Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-22-2021.pdf
PDF · 132.19 KB
Case nature
Subarea
3Cob/22/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: PM partner, s. r. o., IČO: 51 983 117, so sídlom Sabinovská 61, 080 01 Prešov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 256 907, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: ELISIA, s. r. o., IČO: 46 779 248, so sídlom Jazdecká 6, 080 01 Prešov, právne zastúpenej PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o., IČO: 36 492 086, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/43/2021-176 z 29. marca 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 1. marca 2021 v celom rozsahu a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
2. Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným mu 1. marca 2021 domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to na rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 601 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 841 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/., druh pozemku orná pôda o výmere 375 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1126 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 382 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 90 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 1044 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 19 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 26 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/ XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 10 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 255 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 14 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 752 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 64 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná
plocha o výmere 52 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 132 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 220 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 29 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 26 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 161 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 28 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 3 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 256 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 6 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 2 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 3 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2 a parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 160 m2 evidované na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. Prešov, obec Prešov, okres Prešov, zriadil za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky záložné právo v jeho prospech a uložil žalovanej povinnosť nahradiť mu trovy konania.
3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že voči žalovanej má pohľadávku vo výške 362.486,04 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanou založeného zmluvou o dielo (dohodnutou ústne). Na základe vykonaných prác a dodaného stavebného materiálu po realizácii a faktickom prebratí jednotlivých stavieb vystavil žalovanej 16. decembra 2020 faktúru č. 1020200236 na sumu 22.616,69 eur s dátumom splatnosti 30. december 2020, 16. decembra 2020 faktúru č. 1020200235 na sumu 12.143,72 eur s dátumom splatnosti 30. december 2020, 8. decembra 2020 faktúru č. 1020200233 na sumu 228.582,22 eur s dátumom splatnosti 22. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200232 na sumu 9.998,13 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200231 na sumu 843,88 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200230 na sumu 54,48 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200229 na sumu 1.039,03 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200228 na sumu 602,92 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200227 na sumu 260,32 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200226 na sumu 4.845,79 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200225 na sumu 178,80 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200224 na sumu 4.634,98 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200223 na sumu 3.302,51 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200222 na sumu 3.640,02 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200221 na sumu 7.654,16 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200219 na sumu 748,54 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200218 na sumu 1.001,88 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200217 na sumu 482,64 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200216 na sumu 757,04 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200215 na sumu 7.910,42 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200214 na sumu 4.058,15 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200213 na sumu 7.672,97 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200212 na sumu 181,27 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200211 na sumu 9.962,84 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200210 na sumu 6.400,97 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200209 na sumu 8.306,55 eur s dátumom splatnosti 26. november 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200208 na sumu 5.064,42
eur s dátumom splatnosti 26. november 2020, 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200207 na sumu 9.460,73 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020 a 19. novembra 2020 faktúru č. 1020200205 na sumu 79,97 eur s dátumom splatnosti 3. december 2020. Má vedomosť o úmysle žalovanej previesť nehnuteľností v jej vlastníctve na obchodnú spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o., IČO: 47 478 209, so sídlom Stavbárska 11302/2, 080 01 Prešov, pričom žalovaná a obchodná spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o. sú spriaznenými osobami, keďže spoločníkmi a konateľmi oboch obchodných spoločností sú tie isté osoby. V súčasnosti prebieha konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak v dôsledku vydania neodkladného opatrenia v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C 97/2020 k prevodu nehnuteľností nedošlo. Žalovaná ku dňu podania tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia previedla všetok svoj ostatný nehnuteľný majetok na obchodnú spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o., a preto je dôvodné predpokladať, že má v úmysle zbaviť sa svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia nárokov svojich veriteľov vrátane neho. Nemá vedomosť o žiadnom inom majetku žalovanej, z ktorého by bolo možné jeho pohľadávku v prípade núteného výkonu rozhodnutia uspokojiť. Nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. Prešov, obec Prešov, okres Prešov sa javia byť jediným majetkom žalovanej. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky, konanie žalovanej, ako aj na skutočnosť, že vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, už bolo vydané iné neodkladné opatrenie v prospech iného veriteľa, nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú a žiadnym spôsobom nezhorší súčasný rozsah dispozičných oprávnení žalovanej.
