Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-308-2015.pdf
PDF · 93.53 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/308/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. d. XXX proti žalovanej V.. U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. T. XXXX/X, I., v konaní zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent so sídlom Jesenského 232, Partizánske, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené Okresným úradom H., katastrálny odbor, k. ú. O., parc. reg. C parc. č. XXX záhrada o výmere XXX mX a parc. reg. C parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, na ktorej sa nachádza stavba
- rodinný dom súp. č. XXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) patria do jej výlučného vlastníctva. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že sa spolu so synom ocitla v zlej finančnej situácii, ktorá ich doviedla k tomu, aby prefinancovali úver, ktorý mali vo výške 5 751, Eur, keďže ho nestíhali splácať. Po rozhovore s pánom V. si tento nafotil predmetné nehnuteľnosti a po týždni sa synovi ozvala pani O. a povedala že spravia odhad nehnuteľností aby sa dal vybaviť úver. Následne im bolo povedané, že je potrebné predmetné nehnuteľnosti previesť, že to bude dočasné a že po vybavení úveru sa prevedú späť. Dohodli sa že sa stretnú u notárky X.. G. v H. a podpíšu fiktívnu kúpnu zmluvu. Dňa 21.3.2013 bola medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva, predmetom prevodu boli predmetné nehnuteľnosti. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu v štyroch splátkach, pričom v rámci tohto jej 15 000 Eur pri podpise zmluvy nevyplatila. V rovnaký deň bola uzatvorená aj notárska zápisnica N 124/2013, ktorá bola zároveň exekučným titulom v prípade vypratania nehnuteľnosti. Nebolo jej to divné, lebo nemá právnické vzdelanie a myslela si že taký postup je bežný. Syn ju ubezpečoval, že predmetnú nehnuteľnosť po vybavení úveru prevedú na mňa. Po podpise zmluvy si išli sadnúť do kaviarničky na kávu, kde jej pani O. dala podpísať nejaký papier, nevie čo to bolo, pretože nemala okuliare a keďže má zdravotné problémy chcela aby to už vybavili a išli domov. Synovi poslali na účet sumu 3 000 Eur. Asi po dvoch týždňoch mu dali 4 000 Eur. Tvrdili, že sa to vybaví a žiadali od syna, aby zohnal spoluručiteľa. Synovi sa spoluručiteľa nepodarilo zohnať a tak k nim prišla pani S. a chcela od syna, aby jej potvrdil nejaké tlačivo na spoludlžníka, ďalej mu dala daňové priznanie, ktoré však povedala, že musí umelo navýšiť, aby dostali úver. Synovi vyšli vysoké dane, ktorá stále spláca. Pani S. mu povedala, že z toho úveru si ich vyplatí. Dňa 16.12.2014 podali trestné oznámenia na neznámeho páchateľa. 2. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňou navrhovaný žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenia, t. j. synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že so žalobkyňou ani jej synom sa nikdy nestretla, všetko vybavoval jej právny zástupca. Žalovaná si všetky zmluvné podmienky z kúpnej zmluvy splnila riadne a včas čo preukazuje výpismi z banky a príjmovými pokladničnými dokladmi. Žalobkyňa v prvej vete žaloby uvádza, že bola spolu so synom v zlej finančnej
situácii a nestíhali splácať úver vo výške 5 751 Eur, napriek tomu chcela údajne získať ďalší úver na prefinancovanie a to v značne vyššej sume ako doteraz. Tým sa priznala ak pokusu uviesť tretiu osobu do omylu v otázke splatenia pôžičky/úveru, nakoľko základnou podmienkou pre získanie úveru je prehlásenie dlžníka, že nie je v zlej finančnej situácii a je schopný splácať úver. Žalobkyňa ďalej sama uviedla, že sa dohodli, že podpíšu fiktívnu kúpnu zmluvu, čím sa priznala že uviedla žalovaného do omylu. Nakoľko sa sama žalobkyňa priznala, že úmyselne uviedla žalovanú do omylu a uzavrela kúpnu zmluvu s motívom vymámiť finančné prostriedky od žalovanej. Ako vyplývala z § 49a OZ nepostačuje len existencia omylu na strane žalobcu, ale je potrebné, aby bol tento omyl vyvolaný výlučne osobou žalovaného alebo žalovaný o tomto omyle musel vedieť. V tomto prípade je však zrejmé, že žalobca v omyle nekonal a kúpnu zmluvu uzatvoril s plným vedomím, že uzatvára kúpnu zmluvu a poznal aj následky právneho úkonu, pričom tak vykonal s motívom získať finančné prostriedky od žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že žalovaná údajný omyl žalobcu vyvolala alebo o ňom musela vedieť zaťažuje žalobkyňu. Taktiež podľa ustálenej súdnej praxe účastník konania nesie plnú zodpovednosť za záväzky plynúce z predložených dokumentov, ktoré podpisuje a nemôže sa zbaviť zodpovednosti titulom svojho nedbanlivého konania, ak si dokument predložený na podpis neprečíta. V prejednávanej veci je ďalej konštantnou judikatúrou uvádzané, že v prípade nesprávnej formulácie petitu formou synalagmatického záväzku vzájomných plnení, bude žaloba zamietnutá. Tu ide o ochrana sporovej strany pred zneužitím práva pre prípad, že strana sporu príde o vlastnícke právo už len právoplatnosťou rozsudku avšak nikdy nemusí vidieť finančné protiplnenie, keďže druhá strana sporu môže byť absolútne nemajetná (získanú nehnuteľnosť môže previesť skôr, než začne exekučné konanie). Záverom uviedla, že žalobkyňa nerozporovala získanie finančných prostriedkov v celkovej výške 22 859 Eur a to tak, že suma 10 108 eur bola poukázaná na účet VÚB banky, a.s. z dôvodu zániku záložného práva zriadeného v prospech banky, suma 5 751 Eur poukázaná spoločnosti SKORFIN, s.r.o. so sídlom Pažiť 1510, Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 474 315 z dôvodu zániku záložného práva, suma 3 000 Eur a 4 000 Eur poukázané na účet syna žalobkyne.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.4.2017 uviedla, že nikdy neoslovila žiadnu realitnú kanceláriu. Ďalšie tvrdenia neuviedla.
