Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/36/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/XXX, E., zastúpená advokátom JUDr. Marek Giba so sídlom Hviezdoslavova 4, Trebišov proti žalovaným: 1. F. B., nar. XX.X.XXXX, 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. XX, E., zastúpení advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice o neplatnosť právneho úkonu a neexistenciu práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.3.2022 č.k. -582

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom II. vyhovujúcom výroku a III. výroku o náhrade trov konania.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným povinným spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) preskúmavaným rozsudkom určil, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 12.2.2015 uzavretá medzi žalovanými (v čase vyhlásenia rozsudku žalovaný 1/ A. F. B., žalovaná 2/ E. B.) ako záložnými veriteľmi a žalobcami (v čase vyhlásenia rozsudku žalobca 1/ A. H. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. v priebehu odvolacieho konania 8.12.2023, žalobkyňa 2/ A. B. C.) ako záložcami na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.2.2015 je neplatná a záložné právo zriadené v prospech žalovaných k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcov – bytu č. 1 na 1. poschodí na D. XXX I. E., meštiansky dom súp. č. 61 na parcele č. 636/1, k pozemku parc. č. 636/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1414 m2, č. 636/4 o výmere 40 m2 – zastavané plochy a nádvoria a k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku 655/10000, všetko zapísané na LV č. XXXXX, obec Košice – mesto, kat. úz. J. B., neexistuje (II. Výrok). Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (III.výrok), žalovaným priznal voči žalobcom náhradu trov odročeného pojednávania 15.6.2021 v rozsahu 100% (IV.výrok). Výrokom I. rozsudku súčasne rozhodol, že neprerušuje konanie, čím nevyhovel návrhu žalobcov dôvodiac neexistenciou konania, ktorého výsledky by mali význam pre konanie vo veci samej, pričom prerušenie konania do splnenia povinnosti žalovaných podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp.zn. na vydanie obchodných podkladov spoločnosti CK Odyseus s.r.o. ako to uvádzali žalobcovia, za dôvod na taký postup nepovažoval.

2. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie v priebehu odvolacieho konania dňa X.XX.XXXX zomrel pôvodne v konaní vystupujúci žalobca v 1. rade A. H. C., ktorý podľa oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Veroniky Kaiferovej vo veci sp. zn. , zomrel bezdetný, bez zanechania závetu a listiny o vydedení, a jedinou do úvahy prichádzajúcou dedičkou je jeho pozostalá manželka A. B. C.. Táto bola na súde prvej inštancie stranou sporu ako žalobkyňa v 2. rade. V zhode s odvolací súd preto

konal ako s právnym nástupcom pôvodného žalobcu v 1. rade už len so žalobkyňou A. B. C., ktorá ako právny nástupca subjektu, u ktorého došlo k strate právnej subjektivity je už sporovou stranou v konaní, o jej účasti nie je preto potrebné osobitne rozhodovať. Žalobcami sa na účely pojmového vymedzenie v tomto rozhodnutí rozumejú v konaní pôvodne vystupujúci žalobca 1. A. H. C. a jeho manželka pôvodne žalobkyňa v 2. rade Ing. B. C..

3. Súd rozhodoval opätovne o žalobe na určenie neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencii záložného práva z nej vyplývajúceho potom, čo jeho v poradí prvý rozsudok zo dňa 3.9.2018 č.k. -191 o zamietnutí žaloby v tejto časti bol zrušený pre nesprávnu interpretáciu . V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že vzhľadom na čas podania žaloby (29.3.2016) za účinnosti (účinného do 30.6.2016) so zohľadnením (účinného od 1.7.2016) a zásadu ústavne konformného výkladu nových procesnoprávnych noriem platilo, že žalobcom uplatnený žalobný petit v sebe subsumoval návrh na rozhodnutie o neexistencii záložného práva ako to predpokladal , keď súdu tiež prislúchalo právo odchýliť sa od formulácie žalobného petitu, aby výstižnejšie a presnejšie vyjadril zmysel a účel aplikovaných právnych noriem pri zachovaní podstaty žalobného návrhu, na ktorom mali žalobcovia preukázateľne právny záujem, lebo bola spôsobným prostriedkom ochrany ich ohrozeného vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol predmetom zálohu.

4. V opätovnom konaní po kladnom posúdení procesnej prípustnosti žaloby podľa odkazujúc na právnu teóriu, v zmysle ktorej, ak súd dospeje k záveru, že záložné právo vôbec nevzniklo, výrokom rozsudku možno určiť, že záložné právo neexistuje, súd prvej inštancie posudzoval predbežne otázku, či platne vznikol a existuje záväzok zo zmluvy o pôžičke, alebo z iného záväzkového vzťahu, ktorý mal byť predmetom zabezpečenia zriadením záložného práva k bytu žalobcov podľa záložnej zmluvy zo dňa 12.02.2015. V konaní aplikoval ustanovenia o náležitostiach a výkladu prejavu vôle podľa , , , nepomenovaných zmluvách a zmluve o pôžičke ( , ) prihliadajúc na existenciu záväzkov z bezdôvodného obohatenia v zmysle , .

5. Žalobcovia tvrdili, že písomná zmluva o pôžičke zo dňa 12.02.2015, na základe ktorej mali žalovaní ako veritelia požičať žalobcom sumu 47.760 eur, a záväzok na vrátenie ktorého plnenia mal byť zabezpečený záložnou zmluvou z rovnakého dňa, nie platným právnym úkonom, na jeho základe neboli nikdy žalobcom poskytnuté finančné prostriedky, z čoho vyplývala tiež neexistencia záložného práva ako sekundárneho právneho úkonu. Žalovaní sa napriek tomu domáhali uspokojenia pohľadávky výkonom záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 12.2.2015 žalovaní ako veritelia a žalobcovia ako dlžníci uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľov poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky 44.760,00 eur bezúročne prevodom na účet dlžníkov v deň podpisu zmluvy, ktorú pôžičku mali dlžníci vrátiť v pravidelných mesačných splátkach 233,13 eur, vždy do 12. dňa kalendárneho mesiaca na účet veriteľa, so splatnosťou prvej splátky 12.2.2015 v hotovosti do rúk veriteľa. Podľa ustanovení zmluvy o pôžičke úmyslom strán bolo rozdelenie rizika vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 5066271287, uzavretej dňa 9.1.2015 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s a žalovanými ako dlžníkmi o poskytnutí úveru vo výške 70.000,00 eur, ktorú dlžnú sumu strany v zmluve o pôžičke navýšili na 89.520,00 eur zohľadňujúc bankou garantované úrokové pomery na tri roky. Žalobcovia a žalovaní sa mali podielať na dlhu z úveru každá zo zmluvných strán vo výške 44.760,00 eur, ktoré sa mali rozdeliť formou pôžičky a vložiť do podnikania spoločnosti CK Odysseus s.r.o., v ktorej ako spoločníci a konatelia v čase uzavretia zmluvy pôsobili pôvodný žalobca v 1. rade A. C. a žalovaný v 1. rade A. B.. Podľa ďalších ustanovení zmluvy, mali byť medzi zmluvnými stranami a CK Odysseus s.r.o., uzavreté ďalšie zmluvy o pôžičke, na základe ktorých mali byť splátky pôžičky 44.760,00 eur plnené z prevádzkových prostriedkov CK Odysseus s.r.o., a len v prípade insolventnosti spoločnosti každá zo zúčastnených strán mala znášať do výšky pôžičky plnenie zo súkromných zdrojov alebo naplnením záložného práva. Na účely splnenia záväzku žalobcov ako dlžníkov zo zmluvy o pôžičke z 12.02.2015, bola v totožný deň podpísaná medzi stranami zmluvy záložná zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a to byt č. X na D. XXX I. E. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. J. B., K. E. – mesto.

6. Žalovaní ako veritelia tvrdiac neplnenie záväzku žalobcov podali návrh na dobrovoľnú dražbu ich nehnuteľnosti, voči čomu sa žalobcovia bránili tým, že žiadne finančné prostriedky z pôžičky nedostali, nemali vedomosť o insolventnosti spoločnosti CK Odysseus s.r.o., nemohli byť preto ani v omeškaní

so splnením splátok, a z opatrnosti začali poukazovať splátky vo výške 233,13 eur počnúc 2.3.2016 na účet žalovanej. Vo výpovedi žalobkyňa v 2. rade uvádzala, že k poskytnutiu pôžičky malo dôjsť v súvislosti s riešením finančnej situácie spoločnosti CK Odysseus s.r.o., neboli im však predložené žiadne doklady o existujúcich záväzkoch či pôžičkách, z účtovných závierok nevyplývali také záväzky, ktoré by odôvodňovali žalovanými ako veriteľmi žiadanú úhradu dlhu, záväzok splácali len z opatrnosti a boli nútení sa v konaní pred Okresným súdom Košice I vo veci domáhať proti spoločnosti CK Odysseus s.r.o. uloženia povinnosti umožniť nahliadnuť do účtovných dokladov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.7.2019, a povinnosť nebol doposiaľ splnená. Žalovaní tvrdili, že úver v J. J. L. vo výške 70.000,00 eur, na plnení ktorého záväzku sa mali podieľať aj žalobcovia a to prijatím plnenia z titulu pôžičky od žalovaných, slúžil na úhradu záväzkov spoločnosti CK Odysseus s.r.o. a to na krytie pôžičky zo stavebného sporenia z roku 2012 vo výške 22.500,00 eur a na splatenie kontokorentného úveru v J. J. L. vo výške cca 43.200,00 eur, a v rozsahu 3.000,00 eur išiel vklad do pokladne spoločnosti CK Odysseus s.r.o.. Žalobcovia potvrdili, že peniaze, ktoré mali predstavovať pôžičku podľa zmluvy z 12.02.2015 neboli poskytnuté priamo žalobcom, ale vložené na účet spoločnosti CK Odysseus s.r.o., z čoho bol splatený kontokorentný úver. Žalovaný 1 vo výpovedi tiež uviedol, že nebolo vložených v zmluve uvedených 44.760,00 eur, ako polovica zo sumy 89.520,00 eur lebo nedostali z úveru toľko finančných prostriedkov, podľa jeho vyjadrení pri uzatvorení zmluvy o pôžičke so žalobcami bolo uvažované o tom, že mala existovať tiež pôžička medzi žalobcami a spoločnosťou CK Odysseus s.r.o. a žalovanými a CK Odysseus s.r.o. a vzťah medzi žalobcami a žalovanými, keď spoločnosť CK Odyseus s.r.o. mala splácať žalobcom a žalovaným, tieto peniaze sa mali akumulovať u žalovaných, na základe čoho by oni splácali úver v Slovenskej sporiteľni a.s. v sume 70.000,00 eur.

7. Súd zohľadňujúc v konaní zistené vyššie uvedené skutočnosti vychádzal zo záveru, že neexistuje platný záväzok žalobcov z písomnej zmluvy o pôžičke na vrátenie dlhu, ktorý mal byť predmetom zabezpečenia podľa záložnej zmluvy, keď bolo nepochybné, že finančná čiastka 44.760,00 eur nebola poukázaná na účet žalobcov, pri ktorom závere vzal do úvahy aj fakt, že v prípade finančnej pôžičky je zmluva naplnená aj v prípade, ak finančné prostriedky sú odovzdané podľa dohody strán k rukám alebo na účet tretieho subjektu, ak je nepochybné, že ide o pôžičku pre dlžníka. Súd vykonal dokazovanie aj na overenie skutočnosti, či bolo zrejmé, že žalovanými tvrdené plnenie poukázané na účet spoločnosti CK Odysseus s.r.o. mohlo predstavovať plnenie zo zmluvy o pôžičke, keď z výpisu z účtu CK Odysseus s.r.o. vedeného v Sberbank Slovensko a.s. zistil, že dňa 16.02.2015 naň bola žalovanou 2 poukázaná suma 22.200,00 eur a dňa 23.2.2015 suma 22.100,00 eur, teda v úhrne 44.300,00 eur. K uvedenému súd konštatoval, že tieto platby neobsahujú žiadnu identifikáciu o tom, aby malo ísť o pôžičku poskytnutú žalobcom alebo o vklad do spoločnosti realizovaný žalovanými namiesto žalobcov, keď ani suma plnenia nezodpovedala dohode vyplývajúcej z písomnej zmluvy o pôžičke. Zdôraznil, že zmluvné strany sa v čl. IV bod 1. zmluvy o pôžičke síce dohodli, že ich úmyslom je rozdelenie povinností z úverovej zmluvy č. 5066271287 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi o úvere 70.000,00 eur, no súčasne čl. IV bod 2.3 zmluvy o pôžičke konštatoval, že táto čiastka navýšená na sumu 89.520,00 eur sa rozdelí na polovicu vo forme pôžičky, a každá zo zmluvných strán vloží sumu vo výške 44.760,00 eur na účet spoločnosti CK Odysseus s.r.o., keď súčasne podľa čl. IV bod 4. mali byť uzavreté aj zmluvy o pôžičke medzi zmluvnými stranami ako veriteľmi a spoločnosťou CK Odysseus s.r.o. ako dlžníkom, ktoré splátky dlhu z pôžičky mala platiť spoločnosť CK Odysseus s.r.o. z prevádzkových nákladov.

8. Súd tak považoval za zrejmé, že tak žalobcovia ako aj žalovaní mali vložiť do podnikania spoločnosti 44.760,- eur formou pôžičiek, za ktorých okolností nepovažoval za preukázané tvrdenia žalovaných, aby suma plnenia 44.300 eur vložená na účet spoločnosti CK Odyseus s.r.o. predstavovala plnenie žalovaných pre žalobcov titulom pôžičky alebo plnenie žalovaných za žalobcov titulom vkladu do podnikania spoločnosti, keď realizácia právnych úkonov svedčila pre záver, že v skutočnosti išlo o plnenie záväzkov žalovaných voči spoločnosti CK Odysseus s.r.o.. Poukázal na to, že iba v prípade, ak by žalovaní vložili do podnikania spoločnosti dvakrát po 44.760,- eur, raz ako plnenie svojho záväzku, a raz ako plnenie záväzku za žalobcov, bolo by možné konštatovať, že došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov titulom pôžičky, či titulom plnenia toho, čo mali plniť žalobcovia podľa . Iný záver odporoval zmyslu a účelu zmluvných ustanovení písomnej zmluvy o pôžičke i obsahu výpovedí strán sporu, z ktorých bolo nesporné, že žalovaní sa mali rovnako podielať na záväzkoch spoločnosti. Súd preto uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, aby došlo k naplneniu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, pretože nebolo preukázané, aby žalovaní ako veritelia poskytli žalobcom sumu 44.760,- eur a z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť ani to, aby mali sporové

