na vyrovnávanie expanzie vody ústredného kúrenia. Samotné umiestnenie tlakovej expanznej nádoby v kotolni kontrolovanej prevádzky žalobcu neznamená, že by namiesto technického parametra najvyššieho pracovného tlaku určeného jej výrobcom a vzťahujúceho sa k tomuto zo strany inšpektora práce posudzovanému vyhradenému technickému zariadeniu malo byť smerodajné „technické zaradenie“ miesta, kde je vyhradené technické zariadenie situované. Uvedené nekorešponduje s v bode 38. rozsudku citovanou časťou prílohy č. 1 k vyhláške č. , keďže údaj o „najvyššom pracovnom tlaku“ ako veličine vstupujúcej do výpočtu bezpečnostného súčinu je prepojený s tlakových technickým zariadením, t.j. s predmetom a nie s lokalitou, kde je predmet umiestnený.

41. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca emailom zo dňa 25. 05. 2021 inšpektorke práce oznámil, že úradná skúška vyhradeného technického zariadenia tlakového sk. A expanzomat sa nikdy nerobila, keďže žalobca mal za to, že toto zariadenie nepodlieha danej skúške. Zároveň inšpektorke práce oznámil emailom žalobca i to, že podľa stanoviska žalobcovho technika teplovodný kotol, ktorý nesmie podľa výrobného štítku prekročiť tlak 250 kPa (0,25 MPa) je chránený poistným ventilom s otváracím pretlakom 250 kPa, a preto bezpečnostný súčin pri expanznej tlakovej nádobe s objemom 80 l je v takom prípade 20 (80*0,25=20) a tomu zodpovedá zaradenie nádoby do skupiny B-b1. Následne žalobca svoj výpočet bezpečnostného súčinu v žalobe modifikoval, keď uviedol, že kotol má najvyšší dovolený pretlak nižší, než aký uvádzal v emaile, a to 0,2 MPa a tiež i poistný ventil má iný otvárací pretlak, a to 0,18 MPa, a preto bezpečnostný súčin je 14,4 (80*0,18=14,4). Žalobca v žalobe prezentovaný modifikovaný výpočet bezpečnostného súčinu ničím nepodložil, keď žalobcove tvrdenia vo vzťahu k východiskovým údajom pre výpočet bezpečnostného súčinu sú nekonzistentné. Vo vzťahu k výpočtu bezpečnostného súčinu v emaile pre inšpektorku práce zo dňa 25. 05. 2021 síce odkázal na stanovisko technika , teda na stanovisko H. I. J., ten však pri svojich úvahách pre výpočet bezpečnostného súčinu (80*0,25=20) bral do úvahy umiestnenie tlakovej expanznej nádoby

„na vykurovací systém s hydraulickou výškou maximálne 4 metre“ s tým, že súd už vyššie vysvetlil irelevantnosť akéhokoľvek iného technického parametra najvyššieho pracovného tlaku, než toho v zmysle určenia výrobcu technického tlakového zariadenia a toho, ktorý sa viaže priamo na technické tlakové zariadenie, t.j. predmet, ktorý bol zo strany inšpekcie práce posudzovaný. Súd zároveň uvádza, že tá istá osoba (H. I. J.) v dokumente „Vonkajšia odborná prehliadka expanznej nádoby - expanzomatu“ z 14. 08. 2020 v rozpore so stanoviskom, na ktoré vo vzťahu k výpočtu bezpečnostného súčinu v emaile zo dňa 25. 05. 2021 poukazoval žalobca a ktoré nie je ani datované ani podpísané, uviedol potrebu objednania úradnej skúšky vo vzťahu expanznej nádobe – expanzomatu v roku 2021. Žiaden z výpočtov bezpečnostného súčinu uvádzaných v žalobe, či v administratívnom konaní žalobcom nie je správny a ani podložený. Otvárací pretlak poistného ventilu kotla v teplovodnej kotolni žalobcu a teda najvyšší prevádzkový pretlak v kotolni nie je tým údajom, ktorý by sa viazal na posudzovanú tlakovú expanznú nádobu výrobcu DUKLA CZ, s.r.o. s výrobným číslom: 491182, ktorá bola predmetom posudzovania v rámci inšpekcie práce vykonanej v období od 08. 03. 2021 do 18. 06. 2021 v kontrolovanej prevádzke žalobcu Oravský Podzámok.