4. Žalobca predložil súdu ako prílohy návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, pre k. ú. Prešov, faktúry, dodacie listy, súpis práce od 20. septembra 2020 do 15. decembra 2020, protokol o prebratí diela - rodinný dom AT3, protokol o prebratí diela- rodinný AT2, protokol o prebratí diela - rodinný dom AT1, protokol o prebratí diela - rodinný dom MV1, protokol o prebratí diela - rodinný dom Z2, protokol o prevzatí diela - rodinný dom Z4 z 29. septembra 2020, protokol o prevzatí diela - rodinný dom AT4 z 22. októbra 2020, protokol o prevzatí diela rodinný dom Z5 z 8. októbra 2020, protokol o prevzatí diela rodinný dom Z7 z 9. októbra 2020, protokol o prevzatí diela rodinný dom Z8 bez datovania, protokol o prevzatí diela - rodinný dom Z8 z 23. novembra 2020, protokol o prevzatí diela rodinný dom DSB 02, protokol o prebratí diela - rodinný dom DSB 04.
5. Aj bez akejkoľvek výzvy zo strany súdu prvej inštancie sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyjadrila žalovaná. Tvrdila, že s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa oboznámila v informačnom centre súdu 11. marca 2021. Poukázala na ustanovenia § 326 ods. 1, § 123 ods. 1, ods. 2, § 125 ods. 1, § 127 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a v súvislosti s tým uviedla, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol súdu doručený elektronickou formou, a teda mal by napĺňať obsah vyžadovaný v procesnom kódexe, ale aj v zákone č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (o e-Governmente). Navrhovateľ zákonom predpokladaným spôsobom splnomocnil síce právneho zástupcu písomným splnomocnením z 19. februára 2021, ale (obchodná spoločnosť) právny zástupca mal písomným plnomocenstvom z 24. júla 2018, ktoré súdu predložil ako jednu z príloh k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnomocniť na podpisovanie elektronických podaní, respektíve formulárov, vrátane príloh v komunikácii s orgánmi verejnej moci/správy splnomocnenca (tretiu osobu - fyzickú osobu) O.. H. M., bytom Z. D. S.Á.. Javí sa preto, že tento návrh takto doručený súdu s podpisom nespĺňa náležitosti ustanovené súvisiacim právnym predpisom a je na mieste procesný postup v zmysle ustanovenia § 327 CSP s tým, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje podpis (splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľa, respektíve štatutárneho zástupcu - advokáta), ako nevyhnutnú zákonom predpokladanú náležitosť. Ďalej svoje vyjadrenie opierala o ustanovenia § 343 ods. 1 a nasl., § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 2, 328 ods. 1, 329 ods. 2, o základné princípy Civilného sporového poriadku vyjadrené v článkoch 2, 5 a 6, ako aj o ustanovenia § 150 ods. 1 CSP a § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), pričom poukázala na to, že bez ohľadu na procedurálne nedostatky nie sú dané predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo podľa nej vyplýva zo samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Mala za to, že navrhovateľ sa nijakým vecným argumentom, či dôkazom nepokúsil osvedčiť svoje tvrdenie vo vzťahu ku skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, len poznamenal, že má vedomosť o jej úmysle previesť nehnuteľnosti v jej vlastníctve na obchodnú spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o., teda v návrhu navrhovateľa absentovalo opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Podobne tak absentuje opísanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ v návrhu vo vzťahu k jeho „pohľadávke“ neopísal skutočností hodnoverne, osvedčujúc dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana s tým, že pohľadávka a nárok aktuálne ani nevznikol, keďže navrhovateľ výsledok predpokladaný v zmluve o dielo neodovzdal a ani nezrealizoval podľa zmluvy o dielo. Navrhovateľ v návrhu neosvedčil prípadnú hrozbu vo vzťahu k tvrdenému nezáujmu, či vôli, údajne neplniť si zmluvné záväzky. Uviedol, že v súčasnosti neprebieha konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva a žiadne konanie ani nebolo iniciované a ani nie je a vôbec nie so zámerom, či úmyslom prevádzať nejaké nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ELISIA, s. r. o. na majetkovo, či personálne prepojený subjekt vrátane obchodnej spoločnosti ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o.. Navrhovateľom predloženými listinami vytvorený skutkový stav neodôvodňuje právny záver, že osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov. To, že navrhovateľ nemá vedomosť o žiadnom inom majetku, z ktorého, by bolo možné jeho pohľadávku v prípade núteného výkonu rozhodnutia uspokojiť, ešte neznamená, že je to pravdivý skutkový záver, pričom poukázala na listinný dôkaz o majetku spoločnosti.
6. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa ohľadom nariadenia neodkladného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/97/2020 poukázala na právny záver odvolacieho súdu z 28. januára 2021, ktorý uznesenie okrem výroku, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietnutý, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ustanovením § 324 ods. 3 CSP, ale aj v prípade, že by žalobcovia osvedčili svoj nárok na peňažné plnenie, bol predčasný záver súdu prvej inštancie, že prípadná exekúcia je ohrozená (len na základe zápisov v katastri nehnuteľností). Žalobcovia totiž v návrhu nešpecifikovali, či žalovaný nevlastní aj iný hnuteľný či nehnuteľný majetok, ako aj jeho hospodárske výsledky, ktorý mínusový stav, by bol preukazoval tvrdenia žalobcov.
7. K zápisu tiarch na liste vlastníctva č. XXXXX žalovaná tvrdila, že tieto mali priamu súvislosť s minulosťou a s plnením kúpnej zmluvy uzatvorenej ešte 14. februára 2017. Objektívne realizuje len úkony, ktoré boli a sú súčasťou transparentnej podnikateľskej činnosti (developerského projektu), kde rezervačné zmluvy o budúcej kúpe pozemkov a stavieb boli a sú uskutočňované priebežne v zmysle schváleného postupu a plánu v súvislosti so stavebnými povoleniami, teda nemajú žiadnu súvislosť so záväzkovým vzťahom s navrhovateľom. Úmysel zmariť prípadné uspokojenie nárokov navrhovateľa nie je daný a ani nie je osvedčený, čím nie sú dané predpoklady na nariadenie zabezpečovacie opatrenia a išlo by o neodôvodnený a neoprávnený zásah do jej práv. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol povinný uviesť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých vidí hrozbu vymožiteľnosti svojho nároku alebo to, že by exekúcia bola ohrozená. Konkrétne skutočnosti na základe, ktorých túto hrozbu osvedčuje. Pokiaľ ide o protokoly, ktoré boli predložené navrhovateľom a ktoré majú byť predmetom dôkazu odovzdania diela a vzniku nároku na zaplatenie, tie boli účelovo zaslané súdu nekompletné a neúplné, keďže obsahujú vady a nedorobky na jednotlivých dielach a jeho častiach, a preto sa dohodou o vykonaní kontroly stavebných prác z 25. januára 2021 zmluvné strany dohodli, že sa požaduje ukončenie týchto nedorobkov a odstránenie vád na riadne ukončenie diela, vrátane spracovania a podpísania protokolu schváleného oboma stranami. Následne po takomto schválení a prevzatí riadne vzniká zhotoviteľovi skutočný právny nárok na účtovanie a peňažné plnenie. Pred momentom takéhoto schválenia sa tá-ktorá práca, resp. prvok nepokladajú za dokončené, či odovzdané bezvadne, a teda je nárok zhotoviteľa na prislúchajúcu odmenu voči objednávateľovi predčasný a právo zhotoviteľa požadovať prislúchajúcu odmenu diela, čo do dôvodu, či do výšky nie je dané, čo zmluvné strany uzatvorením tejto dohody uznali (príloha dohoda o vykonaní kontroly bod 5). Pre nečinnosť žalobcu sama aktuálne na vlastné náklady pristúpila k odstraňovaniu vád a nedorobkov, ktoré boli riadne vytknuté a oznámené zhotoviteľovi, keďže zhotoviteľ bez ďalšieho k odstráneniu sám nepristúpil.
8. Žalovaná predložila súdu spolu so svojím vyjadrením dohodu o vykonaní kontroly stavebných prác z 25. januára 2021, výzvu na plnenie, pokus o mimosúdny zmier z 8. marca 2001, záznam zo stretnutia z 3. februára 2021, výzvu obchodnej spoločnosti A. B., Z.. F.. P.., odpoveď na výzvu z 8. februára 2021, preddavkovú faktúru č. 2020200001 na sumu 35.481,- eur, účtovnú závierku zostavenú k 31. decembru 2019, kompletný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX k 4. decembru 2020, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX k 4. decembru 2020, návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a zápis rozostavanej stavby a zápis rozčlenenia parciel realizovaný 10. novembra 2020, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 10. novembra 2020, grafickú sumarizáciu stavu svojho majetku uverejnenú na webovej stránke finstat.sk, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 15Co/1/2021-147.
