Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/180/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ P., bytom v B. 2/ M.,

bytom v B. obaja zastúpení JUDr. A., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni: B., bytom v

Ž., toho času bytom vo V., o nahradenie vôle povinnej strany, ktorá sa viedla na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline z 15. februára 2006 sp. zn. , takto

r o z h o d o l:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2006 sp. zn. z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Žilina rozsudkom z 2. februára 2005, č.k. -100 nahradil chýbajúci prejav

vôle odporkyne ako predávajúcej v kúpnej zmluve v prospech navrhovateľov 1/ a 2/ ako

kupujúcich ohľadne prevodu vlastníctva nehnuteľností do ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, a to v podiele 1/1 byt č. X., nachádzajúci sa vo vchode č. X. na I. poschodí obytného

domu súpisné č. X. na K. ulici v Ž., postavený na parc.

č. X., ďalej v podiele 563/16532 pozemok parc. č. X., zastavaná plocha o výmere X. m², v tom

istom podiele priestor na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. X.,

ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. Ž., zapísané Správou katastra Žilina na LV

č. X., za kúpnu cenu 270.000 Sk (8962,36 €) s tým, že kúpna zmluva tvorí neoddeliteľnú časť

výrokovej časti rozsudku. Zároveň uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/

k rukám ich právneho zástupcu náhradu trov konania 25 654 Sk (1251,56 €) do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku.

2

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie odporkyne rozsudkom z 15. februára 2006,

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na

nahradenie vôle odporkyne uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o predaji bytu zamietol. Odporkyni

náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania nepriznal. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že okresný súd síce vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,

avšak nesprávne vyhodnotil jeden z najdôležitejších dôkazov, a to zmluvu o budúcej zmluve

uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 26.3.1996 keď ju považoval sa platne uzatvorenú, čo

malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná

zmluva nebola uzatvorená medzi účastníkmi konania v súlade s ustanovením § 50a ods. 1 a §

588 Obč. zákonníka z dôvodu absencie jej podstatných náležitostí, a to záväzku kupujúcich –

navrhovateľov predmet zmluvy prevziať a záväzku predávajúcej – odporkyne predmet zmluvy

odovzdať. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa

o platnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 26.3.1996 a o dôvodnosti návrhu na začatie

konania, preto napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamietol. Nepriznanie

náhrady trov konania odporkyni odôvodnil krajský súd odkazom na ustanovenie ,

keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere sporu, o vznik ktorého sa podľa názoru

odvolacieho súdu pričinili obe strany uzavretím právneho úkonu bez zákonom požadovaných

náležitostí, čím obe strany prispeli aj ku vzniku trov tohto konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/ a 2/ a žiadali, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie z

dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a

naviac v odvolacom konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (, ). V dovolaní navrhovatelia namietali, že nesúhlasia s

právnym názorom odvolacieho súdu ohľadne neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa

26.3.1996. Mali za to, že táto zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, a to predmet

kúpy aj kúpnu cenu a absencia ďalších náležitostí nemohla spôsobiť neplatnosť zmluvy. Okrem

toho zdôraznili, že k prevzatiu a odovzdaniu predmetu kúpy došlo ešte v rámci podpisu zmluvy

o budúcej zmluve. Navrhovatelia vo svojom dovolaní ďalej uviedli, že ani oni, ani odporkyňa

nenamietali neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že by neobsahovala klauzulu

prevzatia, či odovzdania predmetu kúpy, preto odvolací súd podľa ich názoru pochybil, keď v

rozpore s ustanovením zdôvodnil svoje rozhodnutie skutočnosťou, ktorá

nebola v odvolaní namietaná.

3

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok ako

neopodstatnený odmietnuť z dôvodu, že považuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v

celom rozsahu za vecne správne a rovnako sa stotožňuje s právnym posúdením veci, ku ktorému

odvolací súd dospel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. mája 2007 sp. zn.

dovolanie navrhovateľov zamietol a odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. V

odôvodnení svojho rozsudku vychádzal z ustanovenia

upravujúceho zákonné vymedzenie zmluvy o budúcej zmluve. Poukázal na to, že podstata tejto

zmluvy spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou)

písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu (tiež

hlavnú) zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. V prípade, že do doby

dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nebude budúca zmluva uzavretá, možno sa do jedného

roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím (porovnaj §

161 ods. 3 ). V takomto prípade rozhodnutie súdu nahrádza zmluvné vyhlásenie druhej

strany a tým vznikne medzi subjektmi zmluva. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa

vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany

budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej zmluvy, ktorá je predmetom

zmluvy o budúcej zmluve.

Ak tou budúcou zmluvou bude kúpna zmluva, potom treba vychádzať z § 588 Obč.

zákonníka, podľa ktorého kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, na vznik ktorého je

potrebný zhodný prejav vôle (konsenz) zmluvných strán, teda akceptácia návrhu (oferty)

obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Včasné prehlásenie urobené osobou, ktorej bol

návrh na uzavretie zmluvy určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej

súhlas, je prijatie návrhu(§43c ods.1 Obč. zákonníka). Zmluvy o prevode nehnuteľností musia

mať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine(§ 46 ods.1,2 Obč.

zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o prevode

nehnuteľností nedôjde v dôsledku akéhokoľvek včasného prehlásenia adresáta návrhu (obláta)

o prijatí návrhu, ale len v dôsledku prehlásenia prejaveného písomnou formou na tej istej listine

ako návrh na uzavretie zmluvy. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet

kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (§ 588 Obč. zákonníka). Na vznik kúpnej zmluvy teda

treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy, jeho cene a predávajúci

musí mať vôľu predmet kúpy predať a kupujúci musí mať vôľu tento predmet prevodu kúpiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku ďalej skonštatoval, že z

obsahu spornej zmluvy vyplýva, že odporkyňa B. sa zaväzuje byt č. X. na K. ulici č. X. v Ž.

predať kupujúcim K. P. a manž. M. v lehote do 15 dní od zapísania vkladu zmluvy v Správe

katastra Žilina (bod II. zmluvy). Ide teda o návrh. Pre uzavretie zmluvy bolo potrebné jeho

prijatie kupujúcimi (budúcimi kupujúcimi), teda ich prejav, že predmet kúpy kupujú. Toto

prehlásenie musí byť výslovne a musí byť zachytené v písomnej podobe na tej istej listine. V

danom prípade nemohlo ísť o prejav vôle urobený mlčky, nemohol byť nahradený ani tým, že

zmluvu podpísali, zaplatili dohodnutú kúpnu cenu, ani tým, že k odovzdaniu a prevzatiu

predmetu kúpy došlo už pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Absenciu vôle kupujúcich

nemožno odstrániť ani pomocou výkladu, prostredníctvom interpretačného ustanovenia § 35

ods.2 Obč. zákonníka. Pomocou výkladu vôle nemožno nahradzovať alebo doplňovať vôľu,

ktorá nebola prejavená, uzavrel najvyšší súd.

Na základe sťažnosti navrhovateľov vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález dňa

3. júla 2008 pod sp. zn. , v ktorom vyslovil, že vyššie označeným rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo porušené právo navrhovateľov na súdnu a inú

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne vyššie

označený rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

svojho nálezu uviedol, že všeobecné súdy spochybnili vôbec existenciu zmluvy o budúcej

zmluve, ktorú účastníci podpísali 26. marca 1996. Takýto zaver považoval ústavný súd za

chybný, pretože zmluva o budúcej zmluve obsahuje všetky zákonom ustanovené podmienky

pre jej platnosť – písomná forma obsahuje záväzok dohodnúť budúcu konečnú kúpnu zmluvu

vyjadrený tak, že kupujúci zabezpečia spísanie kúpnej zmluvy (III. bod zmluvy z 25. marca

1996) s vymedzením predmetu prevodu a dohodnutej kúpnej ceny a doby, v ktorej bude kúpna

zmluva uzavretá (I. bod zmluvy), a za nepresný, keď prejavy účastníkov týkajúce sa uvedených

podmienok nemusia byť vôbec na tej istej listine, lebo ešte nejde o zmluvu o prevode

nehnuteľnosti (porov. ) a obsahom zmluvy o budúcej zmluve

je záväzok zmluvných strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu do obdobia, keď už predávajúci

bude vlastníkom bytu (body I a II zmluvy) a kupujúci (sťažovatelia) predložia kúpnu zmluvu

na podpis, a hlavne za neprípustný formalizmus, ktorý kladie nerealistické nároky na laikov pri

písaní a uzatváraní právnych úkonov. Formalizmus všeobecných súdov spočívajúci len vo

výklade zmluvného textu z neho samotného bez ohľadu na účel úkonu spočívajúci vo vôli

účastníkov úkonu jednotlivca. Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu,

5

ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,

ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných

strán. Povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.

Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformne a v

rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné

súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred

výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim, uzavrel ústavný súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací opätovne preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a viazaný právnym názorom vysloveným Ústavným súdom

Slovenskej republiky dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je nesprávne

( ), a preto z dôvodov uvedených v odôvodní nálezu ústavného súdu

tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( veta prvá ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ) .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta