Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Žiadne známe citácie.
83f/857246.aee979.pdf
PDF · 136.79 KB
No categories available
1Cdo/180/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 180/2008 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ P., bytom v B. 2/ M.,
bytom v B. obaja zastúpení JUDr. A., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni: B., bytom v
Ž., toho času bytom vo V., o nahradenie vôle povinnej strany, ktorá sa viedla na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 17C 2/01, o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 15. februára 2006 sp. zn. 6 Co 285/05, takto
r o z h o d o l:
Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2006 sp. zn. 6 Co 285/05 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Žilina rozsudkom z 2. februára 2005, č.k. 17 C 2/01-100 nahradil chýbajúci prejav
vôle odporkyne ako predávajúcej v kúpnej zmluve v prospech navrhovateľov 1/ a 2/ ako
kupujúcich ohľadne prevodu vlastníctva nehnuteľností do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a to v podiele 1/1 byt č. X., nachádzajúci sa vo vchode č. X. na I. poschodí obytného
domu súpisné č. X. na K. ulici v Ž., postavený na parc.
č. X., ďalej v podiele 563/16532 pozemok parc. č. X., zastavaná plocha o výmere X. m², v tom
istom podiele priestor na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. X.,
ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. Ž., zapísané Správou katastra Žilina na LV
č. X., za kúpnu cenu 270.000 Sk (8962,36 €) s tým, že kúpna zmluva tvorí neoddeliteľnú časť
výrokovej časti rozsudku. Zároveň uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/
k rukám ich právneho zástupcu náhradu trov konania 25 654 Sk (1251,56 €) do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie odporkyne rozsudkom z 15. februára 2006,
sp. zn. 6 Co 285/05 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na
nahradenie vôle odporkyne uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o predaji bytu zamietol. Odporkyni
náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania nepriznal. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že okresný súd síce vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
avšak nesprávne vyhodnotil jeden z najdôležitejších dôkazov, a to zmluvu o budúcej zmluve
uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 26.3.1996 keď ju považoval sa platne uzatvorenú, čo
malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná
zmluva nebola uzatvorená medzi účastníkmi konania v súlade s ustanovením § 50a ods. 1 a §
588 Obč. zákonníka z dôvodu absencie jej podstatných náležitostí, a to záväzku kupujúcich –
navrhovateľov predmet zmluvy prevziať a záväzku predávajúcej – odporkyne predmet zmluvy
odovzdať. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa
o platnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 26.3.1996 a o dôvodnosti návrhu na začatie
konania, preto napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamietol. Nepriznanie
náhrady trov konania odporkyni odôvodnil krajský súd odkazom na ustanovenie § 150 O.s.p.,
keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere sporu, o vznik ktorého sa podľa názoru
odvolacieho súdu pričinili obe strany uzavretím právneho úkonu bez zákonom požadovaných
náležitostí, čím obe strany prispeli aj ku vzniku trov tohto konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/ a 2/ a žiadali, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie z
dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a
naviac v odvolacom konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.). V dovolaní navrhovatelia namietali, že nesúhlasia s
právnym názorom odvolacieho súdu ohľadne neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
26.3.1996. Mali za to, že táto zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, a to predmet
kúpy aj kúpnu cenu a absencia ďalších náležitostí nemohla spôsobiť neplatnosť zmluvy. Okrem
toho zdôraznili, že k prevzatiu a odovzdaniu predmetu kúpy došlo ešte v rámci podpisu zmluvy
o budúcej zmluve. Navrhovatelia vo svojom dovolaní ďalej uviedli, že ani oni, ani odporkyňa
nenamietali neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že by neobsahovala klauzulu
prevzatia, či odovzdania predmetu kúpy, preto odvolací súd podľa ich názoru pochybil, keď v
rozpore s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. zdôvodnil svoje rozhodnutie skutočnosťou, ktorá
nebola v odvolaní namietaná.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok ako
neopodstatnený odmietnuť z dôvodu, že považuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v
celom rozsahu za vecne správne a rovnako sa stotožňuje s právnym posúdením veci, ku ktorému
odvolací súd dospel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. mája 2007 sp. zn. 1 Cdo 125/2006
dovolanie navrhovateľov zamietol a odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. V
odôvodnení svojho rozsudku vychádzal z ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka
upravujúceho zákonné vymedzenie zmluvy o budúcej zmluve. Poukázal na to, že podstata tejto
zmluvy spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou)
písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu (tiež
hlavnú) zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. V prípade, že do doby
dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nebude budúca zmluva uzavretá, možno sa do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím (porovnaj §
161 ods. 3 O.s.p.). V takomto prípade rozhodnutie súdu nahrádza zmluvné vyhlásenie druhej
strany a tým vznikne medzi subjektmi zmluva. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa
vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany
budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej zmluvy, ktorá je predmetom
zmluvy o budúcej zmluve.