42. Kategorizácia tlakovej expanznej nádoby zo strany Inšpektorátu práce Žilina, s ktorou sa stotožnil i žalovaný, bola správna, keď i z dokladu „Vonkajšia odborná prehliadka expanznej nádoby - expanzomatu“ z 14. 08. 2020, predloženom samotným žalobcom v rámci výkonu inšpekcie, vyplynulo zaradenie predmetnej tlakovej nádoby v zmysle vyhlášky č. do skupiny „A – b1“ a spomínaný revízny technik (Ing. Ján Úradník) v bode 3. „ÚDAJE O ODSTRÁNENÍ ZÁVAD Z PREDCHÁDZAJÚCEJ OP.:“ konštatoval potrebu objednania vykonania úradnej skúšky v roku 2021. Zaradenie expanznej tlakovej nádoby s výrobným číslom: 491182 do skupiny „A – b1“ muselo byť žalobcovi známe dlhodobo, keďže už z dokumentu „Opakovaná vonkajšia a vnútorná odborná prehliadka a tlaková skúška exp. nádoby“ z 27. 07. 2015, predloženom žalobcom, vyplynulo zaradenie tlakovej expanznej nádoby do skupiny „A – b1“. Aj z evidenčného listu vyhradeného technického zariadenia, typové označenie: 0420211110200629 výrobcu DUKLA CZ s.r.o., závod: Trutnov, ČR, výrobné číslo: 491182, rok výroby: 2010/04 vyplýva zaradenie do skupiny „A-b1“, keď sa v ňom uvádza vo vzťahu k vymedzeniu druhu vyhradeného technického zariadenia u prevádzkovateľa STAVIVÁ – Garaj s.r.o., OJ 07 Oravský Podzámok nasledovné: „DRUH: Vyhradené technické zariadenie – TLAKOVÉ – NÁDOBY – skupina „A-b1““. Žalobcovi ako zamestnávateľovi nesporne podľa správneho súdu svedčala vzhľadom na kategorizáciu expanznej tlakovej nádoby skupina „A-b1“ povinnosť zabezpečiť vykonanie kontroly stavu bezpečnosti tohto vyhradeného technického zariadenia tlakového opakovanou úradnou skúškou v periodicite v zmysle prílohy č. 5 Vyhlášky č. , teda raz za 10 rokov. Z prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 24. 04. 2024 vyplynulo, že keby žalobca mal predom vedomosť o tom, že mu bude vytýkané v Protokole nezabezpečenie opakovanej úradnej skúšky tlakovej expanznej nádoby v pravidelnej lehote 10-tich rokov, tak by zavolal odborne zdatného človeka, ktorý žalobcovi chodí pravidelne kontrolovať tlakovú nádobu a robí k nej pravidelné revízne skúšky okrem tej, čo sa má konať ešte nad rámec kontrolných skúšok raz za 10 rokov. Súd uvádza, že samotná skutočnosť, že žalobca nevedel, že o povinnosti v periodicite raz za 10 rokov zabezpečiť opakovanú úradnú skúšku tlakovej expanznej nádoby a pre prípad, že by o nej vedel, by ju zabezpečil, je irelevantná, keďže žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

43. Súd uvádza, že keďže žalobca doklad o vykonaní opakovanej úradnej skúšky v rámci výkonu inšpekcie práce nepredložil, je zrejmé, že nezabezpečil vykonanie kontroly stavu bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia tlakového skupiny Ab (expanznej nádoby s výrobným číslom: 491182), a teda nie je možné konštatovať, že sa skutok nestal a ani to, že skutok nie je iným správnym deliktom, nakoľko za zistené porušenie povinností ( zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na , a a prílohu č. 5 vyhlášky č. ) oprávňuje inšpektorát práce ako orgán verejnej správy na uloženie pokuty ( ) a tým vynútenie si plnenia povinností sankciou, keď samotné ust. zákona o inšpekcii i porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v 3. bode subsumuje pod správne delikty.

44. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobca zistené porušenie podľa bodu 12. Protokolu odstránil ešte pred jeho vyhotovením, ako aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že vytknuté nedostatky boli odstránené v stanovenej lehote, správny súd uvádza, že ich vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa súdu je podstatné to, že sa žalobca ako právnická osoba dopustil správneho deliktu objektívneho

charakteru, teda bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Relevantná je len existencia protiprávneho stavu. Odstránenie nedostatku, či zakúpenie novej expanznej nádoby, nezakladá upustenie od uloženia sankcie za spáchaný správny delikt. Zánik zodpovednosti za predmetný správny delikt nespôsobujú ani vyjadrenia žalobcu v žalobe, že ako podnikateľ nepôsobí v podmienkach ideálneho stavu, kde je možné v 100% situáciách predpokladať zmeny podzákonných právnych noriem upravujúcich interval servisných prehliadok, resp. kategorizáciu technických zariadení.

45. Žalobná námietka nesprávnosti alebo neúplnosti podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia z dôvodu označenia spoločnosti SAFE Slovakia s.r.o. ako zodpovedného subjektu za nedostatky v bode 7. Protokolu je nedôvodná. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že žalobca nie je sankcionovaný za nedostatok uvedený v bode 7. Protokolu, ale za nedostatok uvedený v bode 12. Protokolu. Oprava Protokolu ohľadom chyby v písaní vo vzťahu k bodu 7. Protokolu bola žalobcovi doručená prostredníctvom písomného oznámenia inšpektorky práce dňa 22. 02. 2022. Pokiaľ bolo na pojednávaní dňa 24. 04. 2024 zo strany právneho zástupcu žalobcu poukazované na to, že v bode 12. Protokolu je odkaz na úplné iné označenie kontrolovaného subjektu a oprava nebola žalobcovi doručená tak správny súd uvádza, že sa jedná o rozšírenie pôvodnej žalobnej námietky v žalobe formulovanej tak, že na str. 4 v bode 7. Protokolu je uvedené nesprávne označenie zodpovedného subjektu za v bode 7. zistený nedostatok aj o tvrdenie o nesprávnom označení zodpovedného subjektu vo vzťahu k nedostatku v zmysle bodu 12. Protokolu. Napriek skutočnosti, že ide o rozšírenie žalobnej námietky po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, a teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy a súd ju vecne vyhodnotiť nemusí, nakoľko sa ani nedotýka prípadov, kedy súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby ( ) súd považuje za potrebné uviesť, že bod 12. Protokolu vadou nesprávneho označenia subjektu zodpovedného za nedostatok v ňom uvedený netrpí. Inšpektorka práce vzťahuje v bode 12. Protokolu popísaný nedostatok na „kontrolovaný subjekt“, ktorý je na str. 1 Protokolu identifikovaný ako žalobca uvedením obchodného mena, sídla a tiež identifikačného čísla organizácie, a teda vo vzťahu k bodu 12. Protokolu neexistovala žiadna chyba v písaní, ktorú by bolo potrebné opravovať a opravu ktorej by bolo potrebné doručovať.

46. Rovnako nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vo väzbe na žalobcom namietanú nesprávnosť skutkového zistenia ohľadom počtu zamestnancov na kontrolovanej prevádzke žalobcu nespôsobuje tvrdenie Inšpektorátu práce Žilina v prvostupňovom rozhodnutí, že „Účastník konania počas výkonu inšpekcie práce zamestnával na kontrolovanej prevádzke 130 zamestnancov.“ Žalovaný na str. 8 napadnutého rozhodnutia uviedol, že zákonné kritérium veľkosti zamestnávateľa ( ) pri ustaľovaní výšky ukladanej sankcie sa posudzuje a zohľadňuje vo vzťahu k celkovému počtu zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa, teda vo vzťahu k zamestnávateľovi ako celku, keď celkový počet zamestnancov žalobcu vo výške 130 vyplynul z „Karty kontrolovaného subjektu“. Podľa správneho súdu, hoc aj nesprávne prvotné naviazanie správne zisteného celkového počtu 130 zamestnancov žalobcu na kontrolovanú prevádzku v Oravskom Podzámku v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina za situácie, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí ozrejmil, že zistený počet zamestnancov žalobcu vo výške 130, majúci oporu v listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, sa vo väzbe na kritérium veľkosti zamestnávateľa spája so zamestnávateľským subjektom ako celkom a nie s jeho jednotlivou prevádzkou, nespôsobuje samé osebe ani nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k výške uloženej pokuty, a teda nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného.

47. Neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia žalobca vzhliadol jednak (i) vo formulácií skutkovej vety správneho deliktu, ktorá nezaručuje jeho nezameniteľnosť s iným skutkom, (ii) v nezrozumiteľnosti výrokovej časti týkajúcej sa uloženia pokuty a (iii) v absencii vyslovenia viny žalobcovi. Ohľadom požiadaviek na vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte žalobca v žalobe prevažne poukazuje na závery, ktoré boli sformulované v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. 08. 2020 a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. 03. 2022. Správny súd po preskúmaní výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, že vytýkané vady neurčitosti, nezrozumiteľnosti či nepreskúmateľnosti nevzhliadol. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na (), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V porovnaní so zákonnou úpravou, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch ( ) či o priestupkoch ( o priestupkoch), ktorá je jednoznačná čo do nutnosti vyslovenia viny obžalovaného/obvineného z priestupku vo výroku rozhodnutia, konanie o správnom delikte s poukazom na znenie správneho poriadku nevyžaduje výslovné uvádzanie vyslovenia viny zo spáchania správneho deliktu vo výrokovej časti rozhodnutia. Rovnako správny súd nezistil, že by bol delikt vo výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikovaný tak, že by bolo možné sankcionované konanie zameniť s iným konaním. Inšpektorát práce Žilina vymedzil miesto spáchania správneho deliktu (kotolňa kontrolovanej prevádzky žalobcu Ul. Pod Kýčerou 128, Oravský Podzámok), čas spáchania správneho deliktu (žalobca ku dňu 18. 06. 2021, t.j. ku dňu ukončenia výkonu inšpekcie práce vykonávanej v období od 08. 03. 2021 do 18. 06. 2021, neodstránil protiprávny stav) ako i spôsob jeho spáchania (žalobca nezabezpečil vykonanie kontroly stavu bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia tlakového skupiny Ab – expanzná nádoba, výrobné číslo: 491182, rok výroby 2004, objem: 80 litrov a prevádzkového tlaku 0,3 MPa (3bary), nachádzajúceho sa v kotolni kontrolovanej prevádzky žalobcu, K. L. M. XXX, E. L., opakovanou úradnou skúškou, ktorú v zmysle prílohy č. 5 vyhlášky č. vykonáva oprávnená právnická osoba v lehote 1 x za 10 rokov). Vzhľadom na uvedené boli konkretizované údaje obsahujúce popis skutku (miesto, čas a spôsob jeho spáchania) tak, že skutok nie je možné zameniť s iným. Keďže žalobca argument nezrozumiteľnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia ohľadom uloženia pokuty naviazal na argument o nedostatočnej formulácií skutkovej vety o spáchaní správneho deliktu žalobcom vo väzbe na požiadavku jeho nezameniteľnosti, ktorý správny súd považuje z vyššie uvedených dôvodov za neakceptovateľný, je potom irelevantná aj námietka nezrozumiteľnosti výroku v časti uloženia pokuty. Výroková časť o uložení pokuty jasne uvádza výšku pokuty v číselnom aj slovnom vyjadrení, ako aj lehotu a príslušný účet na jej zaplatenie a právny predpis, podľa ktorého sa pokuta ukladá.