strany vôľu uzavrieť nejakú inú nepomenovanú zmluvu, plnenie z ktorej by mohlo byť predmetom zabezpečenia podľa záložnej zmluvy z 12.02.2015. K obrane žalovaných, že úver 70.000,- eur od Slovenskej sporiteľne a.s. bol potrebný na vyrovnanie dlhu na kontokorentnom úveru, a na vyrovnanie predchádzajúcich dlhov spoločnosti CK Odysseus s.r.o., ktoré dlhy boli hradené z úveru poskytnutého žalovanému 1. od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. zo zmluvy č. 1297302003 zo dňa 14.5.2012 o úvere a medziúvere zo dňa 27.9.2012 vo výške 25.000,- eur, ktorý bol splatený ku dňu 27.1.2015, súd uviedol, že táto obrana žalovaných nemohla byť považovaná za preukázanú a odôvodnenú. Zdôraznil, že jediný výpis z účtu spoločnosti v K. F., kam malo byť poukázané plnenie zo stavebného sporenia na účely CK Odysseus s.r.o. vypovedá o vklade sumy 20.000,- eur zo dňa 20.6.2012 a zároveň o výbere 10.000,- eur v tej istý deň. Z ročnej účtovnej závierky spoločnosti CK Odyseus spol. s r.o. za rok 2014 súdu vyplynulo, že spoločnosť mala aktíva vo forme peňazí vo výške +73.374,- Eur, na účtoch v bankách -39.788,- Eur, finančné účty celom +33.586,- Eur, z ročnej účtovnej závierky za rok 2015 zistil, že spoločnosť CK Odyseus spol. s r.o. mala za toto obdobie aktíva vo forme peňazí +23.257,- Eur, na účtoch v bankách -20.266,- Eur, finančné účty +2.991,- Eur, z ročnej účtovnej závierky rok 2016 ma preukázané, že spoločnosť mala aktíva vo forme peňazí vo výške +22.596,- Eur, na účtoch v bankách -20.266,- Eur a finančné účty +2.330,- Eur. Hodnotil ako dôvodné tvrdenia žalobcov, že o existencii záväzkov spoločnosti CK Odyseus s.r.o. nemali prehľad ani vedomosť, keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia sa museli domáhať v súdnom konaní predloženia účtovných a iných dokumentov spoločnosti, ktorá povinnosť bola uložená CK Odysseus s.r.o. rozhodnutím Okresného súdu Košice I vo veci . Majúc za zistené, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v 1. a 2. rade na základe písomnej zmluvy o pôžičke poskytli žalobcom finančné prostriedky, konštatoval, že z uvedenej zmluvy nevznikol žiadny platný záväzok a teda nevznikol ani platne akcesorický záväzok v podobe záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti žalobcov na základe zmluvy záložnej zo dňa 12.02.2015, z ktorých dôvodov žalobe o neplatnosť záložnej zmluvy a neexistenciu záložného práva vyhovel. Výsluch pôvodného žalobcu v 1. rade, ktorý bol zmarený pre nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, nevykonal ani dodatočne, považujúc ho za dôkaz nehospodárny a nadbytočný, keď skutočnosti tvrdené v konaní mal spoľahlivo zistené z ďalších vykonaných dôkazov výsluchom žalobkyne A. C. a žalovaných. O náhrade trov odročeného pojednávania rozhodol s prihliadnutím na procesné zavinenie na strane žalobcov v zhode s , . Pri rozhodnutí o náhrade trov celého konania postupoval podľa nepriznajúc žiadnej strane sporu náhradu trov, pre zhodný procesný (ne)úspech, lebo v poradí prvým rozsudkom právoplatne rozhodol o zamietnutí žaloby v časti neplatnosti zmluvy o pôžičke pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a novým rozhodnutím vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa záložnej zmluvy, čo znamenalo zhodný pomer úspechu sporových strán v konaní.

9. Rozsudok napadli odvolaním žalovaní z dôvodov podľa , , , že postupom a rozhodnutím súdu im bolo znemožnené uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovali, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o vyhovení žalobe a súvisiacom výroku o náhrade trov konania (II., III.) zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná im náhradu trov konania.

10. Podľa stanoviska odvolateľov, súd prvej inštancie nerešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení o potrebe skúmať existenciu a právnu povahu zabezpečeného záväzku, čo odôvodňovali tým, že podstatnou skutočnosťou nie je to, či žalobcovia a žalovaní uzatvorili zmluvu o pôžičke, ale či medzi stranami existoval právny vzťah, z ktorého vznikol žalobcom voči žalovaným záväzok na plnenie vo výške 44.760,- eur zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva, ktorý záväzok si nesplnili. V tomto za smerodajné považovali, že spornú písomnú zmluvu o pôžičke koncipovala právne znalá osoba- advokát, že zo zmluvy o pôžičke z článku II. a výkladového pravidla článku IV. vyplýva, že úmyslom strán pri uzavretí zmluvy o pôžičke bolo rozdelenie rizika vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 5066271287 zo dňa 9.1.2015 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a A. F. B. a E. B. vo výške úveru 70.000,- eur, keď podľa znenia článku IV ods. 2 zmluvy o pôžičke predmetnú čiastku zmluvné strany navýšili na sumu 89.520,- eur zohľadňujúc bankou garantované úrokové pomery na 3 roky. S odkazom na uvedené odvolatelia tvrdili, že je nepochybné, že úmyslom strán bol rozdeliť si riziká z tejto úverovej zmluvy, teda žalobcovia si boli vedomí, že účastníkmi úverového vzťahu sú len žalovaní, poznali výšku dlžnej sumy, na ktorej sa dohodli, ktorá mala byť pre každú zo zmluvných strán rozdelená na polovicu, teda 44.760,- eur vo forme pôžičky a túto mali vložiť do podnikania. Je tak nepochybné, že úmyslom strán bolo, že sumu