9. Súd prvej inštancie posúdil námietku žalovanej, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je podpísaný v súlade so zákonom ako nedôvodnú, keďže potvrdenie o odoslaní podania obsahuje identifikáciu odosielateľa prostredníctvom IČO: 47256907, ktoré patrí právnemu zástupcovi žalobcu. Súd teda vychádzal z toho, že sú splnené všetky podmienky súvisiace s elektronickým podaním tohto návrhu a sú správne podpísané aj zaručeným elektronickým podpisom.
10. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj listinnými dôkazmi predloženými žalovanou (ktorá bola zjavne v strehu a predpokladala postup žalobcu) a po ich preskúmaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, nakoľko neboli osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie.
11. Súd považoval za nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaná ako objednávateľka uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanej faktúry za práce a dodaný stavebný materiál. Rovnako ma súd z predložených protokolov preukázané prevzatie diela, resp. jeho jednotlivých častí, avšak súčasne s dohodou o odstránení nedorobkov.
12. Súd však vo veci vykonal dokazovanie aj dohodou o vykonaní kontroly stavebných prác z 25. januára 2021, ktorou sa žalovaná a žalobca dohodli, že vo vzťahu k dielam, ktoré boli odovzdané objednávateľovi pred uskutočnením kontroly stavebného dozoru a kde sú v protokoloch o odovzdaní toho-ktorého diela riadne uvedené nedorobky, vady sa vyžaduje vykonávanie týchto nedorobkov a odstránenie vád na riadne ukončenie diela a podlieha tak ďalšiemu schváleniu o bezvadnosti na základe protokolu schváleného oboma stranami. Následne po takomto schválení a prevzatí stavebnej práce, stavebného prvku, respektíve diela vzniká zhotoviteľovi skutočný a právny nárok na účtovanie fakturáciou tej-ktorej práce, prvku, respektíve diela a povinnosť objednávateľa zaplatiť fakturovanú cenu diela. Pred momentom protokolárneho schválenia a odovzdania sa tá-ktorá práca, prvok, respektíve dielo nepokladajú za bezvadné a riadne odovzdané, a teda pred riadnym protokolárnym odovzdaním je nárok zhotoviteľa na prislúchajúcu odmenu za kontrolované stavebné práce voči objednávateľovi predčasný a právo zhotoviteľa požadovať prislúchajúcu odmenu, resp. cenu diela, čo do dôvodu, či do výšky nie je dané, čo zmluvné strany uzavretím tejto zmluvy uznávajú. V súvislosti s tým súd poukázal na skutočnosť, že jednotlivé protokoly o prebratí diela sú datované mesiacom september a október 2020, teda dohoda o vykonaní kontroly stavebných prác bola uzatvorená neskoršie.
13. Aj keď v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v sporovom konaní a ani prejudikuje výsledok konania pred súdom, súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka v zmysle, ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
14. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie.
15. Pokiaľ ide o splnenie prvého predpokladu súd prvej inštancie mal za to, že tento bol síce v danej právnej veci splnený avšak súčasná existencia pohľadávky žalobcu vzhľadom k vyššie uvedenému dojednaniu v dohode o vykonaní kontroly stavebných prác nie je jednoznačná.
16. Ďalej súd prvej inštancie skúmal aj existenciu obavy z budúceho marenia exekúcie, (či bola zo strany žalobcu osvedčená), pričom po posúdení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj žalobcom predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil také konanie žalovanej, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu bude v prípade jej judikovania nevymožiteľná a je daná obava z budúceho marenia exekúcie. Popritom súd poukázal na skutočnosť, že samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Podľa názoru súdu prvej inštancie z konania žalovanej nijakým spôsobom nevyplýva, že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený. Samotná existencia obchodnej spoločnosti ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o. ešte neosvedčuje také konanie žalovanej, ktoré odôvodňuje obavu zo zmarenia exekúcie v prípade, že pohľadávka žalobcu bude žalobcovi voči žalovanej priznaná v súdnom konaní. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi osvedčením hrozby zmarenia výkonu rozhodnutia a teoretickými obavami žalobcu.
18. Súd prvej inštancie nemal z návrhu ani z listinných dôkazov osvedčené, že by sa žalovaná zbavovala majetku. Keďže na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné a nevyhnutné posudzovať hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá existuje alebo bezprostredne hrozí, a teda vyplýva z aktuálneho konania dlžníka, žalobca musí osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi samotnej žalovanej, v dôsledku ktorých dochádza ku kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám majetku žalovanej. Samotné úvahy alebo neosvedčené obavy žalobcu o prípadnom konaní žalovanej alebo jej možnej budúcej likvidácii nemôžu byť podľa názoru súdu dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
19. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý aj napriek tomu, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neposudzoval dôvodnosť návrhu len na základe ním prezentovaných skutočností a predložených dôkazov, ale prihliadal aj na vyjadrenie a dôkazy predložené žalovanou, mu toto vyjadrenie žalovanej nedoručil a neumožnil mu vyjadriť sa k jeho obsahu. Tvrdil, že o vyjadrení žalovanej a o jeho obsahu sa dozvedel až z obsahu napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sa s týmto vyjadrením chcel oboznámiť aj prostredníctvom elektronického súdneho spisu, avšak súbor obsahujúci tento dokument nebolo možno otvoriť, a teda s obsahom tohto podania nie je dodnes oboznámený. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že jeho neoboznámenie sa s obsahom vyjadrenia žalovanej pred vydaním napadnutého uznesenia napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, v zmysle ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Preto k tvrdeniam žalovanej uviedol, že dostatočne osvedčil existenciu svojej pohľadávky, ako aj existenciu obavy z budúceho ohrozenia exekúcie. Zmluva o dielo, na ktorú sa odvolávala žalovaná sa týkala len výstavby rodinných domov označených ako R1, R2, R3, R4 a R5, v súvislosti s ktorými neexistuje záväzok žalovanej voči nemu. Predmetná pohľadávka vyplýva z následne vykonaných prác na ďalších rodinných domoch, ku ktorým žalovaná odmietla uzatvoriť písomnú zmluvu o dielo, preto práce vykonával na základe ústneho dohovoru so žalovanou. Práce nielenže postupne vykonával, ale ich aj postupne fakturoval, pričom žalovaná ho vždy ubezpečovala, že faktúry mu uhradí. Následne mu konateľka žalovanej oznámila, že faktúry uhradí až po realizácii všetkých rodinných domov, v dôsledku čoho musel vynaložiť vlastné náklady na úhradu materiálu na realizáciu tohto diela. Pre úplnosť dodal, že pri realizácii stavby rodinných domov R1 až R5 bola medzi ním a žalovanou dohodnutá periodicita fakturácie každé dva týždne, ktorá bola spravidla dodržaná a aj z tohto dôvodu pristúpil k vykonaniu prác aj na ďalších stavbách bez uzatvorenia písomnej zmluvy, ktorej uzatvorenie však bolo žalovanou prisľúbené. Žalovaná uvedomujúc si neexistenciu písomnej zmluvy o dielo si kládla ďalšie podmienky a vytýkala mu stále ďalšie vady, čo viedlo k podpisu dohody o spôsobe odstraňovania vád stavebných prác z 25. januára 2021, ako aj dohody o vykonaní kontroly stavebných prác z 25. januára 2021. K podpisu týchto dohôd však došlo pod nátlakom spôsobeným tým, že potreboval spoluprácu ukončiť, aby mohol uhradiť svoje vlastné záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku neplnenia záväzkov žalovanou. Mal za to, že pokiaľ by aj na jednotlivých rodinných domoch boli vady, ich rozsah a povaha mala byť zistená auditom, ktorého výsledky mu neboli doručené, a teda nemá ani možnosť prípadné vady