48. Ako všeobecné konštatovanie nesúhlasu s rozhodnutiami správnych orgánov vyznieva aj žalobná námietka, že žalobca neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pravidelne v stanovených intervaloch v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje všetky činnosti cez profesionálne organizácie, ktoré sa venujú uvedenej problematike a že všetky technické zariadenia a ich inštalácie boli vybudované tak, aby spĺňali všetky zákonom stanovené normy. Všeobecne uplatnené námietky neumožňujú súdny prieskum. Pre úplnosť však správny súd opakovane uvádza, že k sankcionovaniu žalobcu došlo z dôvodu nezabezpečenia vykonania kontroly stavu bezpečnosti konkrétneho individualizovaného vyhradeného technického zariadenia tlakového (tlakovej expanznej nádoby) v stanovenom intervale. Bez právneho významu je aj argument žalobcu, že má za to, že k zmene podmienok oproti stavu, kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, nedošlo, keďže kolaudačné rozhodnutie sa vzťahuje na stavbu a v danom prípade vytýkané porušenie právnych predpisov sa vzťahuje na technické zariadenie, ktoré bolo zo strany Inšpektorátu práce Žilina jasne individualizované pomenovaním, kategorizáciou, výrobným číslom, rokom výroby, objemom, tlakom i jeho umiestnením.

49. K námietke žalobcu, že uplatnenie sankčného mechanizmu podľa nebolo potrebné s poukazom na cieľ inšpekcie práce, ktorým nemá byť na základe dohovorov MOP č. 81/1947 a č. 129/1947 postihová (pokutová) činnosť správny súd uvádza, že je pravdou, že zákonná dikcia je koncipovaná tak, že inšpektorát práce je oprávnený (nie povinný) uložiť pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . . Koncipovanie ukladania pokuty v danom prípade ( ) ako fakultatívnej možnosti a nie obligatórnej povinnosti si netreba zamieňať s nárokom na neuloženie pokuty v prípade jednoznačného zistenia, že sa účastník konania dopustil správneho deliktu objektívneho charakteru, ako tomu bolo i v prejednávanom prípade. Pokuta ako taká nemá len preventívnu a výchovnú funkciu, ale je podstatná aj jej represívna funkcia, nakoľko sa jedná o správne trestanie za správny delikt, ktorý bol v danom prípade bez pochýb objektívne zistený, a teda boli dané podmienky na uplatnenie sankčného mechanizmu. Pokuta musí byť citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, keď samotná výška pokuty bude mať silu odradiť páchateľa správneho deliktu od protiprávneho postupu, resp. zanedbania plnenia povinností v budúcnosti. Správny súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by využitie možnosti zo strany Inšpektorátu práce Žilina spočívajúce v uložení pokuty za žalobcom (právnickou osobou) spáchaný správny delikt bolo v danom prípade nepriliehavé, keď je

potrebné zdôrazniť, že len samotné nestotožnenie sa žalobcu s postupom Inšpektorátu práce Žilina spočívajúcom v uložení pokuty si nemožno zamieňať s neodôvodneným priorizovaním postihovej funkcie zo strany inšpekcie práce, ako sa to snaží žalobca navodiť svojimi tvrdeniami v podanej žalobe. Zároveň pre úplnosť správny súd dodáva, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca sa vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty, keď ani v danom vyjadrení zo dňa 14. 01. 2022 neposkytol také argumenty a dôkazy, ktorými by vyvrátil skutočnosti vedúce k uloženiu pokuty. Žalobca sa bránil len tým, že expanzná tlaková nádoba bola nesprávne zaradená do skupiny „A“ s vysokou mierou ohrozenia, keď k otázke posúdenia správnosti kategorizácie predmetného technického zariadenia už správny súd zaujal stanovisko v bode 38. – 40. tohto rozsudku. Zároveň druhým argumentom, ktorý žalobca vo vyjadrení zo dňa 14. 01. 2022 použil, bola skutočnosť, že vymenil pôvodnú tlakovú expanznú nádobu za novú, čo vzhľadom na objektívny charakter predmetného správneho deliktu nezbavuje žalobcu jeho zodpovednosti za jeho spáchanie. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení zo dňa 14. 01. 2022 argumentoval tým, že si nie je vedomý zanedbania bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia s poukazom na to, že sa pravidelne vykonávali prehliadky revíznym technikom, tak práve aj uvedená žalobcom zmienená skutočnosť ohľadom prehliadok zo strany revízneho technika umocňuje dôvodnosť postupu Inšpektorátu práce Žilina vo väzbe na využitie oprávnenia uložiť pokutu, keďže ako už súd v bode 42. tohto rozsudku uviedol revízny technik na potrebu vykonania úradnej skúšky v roku 2021 upozorňoval. Vzhľadom na uvedené žiaden z argumentov uvádzaných žalobcom vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty nebol spôsobilý vyvrátiť zistené skutočnosti vedúce k uloženiu pokuty za spáchaný správny delikt.