44.760,- eur potrebnú na splatenie úveru vrátane úrokov poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. výlučne žalovaným uhradia žalobcovia. Podľa ich názoru sa súd nesprávne koncentroval na skutočnosť, či bola pôžička žalobcom poskytnutá, keď len nesprávne označenie právneho úkonu jeho neplatnosť nezakladá, pričom z textu zmluvy i výpovedí strán vyplynul cieľ sledovaný zmluvnými stranami, aby sa na úvere splácanom žalovanými podieľali aj žalobcovia. Uvedená zmluva má charakter zmluvy nepomenovanej podľa , ktorá svojím obsahom a účelom neodporuje ustanoveniam . Pohnútkou na uzatvorenie dohody bola nepriaznivá situácia spoločnosti CK Odysseus s.r.o., z ktorej vyplynul stav dlhu spoločnosti voči Sberbank Slovensko a.s. ku dňu 12.2.2015 v hodnote 44.199,83 eur a dňa 16.2.2015 a 23.2.2015 vkladmi vo výške 22.200,- eur a 22.100,- eur bolo poukázané z účtu žalovanej v 2. rade finančné plnenie na účet spoločnosti CK Odysseus vedenej v Sberbank Slovensko a.s. K úhrade záväzkov spoločnosti CK Odysseus došlo teda z prostriedkov žalovaných ako to potvrdzujú aj doklady o úhrade a tieto listinné dôkazy v spojení s textom listiny „zmluva o pôžičke“ podľa nich preukazujú spôsob, akým sa účastníci dohodli na znášaní rizík a aký bol záväzok, ktorý je predmetom zabezpečenia podľa záložnej zmluvy. Žalobcovia na seba predmetný záväzok prevzali, preto niet dôvodu o konštatovaní neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencii záložného práva.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považovali závery súdu prvej inštancie o neexistencii zabezpečovaného záväzku za správne, keď žalovaní ako údajní veritelia neuniesli dôkazné bremeno o tom, aby uzavreli so žalobcami platnú zmluvu o pôžičke, alebo akoukoľvek formou im odovzdali finančné prostriedky. Z prehľadu ročných závierok spoločnosti CK Odysseus s.r.o. ako vyplývali aj z rozhodnutia súdu, nevyplynula existencia insolventnosti spoločnosti, spoločnosť CK Odyseus s.r.o. a žalovaný v 1. rade ako jej konateľ si nesplnili povinnosť na predloženie účtovných dokladov, a platby zo dňa 16.2.2015 a 23.2.2015 poukázané žalovanou v 2. rade na účet spoločnosti CK Odyseus s.r.o. nepreukazujú existenciu záväzku žalobcov. Súd prvej inštancie dôsledne vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu zamerajúc svoju pozornosť na identifikáciu toho, či a na akom právnom základe existuje záväzok žalobcov dospejúc k záveru, že žiadna taká povinnosť na plnenie žalobcov voči žalovaným, ktorá by mala byť predmetom zabezpečenia záložným právom nevznikla. Navrhovali preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

12. V odvolacej replike žalovaní zopakovali svoje tvrdenia o nepochybne existujúcom úmysle sporových strán vyplývajúcej z písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke, že sa žalobcovia zaviazali znášať riziká vyplývajúce z úverovej zmluvy v rovnakom pomere so žalovanými.

13. Žalobcovia v odvolacej duplike zotrvali na svojom stanovisku, že súd prvej inštancie v súlade s platnou judikatúrou a rozhodnutím súdu odvolacieho správne konštatoval, že žalovaní ako údajní veritelia žalobcov neuniesli dôkazné bremeno o platnom uzavretí zmluvy o pôžičke, nepreukázali, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, či už k rukám žalobcov alebo na účet tretieho subjektu v prospech žalobcov. Opätovne poukázali na to, že vzhľadom na nesprístupnenie dokumentácie obchodnej spoločnosti CK Odysseus s.r.o. nebolo možné overiť ani len to, či boli zohľadnené platby zo dňa 16.2.,23.2.2015 v účtovníctve spoločnosti CK Odysseus s.r.o. a ani z iných verejne dostupných zdrojov nevyplývajú nejaké vklady do spoločnosti zo strany žalovaných, čím nemožno tvrdiť ani existenciu insolventnosti CK Odysseus. Žalobcovia následne oznámili, že spoločnosť CK Odysseus s.r.o. zanikla bez právneho nástupcu dňa 31.10.2023, keď bola ex offo vymazaná z obchodného registra.

14. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žiadny z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, preto odvolací súd rozsudok v zmysle ako vecne správne potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. apríla 2024 v pojednávacej miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s .

17. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie napĺňa tiež atribúty riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia v súlade s kritériami , keď obsahuje zrozumiteľné a odvolacím súdom preskúmateľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých je založené.

18. Rozhodnutie súdu vychádza zo záveru o neexistencii záväzku žalobcov voči žalovaným, ktorý mal byť predmetom zabezpečenia podľa záložnej zmluvy zo dňa 12.02.2015, lebo nebol naplnený reálny kontrakt- zmluva o pôžičke podľa ustanovení písomnej zmluvy reálnym plnením, ani nebola preukázaná existencia iného právneho titulu, z ktorého by vznikol záväzok žalobcov voči žalovaným, a ktorý by bol predmetom zabezpečenia podľa obsahu zmluvy o zriadení záložného práva. Odvolatelia svoju procesnú obranu smerujú k úvahe, že aj keď nebol naplnený reálny kontrakt zo zmluvy o pôžičke, medzi stranami sporu nepochybne existuje záväzok majúci povahu nepomenovanej zmluvy, z ktorej vyplýva povinnosť žalobcov podieľať sa na záväzkoch spoločnosti Odysseus s.r.o., ktorá povinnosť je spôsobilým predmetom zabezpečenia podľa záložnej zmluvy. Tieto úvahy žalobcov však nemajú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd v konaní prihliadajúc na obsah listinných dôkazov, výpovede sporových strán, tieto hodnotil zodpovedajúco zásadám formálnej logiky a dospel k správnemu záveru, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že im nesvedčí žiadny záväzok zo zmluvy o pôžičke, vo vzťahu ku ktorej bola zriadená zmluva o záložnom práve k ich nehnuteľnosti- bytu a neboli zistené ani iné okolnosti svedčiace o tom, aby zmluva o záložnom práve zabezpečovala splnenie iného peňažného záväzku žalobcov voči žalovaným.

19. Zmluva o pôžičke podľa predstavuje formu reálneho kontraktu, teda vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu pôžičky. V prejednávanej veci bolo v písomnej zmluvy dohodnuté, že finančné prostriedky v rozsahu 44.760,- eur majú byť poukázané na účet žalobcov ako dlžníkov. Pre založenie platného právneho úkonu, neboli rozhodujúce motív, pohnútka (riešenie tvrdených ekonomických problémov spoločnosti Odysseus s.r.o), či zdroj požičaných finančných prostriedkov, podstatná bola prejavená vôľa poskytnúť dohodnutý finančný obnos titulom pôžičky. Súd v súlade s , , skúmal, či došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami ako bolo zamýšľané obsahom predloženého písomného úkonu – zmluvy o pôžičke z 12.02.2015, ktorého splnenie malo byť predmetom zabezpečenia podľa záložnej zmluvy. Správne ustálil, že pokiaľ aj žalovaní poukázali na účet spoločnosti sumu 44.300,- eur, to nijakým spôsobom neosvedčuje existenciu záväzku žalobcov podľa písomnej zmluvy o pôžičke, ktorá ako reálny kontrakt v zmysle zmluvných ustanovení naplnená nebola, ani nepreukazuje založenie iného záväzkového vzťahu, v pomere ku ktorému by mohlo byť záložné právo zaťažujúce nehnuteľnosť žalobcov považované za platne zriadené a existujúce.

20. Peňažná suma nebola odovzdaná dlžníkom na účet uvedený v zmluve, finančné prostriedky boli poukázané na účet spoločnosti Odysseus s.r.o. v sume 44.300 eur teda aj v inom rozsahu ako predpokladala písomná zmluva o pôžičke, preto reálny kontrakt nevznikol. Nebolo možné žiadnym spôsobom ustáliť ani to, aby plnením na účet spoločnosti žalovaní plnili nejaký záväzok za žalobcov, pretože aj žalovaným v zmysle znenia výkladového pravidla článku IV. zmluvy o pôžičke, podľa ktorého sa každá zo zmluvných strán mala podieľať na obchodnom riziku spoločnosti, svedčila povinnosť na peňažné plnenie v prospech spoločnosti Odysseus s.r.o..

