Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, zastúpeného advokátskou kanceláriou PETRAN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanej: Ing. Jana Lohinská, miesto podnikania Šrobárova 12, 080 01 Prešov, IČO: 31 250 602, o zaplatenie sumy 421,16 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 421,16 eura a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 421,16 eura od 1.7.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalovanej povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.1.2020 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 421,16 eura a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 421,16 eura od 1.7.2019 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalovaná je vlastníkom nebytového priestoru č. 8005 o podlahovej ploche 0 m2 a podľa Zmluvy o výkone správy má platiť zálohové mesačne: 34,72 eura, z toho do fondu opráv 31,07 eura a na správu 3,65 eura. Žalovaná užívala v predmetnom období od 1.1.2018 do 31.12.2018 nebytový priestor na ulici Exnárova 8 v Prešove a v uvedenom období jej vznikol nedoplatok vo výške 421,16 eura. Žalovaná bola písomne upozornená na vykázané nedoplatky upomienkou. Keďže žalovaná nedoplatok neuhradila, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd. 3. Okresný súd Prešov vydal dňa 30.3.2020 platobný rozkaz, č. k. -23, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 421,16 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu.

4. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore zo dňa 6.7.2020 voči vydanému platobnému rozkazu žalovaná, okrem iného uviedla, že je vlastníkom nebytového priestoru, kde je správca žalobca. Z toho dôvodu jej účtuje predpis fondu opráv vo výške 31,07 eura. Tento predpis je v rozpore so slovenskými právnymi zákonmi, pretože nezohľadňuje mieru využívania nehnuteľnosti, za ktoré fond opráv účtuje.

5. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 10.7.2020, č. k. -27 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 30.3.2020, č. k. -23, a to v súlade s ustanovením § 267

ods. 3 (ďalej len „“), keďže žalovaná podala včas odpor s vecným odôvodnením.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2020 k odporu žalovanej, okrem iného uviedol, že žalovaná je vlastníčkou nebytového priestoru č. 2 na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parc. reg. C č. XXXX, druh stavby 9, popis stavby - bytový dom na ulici Exnárova č. X, v podiele 1/1, evidovaného na LV č. XXXXX pre k. ú. Prešov, obec Prešov, okres Prešov. Žalobca s názorom žalovanej, ktorý prezentovala v odpore proti platobnému rozkazu nesúhlasí a má za to, že povinnosť úhrady mesačných platieb do fondu opráv je spätá s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že bytový dom je jedna stavba v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý sa na tvorbe fondu opráv podieľajú podľa svojich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach (ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Akákoľvek diferenciácia platieb fondu opráv je bezpredmetná, pretože vlastníci nebytových priestorov sú spoluvlastníkmi balkónov, okien, brán i schodísk, tak ako aj ostatných spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Skutočnosť, že tieto spoločné časti a zariadenia každý deň vlastník nebytového priestoru neužíva je irelevantné z hľadiska znášania nákladov na ich údržbu, opravy a obnovu, ktoré sú závislé od ich vlastníctva a nie od ich reálneho užívania. Premietnutím ústavného príkazu „vlastníctvo zaväzuje“ do v kontexte z dôvodovou správou je možné dospieť k záveru, že každý vlastník bytu a nebytového priestoru má povinnosť starať sa o svoje vlastníctvo a zákonom stanoveným spôsobom prispievať do fondu opráv. V žiadnom prípade nemožno uvedenú normu interpretovať ako povinnosť zohľadniť konkrétnu mieru využitia spoločných častí a spoločných zariadení vlastníkmi nebytových priestorov. Otázka rozsahu využívania spoločného majetku niektorými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je vo vzťahu k nutnosti znášať náklady na jeho opravu a rekonštrukciu bezpredmetná. Analogicky možno poukázať, že pri nákladoch na údržbu a opravu stavby v režime podielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia a násl. (napríklad rodinného domu) je irelevantné, či niektorý zo spoluvlastníkov túto stavbu či už celú alebo len jej časť reálne užíva, prípadne ju neužíva vôbec. Tieto náklady totiž znášajú všetci spoluvlastníci podľa ich spoluvlastníckych podielov na spoločnej veci, ak sa nedohodnú inak (ustanovenie ). V režime vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome tiež prispievajú do fondu opráv podľa svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a v tomto pomere znášajú aj náklady spojené s ich údržbou, opravami, rekonštrukciou a modernizáciou, ak sa nedohodnú inak (to im umožňuje práve ust. in fine). S poukazom na skutočnosť, že platby do fondu opráv sú z povahy veci viazané výlučne na vlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení a nie na mieru ich využívania, žalobca navrhol aby súd žalobe žalobcu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov súdneho konania.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.8.2020, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 3.9.2020, okrem iného uviedla, že má maloobchodnú prevádzku so samostatným vchodom a vlastníci bytov majú tiež samostatný vchod. Vo vchode vlastníkov bytov sa používajú na opravy, údržbu a podobne peniaze z celého fondu opráv. Do fondu opráv však platí rovnakú čiastku ako ktorýkoľvek vlastník bytov, avšak v jej vchode sa nič neupravuje, neudržiava a podobne. To, čo opisuje pán Petrán v bode 5 možno platí pre rodinné domy, ale nie pre bytové domy a nebytové priestory (napríklad spoločné užívanie balkónov, atď.). Pri bytových domoch a nebytových priestorov vždy treba podľa zákona pri vyčíslení fondu opráv zohľadniť mieru užívania. Pre správne stanovenie výšky platieb do fondu opráv musí Spravbytkomfort, a. s. vyčísliť platby nie podľa viazanosti na vlastníctvo, ale podľa miery užívania. S poukazom na skutočnosť, že podľa zákona správca má čo najúčelnejšie využívať prostriedky fondu opráv a zohľadniť mieru užívania, navrhuje aby súd uložil žalobcovi: 1. pre stanovenie výšky platby dokázať účelné využívanie fondu opráv, 2.podľa skutočných nákladov na údržbu, opravy, atď. vyčísliť čiastku do fondu opráv s prihliadnutím na mieru užitia v jej vchode.

8. Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2020 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne prehľadu položiek s pridaním platby od 1.1.2018 do 31.12.2018, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

9. Žalovaná je vlastníkom nebytového priestoru č. 8005 na ulici Exnárova 8 v Prešove a podľa Zmluvy o výkone správy má žalobcovi ako správcovi platiť zálohovo mesačne: 34,72 eura, z toho do fondu opráv

31,07 eura a na správu 3,65 eura. Žalovaná užívala v období od 1.1.2018 do 31.12.2018 predmetný nebytový priestor a v uvedenom období jej vznikol u žalobcu nedoplatok vo výške 421,16 eura. Žalovaná bola žalobcom písomne upozornená na vykázaný nedoplatok upomienkou. Žalovaná však žalobcovi predmetný nedoplatok vo výške 421,16 eura doposiaľ neuhradila.

10. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správu domu vykonáva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

11. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

12. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

13. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

14. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.

15. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie.

16. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.

17. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne osvedčeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou plnomocenstva musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o plnomocenstvo na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa originálom plnomocenstva preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade, zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pri písomnom hlasovaní sa splnomocnená osoba preukazuje originálom plnomocenstva overovateľom. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie a) správcu, b) kandidáta na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov, ak ide o hlasovanie o ich voľbe, c) predsedu, člena rady alebo zástupcu vlastníkov, ak ide o hlasovanie o ich odvolaní.

18. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak, aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne nekoná alebo sa rada podľa nezriaďuje, právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda.

19. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka.

20. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, schôdzu vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak.

21. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, písomné hlasovanie sa uskutočňuje na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené poradovými číslami, termín hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho súhlas alebo nesúhlas vyjadrený vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu hlasovania. Podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné osvedčenie pravosti podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca aspoň jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch overovateľov.

22. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zo schôdze vlastníkov alebo z písomného hlasovania musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpíšu ju overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými splnomocneniami a vyjadrenie overovateľa, ktorý ju odmietol podpísať. Zápisnica musí obsahovať najmä a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania,

b) odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, c) znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov, d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi vlastníkov, e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky, f) meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.

23. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania.

24. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi poverená osoba.

25. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

26. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

27. Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

28. Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

29. Podľa , dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

30. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

31. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.

33. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

34. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná je vlastníkom nebytového priestoru č. 8005 na ulici Exnárova 8 v Prešove a podľa Zmluvy o výkone správy má žalobcovi ako správcovi platiť zálohovo mesačne: 34,72 eura, z toho do fondu opráv 31,07 eura a na správu 3,65 eura. Žalovaná užívala v období od 1.1.2018 do 31.12.2018 predmetný nebytový priestor a v uvedenom období jej vznikol u žalobcu nedoplatok vo výške 421,16 eura. Žalovaná bola žalobcom písomne upozornená na vykázaný nedoplatok upomienkou. Žalovaná však žalobcovi predmetný nedoplatok vo výške 421,16 eura doposiaľ neuhradila. Žalovaná takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 421,16 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenia sumy 421,16 eura vyhovej a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.

35. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zaviazal ju súd v súlade s ustanovením v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , aj na zaplatenie príslušného 5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, t. j. od 1.7.2019, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovanej, t. j. do zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovanú aj na zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 421,16 eura od 1.7.2019 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. Pokiaľ ide o obranu žalovanej v tom smere, že je vlastníkom nebytového priestoru, kde je správca žalobca a ten jej z toho dôvodu účtuje predpis fondu opráv vo výške 31,07 eura, pričom tento predpis je v rozpore so slovenskými právnymi zákonmi, pretože nezohľadňuje mieru využívania nehnuteľnosti, za ktoré fond opráv účtuje, je potrebné uviesť, že na ňu súd pri svojom rozhodnutí neprihliadol. Z touto obranou žalovanej sa čiastočne vysporiadal žalobca, ktorý uviedol, že povinnosť úhrady mesačných platieb do fondu opráv je spätá s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Bytový dom je jedna stavba v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý sa na tvorbe fondu opráv podieľajú primárne podľa svojich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach (ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Aj vlastníci nebytových priestorov sú spoluvlastníkmi balkónov, okien, brán i schodísk, tak ako aj ostatných spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Skutočnosť, že tieto spoločné časti a zariadenia každý deň vlastník nebytového priestoru neužíva je irelevantné z hľadiska znášania nákladov na ich údržbu, opravy a obnovu, ktoré sú závislé od ich vlastníctva a nie od ich reálneho užívania. Premietnutím ústavného príkazu „vlastníctvo zaväzuje“ do v kontexte z dôvodovou správou je možné dospieť k záveru, že každý vlastník bytu a nebytového priestoru má povinnosť starať sa o svoje vlastníctvo a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome teda primárne prispievajú do fondu opráv podľa svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a v tomto pomere znášajú aj náklady spojené s ich údržbou, opravami, rekonštrukciou a modernizáciou, ak nerozhodnú inak.

37. Možnosť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zohľadniť konkrétnu mieru využitia spoločných častí a spoločných zariadení vlastníkmi nebytových priestorov pri stanovovaní

preddavkov dáva ust. posledná veta o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome teda majú zohľadniť aj mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov. Túto mieru využívania majú zohľadniť pri svojom rozhodovaní o výške preddavkov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak žalovaná bola nespokojná s prijatým rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov o výške preddavkov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď podľa jej názoru toto rozhodnutie nezohľadňovalo mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov, mohla a mala využiť svoje právo na postup v zmysle ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak tak neučinila, jej právo domáhať sa určenia inej výšky mesačných preddavkov zohľadňujúcich mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov, zaniklo. Rovnako to platí aj vo vzťahu k jej deklarovanej nespokojnosti s využitím vyzbieraných finančných prostriedkov do fondu správy, údržby a opráv. Súd v rámci dokazovania v tomto konaní sa nemôže už zaoberať, resp. už nemôže skúmať aké by bolo spravodlivé rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na členskej schôdzi ohľadne výšky preddavkov pre jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. ohľadne spôsobu využitia prostriedkov z fondu správy, údržby a opráv a prípadne takéto rozhodnutie konvalidovať, prípadne zmeniť alebo nahradiť. Ak bola žalovaná nespokojná so spôsobom použitia finančných prostriedkov z fondu, mala a mohla zmenu dosiahnuť tiež postupom podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak tak v zákonom stanovenej lehote neučinila, jej právo na dosiahnutie zmeny rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaniklo. S poukazom na tieto skutočnosti súd preto aj zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania oboznámením rozpisu položiek, na čo boli použité finančné prostriedky vyzbierané v rámci správy predmetnej nehnuteľnosti, keďže s poukazom na vyššie uvedené, vykonanie takéhoto dôkazu nebolo účelne pre rozhodnutie súdu.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa , v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.