Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, F., zastúpená: Mgr. Martin Adamčík, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 45, Námestovo a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpený: JUDr. Andrea Gireth, advokátka, so sídlom J. M. Hurbana 334/32, Žilina, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -529 zo dňa 25. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -529 zo dňa 25. júna 2025 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozsudkom vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -57 zo dňa 04.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -98 zo dňa 29.09.2022 v časti týkajúcej sa výživného na maloleté deti tak, že výrokom Ia. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 270,- Eur mesačne, a na výživu maloletej C. sumou 230,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom podania návrhu, teda 04.11.2024; výrokom Ib. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 04.11.2024 (od podania návrhu) do 25.06.2025 (do vyhlásenia rozsudku), na maloletú A. v celkovej výške 1.253,- Eur k rukám matky maloletých detí v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom Ic. uložil otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 04.11.2024 (od podania návrhu) do 25.06.2025 (do vyhlásenia rozsudku) na maloletú C. v celkovej výške 1.096,99 Eur k rukám matky maloletých detí v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc , , , , , , , a o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí aj oboch rodičov. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -57 zo dňa 04.05.2022 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 110 Eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 90 Eur mesačne. V tom čase boli maloleté deti vo veku 4 a 3 rokov, navštevovali materskú školu, ich výdavky pozostávali najmä z nákladov na materskú školu, stravu a zdravotnú starostlivosť súvisiacu so zhoršeným zrakom, pričom výdavky na jedno maloleté dieťa predstavovali približne 224,67 Eur mesačne. Matka dosahovala čistý mesačný príjem 507,04 Eur a poberala prídavky na deti vo výške 51 Eur mesačne. Otec sa v tom čase nachádzal vo výkone väzby, príjem nedosahoval, pričom

súd vychádzal z jeho zárobkových možností, keďže pred nástupom do väzby pracoval ako murár s mesačným príjmom približne 1.000 až 1.500 Eur. 3. Okresný súd konštatoval, že v súčasnosti sa pomery na strane maloletých detí zmenili v dôsledku ich vyššieho veku, pričom maloletá C. nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Zároveň došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov. Matka je naďalej zamestnaná ako predavačka v spoločnosti COOP Jednota I., pričom za obdobie od októbra 2024 do marca 2025 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vrátane daňového bonusu vo výške 1.554,45 Eur, bez daňového bonusu vo výške 861,53 Eur. Od augusta 2024 býva spolu s maloletými deťmi v prenajatom trojizbovom byte, za ktorý uhrádza nájomné 490 Eur mesačne, elektrinu 25 Eur a internet 17 Eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil mesačné výdavky na maloletú A. najmenej vo výške 439,64 Eur a na maloletú C. vo výške 323,38 Eur. Za dôvodné považoval aj zvýšené náklady matky na bývanie, keďže nájomné vo výške 490 Eur mesačne nepovažoval vzhľadom na miestne pomery za neprimerané a neprisvedčil tvrdeniu otca, že matka si mohla zabezpečiť lacnejšie bývanie. 4. Pokiaľ ide o pomery otca, okresný súd zistil, že od posledného rozhodovania uzavrel manželstvo a vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v stavebníctve. Nestotožnil sa s jeho tvrdením, že dosahuje čistý mesačný príjem do 800 Eur, ale na základe predložených faktúr, príjmových pokladničných dokladov a zmluvy o dielo ustálil jeho priemerný čistý mesačný príjem po odpočítaní odvodov vo výške 2.067,75 Eur. Pri posudzovaní jeho výdavkov vychádzal len z výdavkov, ktoré považoval za preukázané a nevyhnutné, pričom ich vyčíslil približne na 544 Eur mesačne. 5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd návrhu matky čiastočne vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 110 Eur na 270 Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 90 Eur na 230 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Pri určení výživného prihliadol na zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí, ich vek, príjmové a majetkové pomery rodičov, ako aj na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti v plnom rozsahu, zatiaľ čo otec sa s nimi stretáva len sporadicky a nad rámec určeného výživného prispieval len výnimočne. Zároveň poukázal na to, že životná úroveň otca je vyššia ako životná úroveň maloletých detí a určené výživné zodpovedá aj metodike odporúčaného „tabuľkového výživného“. Keďže okresný súd zvýšil výživné s účinnosťou od 04.11.2024, vzniklo otcovi zameškané výživné na maloletú A. vo výške 1.253 Eur a na maloletú C. vo výške 1.096,99 Eur, ktoré mu uložil zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

6. Proti výrokom I., Ia., Ib. a Ic. rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a . Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by od posledného rozhodnutia došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v rozsahu určenom okresným súdom. Povinnosťou okresného súdu bolo najskôr ustáliť, či vôbec došlo k zmene pomerov a následne, či ide o zmenu podstatnú oproti pomerom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodovania. Namietal tiež, že okresný súd nestanovil konkrétnu výšku priemerných mesačných nákladov na maloletú C. a maloletú A. a neurčil mieru, ktorou sa má na týchto nákladoch podieľať každý z rodičov. Ďalej otec v odvolaní namietal, že okresný súd nedostatočne zisťoval pomery na strane matky. Matka žije so svojím priateľom, ktorý v pravidelných intervaloch žije s matkou a maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, a preto sa má podieľať na nákladoch na nájomné, stravu, energie a ďalších výdavkoch domácnosti. Výpočty matky preto považoval za účelovo nadhodnotené, keďže matka podľa neho neuviedla svojho partnera ani rozsah jeho podieľania sa na chode domácnosti. Partner matky podniká ako živnostník v Českej republike, pričom otec okresnému súdu vytýkal, že napriek podrobnému skúmaniu jeho majetkových pomerov, jeho manželky a jej rodiny rovnakým spôsobom neskúmal majetkové pomery matky a jej partnera.

