Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-141-2021.pdf
PDF · 109.1 KB
Case nature
Subarea
8CoP/141/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. M. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: MUDr. M. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na Z. ulici č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a Mgr. P. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na F. ulici č. XX zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove na Hlavnej ulici č. 50 v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 19P/5/2018-1145 zo dňa 15.2.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie s tým, že zároveň ruší uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 19P/5/2018-168 zo dňa 10.4.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/242/2020-1083 zo dňa 27.10.2020.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala určiť otcovi výživné na maloletú W. na sumu 600 Eur mesačne, ako aj jej návrh, aby otec bezodkladne vrátil odcudzených 2.900 Eur zo dňa 14.9.2017 z účtu maloletej, zároveň nariadil neodkladné opatrenie ktorým maloletú W. dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky každý párny týždeň kalendárneho roka a v osobnej starostlivosti otca každý nepárny týždeň kalendárneho roka s tým, že odovzdávajúci rodič maloletú odovzdá preberajúcemu rodičovi vždy v nedeľu o 16:00 hod. v mieste bydliska preberajúceho rodiča.
2. Zamietnutie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. W. súd prvej inštancie odôvodnil tým, že podľa § 366 CMP súd môže neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom mal preukázané, že matka je zamestnaná, otec jej na výživu maloletej prispieva sumou 100 Eur, resp. 70 Eur mesačne, pričom matka sama uviedla, že na maloletú má len bežné výdavky zodpovedajúce veku maloletej. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila, že výživa maloletej je akýmkoľvek spôsobom ohrozená. Návrh matky, aby otec vrátil odcudzené peniaze zo dňa 14.9.2017 z účtu maloletej v sume 2.900 Eur bezodkladne, súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že takýto návrh s predmetom konania žiadnym spôsobom nesúvisí, keďže predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej, pri tomto návrhu matka ani len neosvedčila žiaden právny základ na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že ak si chce matka uplatňovať akékoľvek nároky voči otcovi maloletej vzniknuté iným titulom, je potrebné podať samostatný návrh zákonom predpísaným spôsobom civilnou žalobou. Nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, pričom
súd nie je viazaný návrhom účastníkom konania. Zároveň poukázal na to, že prioritným aspektom pre rozhodnutie súdu je záujem maloletého dieťaťa. Aj keď v tomto prípade už boli pomery upravené neodkladným opatrením, vzhľadom na výsledky doterajšieho vykonaného dokazovania, ktorým mal súd prvej inštancie preukázané, že obaja rodičia majú dostatočné rodičovské kompetencie na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa v spojení so situáciou, kedy matka vedome a úmyselne nerešpektuje súdne rozhodnutie, bráni vo výkone kompetencii kolízneho opatrovníka, ktorý je zároveň orgánom sociálnej kurately a svojvoľne obmedzovala styk otca s maloletou, považoval súd prvej inštancie za nevyhnutné zmeniť dočasnú úpravu starostlivosti o maloletú. Zverenie mal. Emmy do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti, aj s ohľadom na aktuálnu celospoločenskú situáciu súvisiacou s mimoriadnou situáciou na území SR, ktorá mimoriadne sťažovala bežný styk nepreferenčných rodičov s maloletými, považoval za najvhodnejšiu formu starostlivosti.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy jej oprávnené pripomienky týkajúce sa kontaktu maloletej s otcom, pričom opakovane informovala súd o neschopnosti otca sa dobre postarať o maloletú. Od otca maloletej ušla v júli 2017 pre jeho absolútne žiadnu finančnú podporu počas obdobia tehotenstva a ani počas materskej či rodičovskej dovolenky a jeho nulový čas strávený s dieťaťom. V septembri 2018 vykradol kompletne maloletej bankový účet, ktorý jej založila ona na účel sporenia. On tieto peniaze nevrátil, použil ich na svoj účel. Počas letných prázdnin 2020, keď bola maloletá v starostlivosti otca 17 dní, táto schudla o 3,5 kg. Vrátil ju s vysokými teplotami a chorú. V decembri 2020 obdržala od otca mail, v ktorom ju žiadal o financie na kozmetickú nezmyselnú operáciu uší maloletej, preto má vážne obavy o zdravý vývin maloletej a bojí sa, že keď mu bude dieťa zverené, nebude sa o ňu vedieť riadne postarať. Poukázala na to, že od roku 2019 bola mal. W. opakovane v rámci rozšíreného styku s otcom. Po návrate prestala komunikovať s dospelými, s rodinnými príslušníkmi, stala sa úzkostná, v spoločnosti dospelých je v objatí s ňou celý čas. Taktiež bola informovaná jej triednou učiteľkou, že W. sa do spoločných aktivít nezapája. Má za to, že dieťa pociťuje krivdu, že ju posiela na dlho od seba a jej prirodzeného prostredia a bojí sa, že maloletá pre vyššie uvedené dôvody nebude spôsobilá nastúpiť do 1. ročníka ZŠ, pritom je veľmi talentovaná, komunikatívna a veľmi šťastná a sebavedomá, navštevovala baletný krúžok. Priložila aj správu z odborného vyšetrenia špecialistky v odbore detská psychiatria MUDr. E. zo dňa 26.2.2021, ktorá taktiež neodporúčala striedavú starostlivosť. Matka poukázala aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že dieťa doporučujú zveriť do starostlivosti matky, pretože ako matka má lepšie predpoklady na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a vytvára pre maloletú stabilné prostredie. Zdôraznila, že otec vôbec nedokáže konštruktívne komunikovať, iba predkladá jednostranné návrhy a nemá záujem o žiadnu formu dohody. Dohody s ním sú nemožné, predstavujú výsostne jeho názor. Akákoľvek minimálna zmena je pre neho neprípustná. Ako negatívum vníma aj fakt, že otec má trvalý pobyt v Prešove, pričom maloletá navštevuje predškolské zariadenie v Košiciach. Má za to, že súd mal prihliadať na vek maloletej, jej citové väzby, prirodzenú väčšiu naviazanosť na matku, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj na názor maloletej. Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom výživného, keďže výživné v sume 70 Eur mesačne, ktoré jej posiela otec je nepostačujúce a takáto suma výživného je podľa jej názoru neprípustná. Preto navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a určil výživné na maloletú.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je nedôvodné a skutočnosti v ňom uvedené sú nepravdivé a hrubo zavádzajúce. Hlavným obsahom odvolania je v podstate útok na jeho osobu v zmysle, že sa nevie postarať o mal. W., pritom jeho rodičovské kompetencie boli posúdené aj znaleckým vyšetrením, bol vyhodnotený úplne pozitívne, bez akýchkoľvek výhrad k jeho osobe. Zdôraznil, že mal. W. nikdy nemala a nemá problém s cestovaním, práve naopak, do Prešova ku nemu sa vždy teší, pretože toto je jej skutočný domov, do ktorého sa narodila, kde vyrastala až do doby, keď ju matka bez jeho súhlasu premiestnila do Košíc. Poukázal na to, že matka s ním nekomunikuje konštruktívne, odpovedá mu negatívne na jeho konkrétne žiadosti o širší rozsah styku alebo umožnenie styku aj počas prázdnin a sviatkov, vysmieva sa mu, uráža ho aj vulgárnymi výrazmi a z kontextu je zrejmé, že mal. W. považuje za svoje výlučné vlastníctvo, o ktorom rozhoduje len ona. Poukázal na to, že nemôže znášať negatívne dôsledky za to, že matka nie je schopná a ochotná s ním normálne a konštruktívne komunikovať, a to dokonca za tých okolností, že on s ňou stále komunikuje slušne, vecne a konštruktívne, keďže mu najviac záleží na blahu mal. W.. Odpovede matky typu, že za sumu 400 Eur mesačne sa s ním začne baviť aj o striedavej osobnej starostlivosti hraničia s vydieraním a svedčia o nedostatočnej výchovnej spôsobilosti matky, ktorá sa snaží získať značný finančný profit z toho, že má mal. W. zverenú vo svojej osobnej starostlivosti. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých sa riešila otázka striedavej