50. Správny súd sa nestotožňuje ani s ďalšou námietkou žalobcu, že Inšpektorát práce Žilina nedostatočne posúdil úroveň vedenia administratívnej agendy, vykonávanie opatrení so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce, či vydokladovanie požadovaných písomností v podobe predloženia požadovaných dokladov v zmysle obsahu výziev. Inšpektorát práce Žilina ako poľahčujúcu okolnosť pri rozhodovaní o výške pokuty hodnotil spoluprácu žalobcu počas výkonu inšpekcie práce, teda i to, že žalobca predkladal požadované doklady správnemu orgánu prvého stupňa. Ďalej správny súd uvádza, že hoc by aj úroveň vedenia administratívnej agendy u žalobcu bola vysoká a boli by vykonávané opatrenia za účelom ochrany zdravia zamestnancov a zaistenia ich bezpečnosti, prejavom čoho má byť žalobcom tvrdená takmer nulová úrazovosť, tak uvedené nič nemení na fakte, že žalobca v danom prejednávanom prípade nepredložil žiaden písomný dokument o vykonaní opakovanej úradnej skúšky, ktorou sa kontroluje stav bezpečnosti tlakovej expanznej nádoby. Súd v preskúmavanej veci potom ani z týchto dôvodov uvedených v žalobe nezistil zjavné logické rozpory v úsudku správnych orgánov.

51. Dôvodnosť nemožno priznať ani žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia vzhľadom na absenciu povinnosti žalobcu postupovať podľa , keďže z výroku prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by bol žalobca sankcionovaný za nedodržanie . Žalobca je sankcionovaný za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . , t.j. z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. V danom konkrétnom prejednávanom prípade bola sankcia uložená za porušenie povinností vyplývajúcich z zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na , a a prílohu č. 5 vyhlášky č.

52. K namietanej nesprávnosti procesného postupu Inšpektorátu práce Žilina spočívajúcom v nenariadení ústneho pojednávania správny súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú. Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti nevyžaduje. Procesný inštitút ústneho pojednávania je nevyhnutný v správnom konaní vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (zákon o inšpekcii práce takýto prípad neupravuje). Fakultatívne ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že v danom prípade nevyvstala potreba nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko si to nevyžadovala povaha danej veci (§ 21 ods. 1 prvá veta správneho poriadku), nakoľko skutkový stav ohľadne sankcionovaného skutku bol zistený presne a úplne, pričom nešlo ani o tú situáciu, kedy by bola daná obligatórna povinnosť správnych orgánov nariadiť ústne prejednanie veci z dôvodu, že to tak ustanovuje osobitný právny predpis. Žalobca i v podanej žalobe vo vzťahu k opodstatnenosti nariadenia ústneho pojednávania uvádza len to, že by na ústnom pojednávaní obhájil splnenie všetkých svojich povinností v zmysle a zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď žalobca neuvádzal žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili „obhájiť

splnenie svojich zákonných povinností“ či už v priebehu inšpekcie práce alebo v priebehu správneho konania o uložení pokuty. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Správny súd uvádza, že nevykonanie riadnej či opakovanej úradnej skúšky vo vzťahu k expanznej tlakovej nádobe i s poukazom na email žalobcu zo dňa 25. 05. 2021 zaslaný žalobcom inšpektorke práce nebolo sporné. Sporným sa stala len otázka kategorizácie tohto technického zariadenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom odôvodnil nevykonanie ústneho pojednávania, keď uviedol, že potreba jeho nariadenia nevyvstala, keďže si to nevyžadovala povaha danej veci, nakoľko skutkový stav ohľadne sankcionovaného skutku bol zistený presne, úplne, určito a zrozumiteľne a nenastala ani právna situácia, kedy by žalovaný ako odvolací orgán bol obligatórne povinný nariadiť ústne prejednanie danej veci z dôvodu, že to tak ustanovuje osobitný právny predpis.

53. Pokiaľ došlo na pojednávaní dňa 24. 04. 2024 zo strany právneho zástupcu žalobcu k rozšíreniu žalobnej argumentácie aj o tvrdenie o nesprávnosti procesného postupu spočívajúcom v tom, že nedošlo pred samotným prerokovaním Protokolu k ozrejmeniu toho, čoho konkrétne sa toto prerokovanie bude týkať ako i o tvrdenie, že inšpekcia práce bola vykonávaná v čase pandémie korona vírusu, ide o rozšírenie žalobných námietok po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, a teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy a súd ich vecne nevyhodnocoval, nakoľko sa ani nedotýkajú prípadov, kedy súd nie je viazaný v konaní vo veciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby ( ).

54. Bez právneho významu k prejednávanej veci sú aj tvrdenia žalobcu, že si plní svoje povinnosti voči štátu na daniach či poplatkoch, keďže žalobca nie je sankcionovaný za nedodržanie platobnej disciplíny vo vzťahu k správcovi dane alebo iným orgánom verejnej správy vo vzťahu, ku ktorým by bol zaviazaný poplatkovou povinnosťou. Bez prepojenia na predmet prejednávanej veci správny súd hodnotí aj teoretické uvádzanie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa o lesoch žalobcom v podanej žalobe. Ako nedôvodnú vzhliadol súd i námietku žalobcu, že z rozhodnutia nie je zrejmé, že kontrolované pracovisko nebolo bezpečné. Správny súd uvádza, že posudzovanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany inšpekcie práce bolo viazané na technické zariadenie (expanzná tlaková nádoba) nachádzajúce sa v kotolni kontrolovanej prevádzky žalobcu. Vo väzbe k tomuto konkrétnemu technickému zariadeniu (a nie miestu, kde sa technické zariadenie nachádzalo) bolo potom konštatované zistené nezabezpečenie vykonania kontroly stavu jeho bezpečnosti žalobcom v stanovenej periodicite raz za 10 rokov opakovanou úradnou skúškou. Správny súd nevzhliadol dôvod na iný spôsob prepojenia tejto väzby než tak, ako to konštatoval Inšpektorát práce Žilina v prvostupňovom rozhodnutí, keďže z prílohy č. 5 vyhlášky č. je zrejmé, že prehliadky a skúšky v nej uvádzané sa nevzťahujú na „pracoviská“, ale na technické zariadenia tlakové. Tiež výlučne v rovine ničím nepodloženého tvrdenia ostalo vyjadrenie žalobcu v žalobe, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo na strane žalobcu k poškodeniu jeho dobrého mena ako i dobrého mena jeho dodávateľov – profesionálnych organizácií venujúcich sa problematike , požiarnej ochrane, revíziám či školeniam.

55. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute, správny súd uvádza, že nezistil, že by zo strany správneho orgánu prvého stupňa došlo k vybočeniu z medzí správnej úvahy. Vo vzťahu k druhu sankcie správny súd uvádza, že za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v 3. bod , predmetný zákon počíta výlučne s peňažnou pokutou. Inšpektorát práce Žilina ako prvostupňový orgán zohľadnil všetky zákonné kritéria vymedzené v , čomu zodpovedá ako primeraná výška uloženej pokuty (800,- eur) uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Ustanovenie v prípade týchto správnych deliktov umožňuje uloženie pokuty až do 100 000,- eur. Pri rozhodovaní o výške pokuty bolo prihliadnuté na závažnosť zisteného porušenia povinností žalobcom a závažnosť ich následkov, keď bolo zdôraznené, že žalobca bol povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, keď obsahom kontrol sú aj previerky zamerané na

stav technickej prevencie, t.j. aj vykonávanie pravidelných prehliadok, kontrol a odborných skúšok stavu technických zariadení. Vo vzťahu ku kritériu veľkosti žalobcu ako zamestnávateľa ( ) z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že celkový počet zamestnancov vo výške 130 bol správne zistený z „Karty kontrolovaného subjektu“, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí napravil prvotné pochybenie Inšpektorátu práce Žilina, keď ozrejmil, že počet zamestnancov 130 sa nevzťahuje na kontrolovanú prevádzku žalobcu, ale na žalobcu (zamestnávateľa) ako celok. Kritérium rizík, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa nebolo zohľadňované, nakoľko u žalobcu neboli vyhlásené rizikové práce so zvýšeným ohrozením zdravia zaradené do 3. a 4. kategórie rizikových prác, čo opätovne vyplýva z administratívneho spisu, a to z „Karty kontrolovaného subjektu“. Ani kritérium podľa nebolo zohľadňované, keďže pri výkone inšpekcie práce nebolo zistené u žalobcu porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a pokuta ani nebola uložená za porušenie daného zákona. Zohľadnené však bolo zo strany správneho orgánu prvého stupňa kritérium podľa , keďže zistené porušenie povinnosti vyplynulo z nedostatočne zavedeného systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u žalobcu, keď uvedené bolo vyhodnotené ako priťažujúca okolnosť. Ako poľahčujúca okolnosť bola naopak vyhodnotená skutočnosť, že sa nejedná o opakované zistenie toho istého nedostatku ( ) ako i to, že žalobca so správnymi orgánmi spolupracoval. Uložená sankcia vo výške 800,- eur spĺňa požiadavku primeranosti vzhľadom na všetky tieto okolnosti, keď správny orgán prvého stupňa pri odôvodnení výšky uloženej pokuty prihliadol na účel sledovaný ako aj osobitnú povahu objektu chráneného týmito zákonmi, keď zdôraznil, že systematická kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa je základom zabezpečovania efektívnej prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania.

56. Podľa správneho súdu bolo rozhodnutie o uložení pokuty vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, zrozumiteľne ozrejmuje všetky skutočnosti podstatné pre prijatie záveru o danosti deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a zrozumiteľne objasňuje skutkový i právny základ uloženia pokuty a v tomto smere nemožno prisvedčiť žalobným námietkam žalobcu, že by rozhodnutia správnych orgánov boli založené na domnienkach, dohadoch či na ich subjektívnom skreslenom názore. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina zodpovedá požiadavkám kladeným naň v ust. správneho poriadku vrátane odôvodnenia výšky pokuty. Správny orgán prvého stupňa ozrejmil žalobcovi vlastné úvahy, podporené konkrétnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých vychádzal pri hodnotení kritérií podľa a ktoré vyústili do uloženia pokuty vo výške 800,- eur, ktorá plní funkciu preventívnu, výchovnú aj represívnu a je citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, teda má silu odradiť žalobcu od protiprávneho postupu, príp. zanedbania plnenia jeho povinností. Rovnako tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je v súlade s správneho poriadku, keď sa žalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu.

57. Poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. považoval žalobca za neaplikovateľný z dôvodu úplne iného skutkového stavu. Správny súd uvádza, že skutkový stav v prípade prejednávanom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. je iný, než v prípade žalobcu, keďže v ňom išlo o preskúmanie rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre v spojení s rozhodnutím Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinnosti v zmysle vyhlášky Slovenského banského úradu č. o pyrotechnických výrobkoch (povinnosť predavača pri predaji pyrotechnických predmetov tried II a III a podtriedy T1 upozorniť kupujúceho na dodržanie návodu na používanie a na požiadanie podať vysvetlenie), ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku sp. zn. zo dňa 18. 04. 2007 vztiahol i na samoobslužný predaj. Napriek uvedenému nepriliehavému odkazu žalovaného v napadnutom rozhodnutí na predmetný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý však ani neobsahuje žalovaným v napadnutom rozhodnutí citovanú časť, správny súd konštatuje, že pokuta bola podľa súdu správnymi orgánmi v danom prejednávanom prípade uložená v zákonom stanovenej sadzbe a je pokutou primeranou, zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci žalobcom ( zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na , a a prílohu č. 5 vyhlášky č. ) a plní funkciu nielen represívne-výchovnú, ale aj preventívnu. Možno tiež konštatovať, že výška pokuty bola žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom riadne zdôvodnená, boli

zohľadnené kritériá stanovené v , bola uložená v medziach zákona a samotný nepriliehavý odkaz žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. 04. 2007 v kontexte zdôraznenia toho aké funkcie plní sankcia, nerobí napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonným. Správny súd pre úplnosť v tomto smere dodáva i to, že samotný žalobca síce poukázal v žalobe na neaplikovateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. 04. 2007 na posudzovaný prípad, no z konštatovanej neaplikovateľnosti nevyvodzuje žiadne dôsledky vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd potom aj predmetnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

58. Námietky žalobcu ohľadom vád dôkazov, o ktoré správne orgány opierajú svoje rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto námietky sú všeobecné, neumožňujúce súdny prieskum. Žalobca nekonkretizoval, ktoré dôkazy majú trpieť vadami, aké sú tieto vady a aký dopad majú mať vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Vadu dôkazov nespôsobuje nesúhlas žalobcu s kategorizáciou expanznej tlakovej nádoby ako vyhradeného technického zariadenia zaradeného do skupiny Ab, resp. to, že žalobca len všeobecne tvrdí, že právne posúdenie správnych orgánov je nesprávne a uvádza, ako by to malo byť podľa jeho názoru vyhodnotené, čím robí vyhodnotenie sám, čo pre vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nepostačuje, nakoľko ide iba o konštatovanie nesúhlasu žalobcu s hodnotením (právnym posúdením) správnych orgánov.

59. Rovnako žalobca bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne dôkazy mali byť podľa neho zabezpečené mimo času určeného na výkon štátneho dozoru v procesnom štádiu, v ktorom správny orgán prvého stupňa nemal byť podľa zákona oprávnený vyhľadávať a vykonávať dôkazy. Správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu. Žalobca tiež nekonkretizoval dôkazné prostriedky, ktoré mali byť získané podľa neho zo spisového materiálu, ktorý nie je záznamom zo štátneho dozoru a ani to, ktoré zásady ukladania trestov a trestného konania neboli použité, hoci podľa žalobcu sa v danom prípade použiť mali. Všeobecne uplatnené námietky súdny prieskum neumožňujú.

60. Správny súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre sankčnú moderáciu, výsledkom ktorej môže byť zmenové rozhodnutie, ktorým by správny súd nahradil žalobou napadnuté rozhodnutie uvádza, že žalobca v podanej žalobe konkrétny návrh moderácie uloženej pokuty podľa neurobil. V žalobe žalobca poukazoval len na neprimeranú výšku uloženej pokuty s tým, že na pojednávaní dňa 24. 04. 2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu rozšíril žalobu aj o návrh sankčnej moderácie, keď uviedol, že ak sa súd nestotožní s argumentáciou o nesprávnej aplikácii vyhlášky č. , tak aby aspoň aplikovať diskrečnú právomoc ohľadom výšky sankcie. Súd uvádza, že návrh na sankčnú moderáciu nebol podporený žiadnou argumentáciou, z akého dôvodu by sankcia vo výške 800,- eur mala byť sankciou neprimeranou vzhľadom na pomery žalobcu, ktoré súdu neboli nijako ozrejmené a keď i konateľ žalobcu v rámci svojho prednesu k veci na pojednávaní poukazoval síce na „strašenie“ vysokými pokutami (0 až 100.000,- eur, pri ujme na zdraví najmenej 20.000,- eur alebo pri smrti najmenej 33.000,-eur), keď následne však poukázal i na to, že žalobca skončil pri „nejakej pokute 800,- eur“, čo potom v kontexte prvotne konateľom žalobcu spomínaných vysokých pokút, ktorými mal byť „strašený“ sa súdu javí výlučne tak, že ani sám žalobca pokutu 800,-eur za neprimeranú nepovažuje. Podstatné a rozhodujúce je však v danej veci to, že s poukazom na je potrebné návrh na sankčnú moderáciu učiniť do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby, keď táto uplynula dňa 11. 07. 2022. Takýto postup predpokladá aj komentár k , ktorý k ustanoveniu uvádza: Moderačný návrh môže byť daný samostatne alebo aj eventuálne s kasačným návrhom. Moderačný návrh ako eventuálny by súčasne bolo možné považovať za relevantne uplatnený aj vtedy, ak by k nemu došlo následne počas súdneho konania, teda nebol by obsiahnutý v hneď samotnej správnej žalobe, avšak s odkazom na by tak musel žalobca učiniť do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby. (In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, N., F., N., FILOVÁ, Anita a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 1020.) Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorého prieskumu sa žalobca podanou žalobou domáha, bolo doručené jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi dňa 11. 05. 2022, o čom svedčí elektronická doručenka (č.l. 87 súdneho spisu). V zmysle , lehota určená podľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. V danom prípade dňom, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. deň, kedy bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného oznámené sa považuje deň jeho preukázateľného doručenia splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu, t.j. deň 11. 05. 2022. Dňom doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného splnomocnenému

právnemu zástupcovi žalobcu začala žalobcovi plynúť zákonná lehota na podanie správnej žaloby. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby podľa pripadol na deň 11. 07. 2022 (pondelok, pracovný deň), pričom žalobca podal žalobu elektronicky dňa 27. 06. 2022 a žalobu rozšíril o návrh na sankčnú moderáciu ( ) až na pojednávaní dňa 24. 04. 2024, teda oneskorene. Správny súd preto návrhu na moderáciu uloženej pokuty správnym súdom nevyhovel.