7. Otec v odvolaní nesúhlasil ani so závermi okresného súdu týkajúcimi sa nákladov matky na bývanie. Matka mala možnosť uchádzať sa o lacnejšie nájomné bývanie poskytované obcou F., namiesto toho si prenajala byt s výmerou 70 m2 za nájomné 490 Eur mesačne. Za nepreskúmateľnú považoval argumentáciu okresného súdu, ktorý pri akceptovaní tohto výdavku poukázal aj na to, že matka na rozdiel od otca nemá možnosť užívať priestory rodinného domu s výmerou 110 m2. Spolu s manželkou nie sú schopní zabezpečiť si ani nájomné bývanie a jedno podlažie rodinného domu rodičov jeho manželky obývajú iba dočasne z dôvodu dobrých rodinných vzťahov a nedostatku finančných prostriedkov, pričom sa primerane podieľajú na nákladoch spojených s bývaním. Takéto bývanie nemožno považovať za nepeňažné plnenie alebo benefit odôvodňujúci zvýšenie životnej úrovne jeho maloletých detí. Poukázal

na nájomnú zmluvu matky zo dňa 25.06.2024, podľa ktorej bol nájom dohodnutý na dobu určitú od 01.07.2024 do 30.06.2025 s možnosťou predĺženia len písomným dodatkom. Keďže matka takýto dodatok nepredložila, tvrdil, že ku dňu podania odvolania nájomný vzťah netrvá, a preto už neexistuje ani výdavok matky na nájomné vo výške 490 Eur mesačne a zároveň byť mal byť vrátený depozit vo výške 1.500 Eur.

8. Otec namietal aj spôsob, akým okresný súd ustálil jeho príjem. Zo svojho zárobku dokáže uspokojovať len svoje základné potreby a základné potreby svojej rodiny, nechodí na dovolenky ani výlety a nezakupuje si veci, ktoré nevyhnutne nepotrebuje. Nemá vodičské oprávnenie, čo ho znevýhodňuje pri získavaní a realizovaní pracovných zákaziek, a donedávna mal elektronický náramok, ktorý ho obmedzoval pri pracovnej činnosti. Okresný súd nesprávne vyhodnotil ním predložené dôkazy o príjme, keď príjmy z vystavených faktúr paušalizoval a na ich základe ustálil jeho príjem za obdobie šiestich mesiacov. Svoj príjem aj výdavky riadne zdokladoval a z jeho skutočného príjmu nie je možné platiť výživné určené okresným súdom, ktoré by podľa neho predstavovalo viac ako 50 % jeho príjmu. Uviedol tiež, že hoci je spoločníkom obchodnej spoločnosti J. s. r. o., z tejto spoločnosti mu neplynú žiadne príjmy. Otec poukázal aj na to, že od posledného rozhodovania došlo k zvýšeniu príjmu a celkovej životnej úrovne matky, pričom okresný súd podľa neho túto skutočnosť nedostatočne zohľadnil. Matka nepreukázala všetky ňou tvrdené výdavky a okresný súd sa nezaoberal ani tým, že okrem deklarovaného príjmu má mať tzv. bočný príjem z akcií vo výške niekoľko sto Eur. Poukázal tiež na príspevok zdravotnej poisťovne vo výške 70 Eur na okuliarový rám a/alebo okuliarové šošovky pre maloletú C., ktorý podľa neho matka neuviedla, pričom v prípade maloletej A. o obdobný príspevok ani nepožiadala. Zdôraznil, že ani určenie výživného na spotrebné náklady maloletého dieťaťa nie je bezhraničné a nemožno priznať výživné vo výške presahujúcej preukázané náklady na dieťa, ak to zároveň neumožňujú pomery povinného rodiča. Dodal, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, avšak určené výživné nemá byť pre neho likvidačné. Po výkone trestu odňatia slobody sa snaží zaradiť do spoločnosti, uzavrel manželstvo, pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a svoj príjem zdokladoval faktúrami. Za primerané svojim schopnostiam a možnostiam považoval výživné na maloletú A. vo výške 160 Eur mesačne a na maloletú C. vo výške 140 Eur mesačne. Zameškané výživné navrhol splácať v mesačných splátkach po 20 Eur na každé z maloletých detí. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., Ia., Ib. a Ic. zrušil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s jeho argumentáciou v celom rozsahu nesúhlasila a napadnutý rozsudok považovala za vecne správny a spravodlivý. Uviedla, že okresný súd v odôvodnení dostatočne opísal podstatné skutkové tvrdenia účastníkov a vykonané dôkazy, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a aké právne ustanovenia aplikoval. Otec napriek formálnemu označeniu viacerých odvolacích dôvodov nekonkretizoval, ktoré procesné podmienky neboli splnené, v čom mala spočívať iná vada konania, ktoré konkrétne skutkové zistenia okresného súdu považuje za nesprávne ani ktorú právnu normu mal okresný súd nesprávne aplikovať. Jeho námietky preto zostali prevažne vo všeobecnej rovine nesúhlasu s rozhodnutím. K tvrdeniu otca, že žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorý sa má podieľať na nákladoch domácnosti, uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Jej priateľ s ňou v spoločnej domácnosti nežije, iba ju príležitostne navštevuje, keďže pracuje v Nemecku a býva v Českej republike, čo preukazovala potvrdením obce J.. Naopak poukázala na to, že otec žije v domácnosti so svojou manželkou a jej rodičmi, ktorí sa podieľajú na chode domácnosti a podľa tvrdení samotného otca ho aj finančne podporujú. Za okolnosť svedčiacu o reálnych finančných možnostiach otca považovala aj to, že od vykonateľnosti napadnutého rozsudku určené výživné riadne uhrádza.