4. Vo veci súd nariadil viacero pojednávaní, ktoré boli odročované buď za účelom mimosúdnej dohody prípadne opakovane z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej (napr. pojednávanie nariadené na deň 29.9.2020 príp. 13.5.2021). Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa pri predvolaní na pojednávanie konané dňa 17.6.2021 upozornená na znenie ust. § 183 ods. 2 CSP („od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu“). Žalobkyňa sa nariadeného pojednávania dňa 17.6.2021 nezúčastnila, napriek tomu, že predvolanie jej bolo doručené riadne a včas a zastúpiť inou osobou sa nedala. 5. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 21.3.2013 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti za ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť 33 859 Eur a to tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 10 108 Eur zaplatí kupujúci VÚB, a.s. aby zaniklo záložné právo zriadené v prospech uvedenej banky, druhú časť kúpnej ceny vo výške 5 751 Eur zaplatí kupujúci na účet spoločnosti SKORFIN, s.r.o., so sídlom Pažiť 1510, Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 474 315, tretiu časť kúpnej ceny vo výške 3 000 Eur zaplatí na účet ktorý vyslovene žiadal predávajúci a štvrtú časť kúpnej ceny vo výške 15 000 Eur bola kupujúcim zaplatená predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy. Pravosť podpisu žalobkyne ako predávajúcej bola osvedčená pracovníčkou poverenou notárkou X.. Q. G.. Kúpna zmluva bola katastrom nehnuteľností zavkladovaná pod č. V XXX/XXXX. V ten istý deň (21.3.2013) bola spísaná notárkou X.. Q. G. aj notárska zápisnica N XXX/XXXX, NZ XXXX/ XXXX, K. XXXX/XXXX ktorej obsahom bolo vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou vyprataním predmetného rodinného domu. Žalobkyňa vyhlásila, že v zmysle kúpnej zmluvy je oprávnená predmet prevodu užívať do 21.6.2013 a tento je povinná odovzdať kupujúcej 22.6.2013.
7. Z LV č. XXX pre okres H., obec O., k. ú. O. ku dňu 10.3.2017 vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalovaná. V časti C - M. nie je uvedený žiadny zápis. Titul nadobudnutia kúpna zmluva zavkladovaná pod V XXX/XXXX - XX/XXXX.
8. Z výpisu z účtu zo dňa 22.3.2013 vyplýva že na číslo účtu XXXXXXXXX bola vložená čiastka 10 108 Eur s textom U. E. r. č. XXXXXXXXX. Z výpisu z účtu zo dňa 22.3.2013 vyplýva, že na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX bola vložená čiastka 5 751 Eur s textom U. E. r. č. XXXXXXXXX. Z výpisu z účtu zo dňa 22.3.2013 vyplýva, že na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX bola vložená suma 3 000 Eur s textom U. E. r. č. XXXXXXXXX. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.3.2013 vyplýva, že žalobkyňa prijala od žalovanej sumu 15 000 Eur titulom štvrtej časti kúpnej ceny.
9. Vo vzťahu k okolnostiam za ktorých bola uzatváraná kúpna zmluva bolo na osoby, ktoré mali žalobkyňu na uzatvorenie kúpnej zmluvy naviesť podané trestné oznámenie (čl. 22), ktoré bolo vedené pod ČVS: KRP-92/2-VYS-ZA-2014 (čl. 66) a ktoré bolo ukončené dňa 31.10.2019 s návrhom na podanie obžaloby a spisový materiál bol zaslaný na Krajskú prokuratúru Žilina (čl. 141). Žalobkyňa v priebehu konania výsledok ukončenia trestnej veci neuviedla.
10. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
11. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
12. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na seba. Každému z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na vydanie toho, čo poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť vrátiť plnenia, ktoré sám dostal podľa takejto zmluvy. Vecná legitimácia (či už aktívna, alebo pasívna) na vrátenie vzájomných plnení je daná na strane účastníkov zmluvy. Preto i dôsledky neplatnosti kúpnej zmluvy vo forme bezdôvodného obohatenia nastanú iba medzi jej účastníkmi, keď každý z nich je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovanému ako kupujúcemu tak prislúcha podľa § 457 OZ právo na vrátenie kúpnej ceny voči predávajúcemu a predávajúcemu vznikne právo na spätný prevod vlastníctva k veci.
13. Ak sa žaloba na určenie neplatnosti zmluvy (príp. existencie vlastníckeho práva) opiera o skutočnosť, že došlo k plneniu z neplatnej zmluvy je potrebné v prípade, že už skôr nedošlo k vzájomnému vráteniu plnení z tejto zmluvy, pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva prevodcu prihliadať na to, či je súčasne uplatnený nárok na vzájomné vrátenie plnení podľa § 457 OZ a zvážiť, či uplatnením určovacej žaloby nedochádza k obchádzaniu povinnosti žalobcu vrátiť prijaté plnenie. 14. V konaní nebolo sporné že dňa 21.3.2013 uzatvorili strany sporu kúpnu zmluvu, ktorej určenia absolútnej neplatnosti sa ako prejudiciálnej otázky domáha v tomto konaní žalobkyňa (vo veci samej sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam). Na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobudla žalovaná predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. V konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaná vyplatila žalobkyni titulom kúpnej ceny sumu 22 859 Eur a to tak, že suma 10 108 eur bola poukázaná na účet VÚB banky, a.s. z dôvodu zániku záložného práva zriadeného v prospech banky, suma 5 751 Eur poukázaná spoločnosti SKORFIN, s.r.o. so sídlom Pažiť XXXX, Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 474 315 z dôvodu zániku záložného práva, suma 3 000 Eur a 4 000 Eur poukázané na účet syna žalobkyne (toto tvrdenie uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 17.3.2017 žalobkyňa nerozporovala, pričom prijatie sumy 3 000 Eur a 4 000 Eur uviedla sama žalobkyňa v žalobe).
15. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 2325/2013 „najvyšší súd už v rozsudku z 30. júna 2004, sp. zn. 29 odo 52/2002, uverejnenom pod číslom 28/2006 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, formuloval a odôvodnil záver, podľa ktorého v prípade povinnosti vrátiť si obojstranne plnenie ide v režime podľa § 457 Obč. zák. o tzv. synalagmatický (vzájomne podmienený) záväzok, kedy požiadavka jednej zmluvnej strany, aby jej bolo druhou zmluvnou stranou vrátené plnenie, ktoré jej poskytla, môže uspieť, len ak je žiadateľom navonok deklarovaná aj pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal od druhej zmluvnej strany on sám. Ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok premietnuť aj do znenia žalobného návrhu (petitu). Uvedené rozhodnutie sa týkalo náhrady škody, ale podobne možno jeho závery užiť aj na prípad bezdôvodného obohatenia. Ak žalobný návrh sám
neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť nárokov mohol vyjadriť vo výroku rozsudku, nemôže žaloba uspieť (porovnaj napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu z 30. decembra 1999, sp. zn. 25 Cdo 2524/9). Poučenie účastníka konania, ako vecne formulovať petit, aby bolo žalobe vyhovené, je poučením hmotnoprávnym, poskytnutie ktorého by bolo v rozpore s § 5 OSP.“
16. Taktiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpj 34/1974 R 26/1975 vyplýva, že „nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený v zmysle ustanovenia § 457 ods. 1 a § 76 OZ tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. To platí aj pre opačné prípady, kde by predávajúci žaloval na vrátenie predanej veci. Aj takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnenia z oboch strán.“
17. Ak je kúpna zmluva neplatná, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. To sa týka aj prípadnej peňažnej náhrady za plnenie, ak nie je dobre možné vrátenie pôvodného plnenia. Súd môže takejto žalobe vyhovieť len vtedy, ak v samotnom žalobnom návrhu je podklad pre výrok, v ktorom možno vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov, ktorá by bola v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 EP rešpektovaná v prípade exekúcie (Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2 zväzok (vecné práva, zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 865).
18. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné konštatovať, že žaloba žalobkyne nemohla uspieť a to z dôvodu absencie vyjadrenia synalagmatického záväzku oboch účastníkov žalobkyňou tvrdenej neplatnej kúpnej zmluvy. Uvedené znamená, že aj v prípade, že by súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy tak ako ju tvrdí žalobkyňa z vyššie uvedeného dôvodu by žalobe nebolo možné vyhovieť a preto rozhodol tak ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a žalobu zamietol.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. V predmetnom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto má nárok aj na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach. Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.