osobnej starostlivosti, v ktorých bolo konštatované, že nemôže byť dôvodom nenariadenia striedavej osobnej starostlivosti to, že matka býva v Košiciach a otec býva v Prešove. Dochádzka dieťaťa do dvoch materských škôl nemôže ohroziť vývin maloletého dieťaťa predovšetkým s poukazom na zameranie materskej školy na socializáciu detí v kolektíve rovesníkov, hru a edukáciu formou hry. Potvrdil, že od nariadenia neodkladného opatrenia o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch matka takúto úpravu rešpektuje, striedavá starostlivosť prebieha úspešne. Uviedol, že mal. W. je spokojnejšia a šťastnejšia, lebo už konečne môže tráviť dostatok času aj s otcom, pričom aj otec má možnosť uplatňovať primerané výchovné pôsobenie na maloletú. Čo sa týka výživného na mal. W., uviedol, že pravidelne a dobrovoľne prispieval matke od roku 2017 v sume 100 Eur mesačne. Od júla 2020 v dôsledku zníženia jeho príjmu posiela matke sumu 70 Eur mesačne.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že striedavá starostlivosť sa začala realizovať od 28.2.2021. Dňa 10.3.2021 sa na úrad dostavila matka spolu s maloletou, pričom matka uviedla, že so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, pretože vidí, že dlhodobé pobyty maloletej u otca nerobia dobre, prichádza utiahnutá. Ak by videla, že je u otca spokojná a šťastná, bola by spokojná aj ona ako matka a rešpektovala by vôľu dieťaťa. Matka má však za to, že dlhodobý pobyt dieťaťa u otca nie je v jej prospech, nakoľko otec ani nedodržiava denný zabehnutý režim dieťaťa, kedy dieťa nedá na obed spať, nedáva mu ovocie, na umyté zuby večer jej dá vypiť sladké kakao, pričom tieto informácie má matka od maloletej, nakoľko s otcom spolu nekomunikujú. Ich vzťahy sú narušené. Vykonali pohovor aj s mal. W., ktorá však na otázky ohľadom rodičov nereagovala, neodpovedala, odbočovala od témy a bolo badať pri akýchkoľvek otázkach na rodičov napätie. Inak pôsobila milo a o ostatných bežných otázkach komunikovala bezprostredne, primerane veku. Na otázku, či maloletá bola u ocka v P., neodpovedala, iba si kreslila. Na otázku, ako dlho by vedela u ocka spinkať, odpovedala, že tak dva dni. Uviedli, že mal. W. by od septembra 2021 mala nastúpiť do 1. ročníka základnej školy v mieste jej bydliska v M. na ZŠ G. O.. Vzhľadom na zistené skutočnosti, vyjadrenie maloletej, ako aj s poukázaním na vypracovaný znalecký posudok k predmetnej veci majú za to, že toho času nie sú splnené predpoklady pre úspešnú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá je vo veku, kedy aj naďalej potrebuje stabilitu výchovného prostredia, je citovo a vzťahovo ukotvená vo svojej rodine u matky. Preto odporučili zveriť maloletú do osobnej výchovy a starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné na základe odôvodnených potrieb maloletej s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca. Styk otca s maloletou v prípade, ak by sa rodičia nedohodli inak, navrhli upraviť podľa odporúčania znalca.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o nároku dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo
jeho účelom je len neodkladná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky na určenie vyživovacej povinnosti otca v sume 600 Eur mesačne a vrátenia odcudzených 2.900 Eur z účtu maloletej W. a doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu, keďže práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa, neboli bezprostredne ohrozené. V súlade s § 366 CMP podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy mal. W. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúci zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácií, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Uvedená skutočnosť však z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z obsahu spisu nevyplýva. Zo spisu vyplýva, že maloletá bola vo faktickej starostlivosti matky, ktorá je zamestnaná vo X. O., a.s., kde za obdobie od januára 2020 do septembra 2020 mala priemerný vymeriavací základ 1.151 Eur a od októbra 2020 do februára 2021 vo výške 2.900 Eur. Od 15.10.2020 do 14.1.2021 bola zamestnaná v spoločnosti K. K. M. a.s., kde mala za uvedené obdobie priemerný vymeriavací základ 1.082 Eur. Otec dobrovoľne na mal. W. prispieval od roku 2017 výživným mesačne v sume 100 Eur a od júla 2020 sumou 70 Eur mesačne. Matka má mesačné náklady na byt, hypotéku, pohonné hmoty, poplatky do sociálnej poisťovne, zdravotné poistenie, poplatky za predškolské zariadenie, stravu, ošatenie pre maloletú, náklady na kozmetiku, voľno časové aktivity, krúžky pre maloletú, čo matka predložila v septembri 2020. Okolnosť, ktorou matka odôvodňuje potrebu upraviť vyživovaciu povinnosť neodkladným opatrením, že maloletá má 6 rokov, má zvýšené potreby v súkromnom aj školskom živote a suma 70 Eur, ktorú posiela otec nepostačuje na pokrytie jej potrieb nemožno považovať za preukázanie naliehavosti a neodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia v tejto otázke. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodič v osobnej starostlivosti ktorého bolo dieťa, v konkrétnom prípade to bola matka, má pravidelný príjem a výživa dieťaťa je v nevyhnutnom rozsahu zabezpečovaná. Odvolací súd nepopiera zákonný nárok maloletej na výživu od svojich rodičov, ktorý jej bude priznaný v konaní vo veci samej, v ktorom konaní bude určený rozsah vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, avšak len samotná existencia práva dieťaťa na výživné nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že realizácia práv maloletej, ktoré sú obsiahnuté a garantované Dohovorom o právach dieťaťa je riadne zabezpečená. Z návrhu matky, ani z doterajšieho priebehu konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by bolo v tomto štádiu konania potrebné bezodkladne upraviť pomery spôsobom, aký bol navrhovaný. Odvolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Keďže matka v danom prípade neosvedčila potrebu okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na priznanie výživného v nevyhnutnej miere ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody. Z rovnakých dôvodov potvrdil aj zamietnutie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by mal otec vrátiť sumu 2.900 Eur, keďže matka neosvedčila potrebu bezodkladného zásahu súdu, či obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP.
13. Čo sa týka nariadeného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi s
dieťaťom pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výchove, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča. Neodkladným opatrením je potrebné upravovať len tie pomery, resp. práva a povinnosti, kde reálne existuje ich ohrozenie. Na základe skutočností tvrdených obidvomi rodičmi mal. W., odvolací súd dospel k presvedčeniu, že práve so zreteľom na vzniknutú skutkovú situáciu je vhodné dočasne zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, čo je predovšetkým v súlade so záujmom maloletej, ktorým je jej zdravý psychický a fyzický vývoj a nie subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
14. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neodkladným opatrením, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí ju vychovávať, a takto bude rešpektované jej právo na zachovanie jej vzťahu k obom rodičom a budú lepšie zaistené jej potreby tým, že rodičia budú mať rovnocenný výchovný priestor participovať na jej fyzickom a psychickom vývine a zároveň bude rešpektované jej právo na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi. Samotné nezhody rodičov vzniknuté z ich partnerského vzťahu a jeho následného rozpadu nemôžu byť dôvodom pre obmedzovanie rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov a zároveň zásahu do práva dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov.