10. Matka ďalej poukázala na majetkové pomery otca, ktorý nadobudol 20 % obchodný podiel v spoločnosti J. s. r. o. za sumu 1.000 Eur, pričom podľa účtovnej závierky za rok 2024 mala táto spoločnosť majetok v hodnote viac ako 40.000 Eur. Na spoločnosť sú registrované aj motorové vozidlá, ktoré otec pravidelne používa. Mala za to, že ide o účelovú registráciu vozidiel na obchodnú spoločnosť, aby formálne nevstupovali do majetku otca, hoci ich fakticky využíva. K otcom tvrdenému nízkemu príjmu uviedla, že otec je podľa výpovede jeho svokry pracovitý, šikovný a schopný a má reálne možnosti dosahovať vyšší príjem. Ako podnikateľ môže vykonávať činnosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, pričom v oblastiach zodpovedajúcich jeho živnostenskému oprávneniu existujú pracovné ponuky s odmenou približne 4.000 až 5.000 Eur mesačne. Na preukázanie uvedeného predložila pracovné ponuky z internetového portálu H..

11. Pokiaľ otec poukazoval na to, že nemá vodičské oprávnenie a stratil pracovné možnosti a kontakty, matka namietala, že tento stav si spôsobil vlastným protispoločenským konaním. Viaceré pracovné ponuky zodpovedajúce jeho možnostiam vodičské oprávnenie nevyžadujú. Pri určovaní výživného treba vychádzať nielen zo skutočne dosahovaného príjmu rodiča, ale z jeho schopností, možností a majetkových pomerov, pričom otec má podľa nej vzhľadom na svoje pracovné skúsenosti, schopnosti a podnikateľské oprávnenia predpoklady dosahovať vyšší príjem a svoje pomery je povinný usporiadať tak, aby bol schopný zabezpečovať odôvodnené potreby maloletých detí. Na podporu svojej argumentácie poukazovala aj na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, Ústavného súdu SR, Krajského súdu v Bratislave a R 5/1969.

12. Matka ďalej vo vyjadrení uviedla, že aj ona vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie potrieb maloletých detí, keď popri svojom zamestnaní brigádne pracuje ako čašníčka na svadbách a zároveň sama zabezpečuje starostlivosť o domácnosť a dve maloleté dcéry. K tvrdeniu otca, že žije skromne a nechodí na dovolenky, uviedla, že ani ona na dovolenky nechodí a napriek záujmu dopriať maloletým deťom aspoň krátky výlet jej na to vzhľadom na prácu, brigádu, starostlivosť o domácnosť a maloleté deti nezostáva čas ani dostatok finančných prostriedkov. K námietkam otca proti presťahovaniu do väčšieho bytu matka uviedla, že k presťahovaniu pristúpila výlučne v záujme maloletých detí. Pôvodný byt mal obytnú plochu iba 23 m2, zatiaľ čo nový byt podľa nej zodpovedá potrebám maloletých detí, poskytuje im primerané a bezpečné bývanie a spĺňa moderné štandardy. Uviedla, že bývanie v predmetnom byte má zabezpečené aj po 30.06.2025.

13. Matka nesúhlasila ani s námietkou otca, podľa ktorej okresný súd neurčil konkrétnu výšku priemerných nákladov maloletých detí a mieru, ktorou sa majú rodičia na ich úhrade podieľať. Okresný súd výšku nákladov ustálil, jednotlivé náklady rozobral na pojednávaní a po posúdení schopností a možností oboch rodičov určil rozsah vyživovacej povinnosti otca. Rovnako odmietla námietku nesprávneho ustálenia príjmu otca s tým, že okresný súd nevychádzal iba z faktúr za šesťmesačné obdobie vo výške 13.500 Eur, ale aj z vyjadrení otca a ďalších údajov získaných v konaní. K námietke nepreukázania jej výdavkov uviedla, že všetky svoje výdavky riadne doložila. Napriek otcom deklarovanému záujmu tráviť s maloletými deťmi viac času strávili maloleté počas letných prázdnin u otca iba jeden týždeň z celkových ôsmich týždňov. Starostlivosť počas zostávajúceho obdobia zabezpečovala ona tak, že bola počas dvoch týždňov nútená čerpať OČR z dôvodu zatvorenia predškolských zariadení. Zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila v tom, aby maloleté deti u neho zostali dlhšie. Za nesprávnu považovala aj námietku otca, že od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Pôvodné výživné bolo určené v čase, keď ani jedna z maloletých nenavštevovala základnú školu, pričom v súčasnosti už základnú školu navštevujú obe maloleté dcéry, keď od septembra 2025 nastúpila do základnej školy v F. aj mladšia C.. Náklady na C. sú preto v súčasnosti minimálne rovnaké ako náklady na staršiu A.. Obe maloleté potrebujú učebnice, zošity, školské pomôcky, prezuvky, oblečenie a ďalšie veci súvisiace so školskou dochádzkou. Matka uviedla poplatok za školský klub vo výške 15 Eur mesačne na C. a 20 Eur mesačne na A., školské obedy vo výške 10 Eur mesačne na každú maloletú a náklady na stravu približne 180 až 190 Eur mesačne na každé dieťa. Len náklady na stravu oboch maloletých podľa nej predstavujú približne 400 Eur mesačne. Obom maloletým zakúpila nové okuliare v celkovej sume 340 Eur, pričom z poisťovne jej má byť uhradený príspevok 70 Eur na okuliare. Mala tiež záujem zabezpečiť maloletým riadne poistenie a sporenie, v súčasnosti sú maloleté iba pripoistené pri nej za 10 Eur mesačne za obe deti. Z dôvodu svojich finančných možností si podľa vlastného vyjadrenia kvalitnejšie poistenie nemôže dovoliť, preto navrhla uložiť otcovi podľa povinnosť prispievať na tvorbu úspor vo výške 25 Eur mesačne pre každú maloletú. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil otcovi výživné vo výške 380 Eur mesačne na maloletú A. a 380 Eur mesačne na maloletú C. a zároveň mu uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor každej z maloletých vo výške 25 Eur mesačne. Pokiaľ ide o zameškané výživné za obdobie od 04.11.2024 do 25.06.2025, navrhla ponechať sumu 1.253 Eur na maloletú A. a 1.096,99 Eur na maloletú C., splatnú do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, a zároveň žiadala rozhodnúť o zameškanom výživnom vzniknutom následne. Napokon sa domáhala priznania náhrady trov odvolacieho konania voči otcovi v rozsahu 100 %.

14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podaniu matky k odvolaniu otca uviedol, že nemá nové dôkazy ani návrhy na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

15. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich odvolacích námietkach a spochybnil matkou uvádzanú výšku výdavkov na maloleté deti. Poukázal na to, že matka uviedla nájomné vo výške 490 Eur mesačne, poistné na deti 10 Eur mesačne a výdavky na stravu matky a maloletých detí spolu 600 Eur mesačne, ďalej na maloletú A. školský obed 10 Eur mesačne, zálohu na stravu 30 Eur na tri mesiace a školský klub 20 Eur mesačne a na maloletú C. školský obed 10 Eur mesačne, zálohu na stravu 30 Eur na tri mesiace a školský klub 15 Eur mesačne. Namietal, že výpisy z účtov predložené matkou nepreukazujú skutočné výdavky maloletých detí, keďže podľa neho nie je zrejmé, či ide o výdavky určené práve pre maloleté deti. Namietal aj tvrdenia matky týkajúce sa vecí, ktoré maloletým deťom zakupuje počas ich pobytu u neho. Poukázal na rozpor medzi tvrdením matky, že maloleté deti si domov priniesli len veľmi málo oblečenia a ostatné veci zostali u neho, a jej následným tvrdením, že im zakúpil tenisky, ktoré si priniesli domov. Uvedené korešpondovalo aj s výpoveďou jeho svokry, podľa ktorej zostala v ich domácnosti približne jedna desatina zakúpeného oblečenia a ostatné veci si maloleté odniesli domov.

16. Vo vzťahu k partnerovi matky otec zotrval na tvrdení, že sa má podieľať na nákladoch domácnosti. Poukázal na vyjadrenie matky, podľa ktorého ju partner navštevuje raz za dva až tri mesiace na dobu jedného až dvoch týždňov, z čoho vyplýva, že sa musí aspoň čiastočne podieľať na chode a výdavkoch domácnosti, pričom okresný súd sa touto skutočnosťou nezaoberal. Pokiaľ matka poukazovala na to, že on žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a jej rodičmi, dodal, že výdavky domácnosti sú medzi jej členov rozdelené a pravidelne na ne prispieva aj on. Rodičia jeho manželky síce nepovažujú za primerané uzatvárať s vlastnou dcérou nájomnú zmluvu, avšak v prípade potreby sú pripravení takúto zmluvu uzatvoriť. Nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho riadne platenie výživného preukazuje dostatok finančných prostriedkov, keďže ako samostatne zárobkovo činná osoba nemá pravidelný príjem a faktúry sú mu spravidla uhrádzané až po dokončení a odovzdaní zákazky.

17. Otec reagoval aj na tvrdenia matky týkajúce sa jeho 20 % obchodného podielu v spoločnosti J. s. r. o. Uviedol, že sumu 1.000 Eur za obchodný podiel neuhradil on, ale jeho svokra ako konateľka spoločnosti. On a jeho manželka sú v spoločnosti zapísaní ako spoločníci z dôvodu zabezpečenia pracovného miesta, on sa však činnosťou spoločnosti nezaoberá, keďže podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba, a z obchodného podielu nemá žiadny finančný príjem. Motorové vozidlá, na ktoré poukazovala matka, nie sú v jeho vlastníctve, ale spoločnosti J. s. r. o. Využíva ich na dopravu do práce iba prostredníctvom svokry alebo manželky, ktoré ho vozia, keďže sám nemá vodičské oprávnenie. Poukázal tiež na rozhodnutie spoločnosti jedno z vozidiel odpredať.

18. K argumentácii matky, podľa ktorej by mohol dosahovať vyšší príjem prácou v zahraničí, uviedol, že práca v zahraničí bola jedným z hlavných dôvodov rozpadu vzťahu rodičov, pretože počas spoločného spolužitia trávil doma menej ako polovicu víkendov v roku. Nesúhlasil preto s názorom, že by mal za účelom dosahovania vyššieho príjmu opätovne vycestovať za prácou do zahraničia, keďže takýto spôsob života by mu neumožňoval sledovať vyrastanie svojich detí. V súčasnosti býva v K. L., kde má vytvorené pracovné zázemie a nachádza sa tam väčšina jeho pracovných ponúk. Robí všetko pre zabezpečenie príjmu, prijíma každú zákazku, pričom niektoré zákazky vykonáva aj tri mesiace a odmenu dostane až po ich dokončení. Pokiaľ chce matka zabezpečiť maloletým deťom vyššiu životnú úroveň, mala by sa aj ona usilovať o lepšie platenú prácu, doplniť si vzdelanie alebo pracovať v zahraničí, napríklad ako chyžná alebo čašníčka v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku, pretože by sa mali obaja rodičia podieľať na vyživovacej povinnosti k maloletým deťom rovnakým dielom.

19. Otec napokon reagoval na tvrdenie matky, že popri práci, brigáde a starostlivosti o domácnosť nemá čas ani finančné prostriedky na výlety s maloletými deťmi. Matka často trávi voľný čas mimo domácnosti spoločenskými aktivitami a maloleté deti ponecháva v starostlivosti členov svojej rodiny vrátane svojich rodičov. Vyjadril obavy o zdravý psychický a sociálny vývin maloletých detí, pričom poukazoval na údajné problémy starej matky zo strany matky s požívaním alkoholických nápojov a jej pobyty v protialkoholických liečebniach, ako aj na dlhodobo konfliktné vzťahy matky s jej otcom, ktoré mali byť v minulosti predmetom zásahu Policajného zboru Slovenskej republiky. Uviedol, že z uvedených dôvodov zvažuje podanie návrhu na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti s tým, že matka by bola povinná prispievať na ich výživu sumou 150 Eur mesačne na každé dieťa. Poukázal na svoje manželstvo a vhodné bytové, sociálne a výchovné podmienky vo svojej domácnosti, ktoré podľa neho potvrdila aj návšteva kolíznych pracovníčok, ako aj na pedagogické vzdelanie svojej manželky a svokry.

20. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podaniu matky k odvolaniu otca uviedol, že nemá nové dôkazy ani návrhy na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 21. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojom nesúhlase s argumentáciou otca, ktorú považovala vo viacerých častiach za nepravdivú, nepresnú, nepodloženú a účelovú. K námietke otca, že výpisy z účtu nepreukazujú skutočné výdavky na maloleté deti, uviedla, že ich predložila na preukázanie pravidelne vynakladaných nákladov na maloleté deti a domácnosť, v ktorej maloleté žijú, pričom otec nekonkretizoval, ktoré jednotlivé položky považuje za nesúvisiace s maloletými deťmi. Odmietla tiež tvrdenie otca, že zavádzala súd ohľadom oblečenia zakúpeného maloletým deťom počas pobytu v jeho domácnosti. Uviedla, že počas letných prázdnin zabalila maloletým plný kufor oblečenia, ktoré sa jej po návrate maloletých detí vrátilo špinavé.

22. Vo vzťahu k svojmu priateľovi matka opätovne uviedla, že s ňou nežije v spoločnej domácnosti, nepodieľa sa na úhrade bežných nákladov domácnosti ani na nákladoch maloletých detí a všetky tieto výdavky uhrádza sama. K finančným pomerom otca namietala, že otec doposiaľ nepreukázal svoje tvrdenia o podieľaní sa na nákladoch domácnosti v rodinnom dome rodičov svojej manželky. Pokiaľ tvrdil, že ako podnikateľ nemá pravidelný príjem, podľa jej vedomostí realizoval aj menšie zákazky, napríklad rekonštrukcie kúpeľní, pri ktorých sa odmena pohybovala približne od 1.500 Eur do 2.000 Eur za zákazku trvajúcu približne jeden týždeň, čo podľa nej spochybňuje tvrdenia otca o jeho trvalo nepriaznivej finančnej situácii. Poukázala na to, že prevod obchodného podielu otca bol podľa zápisnice z valného zhromaždenia odplatný, pričom podľa vyjadrenia svokry otca mala odplata predstavovať 1.000 Eur. Namietala, že ak otec tvrdí nepriaznivú finančnú situáciu, nie je zrejmé, prečo obchodný podiel nepreviedol za trhových podmienok. Rovnako uviedla, že otec mal zákonný nárok na vyplatenie zisku spoločnosti a jeho vyplatenia sa mohol domáhať. Poukázala aj na motorové vozidlá Volkswagen Golf a dodávku, ktoré mal otec v minulosti vlastniť a následne previesť na spoločnosť J. s. r. o., ako aj na jeho pracovné vybavenie v hodnote niekoľkých tisíc Eur. Z vyjadrenia samotného otca zároveň vyplýva, že má naďalej k dispozícii viacero motorových vozidiel, ktoré môže využívať pri svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené majetkové prevody sa preto javia ako účelové, vykonané s cieľom navodiť v konaní dojem zhoršenej finančnej situácie otca.

23. K pracovným možnostiam rodičov matka uviedla, že pokiaľ otec dlhodobo argumentuje nízkymi príjmami, je potrebné posudzovať aj jeho reálne pracovné možnosti a schopnosť zabezpečiť si vyšší príjem. Nesúhlasila s jeho tvrdením, že práca v zahraničí bola jedným z hlavných dôvodov rozpadu ich partnerského vzťahu. Zásadnou príčinou rozpadu ich vzťahu bolo správanie otca súvisiace so závislosťou od omamných látok, ich distribúciou a vedením dvojitého života. K tvrdeniu otca, že aj ona môže vycestovať za prácou do zahraničia, uviedla, že sama zabezpečuje každodennú starostlivosť o maloleté deti, ich výchovu a vzdelávanie, pričom pracovný čas má po dohode so zamestnávateľom nastavený iba na ranné zmeny tak, aby mohla maloleté deti ráno odviesť do školy a popoludní ich vyzdvihnúť. Z tohto dôvodu podľa nej nemôže vycestovať za prácou do zahraničia bez ohrozenia riadnej starostlivosti o maloleté deti. Odmietla aj tvrdenia otca o zanedbávaní starostlivosti o maloleté deti. Uviedla, že deťom zabezpečuje stabilné prostredie, venuje im svoj voľný čas a maloleté deti riadne prospievajú. Výlety podľa svojho vyjadrenia absolvuje len výnimočne a vždy spolu s maloletými deťmi, pričom ako príklad uviedla výlet do Tatier uhradený jej zamestnávateľom ako sociálny benefit. Odmietla tiež tvrdenia otca o problémoch svojej matky s alkoholom a jej opakovaných pobytoch v protialkoholických liečebniach. Jej matka absolvovala protialkoholickú liečbu iba raz, približne pred ôsmimi rokmi, ešte pred narodením maloletých detí, v súvislosti so zdravotnými a psychickými ťažkosťami. Pokiaľ ide o vzťah matky s jej otcom, pripustila, že v minulosti medzi nimi existovali nezhody, avšak po odsúdení otca maloletých detí jej otec významne supluje jeho úlohu a podieľa sa na zabezpečovaní potrieb maloletých detí a stabilného prostredia.

24. K otcom deklarovanej úvahe o podaní návrhu na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti uviedla, že takéto riešenie nie je v najlepšom záujme maloletých detí, keďže otec a jeho manželka podľa nej nejavia o maloleté deti stabilný a pravidelný záujem. Poukázala na to, že mladšej C. otec počas letných prázdnin sľúbil oslavu narodenín, ktorá sa napokon neuskutočnila, a od letných prázdnin, počas ktorých boli maloleté deti u otca približne jeden týždeň, ich otec navštívil iba raz v septembri približne na pol hodinu, pričom prišiel v stave naznačujúcom požitie alkoholu. Ďalej uviedla, že počas výkonu trestu odňatia slobody otec kontaktoval maloleté deti listom len približne raz za štyri mesiace a ani po prepustení z výkonu trestu nie je jeho kontakt s maloletými pravidelný. Navrhla preto,

aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie v mieste jej bydliska za účelom zistenia bytových podmienok, úrovne jej starostlivosti o maloleté deti, ich vzťahu k matke a stability prostredia, v ktorom žijú.

25. Otec podaním oznámil, že už nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti J. s. r. o., ktorej jediným spoločníkom je M. B.. Na preukázanie uvedeného predložil výpis z obchodného registra Okresného súdu Trnava zo dňa 20.11.2025. 26. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) potvrdil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa , keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení , správne a zákonne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v , tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. 28. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. 29. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ktorému okresný súd čiastočne vyhovel a zvýšil výživné na maloletú A. zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 270 Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 230 Eur mesačne, počnúc dňom 04.11.2024. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom vzniknutom za obdobie od 04.11.2024 do vyhlásenia rozsudku. Otec v odvolaní namietal predovšetkým neexistenciu podstatnej zmeny pomerov od posledného rozhodovania o výživnom, nesprávne ustálenie odôvodnených potrieb maloletých detí, nedostatočné zohľadnenie príjmových, výdavkových a majetkových pomerov matky,

nesprávne ustálenie jeho zárobkových možností a schopností, ako aj neprimeranosť určenej výšky výživného. Namietal tiež spôsob rozhodnutia o zameškanom výživnom. 30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj skutočností uvádzaných účastníkmi v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolacie námietky otca nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o existencii podstatnej zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Odvolací súd považoval skutkový stav zistený súdom prvej inštancie v rozsahu rozhodujúcom pre posúdenie vyživovacej povinnosti za dostatočný a jeho skutkové závery za zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. 31. Základným predpokladom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom je podľa zmena pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, ktoré boli rozhodujúce pri predchádzajúcej úprave výživného, s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania. Nejde pritom o akúkoľvek zmenu, ale o zmenu podstatnú, ktorá sa významnejším spôsobom prejavila v odôvodnených potrebách oprávneného alebo v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného, prípadne v pomeroch druhého rodiča. V posudzovanej veci bola takáto zmena pomerov nepochybne preukázaná. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -57 zo dňa 04.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -98 zo dňa 29.09.2022, teda viac ako dva roky pred podaním návrhu matky. Maloleté deti boli v tom čase vo veku 4 a 3 rokov a obe navštevovali materskú školu. Od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov nielen na strane maloletých detí v súvislosti s ich vyšším vekom a nástupom maloletej C. do prvého ročníka základnej školy, ale aj na strane oboch rodičov, predovšetkým v ich príjmových pomeroch. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú námietku otca, že nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného.

32. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca, že súd prvej inštancie neustálil konkrétnu výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, v dôsledku čoho podľa neho nebolo možné posúdiť existenciu podstatnej zmeny pomerov ani primeranosť určenej výšky výživného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvej inštancie pri porovnaní pomerov vychádzal zo zistenia, že v čase predchádzajúceho rozhodovania predstavovali preukázané výdavky približne 224,67 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa, zatiaľ čo v čase aktuálneho rozhodovania ustálil výdavky na maloletú A. minimálne vo výške 439,64 Eur mesačne a na maloletú C. vo výške 323,38 Eur mesačne. Už z uvedeného porovnania je zrejmý nárast odôvodnených potrieb oboch maloletých detí oproti pomerom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodovania. Tento nárast súvisí nielen s ich vyšším vekom a v prípade maloletej C. aj s nástupom do prvého ročníka základnej školy, ale tiež so zvýšenými nákladmi na stravu a bývanie. Tvrdenie otca, že súd prvej inštancie konkrétnu výšku nákladov maloletých detí neustálil, preto nemá oporu v obsahu napadnutého rozsudku. 33. Výživné pritom nemožno určovať iba mechanickým súčtom jednotlivých výdavkov preukázaných pokladničnými alebo inými účtovnými dokladmi. Odôvodnené potreby dieťaťa zahŕňajú všetky náklady potrebné na zabezpečenie jeho výživy v širšom zmysle, teda nielen stravu, oblečenie a bývanie, ale podľa konkrétnych okolností aj náklady spojené so vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, hygienou, kultúrnym, športovým a spoločenským rozvojom dieťaťa. Ich rozsah je zároveň determinovaný životnou úrovňou rodičov, na ktorej má dieťa podľa právo podieľať sa. Preto nebolo nevyhnutné, aby matka každú jednotlivú bežnú položku spotreby maloletých detí preukazovala osobitným účtovným dokladom. 34. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami otca proti zohľadneniu nákladov matky na bývanie. Maloleté deti bývajú spolu s matkou, ktorá zabezpečuje ich každodennú osobnú starostlivosť, a primeraná časť nákladov na bývanie preto nepochybne patrí medzi ich odôvodnené potreby. Samotná skutočnosť, že matka sa presťahovala z lacnejšieho bývania do trojizbového bytu s nájomným vo výške 490 Eur mesačne, neznamená, že ide o neprimeraný alebo neúčelný výdavok. Pri posudzovaní primeranosti nákladov na bývanie nemožno vychádzať výlučne z ich výšky, ale je potrebné prihliadať aj na počet osôb v domácnosti a potrebu zabezpečiť maloletým deťom primerané bytové podmienky. Odvolací súd preto nezistil dôvod korigovať záver súdu prvej inštancie, ktorý pomernú časť nákladov na bývanie zahrnul medzi odôvodnené potreby maloletých detí. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že nájomná zmluva matky bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2025 a z uvedeného vyvodzoval, že po tomto dátume matke zanikol výdavok na nájomné vo výške 490 Eur mesačne, samotná skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2025, bez ďalšieho nepreukazuje, že po tomto dátume matke zanikli náklady spojené so zabezpečením bývania pre seba a maloleté deti. Uvedená

námietka preto nebola spôsobilá spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o zohľadnení primeranej časti nákladov na bývanie pri posudzovaní odôvodnených potrieb maloletých detí. 35. Za dôvodnú odvolací súd nepovažoval ani námietku, že okresný súd nedostatočne zisťoval pomery matky. Z vykonaného dokazovania bol zistený jej príjem zo zamestnania, výdavky na domácnosť a maloleté deti, ako aj rozsah osobnej starostlivosti, ktorú maloletým deťom poskytuje. Pri porovnávaní podielu oboch rodičov na plnení vyživovacej povinnosti nemožno navyše opomenúť, že matka svoju vyživovaciu povinnosť neplní iba finančne, ale v podstatnom rozsahu aj každodennou osobnou starostlivosťou o maloleté deti a zabezpečovaním ich domácnosti, výchovy a potrieb. Pokiaľ otec namietal, že s matkou žije v spoločnej domácnosti jej partner, ktorý by sa mal podieľať na úhrade nákladov domácnosti, odvolací súd ani túto námietku nepovažoval za spôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Otec svoje tvrdenie odvodzoval predovšetkým zo skutočnosti, že partner matku pravidelne navštevuje, pričom matka existenciu spoločnej domácnosti, ako aj jeho podieľanie sa na jej nákladoch poprela. Samotné návštevy partnera matky však bez ďalšieho nepreukazujú existenciu spoločnej domácnosti ani jeho pravidelné podieľanie sa na nákladoch spojených s bývaním matky a maloletých detí. Za tohto stavu nebolo pre posúdenie vyživovacej povinnosti otca potrebné uvedenú spornú otázku ďalej skutkovo rozvíjať, keďže rozhodujúce pomery matky, vrátane jej príjmu, nákladov na bývanie a rozsahu osobnej starostlivosti o maloleté deti, boli súdom prvej inštancie zistené v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie. 36. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri ich posudzovaní nebolo možné vychádzať iba z otcom deklarovaného čistého mesačného príjmu do 800 Eur. Otec vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v stavebníctve a súd prvej inštancie jeho príjmové možnosti posudzoval na základe ním predložených faktúr a príjmových pokladničných dokladov, z ktorých vyplynulo, že za sledované obdobie vyúčtoval celkom 13.050 Eur. Po zohľadnení platených odvodov súd prvej inštancie ustálil jeho priemerný čistý mesačný príjem na 2.067,75 Eur. Tento záver nevychádzal z hypotetickej možnosti otca dosahovať určitý príjem, ale z konkrétnych údajov o jeho skutočne vykonávanej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom závere nemení nič ani argumentácia otca, že jeho príjmy ako samostatne zárobkovo činnej osoby nie sú pravidelné a odmena za niektoré zákazky je splatná až po ich dokončení. Nepravidelnosť príjmov podnikateľa sama osebe neznamená, že jeho zárobkové pomery treba posudzovať iba podľa príjmu dosiahnutého v jednotlivom mesiaci. Práve pri takomto spôsobe zárobkovej činnosti je namieste vychádzať z príjmov dosahovaných za primerane dlhšie obdobie, ktoré objektívnejšie vypovedajú o jeho reálnych zárobkových možnostiach. 37. Pokiaľ otec v priebehu odvolacieho konania poukázal na skutočnosť, že už nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti J. s. r. o., uvedené tvrdenie nebolo potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu ďalej skutkovo rozvíjať, keďže súd prvej inštancie pri ustálení zárobkových možností otca nevychádzal z príjmov plynúcich mu z účasti v uvedenej obchodnej spoločnosti, ale predovšetkým z príjmov dosahovaných z jeho samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré posudzoval na základe otcom predložených faktúr a príjmových pokladničných dokladov. Pre posúdenie správnosti týchto záverov súdu prvej inštancie preto nebolo potrebné bližšie sa zaoberať ani okolnosťami, za ktorých došlo k zmene v osobe spoločníka uvedenej obchodnej spoločnosti, ani vzájomne rozpornými tvrdeniami rodičov týkajúcimi sa dôvodov prevodu obchodného podielu. 38. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu otca jeho nákladmi na domácnosť, v ktorej žije so svojou manželkou a jej rodičmi. Výživné má podľa prednosť pred inými výdavkami rodiča a pri skúmaní jeho schopností, možností a majetkových pomerov nemožno prihliadať na také výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zároveň je potrebné prihliadať na skutočnosť, že náklady spoločnej domácnosti, v ktorej žije viacero dospelých osôb, nemožno v plnom rozsahu pripísať otcovi. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval iba jeho primeraný podiel na týchto výdavkoch. Rovnako skutočnosť, že otec nemá vodičské oprávnenie, sama osebe neodôvodňuje záver o znížení jeho schopnosti plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom napadnutým rozsudkom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek tejto okolnosti otec samostatnú zárobkovú činnosť reálne vykonáva a dosahuje z nej príjem. Pre rozhodnutie preto nebolo podstatné hypoteticky posudzovať, aký príjem by mohol dosahovať pri práci v zahraničí, keď jeho schopnosti a možnosti bolo možné dostatočne posúdiť už na základe jeho skutočne vykonávanej zárobkovej činnosti. 39. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol nielen na príjem otca a odôvodnené potreby maloletých detí, ale aj na rozsah osobnej starostlivosti každého z rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, zatiaľ čo kontakt otca s deťmi je podstatne menšieho rozsahu. Príležitostné nákupy oblečenia, obuvi, úhrada výletov alebo zabezpečenie potrieb detí počas ich pobytu u otca sú prejavom plnenia

rodičovských povinností, nemožno ich však bez ďalšieho považovať za náhradu pravidelnej vyživovacej povinnosti určenej súdom. Za uvedených okolností odvolací súd nepovažoval výživné vo výške 270 Eur mesačne na maloletú A. a 230 Eur mesačne na maloletú C. za neprimerané schopnostiam a možnostiam otca ani odôvodneným potrebám maloletých detí. Celková suma výživného 500 Eur mesačne pri súdom prvej inštancie ustálenom čistom mesačnom príjme otca 2.067,75 Eur predstavuje približne 24 % jeho príjmu. Ani z tohto pohľadu nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca, že určené výživné predstavuje viac ako polovicu jeho príjmu alebo má voči nemu likvidačný charakter. Súd prvej inštancie pritom správne poukázal aj na odporúčaciu metodiku pre určovanie výživného, ktorú nepoužil ako záväzné pravidlo, ale iba ako pomocné kritérium pri posudzovaní primeranosti výslednej výšky výživného. 40. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania poukazovala na ďalší nárast potrieb maloletých detí a domáhala sa určenia výživného vo výške 380 Eur mesačne na každú maloletú spolu s príspevkom na tvorbu úspor vo výške 25 Eur mesačne pre každú z nich, odvolací súd nepovažoval za potrebné na základe týchto tvrdení ďalej dopĺňať skutkový stav. Pre posúdenie vyživovacej povinnosti otca považoval za dostatočný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý poskytoval spoľahlivý podklad pre záver o primeranosti výživného určeného vo výške 270 Eur mesačne na maloletú A. a 230 Eur mesačne na maloletú C.. Za tejto situácie odvolací súd nezistil dôvod meniť napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k výške bežného výživného ani určiť otcovi povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletých detí. 41. Pokiaľ účastníci v priebehu odvolacieho konania uvádzali ďalšie tvrdenia týkajúce sa kvality osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, rodinných pomerov jej rodičov, údajného požívania alkoholických nápojov starou matkou maloletých detí, ako aj otcom deklarovaného zámeru domáhať sa v budúcnosti zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, odvolací súd nepovažoval za potrebné tieto vzájomne sporné tvrdenia v tomto konaní ďalej skutkovo rozvíjať. Predmetom konania je zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, nie zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nim. V čase rozhodovania odvolacieho súdu zostáva zachovaná existujúca úprava osobnej starostlivosti o maloleté deti, z ktorej bolo potrebné vychádzať aj pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Samotný otcom deklarovaný zámer podať v budúcnosti návrh na zmenu osobnej starostlivosti nemá na existujúcu úpravu rodičovských práv a povinností vplyv. 42. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 43. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu podľa v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v .

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle , aplikujúc ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.