Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Saz/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, cestovný pas číslo: C., štátna príslušnosť: Ukrajina, s posledným trvalým pobytom v krajine pôvodu: ulica Haceva 7/73, Charkov, Ukrajina, v čase podania správnej žaloby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, právne zastúpeného: Centrom právnej pomoci, so sídlom Župné námestie 12, 810 00 Bratislava, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu, na preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. ČAS:MU- PO-203-14/2025-Ž zo dňa 31.03.2026, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu sp. zn. ČAS:MU-PO-203-14/2025-Ž zo dňa 31.03.2026 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.Žalovaný rozhodnutím sp. zn. ČAS:MU-PO-203-14/2025-Ž zo dňa 31.03.2026 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“), jeho prvým výrokom neudelil žalobcovi azyl podľa ustanovení o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), druhým výrokom neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa ustanovení a , tretím výrokom neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny podľa ustanovení a a štvrtým výrokom neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu pre účely zlúčenia rodiny podľa ustanovení a . Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca požiadal na území Slovenskej republiky o medzinárodnú ochranu z dôvodu, že sa v prípade návratu na územie Ukrajiny obáva o svoj život z dôvodu prebiehajúceho vojnového konfliktu na jej území. Žalovaný dospel k záveru, že u žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov a príslušnosti k určitej sociálnej skupine a že dôvody jeho žiadosti sú irelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa ust. , takisto dospel k záveru, že žalobca nebude v prípade návratu na Ukrajinu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu a nehrozí mu ani mučenie alebo neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Žalovaný takisto prijal záver, že žalobca nebude v prípade návratu na Ukrajinu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v podobe individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pretože v prípade nedobrovoľného návratu do inej časti krajiny pôvodu (na území ktorej prebieha vojnový konflikt), napr. do Zakarpatskej

oblasti, by nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle ust. a preto nie je u neho odôvodnené poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky.

II. Správne súdne konanie

2.Správnou žalobou zo dňa 08.06.2026, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) v ten istý deň sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, a to v jeho druhom výroku, s ktorým žalobca nesúhlasí s odkazom na ust. a (ďalej ako „“) dôvodiac, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

3.V správnej žalobe žalobca v úvode cituje ust. , 13c ods. 4 písm. b), a a tiež Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov, alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej ako „kvalifikačná smernica“) a poukazuje na argumentáciu žalovaného, ktorý v jeho rozhodnutí poukázal na to, že obyvatelia Charkovskej oblasti, z ktorej žalobca pochádza a ktorá sa nachádza, resp. jej mesto Charkov, iba tridsať kilometrov od ruských hraníc, čelia opakovaným raketovým a dronovým útokom ruskej armády, môžu však získať status vnútorne vysídlenej osoby, teda sa relokovať do bezpečnejších častí Ukrajiny. V nadväznosti na to žalobca argumentuje, že toto stanovisko žalovaného vychádza z už neaktuálnej správy Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska, ktorá je datovaná k januáru 2025, oproti ktorej sa aktuálna situácia na Ukrajine zhoršila, keďže sa zintenzívnili ruské útoky na ukrajinské územie. Žalobca tak namieta, že žalovaný nevychádzal pri vyhodnocovaní splnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany a hrozby utrpenia vážneho bezprávia u osoby žalobcu z presných a aktuálnych zdrojov. Ďalej tiež argumentuje, že žalovaný v jeho rozhodnutí nesprávne poukazuje a interpretuje špecifikovanú judikatúru Správneho súdu v Bratislave, kde táto oproti žalobcovej situácii pojednávala o prípadoch doplnkovej ochrany ukrajinských občanov pochádzajúcich priamo zo Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ktorí tam mali predošlé trvalé pobyty a teda vytvorené patričné osobné a materiálne zázemie a celoživotné väzby. Žalobca dodáva, že už aj v Zakarpatskej oblasti došlo k vojenským útokom, ktoré zasiahli aj civilné ciele a dôvodí, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav ohľadom reálnej možnosti vnútorného presídlenia žalobcu na inom území Ukrajiny a tiež ohľadom rizika utrpenia vážneho bezprávia aj na tomto území. Podľa žalobcu žalovaný v jeho rozhodnutí v tomto smere neuviedol bližšiu úvahu a zistené konkrétne informácie o systéme relokácie a konkrétnej pomoci, konkrétnom ubytovaní, zdravotnej starostlivosti, humanitárnej a potravinovej pomoci a vôbec o celkovej dostupnosti a pomoci presídlencom a takisto pri posudzovaní možnosti presídlenia nevyhodnotil osobné okolnosti žalobcu (vek, zdravotný stav, rodinné a sociálne väzby, schopnosť zaistiť si živobytie a prácu, dĺžku pobytu v zahraničí a pod.). V tomto ohľade je podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nepresvedčivé. Žalobca na podporu svojho stanoviska cituje obsah viacerých relevantných prameňov vypovedajúcich o situácii na území vojnou zasiahnutej Ukrajiny. Žalobca v správnej žalobe ďalej poukazuje na časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu o medzinárodnoprávnu ochranu má účelový charakter, keďže je motivovaná ekonomicky (žalobca sa vyjadril, že žiadosť rozhodol podať, keďže sa domnieva, že udelenie medzinárodnoprávnej ochrany zvýši jeho šance na zamestnanie po prepustení z výkonu trestu, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva) a že žalobca mal na území Slovenskej republiky priznané dočasné útočisko a mal by oň opätovne požiadať. Žalobca na tomto mieste proti argumentačne dôvodí poukazom na špecifikované rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave, podľa ktorého je základnou povinnosťou administratívneho orgánu posúdiť, či žiadateľovi v krajine pôvodu hrozí vážne bezprávie, a to bez ohľadu na motívy, ktoré ho k podaniu žiadosti viedli a že žiadosť o azyl a doplnkovú ochranu má prednosť pred dočasným útočiskom, ktoré má subsidiárny charakter. V tomto kontexte žalobca tiež argumentuje, že je známou skutočnosťou, že Európska únia sa postupne pripravuje na ukončenie poskytovania dočasného útočiska a aj samotná Slovenská republika už novelizovala právne predpisy s účinnosťou od 15.07.2026, ktoré zaviedli prechodné ročné obdobie po skončení poskytovania dočasného útočiska, teda je tu zjavná snaha štátnych orgánov o legalizáciu pobytov cudzincov s dočasným útočiskom na inú formu pobytu, kde v opačnom prípade budú títo nútení jej územie opustiť. V závere správnej žaloby žalobca uvádza, že v prípade jeho osoby možno konštatovať, že oblasť z ktorej pochádza spĺňa kritéria „situácie medzinárodného ozbrojeného konfliktu“, v ktorej dochádza k neselektívnemu násiliu zasahujúcemu civilné obyvateľstvo a možno u neho dôvodne

predpokladať, že jeho návrat na Ukrajinu by ho vystavil reálnemu riziku vážneho bezprávia podľa čl. 15 písm. c) kvalifikačnej smernice, keďže ako civilná osoba by sa ocitol v oblasti, kde neselektívne násilie dosiahlo úroveň ohrozenia života a telesnej integrity civilistov. Žalobca sa tak domnieva, že je dôvodné priznať mu doplnkovú ochranu a pripomína tiež judikatúru kasačného súdu, ktorý opakovane zdôrazňuje špecifikum konania o medzinárodnoprávnej ochrane, a to zásadu, podľa ktorej sa pri hodnotení podmienok pre túto ochranu uplatňuje pravidlo „v prípade pochybnosti v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“.

4.K správnej žalobe predložil svoje vyjadrenie žalovaný, a to podaním zo dňa 25.06.2026. Žalovaný v ňom odmietol tvrdenie žalobcu, že jeho rozhodnutie trpí nedostatkom náležitého zistenia skutkového stavu z hľadiska posúdenia existencie konkrétnej pomoci pre vysídlené osoby na Ukrajine. Je presvedčený, že rozsah dokazovania, ktorého sa domáha žalobca presahuje rámec zisťovania potrebný pre posúdenie existencie vnútornej ochrany, kde je podľa žalovaného rozhodujúce zistiť, či v inej časti krajiny pôvodu existuje reálne dostupná možnosť vnútorného presídlenia, v rámci ktorej žalobcovi nehrozí prenasledovanie alebo vážne bezprávie a či sú tam zabezpečené základné životné podmienky. Podľa mienky žalovaného, jeho rozhodnutie danú požiadavku spĺňa, keďže vychádza zo zistených informácií, z ktorých vyplýva, že Ukrajina vedie systém registrácie vnútorne vysídlených osôb, zabezpečuje ich evidenciu a v spolupráci s medzinárodnými a humanitárnymi organizáciami poskytuje rôzne formy podpory osobám pochádzajúcim z oblastí dotknutých ozbrojeným konfliktom. Podotkol, že pri posudzovaní vnútornej ochrany je rozhodujúca reálna možnosť bezpečného presídlenia a prístup k základným životným podmienkam, nie garancia životnej úrovne porovnateľnej s členským štátom Európskej únie. K námietke žalobcu o časovej neaktuálnosti využitej správy Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska o humanitárnej situácii na Ukrajine žalovaný proti argumentoval, že len namietaný časový parameter nemôže spochybniť jej relevanciu, nakoľko, slovami žalovaného, má táto zodpovedajúcu výpovednú hodnotu a konzistentnosť. Žalovaný tiež ubezpečil, že záver o nesplnení podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany nebol založený na žalobcom prezentovanom motíve podanej žiadosti, ale na výsledku individuálneho posúdenia skutkových okolností veci, situácie v krajine pôvodu a podmienok stanovených . V reakcii na argumentáciu žalobcu žalovaný v závere dôvodil, že skutočnosti týkajúce sa poskytovania dočasného útočiska, jeho budúceho ukončenia alebo možnosti následnej legalizácie pobytu samy osebe nevypovedajú o splnení podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa ust. . Žalovaný tak prezentoval názor o vecnej správnosti jeho rozhodnutia a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

5.Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného v stanovisku datovanom ku dňu 10.07.2026, kde zotrval na záveroch správnej žaloby. Žalobca reagoval aj na námietky žalovaného, v ktorých tento upozornil, že žalobca v správnej žalobe v rámci popisu bezpečnostnej situácie na Ukrajine poukázal aj na neskoršie útoky na civilné obyvateľstvo Ukrajiny, o ktorých žalovaný v čase rozhodovania logicky nemohol vedieť a teda ich zohľadňovať. Žalobca ozrejmil, že na nich v správnej žalobe poukázal v záujme vysvetlenia toho, že bezpečnostná situácia na Ukrajine je nestabilná a zhoršujúca sa na celom území. Na tomto mieste pripomenul, že azylové konania sú špecifické práve tým, že bezpečnostná situácia sa v posudzovaných krajinách pôvodu mení častokrát zo dňa na deň a aj táto okolnosť je dôvod, že v zmysle ust. je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia, ktorý môže zrušiť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie aj vtedy, ak dospeje k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

6.Správny súd, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu (ust. až ) v zmysle ust. (viď nasledujúci bod 13. odôvodnenia tohto rozsudku) nie je viazaný rozsahom správnej žaloby, preto aj keď bola správna žaloba podaná iba voči druhému výroku rozhodnutia žalovaného, v prvom rade správny súd zisťoval, či aj vo vzťahu k ostatným jeho výrokom neexistujú dôvody nezákonnosti, pričom tieto posúdením veci nezistil. Následne sa správny súd zameral na preskúmanie rozhodnutia žalovaného v časti zodpovedajúcej jeho druhému výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, teda v časti, ktorú žalobca napadol správnou žalobou a pri jej neformálnom posúdení, pri súčasnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného (ust. ).

7.Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie a súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle ust. , správny

súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa ust. bolo preto v zákonnej lehote a zákonným spôsobom oznámené, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 28.08.2026 o 11.00 v jeho pojednávacej miestnosti P2. Na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 28.08.2026 sa nikto z účastníkov, resp. ich zástupcov nezúčastnil. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. , veta druhá , správny súd vyhlásil rozsudok dňa 28.08.2026 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.

8.Podľa ust. , vecami azylu, zaistenia, administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.

9.Podľa ust. , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

10.Podľa ust. , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

11.Podľa ust. , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia, administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12.Podľa ust. , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

13.Podľa ust. , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska, odovzdania cudzinca do zodpovedného štátu, obmedzenia slobody pohybu žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany, odňatia vreckového a úhrady výdavkov v azylovom zariadení, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

14.Podľa ust. , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa .

15.Podľa ust. , doplnkovou ochranou sa rozumie ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.

16.Podľa ust. , vážnym bezprávím sa rozumie : 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

17.Podľa ust. , na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

18.Podľa ust. , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

19.Podľa ust. , ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa .

20.Podľa ust. , ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia

alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa.

21.Podľa ust. , ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom: a/ všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b/ vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c/ postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d/ či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

22.Podľa ust. , ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 alebo konanie o zrušenie dočasného útočiska zastaví, ak cudzinec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt alebo trvalý pobyt.

23.Podľa čl. 8 kvalifikačnej smernice: 1.Ako súčasť posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu môžu členské štáty určiť, že žiadateľ nepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak má žiadateľ v niektorej časti krajiny pôvodu: a) neopodstatnenú obavu z prenasledovania alebo nie je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo b) prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, ako sa vymedzuje v článku 7, a môže bezpečne a legálne odcestovať a získať možnosť prijatia do tejto časti krajiny a je možné reálne očakávať, že sa tam usadí.

24.Pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4 kvalifikačnej smernice. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl.

25.Svoju žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany odôvodnil žalobca, pochádzajúci z Charkovskej oblasti na Ukrajine, existenciou vojnového konfliktu na území krajiny pôvodu a teda obavou o svoj život v dôsledku zlej bezpečnostnej situácie na Ukrajine.

26.Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, v časti jeho druhého výroku, ktorým žalovaný rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi podľa ust. a , dôvodiac, že žalobca by nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle ust. , a to v prípade návratu do inej časti krajiny pôvodu, konkrétne napr. do Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, kde by sa mohol žalobca bezpečne presídliť.

27.Ustanovenie upravuje tzv. alternatívu vnútroštátneho presídlenia do inej časti krajiny pôvodu, kde žiadateľovi o azyl reálne nehrozí vážne bezprávie alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, pričom presídlenie do inej časti krajiny pôvodu je po právnej ako aj bezpečnostnej stránke možné. Okrem toho sa konajúci orgán verejnej správy musí uistiť, že pre žiadateľa je v nej pobyt možný s prihliadnutím na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné pomery žiadateľa. Možnosť návratu je predovšetkým potrebné vykladať aj vzhľadom na bezpečnosť návratu. Orgán verejnej správy musí nevyhnutne presne určiť, presídlenie do ktorej časti krajiny by prichádzalo do úvahy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , bod 18.).

28.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že pri posudzovaní možnosti vnútroštátneho presídlenia je nevyhnutné zhodnotiť predovšetkým reálnosť (faktickú i právnu), primeranosť, rozumnosť a zmysluplnosť tohto riešenia, pričom splnením podmienok alternatívy vnútroštátnej ochrany je potrebné zaoberať sa v každom

jednotlivom prípade dôkladne a detailne (pozri rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , bod 19.). Podľa najvyššieho súdu s odkazom na usmernenie Vysokého komisára OSN pre utečencov pre medzinárodnú ochranu č. 4 je potrebné vykonať test relevancie a test primeranosti alternatívy vnútorného presídlenia. V rámci testu relevancie je potrebné skúmať bezpečnostné, právne a praktické podmienky v cieľovej oblasti presídlenia (v novej oblasti nesmie žiadateľovi hroziť opodstatnený strach z prenasledovania, pričom z hľadiska otázky pôvodcu ujmy alternatíva vnútorného prenasledovania je irelevantná v prípade, ak je pôvodcom samotný štát a vládne orgány, pričom fyzická a právna dostupnosť znamená, že žiadateľ musí mať možnosť do danej oblasti legálne vycestovať, bezpečne tam vstúpiť a získať povolenie na pobyt). Následný test primeranosti sa zameriava na posúdenie toho, či je možné od žiadateľa spravodlivo požadovať, aby sa v danej oblasti usadil bez toho, aby čelil neúnosným útrapám. V rámci tohto testu sa skúma zabezpečenie základných potrieb, teda či existuje pre žiadateľa reálna šanca nájsť si ubytovanie, prácu a prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, potom sa preveruje, či podmienky v danom mieste garantujú základné ľudské práva a napokon sa skúmajú individuálne charakteristiky, kde sa prísne zohľadňuje vek žiadateľa, pohlavie, zdravotný stav, rodinné väzby a či existuje preňho v danej oblasti nejaká podporná sieť príbuzných alebo komunity.

29.V svojom rozhodnutí žalovaný v rámci posúdenia podmienok pre udelenie doplnkovej ochrany u žalobcu na jednej strane uznal, že pochádza z regiónu Ukrajiny, ktorý je bezpečnostne nestabilný, vyznačujúci sa nepredvídateľnými incidentmi násilia a teda da facto konštatoval existenciu tretej formy vážneho bezprávia predvídanú ustanovením (vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Na druhej strane žalovaný poukázal na možnosť obyvateľstva pochádzajúceho z tejto oblasti získať status vnútorne vysídlenej osoby ako oficiálny status zakotvený ukrajinskou legislatívou, kde evakuácia z dotknutej oblasti je zabezpečovaná regionálnymi vojenskými správami. Prezentoval ukrajinský projekt ukrajinského Ministerstva digitálnej transformácie, Úradu prezidenta Ukrajiny a Ukrajinských železníc, podľa ktorého majú dočasné ubytovne pre vnútorných vysídlencov k dispozícii približne 15 000 miest. Žalovaný tiež odkázal na existenciu tzv. modulárnych miest v niektorých regiónoch Ukrajiny a bezplatnosť ubytovania v nich pre vysídlené osoby a hradenie nákladov na energie zo strany miest. V ďalšom bode poukázal na rozhodovaciu činnosť Správneho súdu v Bratislave, ktorý v nej konštatoval bezpečnú možnosť vnútorného vysídlenia do oblasti Zakarpatska. Takisto prezentoval názor, že žalobca vzhľadom na to, že opustil územie Ukrajiny ešte pred vypuknutím aktuálneho vojnového konfliktu, možno u neho reálne predpokladať, že v prípade návratu bude povolaný do vojenskej služby, čím by v postavení vojaka nemal na doplnkovú ochranu nárok, keďže tejto sa môžu domáhať výlučne civilné osoby. Akcentoval možnosť žalobcu požiadať o dočasné útočisko. S ohľadom na prezentovaný skutkový stav žalovaný uzavrel, že podľa jeho názoru v prípade návratu na Ukrajinu, žalobca má možnosť bezpečného vnútorného presídlenia, napríklad do Zakarpatskej oblasti, kde nebude čeliť žiadnej forme vážneho bezprávia a dôvody udelenia doplnkovej ochrany tak u neho nie sú dané.

30.Správny súd vzhľadom na obsah v predchádzajúcom bode citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného konštatuje, že žalovaný vykonal spomínaný test relevancie, keď označil oblasť Ukrajiny (Zakarpatsko), ktorú s odkazom na citované pramene vyhodnotil ako bezpečnú, do ktorej by sa mohol žalobca relokovať, kde súčasne popísal ukrajinskou legislatívou podchytený mechanizmu zabezpečujúci realizáciu relokácie dotknutých obyvateľov Ukrajiny .

31.Na úlohu vykonania nadväzujúceho testu primeranosti však žalovaný rezignoval. Bolo totiž jeho povinnosťou vykonať dôkladnú analýzu zohľadňujúcu osobné pomery žalobcu (vek, zdravotný stav, profesijné pracovné zručnosti, rodinné a sociálne zázemie a pod.), teda vychádzajúc z individuálnych informácií týkajúcich sa osoby žalobcu definovať sociálno – ekonomické podmienky vo vybranej konkrétnej oblasti a vyhodnotiť, či dovoľujú pre žalobcu viesť relatívne normálny život v kontexte situácie krajiny pôvodu (Ukrajiny). Na tomto mieste správny súd pripomína, že len samotné zníženie životnej úrovne alebo zhoršenie ekonomického postavenia ešte nie je postačujúce pre prijatie záveru, že daná zvolená oblasť, do ktorej má vysídlená osoba smerovať, je neprijateľná. K zabezpečeniu vedenia takéhoto relatívne normálneho života je potrebné, aby dotknutá osoba, si buď zachovala rodinné väzby alebo mala možnosť využívať neformálne sociálne siete pomoci. Pre vedenie riadneho života presahujúceho len minimálne existenčné prežívanie je nevyhnutné, aby vysídlenec bol schopný v dotknutej oblasti zabezpečiť si živobytie a ubytovanie a tiež potrebnú lekársku starostlivosť.

32.Žalovaný si tak podľa názoru správneho súdu nezabezpečil v dotknutom konaní pri posudzovaní žalobcovej žiadosti dostatočné penzum relevantných informácií a neposúdil všetky aspekty potrebné pre konštatovanie záveru, že sú naplnené podmienky definované ustanovením , ktoré opodstatňujú záver o neposkytnutí doplnkovej ochrany v posudzovanej veci. Správny súd z uvedeného dôvodu konštatuje, že rozhodnutie žalovaného trpí namietanou vadou podľa ust. . Pokiaľ ide o žalovaným prezentované úvahy o predpoklade povolania žalobcu do vojenskej služby v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, správny súd iba v stručnosti poukazuje na to, že zisťovanie skutkového stavu nemožno v žiadnom prípade zakladať na nepreukázaných predpokladoch a domnienkach. K žalovaným načrtnutej možnosti žalobcu získať dočasné útočisko správny súd takisto v stručnosti poznamenáva, že zo samotnej dikcie ust. logicky vyplýva, že posúdenie žiadosti o azyl a doplnkovú ochranu má, tak ako už bolo skôr vysvetlené, prednosť pred rozhodovaním o dočasnom útočisku.

33.Správny súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodnutie žalovaného zrušil s odkazom na ust. v spojení s ust. a vec mu vrátil na nové konanie.

34.Úlohou žalovaného orgánu verejnej správy v novom konaní bude postupovať v súlade so stanoviskom správneho súdu a tiež v súlade s prezentovanou judikatúrou. Vzhľadom na prospektívny princíp uplatňovaný pri posudzovaní žiadosti o medzinárodnú právnu ochranu je nevyhnutné, aby v novom konaní v rámci testu relevancie bola zo strany konajúceho orgánu verejnej správy dôkladne vyhodnotená bezpečnostná situácia v krajine pôvodu žalobcu (s ohľadom na relevantné pramene), predovšetkým v oblasti, ktorú orgán verejnej správy potenciálne označí ako do úvahy prichádzajúcu oblasť pre vnútorné vysídlenie žalobcu, následne v rámci testu primeranosti je nevyhnutné, aby zistené informácie týkajúce sa osobných pomerov žalobcu boli zasadené do kontextu sociálno - ekonomických podmienok potenciálne vybratej relokačnej oblasti a aby na základe vykonanej dôkladnej analýzy orgán verejnej správy vyhodnotil, či možno vybranú oblasť vnútorného vysídlenia považovať u žalobcu za rozumnú alternatívu zaručujúcu mu vedenie tzv. relatívne normálneho života.

35.Podľa ust. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

36.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a keďže bol žalobca v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd mu priznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Podľa ust. rozhodne o výške trov konania vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.