21. Žalovaných zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že plnenie pre spoločnosť Odysseus s.r.o. je plnením z titulu pôžičky, resp. plnením za žalobcov ako vklad do podnikania, ktoré dôkazné bremeno neuniesli. V konaní neboli preukázané ani ich tvrdenia, že prostriedkami z úveru hradili už skôr vzniknuté dlhy spoločnosti, nie ich osobné záväzky, lebo zmluva o stavebnom sporení s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s z roku 2012 bola uzavretá ako s dlžníkom so žalovaným v 1. rade, výpis z účtu vedený na spoločnosť CK Odyseus s.r.o. zo dňa 20.6.2012, na ktorý mali byť prostriedky z úveru od Prvej stavebnej sporiteľne vložené vypovedá len o vklade sumy 20.000,- eur a zároveň o výbere sumy 10.000,-

eur žalovaným v 1. rade. Z konania tiež nepochybne vyplýva, že nebolo možné preukázať existenciu záväzkov spoločnosti CK Odysseus s.r.o., keď zo strany žalovaného v 1. rade neboli poskytnuté účtovné doklady a žalobcovia sa museli v osobitnom súdnom konaní Okresného súdu Košice I vo veci domáhať uloženia povinnosti na nahliadnutie do týchto dokladov, ktorá povinnosť napriek vyhovujúcemu rozsudku nebola spoločnosťou splnená.

22. Je vylúčené, aby sa obsah právneho úkonu ako bol zachytený v záložnej zmluve a v zmluve o pôžičke ďalej menil, dopĺňal, či nahrádzal podľa vôle žalovaných ako sa toho v konaní domáhajú. Teda, aby zmluva o zriadení záložného práva vzťahujúca sa k zabezpečeniu záväzku zo zmluvy o pôžičke, ktorý záväzok platne nevznikol, zabezpečovala nejaký iný záväzok žalobcov, ku ktorému vôľa zmluvných strán podľa obsahu zmluvy ani ich vyjadrení nesmerovala. Plnenie žalovaných vo výške odlišnej ako bolo vyjadrené v písomnom právnom úkone, poukázané za odlišných okolností, nezakladá záväzok žalobcov zabezpečený záložnou zmluvou zriadenou k zmluve o pôžičke. Zabezpečovaná pohľadávka sa týkala tak podľa znenia zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy i vyjadrení strán sumy 44.760 eur, ktorú mali žalovaní poukázať žalobcom, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie v súlade so zásadami výkladu prejavu vôle založených na princípe dobrej viery, zákaze zneužitia práv, zohľadňovania obvyklého chodu vecí a zámeru zamýšľaného stranami sporu správne uzavrel, že záložná zmluva je neplatná, lebo sa vzťahuje k záväzku, ktorý nevznikol. Záložné právo má subsidiárny, akcesorický charakter vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávky, čo znamená, že jeho realizácia je možná až v prípade, ak zabezpečená pohľadávka existuje a nie je riadne a včas splnená. Záložné právo nevznikne, ak sa ukáže, že zmluva, na základe ktorej sa predpokladalo vznik zabezpečenej pohľadávky, je neplatná. Neexistencia zabezpečenej pohľadávky znamená, že neexistuje ani záložné právo, teda niet čo zabezpečovať. Pretože výsledky vykonaného dokazovania preukázali tvrdenie žalobcov, že im nesvedčí žiaden záväzok zo zmluvy o pôžičke ani z iného právneho titulu voči žalovaným, ktorého splnenie by bolo v súlade s vôľou strán zabezpečené zriadením záložného práva zmluvou z 12.02.2015, súd správne uzavrel, že zmluva je neplatná a záložné právo neexistuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preto ako vecne správne potvrdené vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ktorým súd zákonu zodpovedajúcim spôsobom podľa zohľadnil zhodný pomer procesného úspechu sporových strán v konaní.

23. V odvolacom konaní boli odvolatelia procesne neúspešnou stranou sporu, preto sú povinní na náhradu trov konania procesne úspešnej žalobkyni v súlade s 396 ods. 1, .

24. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).