odstrániť. K záveru súdu o nejednoznačnosti jeho pohľadávky uviedol, že v rámci konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevyžaduje absolútna jednoznačnosť existencie nároku, keďže o tomto nároku sa rozhoduje v konaní vo veci samej. Zdôraznil, že o tom, že žalovaná nedisponuje iným majetkom, resp. peňažnými prostriedkami na úhradu záväzkov sa dozvedel len ústne od samotnej konateľky žalovanej, ktorá mu v septembri 2020 oznámila, že žalovaná v súčasnosti nemá prostriedky na úhradu svojho záväzku voči nemu. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky evidovalo voči žalovanej k 31. augustu 2020 záväzok vo výške 21.715,46 eur a ďalšie pohľadávky voči nej evidujú aj iné komerčné subjekty. Obchodná spoločnosť G., Z.. F.. P.. mala voči žalovanej z dôvodu realizácie prác na rovnakých stavbách pohľadávku vo výške približne 320.000,- eur, časť ktorej bola postúpená na tretiu osobu a tá už iniciovala konanie proti žalovanej, ktoré je vedené Okresným súdom Prešov. Za podporný dôkaz k uvedeným tvrdeniam považoval skutočnosť, že v súčasnosti prebieha voči žalovanej trestné konanie pre podozrenie z trestného činu podvodu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovuje, alternatívne aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním z 29. apríla 2021. Tvrdila, že nezrealizovala a nezrealizuje akékoľvek konanie, dôsledkom ktorého by malo byť znižovanie hodnoty jej majetku. O tomto súdnom konaní a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa dozvedela zhodou okolností, keď nahliadla do elektronického súdneho spisu vedeného v inom súdnom konaní, na čo reagovala písomným vydrením k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Takýto postup nie je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, ani inou platnou právnou úpravou. Rovnako mohol postupovať aj žalobca vo vzťahu k jej vyjadreniu. Ďalej podotkla, že žalobca nepresvedčil o vecnej dôvodnosti svojho návrhu ani svojho obchodného partnera obchodnú spoločnosť A. B., Z.. F.. P.., keďže obchod týkajúci sa postúpenia pohľadávky žalobcu sa nezrealizoval. Ním tvrdené „neoboznámenie“ sa s výsledkami auditu nezávislého subjektu k 12. aprílu 2021 nepochybne svedčí a súdu priamo preukazuje najmä jeho úplný nezáujem o kvalitatívny, či kvantitatívny výsledok plnenia jeho vlastného zmluvného záväzku a jeho stavebnej činnosti ako predmetu jeho podnikania. Súčasne poprela tvrdenia žalobcu ohľadom záväzku voči Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a obchodnej spoločnosti G., Z.. F.. P.. (žalobcom uvádzané obchodné meno G., Z.. F.. P.. nie je správne) a podanie trestného oznámenia hodnotila ako falošnú snahu o vytváranie nových dôkazov v tomto odvolacom konaní. Zdôraznila, že objektívne realizuje len úkony, ktoré boli a sú súčasťou transparentnej podnikateľskej činnosti - developerského projektu, kde rezervačné zmluvy o budúcej kúpe pozemkov a stavieb boli a sú uskutočňované priebežne v zmysle schváleného postupu a plánu výstavby a predaja v súvislosti so stavebnými povoleniami a obdobne je to po ukončení stavby aj s rezervačnými a kúpnymi zmluvami. Predajom toho-ktorého rodinného domu so súvisiacim pozemkom dochádza k zväčšeniu jej majetku, nie k jeho zmenšeniu ako to tvrdí žalobca vo svojom návrhu. Žalobca jej bol povinný predložiť na schválenie súpis ním zrealizovaných prác a po schválení tohto súpisu malo dôjsť k vystaveniu vyúčtovania faktúrami a ich preplateniu. Schválený súpis prác žalobca nepredložil a nepredložil ho ani súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu. Všetky schválené a odsúhlasené práce boli vždy zhotoviteľom riadne a včas uhradené, čo žalobca ani v tomto konaní nikdy a nikde nespochybnil, keďže si je vedomý toho, že od nej prijal plnenie vo väčšom rozsahu ako mu patrí a v akom jej ho v podobe prác a činnosti skutočne dodal. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
23. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo 17. mája 2021. Uviedol, že po nahliadnutí do elektronického súdneho spisu sa nemal možnosť oboznámiť so všetkými prílohami podania, ktoré žalovaná iniciatívne doručila súdu prvej inštancie pred rozhodnutím o jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej uviedol, že je v jeho dispozícii ako naloží so svojou pohľadávkou a pokiaľ sa rozhodol ju neodpredať, je to jeho právo. Od žalovanej sa opakovane domáhal vydania správy z auditu, ktorá mu ju odmieta vydať. Keby mala žalovaná reálnu snahu o nápravu prípadných vád diela, dávno by mu predložila správu audítora. Je však v záujme žalovanej mu túto správu nepredložiť, a to z dôvodu, že na diele pracovalo pred ním, súčasne s ním a po ňom viacero subdodávateľov, v dôsledku čoho nie je objektívne možné pričítať prípadné vady diela jemu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v odvolacom návrhu.
24. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním z 25. mája 2021. Odkázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie a dodala, že vylučuje akýkoľvek žalobcom tvrdený nátlak a ostáva prekvapená zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorý sa na stavbe od uplatnenia nároku na súde ani neukázal. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
25. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
26. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil vo vzťahu žalobcu a žalovanej, preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:
27. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
29. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že má voči žalovanej pohľadávku vo výške 362.486,04 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z ich obchodnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o dielo (dohodnutou ústne). Na základe vykonaných prác a dodaného stavebného materiálu po realizácii a faktickom prebratí jednotlivých stavieb vystavil žalovanej faktúry, (ktoré špecifikoval). Má vedomosť o úmysle žalovanej previesť nehnuteľnosti v jej vlastníctve na obchodnú spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o., IČO: 47 478 209, so sídlom Stavbárska 11302/2, 080 01 Prešov. Žalovaná a obchodná spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o. sú spriaznenými subjektmi, keďže ich spoločníkmi a konateľmi sú tie isté osoby. V súčasnosti prebieha konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak v dôsledku vydania neodkladného opatrenia v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C 97/2020 k prevodu nehnuteľností nedošlo. Žalovaná ku dňu podania tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia previedla všetok svoj ostatný nehnuteľný majetok na obchodnú spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o., a preto je dôvodné predpokladať, že má v úmysle zbaviť sa svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia nárokov svojich veriteľov vrátane neho. Nemá vedomosť o žiadnom inom majetku žalovanej, z ktorého by bolo možné jeho pohľadávku v prípade núteného výkonu rozhodnutia uspokojiť. Nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. Prešov, obec Prešov, okres Prešov sa javia byť jediným majetkom žalovanej. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky, konanie žalovanej, ako aj na skutočnosť, že vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, už bolo vydané iné neodkladné opatrenie v prospech iného veriteľa, nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú a žiadnym spôsobom nezhorší súčasný rozsah dispozičných oprávnení žalovanej.
30. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Jeho zriadením sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Z obsahu spisu je
zrejmé, že žalobca je veriteľom dlžníčky, ktorá v nedávnej minulosti realizovala developerský projekt, súčasťou ktorého bol aj predaj rodinných domov v jej vlastníctve a stále existuje možnosť, že bude aj naďalej v scudzovaní takýchto nehnuteľností pokračovať. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca vo svojom návrhu okrem iného nepreukázal ani to, aké ostatné nehnuteľností a z akého dôvodu žalovaná previedla na obchodnú spoločnosť ELISIA DEVELOPMENT, s. r. o..
31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože jeho nariadením by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práva žalovanej disponovať s jej majetkom.
32. V súvislosti s námietkami žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nebolo mu umožnené vyjadriť sa k jeho obsahu a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd poukazuje na prvú vetu ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorej súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Keďže žalovaná z vlastnej iniciatívy doručila súdu vyjadrenie k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie nemal s ohľadom na citované ustanovenie povinnosť doručovať toto vyjadrenie žalobcovi a tým mu vytvárať priestor na ďalšie vyjadrenia a na predkladanie ďalších dôkazov. Aj keď je nepochybné, že v prejednávanej veci došlo k neobvyklej situácii, ak chcel žalobca dosiahnuť, aby súd prvej inštancie na základe jeho návrhu zabezpečovacie opatrenie nariadil, mal v tomto svojom návrhu tvrdiť a listinnými dôkazmi aj preukázať obavu, že exekúcia bude ohrozená.
33. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že výsledky auditu mu neboli doručené, a teda nemá ani možnosť prípadné vady odstrániť, odvolací súd má za to, že táto argumentácia je pre nariadenie, resp. nenariadenie zabezpečovacieho opatrenia irelevantná. Napriek tomu, odvolací súd konštatuje, že je predovšetkým v záujme žalobcu, aby mu bola jeho pohľadávka uhradená, a preto by mal práve on vyvinúť úsilie na odstránenie prípadných vád.
34. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nejednoznačnosti pohľadávky žalobcu a tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevyžaduje absolútna jednoznačnosť existencie nároku, keďže o tomto nároku sa rozhoduje v konaní vo veci samej, odvolací súd dodáva, že hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, na ktoré by mohlo byť zriadené záložné právo, musí by primeraná hodnote pohľadávky žalobcu. Žalobca si teda v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže uplatniť pohľadávku v akejkoľvek výške, len vo výške, ktorú súčasne aj preukáže.
35. Keďže žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd ho v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).