61. Žalobca v žalobe navrhoval doplniť dokazovanie oboznámením administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, vrátane listinných dôkazov priložených k žalobe. Správny súd v tomto smere poukazuje na to, že súd sa v rámci každého správneho súdneho konania oboznamuje s priebehom administratívneho konania prostredníctvom administratívneho spisu, ktorý si v súlade s vyžiada od žalovaného orgánu verejnej správy, preto sa nejedná o vykonávanie dokazovania, ale o oboznámenie sa s administratívnym spisom. Zároveň poverená členka senátu po začatí pojednávania v súlade s podala správu o priebehu administratívneho konania, pričom po podaní správy o priebehu administratívneho konania žalobca nemal pripomienky k podanej správe o priebehu administratívneho konania. Súd v ďalšom predovšetkým upriamuje pozornosť žalobcu na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný ( ). Súd nepristúpil k oboznamovaniu listinných dôkazov priložených žalobcom k žalobe (bod V. žaloby – návrh na dokazovanie pod bodom 2.) a k oboznamovaniu listín vymenovaných žalobcom v bode V. žaloby v rámci návrhu na dokazovanie pod bodom 5. Jedná sa o totožné listiny s tým, že tieto boli už súčasťou administratívneho spisu a dokazovanie prostredníctvom týchto listín bolo už vykonané v administratívnom konaní pred správnymi orgánmi, keď dôvod na opakovanie dokazovania týmito listinami v správnom súdnom konaní nie je potom daný. Súd sa s predmetnými listinami oboznámil. S predmetnými listinami boli oboznámení aj účastníci konania. Vo vzťahu k návrhu na výsluch účastníkov konania žalobca na pojednávaní uviedol, že netrvá na výsluchu žalovaného, keďže tento na pojednávaní nebol prítomný a ani na znaleckom dokazovaní, keďže tlaková nádoba bola vymenená.

62. Žalobca zotrval na pojednávaní na svojom návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka s tým, že konkretizoval, že to má byť svedok A. B. mladší (narodený XX. XX. XXXX) a nie v žalobe označený svedok A. B., starší (narodený XX. XX. XXXX). Súd k výsluchu A. B., mladšieho v procesnom postavení svedka nepristúpil, keďže A. B., mladší pôsobí ako jeden z troch konateľov žalobcu a štatutárny zástupca žalobcu nemôže byť vypočúvaný ako svedok, ale vždy len ako účastník konania. Zároveň však súd s poukazom na (ďalej len „“) v spojení s dopĺňa, že nepristúpil ani k navrhovanému vykonaniu dokazovania výsluchom strany, keďže výsluch strany môže súd nariadiť o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté. Výsluch strany (konateľa žalobcu) bol navrhovaný ku skutočnostiam ohľadom zasielania opravy Protokolu žalobcovi, ako i ohľadom v priebehu pojednávania vznesenej námietky nezákonnosti procesného postupu zo strany inšpekcie práce spočívajúcej v nezaslaní Protokolu žalobcovi na oboznámenie sa pred samotným prerokovaním Protokolu a tiež ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci vo väzbe na kategorizáciu tlakovej expanznej nádoby správnymi orgánmi. Ku skutočnosti ohľadom zasielania oznámenia opravy Protokolu žalobcovi sa súd vyjadril v bode 45. tohto rozsudku, keď oznámenie o oprave chyby v písaní v Protokole zo dňa 22. 02. 2022 (doručené žalobcovi dňa 22. 02. 2022) sa týkalo nedostatku pod bodom 7., za ktorý nebol žalobca sankcionovaný, pričom v bode 12. uvedený nedostatok, za ktorý sankcionovaný žalobca bol, žiadnu chybu ohľadom nesprávnej identifikácie kontrolovaného subjektu neobsahoval. Ďalej súd uvádza, že s poukazom na zákonné znenie ust. žalobcovi nesvedčalo procesné právo na zaslanie Protokolu na oboznámenie sa s ním vopred pred jeho samotným prerokovaním, keď uvedená námietka bola vznesená až na pojednávaní, teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy , t.j. oneskorene s tým, že súd nad rámec uvedeného dodáva, že konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že podpis na Protokole bol jeho, čím potvrdil jeho prerokovanie. A v neposlednom rade súd uvádza, že argumentácia žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia vyplynula z podanej správnej žaloby. Súd preto potom nenariadil navrhovaný výsluch strany (výsluch konateľa žalobcu), keďže objasňovanie skutočností prostredníctvom tohto dôkazného prostriedku tak, ako boli nastolené a formulované boli pre rozhodnutie správneho súdu nepodstatné.

63. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd žalobcu a že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. Súd vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Súd potom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol.

64. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V konaní úspešný žalovaný má postavenie orgánu štátnej správy a súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči žalobcovi priznané, keď tieto si ani neuplatňoval.

65. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.