15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutočný a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
16. Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by mali byť obmedzené práva otca na styk s maloletou a maloletej, aby bolo bránené byť s otcom. Matkou uvádzané dôvody v odvolaní (i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neosvedčujú, že by život maloletej bol ohrozený, že by bola zanedbávaná starostlivosť zo strany otca, alebo že si otec neplní svoje rodičovské povinnosti. Samotná skutočnosť, že matka žije v M. a otec v P. nemôže byť dôvodom na nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. Otec žije v prostredí, v ktorom maloletá vyrastala, pozná ho, na otca je zvyknutá. Prepravu zabezpečuje otec, maloletej cestovanie nerobí problém. Pokiaľ matka uvádza, že mal. W. odmieta ísť k otcovi a trpí úzkosťami, čo preukázala aj lekárskym záverom detskej psychiatričky MUDr. E., k tomu odvolací súd uvádza, že matka vyvodzuje závery už po realizácii jedného, či dvoch nariadených stykov, kedy si ešte ani dieťa nemôže na nariadený styk zvyknúť. MUDr. E. vyšetrila mal W. prvý krát dňa 26.2.2021 a následne 3.3.2021. Striedavá starostlivosť sa začala realizovať dňa 28.2.2021. Čiže matka dala maloletú vyšetriť tesne pred prvou realizáciou styku a tesne po návrate od otca. Dovtedy nepovažovala za potrebné pedopsychiatrické vyšetrenie maloletej za potrebné. Z uvedeného je zjavné, že matka sa snaží presadiť svoju predstavu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom neváha produkovať dôkazy na osvedčenie pre ňu jediného prijateľného modelu starostlivosti o maloletú. Lekársku správu MUDr. E. zo dňa 3.3.2021 nepovažuje odvolací súd za dostatočne relevantný dôkaz preukazujúci nevhodnosť nariadenej striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na to, že pri vyšetrení dieťaťa boli zohľadňované len jednostranné vyjadrenia matky, na základe ktorých psychiatrička formuluje svoje závery a odporúčania, navyše ktoré prekračujú rámec jej odbornosti, keďže psychiatrovi, ani znalcovi nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, nakoľko takéto závery zasahujú do rozhodovacej právomoci súdu či už v rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý nedoporučil striedavú osobnú starostlivosť, odvolací súd uvádza, že z jeho správy nevyplýva vyslovene negatívny vzťah mal. W. k otcovi ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nariadená striedaná osobná starostlivosť rodičov o maloletú by mala na maloleté dieťa negatívny vplyv. Odvolací súd apeluje na matku, aby rešpektovala právo otca na zachovanie a udržiavanie plnohodnotného rodičovského vzťahu s mal. W.. Z vyjadrení otca vyplýva, že s dcérou má vytvorený vrúcny a láskyplný vzťah, ktorý chce i naďalej budovať a má záujem sa v roli otca realizovať. Záujem maloletých detí si vyžaduje ochotu a schopnosť rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa dohodnúť ohľadom výchovy a starostlivosti o deti, ale tiež vytváranie si pozitívnych citových väzieb k obom rodičom.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom od narodenia dieťaťa do jeho plnoletosti. Rozpadom partnerského vzťahu (či rozvodom manželstva) ani jeden z rodičov nestráca žiadnu časť výkonu rodičovských práv. Trvajú v plnom rozsahu naďalej. Zásahy do ich výkonu možno robiť len v súvislosti s konaním uvedeným v ust. § 38 Zákona o rodine (pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností). Pre aplikáciu tohto ustanovenia však musí rodič naplniť niektoré zo zákonom kvalifikovaných konaní. Bez splnenia tejto podmienky do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča zasahovať nie je možné. Ako je uvedené v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávneho postavenia otca aj matky pri ich výkone. Práva a povinnosti rodičov a detí charakterizuje určitá vzájomnosť, napríklad rodič má nielen povinnosť dieťa vychovávať, ale je to aj jeho právo, ktorému zodpovedá povinnosť dieťaťa rešpektovať primerané výchovné prostriedky, ktoré rodičia pri výchove uplatnia. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného prostredia. Odvolací súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nie je definitívnym rozhodnutím a konečné rozhodnutie o veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, pričom súd bude prihliadať na rodičovské kompetencie u každého z rodičov a ich vzájomnú spoluprácu pri výchove dieťaťa i výchovný vplyv na maloletého a podmienky, ako aj vzájomné citové väzby medzi maloletým dieťaťom a rodičmi.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
19. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 19P/5/2018-168 zo dňa 10.4.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/242/2020-1083 zo dňa 27.10.2020 zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zveril mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zmenil tým skoršie rozhodnutie o výchove maloletej, čím sa zmenili pomery a preto odvolací súd v zmysle § 363 CMP zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 19P/5/2018-168 zo dňa 10.4.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/242/2020-1083 zo dňa 27.10.2020.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).