Ak tou budúcou zmluvou bude kúpna zmluva, potom treba vychádzať z § 588 Obč.
zákonníka, podľa ktorého kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, na vznik ktorého je
potrebný zhodný prejav vôle (konsenz) zmluvných strán, teda akceptácia návrhu (oferty)
obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Včasné prehlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh na uzavretie zmluvy určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej
súhlas, je prijatie návrhu(§43c ods.1 Obč. zákonníka). Zmluvy o prevode nehnuteľností musia
mať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine(§ 46 ods.1,2 Obč.
zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o prevode
nehnuteľností nedôjde v dôsledku akéhokoľvek včasného prehlásenia adresáta návrhu (obláta)
o prijatí návrhu, ale len v dôsledku prehlásenia prejaveného písomnou formou na tej istej listine
ako návrh na uzavretie zmluvy. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (§ 588 Obč. zákonníka). Na vznik kúpnej zmluvy teda
treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy, jeho cene a predávajúci
musí mať vôľu predmet kúpy predať a kupujúci musí mať vôľu tento predmet prevodu kúpiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku ďalej skonštatoval, že z
obsahu spornej zmluvy vyplýva, že odporkyňa B. sa zaväzuje byt č. X. na K. ulici č. X. v Ž.
predať kupujúcim K. P. a manž. M. v lehote do 15 dní od zapísania vkladu zmluvy v Správe
katastra Žilina (bod II. zmluvy). Ide teda o návrh. Pre uzavretie zmluvy bolo potrebné jeho
prijatie kupujúcimi (budúcimi kupujúcimi), teda ich prejav, že predmet kúpy kupujú. Toto
prehlásenie musí byť výslovne a musí byť zachytené v písomnej podobe na tej istej listine. V
danom prípade nemohlo ísť o prejav vôle urobený mlčky, nemohol byť nahradený ani tým, že
zmluvu podpísali, zaplatili dohodnutú kúpnu cenu, ani tým, že k odovzdaniu a prevzatiu
predmetu kúpy došlo už pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Absenciu vôle kupujúcich
nemožno odstrániť ani pomocou výkladu, prostredníctvom interpretačného ustanovenia § 35
ods.2 Obč. zákonníka. Pomocou výkladu vôle nemožno nahradzovať alebo doplňovať vôľu,
ktorá nebola prejavená, uzavrel najvyšší súd.
Na základe sťažnosti navrhovateľov vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález dňa
3. júla 2008 pod sp. zn. I.ÚS 242/07, v ktorom vyslovil, že vyššie označeným rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo porušené právo navrhovateľov na súdnu a inú
ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne vyššie
označený rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho nálezu uviedol, že všeobecné súdy spochybnili vôbec existenciu zmluvy o budúcej
zmluve, ktorú účastníci podpísali 26. marca 1996. Takýto zaver považoval ústavný súd za
chybný, pretože zmluva o budúcej zmluve obsahuje všetky zákonom ustanovené podmienky
pre jej platnosť – písomná forma obsahuje záväzok dohodnúť budúcu konečnú kúpnu zmluvu
vyjadrený tak, že kupujúci zabezpečia spísanie kúpnej zmluvy (III. bod zmluvy z 25. marca
1996) s vymedzením predmetu prevodu a dohodnutej kúpnej ceny a doby, v ktorej bude kúpna
zmluva uzavretá (I. bod zmluvy), a za nepresný, keď prejavy účastníkov týkajúce sa uvedených
podmienok nemusia byť vôbec na tej istej listine, lebo ešte nejde o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti (porov. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a obsahom zmluvy o budúcej zmluve
je záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu do obdobia, keď už predávajúci
bude vlastníkom bytu (body I a II zmluvy) a kupujúci (sťažovatelia) predložia kúpnu zmluvu
na podpis, a hlavne za neprípustný formalizmus, ktorý kladie nerealistické nároky na laikov pri
písaní a uzatváraní právnych úkonov. Formalizmus všeobecných súdov spočívajúci len vo
výklade zmluvného textu z neho samotného bez ohľadu na účel úkonu spočívajúci vo vôli
účastníkov úkonu jednotlivca. Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu,
ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,
ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných
strán. Povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.
Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformne a v
rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné
súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred
výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim, uzavrel ústavný súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací opätovne preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a viazaný právnym názorom vysloveným Ústavným súdom
Slovenskej republiky dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je nesprávne
(§ 241 ods.2 písm. c/ O.s.p.), a preto z dôvodov uvedených v odôvodní nálezu ústavného súdu
tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods.2 veta prvá O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§243d ods.1 O.s.p.) .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta