Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/9/2016

Identifikačné číslo spisu: 9515100127 Dátum vydania rozhodnutia: 15.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9515100127.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2017 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovaným Ing. U. D. a spol. pre pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ (v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák.), ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaných Ing. U. L. a V. H. a prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. z 15. apríla 2016, takto

rozhodol:

Podľa , , , , napadnutý rozsudok sa na podklade odvolaní prokurátora i obžalovaných Ing. U. L. a V. H. z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu z n o v u p r e j e d n a l a r o z h o d o l.

Odôvodnenie

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 15. apríla 2016, sp. zn. boli obžalovaní Ing. K. F., Ing. U. L. a V. H., uznaní za vinných - obžalovaný Ing. K. F. z pokračovacieho zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ (v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák.), ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaní Ing. U. L. a V. H. z pokračovacieho zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

obvinení XY, konateľ obchodnej spoločnosti U., s.r.o., so sídlom v X.. X. XXX (ďalej ako U.) a Ing. K. F., konateľ obchodnej spoločnosti E., s.r.o., so sídlom v X., X. XX (ďalej ako E.), s cieľom zadovážiť neoprávnený prospech firme U. získaním zákazky s hodnotou prevyšujúcou 9 miliónov eur k výstavbe administratívnej budovy Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja v predstieranom verejnom obstarávaní po vzájomnej dohode s obvineným Ing. Y. L., PhD., podpredsedom Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, so sídlom v Nitre, Kupeckého 3 (ďalej ako ÚNSK), ktorý za tým účelom oslovil Ing. D. Y.,

vedúcu Oddelenia pre verejné obstarávanie. Odboru majetku a podnikateľských aktivít, ÚNSK a V. H. a U. L., zodpovedných zástupcov spoločnosti K., spol. s r.o., so sídlom v V.. L. XX (ďalej ako K.), a po rozdelení si úloh vyplývajúcich z postavenia v dotknutých firmách a zo zastavania funkcií na Úrade NSK, koordinovane a plánovito vykonávali v období od mesiaca marec roku 2011 najmenej do 3. októbra 2011 v X., predovšetkým v sídle ÚNSK, svoju činnosť v rámci organizovanej skupiny tak, že v rozpore s o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov Ing. D. Y. na základe pokynu Ing. Y. L., PhD., (obaja uzavreli po skončení vyšetrovania s prokurátorom dohodu o vine a o treste), udelenom dňa 22. marca 2011 v Nitre na Kupeckej 3 so zámerom zabezpečiť úspešný výber zhotoviteľa diela „Administratívna budova NSK“, pre spoločnosť U., účelovo pred nadobudnutím účinnosti ako novely zákona o verejnom obstarávaní ohľadom zníženia finančného limitu pre zákazky a povinnosti zverejňovať verejné obstarávania aj pre zákazky s nízkou hodnotou zahájila dňa 22. marca 2011 tri verejné obstarávania zadaním výzvy na predloženie cenových ponúk vybraným subjektom podľa a nasl. zákona o verejnom obstarávaní s predpokladanou hodnotou zákazom nižšou ako 30 000,- € formou tzv. prieskumu trhu, a to:

- dve verejné obstarávania na výkon stavebného dozoru na stavbe „Administratívna budova NSK“, pre objekty pozemných stavieb a pre objekty inžinierskych činností, ku ktorým Ing. D. Y. poverila V. H. a U. L. zabezpečiť potrebné písomné doklady k trom potenciálnym súťažiacim pre každé verejné obstarávanie a k ich cenovým ponúkam tak. aby sa víťazmi týchto dvoch verejných obstarávaní stali dopredu určené spoločnosti Y., a.s., so sídlom v V., B. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, (ďalej ako Y.) a R., s.r.o., so sídlom v V., IČO: XX XXX XXX (ďalej ako R.), a to tým spôsobom, že spoločne organizovali, koordinovali a vykonávali jednotlivé činnosti v rámci týchto zahájených verejných obstarávaní, založené na zabezpečovaní dopredu určených víťazných spoločností a ďalších súťažiacich spoločností, na poskytovaní vzorových podkladov pre vypracovanie ponúk ešte pred samotným spracovaním výzvy, na zámenách a účelových úpravách cenových ponúk v priebehu ich vyhodnocovania, na dohadovaní podmienok spísania mandátnych zmlúv, čo vyústilo k podpisu mandátnych zmlúv medzi mandantom NSK, za ktorý ich podpísal Ing. Y. L. dňa 03.10.2011, a mandatárom Y. pre Inžinierske činnosti na stavbe „Administratívna budova NSK pre objekty pozemných stavieb“ za odplatu 27 900,- € bez DPH, a mandatárom R. pre Inžinierske činnosti na stavbe „Administratívna budova NSK pre objekty inžinierskych sietí“ za odplatu 28 800.- € bez DPH. ktoré boli zaevidované na webovej stránke NSK pod označením XXXX/XXXX H. a XXXX/XXXX H., ku ktorým boli dňa 23.11.2011 podané výpovede zo strany ÚNSK, zastúpeného Ing. Y. L., PhD.,

- jedno verejné obstarávanie na výber externého obstarávateľa pre výber zhotoviteľa stavby „Administratívna budova NSK“ pričom toto Ing. D. Y. v spolupráci s Ing. K. F.. ktorý zastupoval spoločnosť E. v uvedenom verejnom obstarávaní, po dohode s XY, ktorý mal vážny záujem o získanie zákazky pre spoločnosť U. na zhotovenie stavby Administratívna budova NSK, a to tým spôsobom, že spoločne organizovali a koordinovali jednotlivé postupy tak, aby sa úspešným víťazom zahájeného verejného obstarávania pre externého obstarávateľa stala spoločnosť E., a aby ňou následne v plánovanom verejnom obstarávaní bola vybratá firma U., ako zhotoviteľ predmetnej stavby, pričom vykonávali jednotlivé kroky k zabezpečovaniu ďalších súťažiacich spoločností a im prislúchajúcich listinných materiálov, k poskytovaniu vzorových podkladov pre vypracovanie ponúk ešte pred samotným spracovaním výzvy, k zámenám a účelovým úpravám ponuky v priebehu samotného verejného obstarávania vo vzťahu k referenciám až po dohadovanie podmienok spísania mandátnej zmluvy, čo vyústilo k podpisu mandátnej zmluvy medzi mandantom NSK, za ktorý ju podpísal Ing. Y. L. dňa 02.06.2011, a mandatárom spoločnosťou E., za ktorú ju podpísal Ing. K. F. dňa 10. mája 2011, pre výber zhotoviteľa stavby Administratívna budova NSK za odmenu 10 099,- € bez DPH, ktorá bola zaevidovaná na webovej stránke NSK pod č.: XXXX/XXXX/H.. pričom v nastávajúcom období bola predmetná mandátna zmluva medzi NSK a firmou E. ukončená dohodou z 03.10.2011, evidovanou pod č. XXXX/XXXX, a teda zo strany firmy E. nedošlo k realizácii verejného obstarávania a k výberu úspešného uchádzača pre zhotovenie predmetnej stavby, v prípade čoho by firma U. ako vopred určený zhotoviteľ predmetnej stavby získal neoprávnený prospech z činnosti na predmetnej stavbe podľa znaleckého posudku najmenej vo výške 180.955,11 € bez DPH.

Za to bol podľa § 266 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. z dôvodov podľa § 36 písm. j/, písm. 1/ Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

obžalovanému Ing. K. F. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený na dobu 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods, 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti -vykonávať činnosť odborne spôsobilej osoby v trvaní 3 (tri) roky.

Obžalovanému Ing. U. L. bol podľa § 266 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. z dôvodov podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Obžalovanému V. H. bol podľa § 266 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. z dôvodov podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Naproti tomu obžalovaný Ing. U. D., bol podľa oslobodený spod obžaloby pre pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa , (v spojení s Tr. zák.), ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu prípravy podľa Tr. zák.

Tejto prípravy sa mal dopustiť na skutkovom základe, že obvinení Ing. U. D., konateľ obchodnej spoločnosti U., s.r.o., so sídlom v X., X. XXX, (ďalej ako U.) a Ing. K. F.. konateľ obchodnej spoločnosti E., s.r.o., so sídlom v X., X. XX (ďalej ako E.), s cieľom zadovážiť neoprávnený prospech firme U. získaním zákazky s hodnotou prevyšujúcou 9 miliónov eur k výstavbe administratívnej budovy Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja v predstieranom verejnom obstarávaní po vzájomnej dohode s obvineným Ing. Y. L., PhD., podpredsedom Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, so sídlom v Nitre. Kupeckého 3 (ďalej ako ÚNSK), ktorý za tým účelom oslovil Ing. D. Y., vedúcu Oddelenia pre verejné obstarávanie, Odboru majetku a podnikateľských aktivít, ÚNSK, a V. H. a U. L.. zodpovedných zástupcov spoločnosti K., spol. s r. o., so sídlom v V., L. XX (ďalej ako K.), a po rozdelení si úloh vyplývajúcich z postavenia v dotknutých firmách a zo zastavania funkcií na ÚNSK, koordinovane a plánovito vykonávali v období od mesiaca marec roku 2011 najmenej do 03.10.2011 v X., predovšetkým v sídle ÚNSK svoju činnosť v rámci organizovanej skupiny tak. že v rozpore s o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov Ing. D. Y. na základe pokynu Ing. Y. L., PhD., (obaja uzavreli po skončení vyšetrovania s prokurátorom dohodu o vine a o treste), udelenom dňa 22.03.2011 v Nitre na Kupeckej 3 so zámerom zabezpečiť úspešný výber zhotoviteľa diela „Administratívna budova NSK“, pre spoločnosť U., účelovo pred nadobudnutím účinnosti ako novely zákona o verejnom obstarávaní ohľadom zníženia finančného limitu pre zákazky a povinnosti zverejňovať verejné obstarávania aj pre zákazky s nízkou hodnotou zahájila dňa 22.03.2011 tri verejné obstarávania zadaním výzvy na predloženie cenových ponúk vybraným subjektom podľa a nasl. zákona o verejnom obstarávaní s predpokladanou hodnotou zákazok nižšou ako 30 000,- € formou tzv. prieskumu trhu. a to:

- dve verejné obstarávania na výkon stavebného dozoru na stavbe „Administratívna budova NSK“, pre objekty pozemných stavieb a pre objekty inžinierskych činností, ku ktorým Ing. D. Y. poverila V. H. a U. L. zabezpečiť potrebné písomné doklady k trom potenciálnym súťažiacim pre každé verejné obstarávanie a k ich cenovým ponúkam tak. aby sa víťazmi týchto dvoch verejných obstarávaní stali dopredu určené spoločnosti Y., a. s., so sídlom v V., B. 2XXX/XX, IČO: XXXXX XXX, (ďalej ako Y.) a R., s. r. o., so sídlom v V., IČO: XX XXX XXX (ďalej ako R.), a to tým spôsobom, že spoločne organizovali, koordinovali a vykonávali jednotlivé činnosti v rámci týchto zahájených verejných obstarávaní, založené na zabezpečovaní dopredu určených víťazných spoločností a ďalších súťažiacich spoločností, na poskytovaní vzorových podkladov pre vypracovanie ponúk ešte pred samotným spracovaním výzvy, na zámenách a účelových úpravách cenových ponúk v priebehu ich vyhodnocovania, na dohadovaní podmienok spísania mandátnych zmlúv, čo vyústilo k podpisu mandátnych zmlúv medzi mandantom NSK, za ktorý ich podpísal Ing. Y. L. dňa 03.10.2011, a mandatárom Y. pre Inžinierske činnosti na stavbe „Administratívna budova NSK pre objekty pozemných

stavieb“ za odplatu 27 900,- € bez DPH. a mandatárom R. pre Inžinierske činnosti na stavbe „Administratívna budova NSK pre objekty inžinierskych sietí“ za odplatu 28 800.- € bez DPH. ktoré boli zaevidované na webovej stránke NSK pod označením XXXX/XXXX H. a XXXX/XXXX H., ku ktorým boli dňa 23.11.2011 podané výpovede zo strany ÚNSK, zastúpeného Ing. Y. L., PhD., - jedno verejné obstarávanie na výber externého obstarávateľa pre výber zhotoviteľa stavby „Administratívna budova NSK“, pričom toto Ing. D. Y. v spolupráci s Ing. K. F., ktorý zastupoval spoločnosť E. v uvedenom verejnom obstarávaní, po dohode s U. D., ktorý mal vážny záujem o získanie zákazky pre spoločnosť U. na zhotovenie stavby Administratívna budova NSK, a to tým spôsobom, že spoločne organizovali a koordinovali jednotlivé postupy tak, aby sa úspešným víťazom zahájeného verejného obstarávania pre externého obstarávateľa stala spoločnosť E.. a aby ňou následne v plánovanom verejnom obstarávaní bola vybratá firma U. ako zhotoviteľ predmetnej stavby, pričom vykonávali jednotlivé kroky k zabezpečovaniu ďalších súťažiacich spoločností a im prislúchajúcich listinných materiálov, k poskytovaniu vzorových podkladov pre vypracovanie ponúk ešte pred samotným spracovaním výzvy, k zámenám a účelovým úpravám ponuky v priebehu samotného verejného obstarávania vo vzťahu k referenciám až po dohadovanie podmienok spísania mandátnej zmluvy, čo vyústilo k podpisu mandátnej zmluvy medzi mandantom NSK, za ktorý ju podpísal Ing. Y. L. dňa 02.06.2011, a mandatárom spoločnosťou E., za ktorú ju podpísal Ing. K. F. dňa 10.05. 2011, pre výber zhotoviteľa stavby Administratívna budova NSK za odmenu 10 099,- € bez DPH. ktorá bola zaevidovaná na webovej stránke NSK pod č.: XXXX/XXXX/H., pričom v nastávajúcom období bola predmetná mandátna zmluva medzi NSK a firmou E. ukončená dohodou z 03.10.2011, evidovanou pod č. XXXX/XXXX, a teda zo strany firmy E. nedošlo k realizácii verejného obstarávania a k výberu úspešného uchádzača pre zhotovenie predmetnej stavby, v prípade čoho by firma U. ako vopred určený zhotoviteľ predmetnej stavby získal neoprávnený prospech z činnosti na predmetnej stavbe podľa znaleckého posudku najmenej vo výške 180 955,11 € bez DPH.

Rozsudok odôvodnil Špecializovaný trestný súd (ďalej aj ŠTS) tým, že je potrebné a postačujúce na nápravu obžalovaného Ing. K. F. pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere dva roky. Pri výmere tohto trestu bral súd do úvahy, že obžalovaný sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, pričom je potrebné zdôrazniť, že jeho konaním nedošlo ani k pokusu, ani k dokonaniu trestného činu a protiprávneho konania sa dopustil v štádiu prípravy. Tu súd musel vyhodnotiť aj do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu a k okolnostiam a dôvodom, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo a taktiež posúdiť jeho mieru účasti v organizovanej skupine. V tomto smere je potrebné uviesť, že pôsobenie obžalovaného Ing. K. F. v rámci organizovanej skupiny bolo vo vzťahu k Ing. L. a Ing. Y. najmenej významné a rozhodujúcu úlohu pri páchaní tejto trestnej činnosti zohral práve Ing. L. a Ing. Y.. Taktiež je potrebné uviesť, že v rámci prípravy na spáchanie tohto trestného činu nie z vlastnej vôle. ale pod vplyvom iných okolností dochádzalo zo strany členov tejto organizovanej skupiny k rušeniu mandátnej zmluvy a k jej opätovnému uzatvoreniu a až na základe nemožnosti realizovať dokonanie trestného činu došlo zo strany NSK a Ing. K. F. k odstúpeniu od mandátnej zmluvy. Z toho je možné usudzovať, že miera priblíženia sa konania Ing. F. pri príprave na spáchanie trestného činu k dokonaniu trestného činu bola pomerne vzdialená. Súd tiež musí konštatovať, že Ing. K. F. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čo nepochybne znamená poľahčujúcu okolnosť podľa písm. 1/ , a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu. U obžalovaného tiež súd konštatoval ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák., a to, že viedol pred spáchaním riadny život. V jeho prípade neboli zistené priťažujúce okolnosti a taktiež doposiaľ nestál pred súdom.

Podľa názoru súdu bolo preto odôvodnené obžalovanému Ing. K. F. výkon trestu podmienečne odložiť. Súd mal za to, že najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a taktiež vzhľadom na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu, výkon trestu odňatia slobody v jeho prípade nie je nevyhnutný. Preto mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na tri roky, čo je primeraná doba všetkým okolnostiam prípadu.

Obžalovaný Ing. K. F. sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s verejným obstarávaním. Zároveň súd

zistil, že obžalovaný Ing. F. je majiteľom preukazu o odbornej spôsobilosti Úradu pre verejné obstarávanie a je odborne spôsobilá osoba na verejné obstarávanie. Pretože sa Ing. K. F. dopustil trestnej činnosti v súvislosti s touto činnosťou, uložil mu súd aj trest zákazu činnosti - vykonávať činnosť odborne spôsobilej osoby na primeranú dobu troch rokov.

Čo sa týka uložených trestov obžalovanému Ing. K. F. súd musel brať do úvahy aj tresty, ktoré boli uložené v rámci konania dohody o vine a treste odsúdenej Ing. D. Y. a odsúdenému Ing. Y. L., PhD., ktorí nepochybne pri páchaní trestnej činnosti zohrávali rozhodujúcu úlohu. Aj preto súd potom dospel k záveru, že obžalovanému Ing. K. F. je potrebné uložiť miernejší trest, ako jeho spolupáchateľom v rámci organizovanej skupiny poukazujúc na princíp spravodlivosti.

Pokiaľ súd vyhodnocoval dôkaznú situáciu vo vzťahu k skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný Ing. U. L. a obžalovaný V. H., tak dospel k záveru, že obidvaja obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Obaja obžalovaní spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu popreli. V podstate pripustili len to, že sa stretávali s Ing. Y., ktorej dali kontakty na firmy, ktoré sa zaoberali stavebným dozorom. Potom sa de facto o priebeh verejného obstarávania nezaujímali. Súd tejto ich obrane neuveril a vykonanými dôkazmi ju považoval za vyvrátenú. Ing. D. Y. využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Ing. Y. L. vo vzťahu k obom obžalovaným uviedol v podstate to. že ich poznal a dohodli sa, že mali pripraviť ponuky, a firma ktorá ponúkne najmenej, tak tá zvíťazí. Podľa názoru súdu však listinné dôkazy konštatované na hlavnom pojednávaní, ako aj záznam) telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukové záznamy, jednoznačne oboch obžalovaných usvedčujú. V tomto smere treba uviesť, že medzi Ing. Y. a firmou K., spol. s r. o., konateľmi ktorej sú obaja obžalovaní, prebehlo v čase od 25. marca 2011 až do 8. júla 2011 dvadsaťšesť telefonických rozhovorov a päť stretnutí v kancelárií Ing. Y.. Taktiež prebiehali intenzívne rozhovory medzi konateľmi uvedenej spoločnosti a Ing. Y. L., najmä ohľadne ich stretnutí s Ing. D. Y.. V rámci týchto rozhovorov a stretnutí obaja obžalovaní žiadali po Ing. Y. zaslanie podkladov pre verejné obstarávanie, na stretnutiach sa dohadovali ponukové ceny, je dohadovaný presný počet záujemcov o stavebný dozor. Obaja obžalovaní sú podrobne informovaní o priebehu verejného obstarávania, pričom je dohadované aj to, aby boli predkladané doklady, ktoré nebudú napadnuteľné. Súd poukazuje aj na to. že zo spoločnosti K., spol. s r. o., bolo Ing. Y. zaslaných šesť e-mailových kontaktov, a to presne na spoločnosti, ktoré sa potom zúčastnili verejného obstarávania na stavebný dozor pre objekty inžinierskych sietí a na stavebný dozor pre objekty pozemných stavieb. O aktivite oboch obžalovaných svedčí aj spor o ponukovú cenu. ktorú poskytla firma Y., a.s., V., keď najprv bola ponúknutá cena 29 700,- eur bez DPH a následne cena 27 900,- eur bez DPH. Taktiež z vykonanej prehliadky iných priestorov a pozemkov v priestoroch spoločnosti K., spol. s r. o., boli nájdené cenové ponuky všetkých uchádzačov o výkon stavebného dozoru, to znamená, že obaja obžalovaní mali prístup k informáciám, ktoré sa mali zistiť oficiálne až pri otváraní obálok. V konečnom dôsledku treba poznamenať, že vzájomná e-mailová komunikácia bola vedená na súkromný e-mail Ing. D. Y., čo tiež svedčí o tom, že nešlo o žiadnu oficiálnu komunikáciu. V priestoroch ich firmy sa ďalej našli aj ponuky na prepracovanie objemovej štúdie a na prepracovanie projektovej dokumentácie vo vzťahu k administratívnej budove NSK. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaní Ing. U. L. a V. H. neboli len sprostredkovatelia záujemcov o výkon stavebného dozoru, ktorí, tak ako tvrdili, len zohnali prípadných záujemcov a ďalej sa vo veci vôbec neangažovali. Z vyššie uvedených dôkazov je zrejmé, že mali od samého počiatku prehľad o priebehu verejného obstarávania, mali prehľad o všetkých cenových ponukách, aktívne sa zúčastňovali na ich prípadnom prepracovávaní, a to nepochybne len z toho dôvodu, aby niektorý súťažiteľ mal výhodnejšie podmienky. Z premietnutých obrazovo-zvukových záznamov a telefonických rozhovorov tiež vyplýva, že obaja obžalovaní neboli len pasívnymi pozorovateľmi procesu verejného obstarávania, ale aktívne, či už na žiadosť Ing. D. Y. alebo na žiadosť Ing. Y. L., alebo z vlastnej iniciatívy do tohto procesu vstupovali, so znalosťou veci diskutovali a spoločne prijímali závery, ako ďalej postupovať. Z týchto dôvodov má súd za to, že obžalovaní Ing. U. L. a V. H. sa dopustili skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Konanie obžalovaného Ing. U. L. a V. H. súd právne kvalifikoval ako pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ v spojení s § 138 písm. i/ Tr.

zák. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto v súvislosti s verejným obstarávaním v úmysle zadovážiť inému prospech koná v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní a dojedná niektorému súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov, a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania ako člen organizovanej skupiny. Všeobecným záväzným právnym predpisom pre účely verejného obstarávania je zákon číslo o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. V citovaného zákona je uvedené, že pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Dojednať inému súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky znamená, že tento súťažiteľ je pri vyhodnocovaní účastníkov verejného obstarávania na úkor týchto iných súťažiteľov zvýhodnený. Nepochybne potom takýto súťažiteľ má z protiprávneho konania iných osôb prospech. V zmysle Tr. zák. organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Ako bolo vyššie rozvedené obžalovaný Ing. U. L. a obžalovaný V. H. sa aktívne, spôsobom už konštatovaným, zapojili do verejného obstarávania na výkon dvoch stavebných dozorov na stavbe „Administratívna budova NSK“. Ich záujmom bolo nepochybne to, že v spolupráci s kompetentnými orgánmi NSK, konkrétne s Ing. D. Y. a Ing. Y. L., chceli dojednať konkrétnemu súťažiteľovi. a to spoločnosti Y., a. s., so sídlom v V. a spoločnosti R., s. r. o., so sídlom v V. prospech. Toto dosiahli tým, že ponúkli NSK vopred vybraných súťažiteľov, v spolupráci s NSK poskytovali vzorové podklady pre vypracovanie ponúk, dohadovali podmienky spísania mandátnych zmlúv, kontrolovali a porovnávali ponuky ostatných súťažiteľov a v konečnom dôsledku aj upravovali cenovú ponuku. Podľa názoru súdu sa tak trestnej činnosti dopustili ako organizovaná skupina, pretože v ich prípade boli naplnené všetky zákonné znaky uvedené v Tr. zák. Je nepochybné, že v prípade obžalovaných Ing. U. L. a V. H. išlo o spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu. Za týmto účelom došlo v tejto skupine k určitej deľbe úloh medzi jej členmi, pričom táto deľba úloh a súvisiace činnosti neznamenala vytvorenie pevnejšej organizačnej schémy. V prípade tejto organizovanej skupiny, ktorú tvorili obaja obžalovaní, Ing. D. Y., Ing. Y. L., si členovia tejto skupiny úlohy najprv naplánovali, potom rozdelili a nakoniec skoordinovali tak, aby došlo k faktickému podpisu mandátnych zmlúv s vybratými subjektmi. Je zrejmé, že bez úzkej spolupráce týchto členov organizovanej skupiny, by bola veľmi malá pravdepodobnosť spáchania trestného činu. Naplnili tak skutkovú podstatu vyššie uvedeného trestného činu.

Napokon vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku ŠTS konštatoval v odôvodnení, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky kládol za vinu obžalovanému Ing. U. D. spáchanie pokračujúceho zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ (v spojení s § 138 písm. i/) Tr. zák., ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sčasti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. Trestnej činnosti sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v oslobodzujúcom výroku rozsudku. V tomto smere súd konštatuje, že obžalovaný Ing. U. D. spáchanie trestnej činnosti v plnom rozsahu poprel. Obžalovaný priznal, že mal záujem zúčastniť sa verejného obstarávania, a to už aj preto, že sa zúčastnil verejného obstarávania v roku 2010 na ten istý predmet činnosti, ktoré vyhrali spoločne so spoločnosťou B. a ktoré bolo zrušené. Je tiež pravdou, že sa kontaktoval s Ing. D. Y. ako aj s Ing. F., ktorých poznal. V žiadnom prípade však neorganizoval a nekoordinoval jednotlivé postupy tak, aby sa úspešným víťazom verejného obstarávateľa pre externého obstarávateľa stala spoločnosť E.. Súd konštatuje tak, ako v prípade obžalovaných Ing. U. L. a V. H., že odsúdená Ing. D. Y. využila svoje právo a odmietla vypovedať, pričom odsúdený Ing. Y. L. nepotvrdil, že by sa obžalovaný Ing. U. D. trestnej činnosti uvedenej v obžalobe dopustil. Rovnako súd musí konštatovať, že tieto skutočnosti nevyplynuli z výpovede žiadnych svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, resp. ktorých výpovede boli prečítané. Rovnako ani žiadnym listinným dôkazom nebola preukázaná trestná činnosť Ing. U. D.. Z výsledkov všetkých prehliadok iných priestorov a pozemkov, vrátane prehliadky samotnej spoločnosti U., s.r.o., neboli získané žiadne dôkazy, ktoré by usvedčovali Ing. U. D.. Ak boli zadovážené listinné dôkazy, tieto sa vôbec nevzťahovali k uvedenej trestnej činnosti, resp. neboli podstatné k skutkovému tvrdeniu obžaloby.

Ak súd vyhodnotil obrazovo-zvukové záznamy a telekomunikačnú prevádzku, ani z týchto dôkazov nie je možné bez pochybností konštatovať, že Ing. U. D. sa trestnej činnosti tak, ako je uvedená v obžalobe, dopustil. Pokiaľ obžalovaný Ing. U. D. dňa 21. septembra 2011 navštívil v kancelárií Ing. Y., bol iba informovaný o stave podpisu zmluvy vo veci E., pričom sa sám obžalovaný vyjadril, že takúto zmluvu by tiež nepodpísal, pretože vo vzťahu k spoločnosti E. by to bolo likvidačné. Jediná zmienka, že „ide o to, aby to stavala firma U.“, čo bolo povedané Ing. F. pri rozhovore s Ing. Y. dňa 26. septembra 2011, nemôže súd presvedčiť o vine obžalovaného Ing. U. D. a táto zmienka vôbec nepotvrdzuje konanie obžalovaného v intenciách skutkovej vety vo vzťahu k jeho osobe. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že obžalovaný Ing. U. D., sa podieľal v organizovanej skupine na verejnom obstarávaní v súvislosti so získaním zákazky na výstavbu Administratívnej budovy NSK, Nebolo preukázané, že by sa Ing. D. s niekým dohadoval, stretával a stanovoval konkrétne podmienky, za ktorých má prebehnúť verejné obstarávanie. Taktiež nebolo preukázané, že obžalovaný Ing. U. D. sa podieľal na poskytovaní vzorových podkladov pre vypracovanie ponúk, na zámenách a účelových úpravách cenových ponúk, na dohadovaní podmienok spísania mandátnej zmluvy. V konečnom dôsledku súd konštatuje, že skutočnosť, že Ing. U. D. mal vážny záujem na získanie zákazky pre spoločnosť U., ešte neznamená jeho trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba. Pretože tak súd vo vzťahu k obžalovanému Ing. U. D. bol v dôkaznej núdzi, v zmysle zásady „in dubio pro reo“ rozhodol, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a preto Ing. U. D. v zmysle spod obžaloby oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor i obžalovaný Ing. U. L. a V. H..

Prokurátor v odvolaní uviedol, že: 1. Vo vzťahu k namietanému výroku o oslobodení obžalovaného Ing. U. D. spod obžaloby a ku konaniu predchádzajúcemu jeho vyhláseniu:

Zásadne nesúhlasil s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu z 15. apríla 2016 o oslobodení obžalovaného Ing. U. D. spod obžaloby, ktoré bolo odôvodnené predovšetkým dôkaznou núdzou vo vzťahu k menovanému. Uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov ako aj nedostatočného vykonania dokazovania zapríčineného odmietaním vykonať na hlavnom pojednávaní dôkazy navrhované prokurátorom.

Podľa názoru prokurátora bolo nepochybne preukázané, že na predmetnej žalovanej organizovanej trestnej činnosti, z ktorej boli už pred vyhlásením rozsudku z 15. apríla 2016 právoplatne uznaní dvaja páchatelia, participoval aj Ing. U. D..

Ing. U. D. bolo vznesené obvinenie súčasne s ostatnými osobami uznesením vyšetrovateľa zo dňa 24. mája 2012 a uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, bol s označeným rovnakým dňom vzatý do väzby, z ktorej bol dňa 5. júna 2012 prepustený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu. Hoci sa k trestnej činnosti obžalovaný Ing. D. vo svojej výpovedi nepriznal, potvrdil stretávanie sa s ďalšími obvinenými osobami v súvislosti s inkriminovaným prejednávaným skutkom, a vedomé spoločné komunikovanie o konkrétnych podstatných okolnostiach. K Ing. L. uviedol, že sa ho na to pýtal a ten mu hovoril, že spraví všetko čo sa dá, s Ing. F. sa bavil o verejných obstarávaniach a s Ing. Y. sa stretával, keď si chodil po súťažné podklady. Pred sudcom sa vyjadril, že možno, ak by vyhrali tú zákazku k niečomu by prišlo. Už pri oznámení obvinenia bol obžalovaný Ing. D. konfrontovaný so záznamami zabezpečenými informačno-technickými prostriedkami v priebehu trestného stíhania.

K námietkam obhajcu vzneseným až pri záverečnej reči k vedeniu vyšetrovania prokurátor uviedol, že napriek súčasnému začatiu trestného stíhania aj pre korupčný delikt, po vyhodnotení dôkazov zadovážených v rámci operatívno-pátracej činnosti tieto neboli pre trestné stíhanie proti korupčnému konaniu postačujúce, hoci nepriamo také domnienky pripustil aj samotný obžalovaný pri rozhodovaní o vzatí do väzby.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. marca 2016 súd vykonal prokurátorom navrhované dôkazy - prečítal niektoré listiny a prehral niektoré záznamy z telekomunikačnej prevádzky. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. marca 2016 súd prehral niektoré obrazovo - zvukové záznamy.

Z obsahu vykonaných záznamov, i keď v obmedzenom rozsahu, ako to navrhoval prokurátor, vyplývajú, a to jednotlivo ako aj v ich súhrne, dostatočné skutočnosti preukazujúce organizovanú trestnú činnosť s vedomou účasťou obžalovaného Ing. D. na machináciách pri verejnom obstarávaní vykonávaných Úradom NSK v súvislosti s výstavbou Administratívnej budovy Úradu NSK, a to dohoda s jeho realizátormi o vopred určenom víťazovi výberu zhotoviteľa.

Medzi také vykonané listinné dôkazy patria najmä mandátne zmluvy medzi E. a NSK (č. l. 1962 - 1988) a cenová ponuka E. (č.l. 6445) o získaní zákazky pre externé obstarávanie zhotoviteľa k vyhotoveniu uvedenej stavby.

Skutočnosti, že zhotoviteľom sa mala stať firma U., s.r.o., X., zastúpená obžalovaným Ing. D. potvrdzujú prehraté záznamy z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky a z monitorovania priestorov kancelárie Ing. Y., vedúcej oddelenia pre verejné obstarávanie.

Účasť Ing. D. v skupine osôb, tvorenej s Ing. L., Ing. Y. a Ing. F., pri organizovaní a pripravovaní obstarávania zhotoviteľa budovy, a jeho postavenie v nej potvrdzujú konkrétne hovory medzi Ing. F. a Ing. D. z 8. augusta 2011 ohľadom stretnutia k inkriminovanej mandátnej zmluve (č.l. 7287. hovor č. 2698), ako aj realizované stretnutia Ing. D. s Ing. Y. a Ing. F. s Ing. Y.. Ing. Y. v jej kancelárii navštívil osobne Ing. D. dňa 21. septembra 2011 k prediskutovaniu verejného obstarávania (č.l. 7336 - 7341, DVD č.l. 7117B), pri ktorom okrem iného Ing. D. uviedol, že „musíme dokončiť to čo sa deje a dokončíme to tak, že teda všetko .. sa sformuje“, čo mal určite na mysli externé verejné obstarávanie.

Pri zaznamenanom stretnutí s Ing. Y. Ing. F. dňa 26. septembra 2011 (č. l. 7341 - 7365, DVD č. l. 7117B, na hlavnom pojednávaní prehratý čas od 08:51 do 09:04 h) pri rozhovore o potrebe získania náhrady za seba v získanej zákazke externého obstarávania Ing. F. uviedol, že

- „bol som za D.“ (08:53:25),

- „som to dneska otvorene povedal D.... D. mi nato hovorí, že ten vlak je už rozbehnutý....hovorím mu, pán inžinier, jaký by ste mali názor, keby som oslovil D.. On bol s tým nadšený. A tvrdí, že nič rozumnejšie voči vzťahom tu... na úrade“ (08:58:16-08:58:33),

- „D. mi hovorí, že otázka peňazí nie je, lebo vieme o čo ide... ide o to, že aby to stavala U." (08:59.10 - 08:59:20),

- „aj na takú tému, pozor, že to bude firme U." (09:02:09).

V monitorovanom rozhovore v kancelárii Úradu NSK s Ing. Y. Ing. F. dňa 27. septembra 2011 (č. l. 7370 - 7379, DVD č. l. 7117B, na hlavnom pojednávaní prehratý čas od 09:46 do 09:49 h) uviedol, že

- „no bol som za pánom D.... a on mi hovorí, ale pán F. vy ste neschopný. A vy na ňu neviete nejako zapôsobiť? Tá D. by bola najlepšia“ (09:47:33 - 09:47:43).

S poukazom na vykonané dôkazy považujem za jednoznačne preukázané spolčenie Ing. D. s hlavnými aktérmi žalovanej trestnej činnosti. Podľa názoru prokurátora sa vykonaným dokazovaním nepodarilo len preukázať, že by Ing. D. mal významný dosah na realizáciu predstieraných verejných obstarávaní na výkon stavebného dozoru pre inžinierske stavby a pozemné práce, ale tento nedostatok dôkazov už zohľadnil v záverečnej reči prokurátora, keď vyhodnotil preukázané skutočnosti o účasti obžalovaného Ing. D. v zoskupení osôb s Ing. Y., Ing. L. a Ing. F. v časti zmanipulovaného verejného obstarávania pre mandatára k obstaraniu zhotoviteľa, ktoré predstavuje prípravu k zločinu založeného na realizácii externého obstarávateľa k výberu zhotoviteľa administratívnej budovy Úradu NSK (viď bod 2 obžaloby).

Namietal oslobodzujúce rozhodnutie súdu pre podstatné vady konania, a to pre nesplnenie povinnosti zabezpečiť objasnenie veci, ako aj samotného rozsudku, a síce pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení a pre nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Prokurátor sa zásadne nestotožnil s rozhodnutím senátu Špecializovaného trestného súdu z dôkaznej núdze k preukázaniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného Ing. U. D., a to vo vzťahu k čiastočnému útoku pokračovacieho trestného činu popísaného v bode 2 obžaloby. Ak súd odmietol návrhy prokurátora ich vykonať s odôvodnením, že nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu, je potom rozporuplné a arbitrárne také rozhodnutie, ktorým súd oslobodil menovaného obžalovaného spod obžaloby pre dôkaznú núdzu, ktorú však zapríčinil sám svojim postupom na hlavnom pojednávaní v rozpore s a , keďže vychádzal z dokazovania (vykonaného v nedostatočnom rozsahu) po odmietnutí dôkazných návrhov žalobcu.

S takým stanoviskom súdu jednoznačne nemožno súhlasiť, keďže navrhovanými dôkazmi mohli byť potvrdené preukázané skutočnosti, podstatné pre rozhodnutie súdu o obžalobe.

V súvislosti s rozhodnutím o vine obžalovanému Ing. F. v nadväznosti na odsúdenie Ing. Y. a Ing. L. za uvedenú trestnú činnosť je potrebné prihliadnuť na také súdne rozhodnutie aj pri posudzovaní viny obž. Ing. U. D., keďže podľa názoru prokurátora bolo nepochybne preukázané, že práve Ing. F. mal vykonať externé obstarávanie v prospech firmy Ing. D. U.. Takéto závery už vyplývajú z vykonaných dôkazov, a to z obsahu listín o firmy U. na predchádzajúce verejné obstarávanie k výstavbe administratívnej budovy Úradu NSK zaistených v priestoroch obydlia Ing. Y., kancelárie Úradu NSK ako aj firmy U. a z obsahov zaznamenaného rozhovoru medzi Ing. F. a Ing. D., ako aj, a to predovšetkým, medzi Ing. F. a Ing. Y..

Z týchto vykonaných kľúčových dôkazov, ktoré súd nedostatočne vyhodnotil, vyplýva odôvodnený záver, že Ing. U. D. svojim úmyselným konaním v rámci svojho začlenenia v organizovanej skupine si dojednal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní v pripravovanom externom obstarávaní, pre získanie ktorej zákazky bol v zmanipulovanom tendri určený vopred firma E., s.r.o., prednosť určením firmy U., s.r.o., za zhotoviteľa stavby administratívnej budovy Úradu NSK, čím boli naplnené všetky zákonné znaky podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ (v spojení s § 138 písm. i/), ods. 3 Tr. zák.

Súčasne prokurátor zotrval na prednesených návrhoch vykonať ďalšie dôkazy potvrdzujúcich:

1) úspešnú účasť firmy U., s. r. o., zastúpenej Ing. U. D., v predtým vykonanom verejnom obstarávaní, plánovaný profit z činnosti na stavbe, a vôľovú účasť obžalovaného Ing. D. na pripravovanom zločine, a to - prečítaním listín: plnomocenstvo U. (č. l. 6579), potvrdenie podnikateľa a referencie (č. l. 6580 - 6593), evidencia žiadostí o účasť v predchádzajúcom verejnom obstarávaní k C. (č. l. 6594), rozpočet s ručnými poznámkami (č. l. 6595), komunikácia k riešeniu vyvolaného problému k uzavretiu zmluvy s dodatkom (č. l. 6597 - 6608), zaevidovaná zmluva o dielo pod č. XXXX/XXX S./H. bez podpisu za NSK (č. l. 6689 - 6743), rekapitulácia nákladov s návrhom ich delenia medzi B. a U. s rozpočtom (č. l. 6745 - 6778), vedľajšie rozpočtové náklady (č. l. 6884 - 6885), email Ing. D. k zmluve o združení so B. z 23. decembra 2010 (č. l. 7057), vypracovaná zmluva o dielo medzi NSK a B.-U. s rozpočtom (č. l. 5140 - 5427), zmluva o dielo medzi NSK a združením podpísaným za B. a U. so sprievodným prípisom z 24. septembra 2010 k predloženiu na podpis predsedovi NSK (č. l. 3237 - 3251), projektová dokumentácia s výkaz-výmerom a položkovitými nákladmi (č. l. 3267 -3554), banková záruka (č. l. 3555 - 3556), cenová ponuka B. a U. z 28. mája 2010 (č. l. 3557-4672).

- prehratím nahrávok: hovor medzi Ing. L. a Ing. D. z 22. augusta 2011, č. 3599 (č. l. 7302) k dohode o stretnutí, hovor medzi Ing. F. a Ing. D. z 10. augusta 2011, č. 2833 (č. l. 7288) ohľadom výsledku prerokovávania k úprave zmluvy ohľadom jej sporného textu, stretnutie Ing. F. s Ing. Y. z 18. júla 2011, od 9.54 do 10.07 h (č. l. 7281 - 7286. DVD č. I. 7122A) k vysvetľovaniu vzniknutých prekážok pre výkon externého obstarávania

2) postup pri zabezpečení upravenej projektovej dokumentácie, a to dokumenty vystavené k prepracovaniu projektovej dokumentácie a dvoch cenových ponúk od tej istej architektonickej kancelárie (č. l. 4702 - 4777), k vyhláseniu verejného obstarávania na zhotoviteľa C. predbežným oznámením z 26. októbra 2011 (č. l. 4779), doklady k externému obstarávaniu (č. l. 5429 -

5436).

Pre potvrdenie už preukázaných skutočností z vykonaných dôkazov navrhol prokurátor ako nové návrhy na vykonanie dôkazov prečítať tieto listinné doklady, a síce k prvému bodu skutkových okolností: komunikácia Ing. K. s Ing. D. a B. k dodatku (č. l. 6984 - 6985), doklady k zrušeniu súťaže (č. l. 6986), pripomienky k zmluve (č. l. 6989 - 6994), kontrola rozpočtov (č. l. 6998 - 7005), dodatok k zmluve o združení medzi U. a B. (č. l. 7007 - 7040), právne stanovisko k zmluve o združení (č. l. 7041 - 7043), zmluva o združení k projektu C. NSK (č. l. 7050 - 7080), a k druhému bodu záznam z rokovania k novej projektovej dokumentácie (č. l. 6515 - 6520), výzvy na predloženie cenových ponúk k prepracovaniu objemovej štúdie a projektovej dokumentácie (č. l. 6522 - 6531).

2. Vo vzťahu k namietanému výroku o uložení trestu obžalovanému Ing. K. F.:

Uložený trest považoval prokurátor za nízky a neprimerane nízky vzhľadom na závažnosť trestného činu spáchaného menovaným obžalovaným, vyjadrenú trestnou sadzbou, ktorá je podľa § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 Tr. zák. rovnaká tak ako na dokonaný trestný čin, ako aj jeho vývojové štádiá - pokus a príprava.

Prihliadajúc na dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby pre trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa Tr. zák. a osobu obžalovaného ako aj okolnosti prípadu prokurátor podľa Tr. zák. usúdil, že minimálny trest 7 rokov odňatia slobody s odkazom na vyhlásenie obžalovaného podľa o priznaní viny je prísny, a preto aj navrhol možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súdom uložený trest dva roky podmienečne (čo je maximálny limit mimoriadneho uloženia trestu pod dolnú hranicu) je však neprimeraný. Je potrebné uviesť, že na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vedeného vo vzťahu k obžalovanému Ing. F., po prijatí jeho vyhlásenia o vine pre rozhodnutie o treste bolo dokázané, že obžalovaný Ing. F. bol aktívne činný pri machináciách verejného obstarávania k predstieraniu výberu z dohodnutých troch uchádzačov a k určeniu jeho firmy E., s. r. o., ako mandatára k vykonaniu externého obstarávania a iniciatívne prejednával priebeh a podmienky verejného obstarávania ako aj vykonával prípravu externého obstarávania pre výber zhotoviteľa stavby administratívnej budovy Úradu NSK, za ktorého bola ním po dohode s inými vopred určená firma U..

V danej veci je predmetom trestného konania, s poukazom na priznanie viny obžalovaným Ing. K. F. a tiež na oboznámený právoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 10. novembra 2015, sp. zn. , o odsúdení Ing. D. Y. a Ing. Y. L., PhD., pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe sčasti v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný vo forme organizovanej skupiny podľa § 138 písm. i/ Tr. zák.

Obžalovaný Ing. K. F. na hlavnom pojednávaní dňa 19. novembra 2015 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania žalovaného zločinu na podklade v obžalobe popísaného skutku a senát ŠTS po vykonanom zákonnom poučení podľa prijal také vyhlásenie a nariadil dokazovanie v rozsahu uloženia trestnoprávnej sankcie.

S následne vyhláseným rozhodnutím súdu o uložení podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov sa nestotožnil. 05 Z. z. upravuje pre daný trestný čin podľa citovaných zákonných ustanovení trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 7 - 12 rokov. Prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie ohľadom uloženia trestu menovanému, v rozpore s ustanoveniami , , Tr. zák.

Podľa uvedených zákonných ustanovení má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súčasne súd prihliadne pri účasti viacerých osôb aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, resp. aj na význam a povahu účasti na spáchanom trestnom čine a pri príprave na zločin aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Je dostatočne preukázané, že Ing. K. F. sa dopustil úmyselného a vedomého konania v rámci koordinovanej a rozdelenej činnosti s inými členmi organizovanej skupiny založeného na vykonaní zmanipulovaného verejného obstarávania pre výber mandatára (externého obstarávateľa) k verejnému obstarávaniu na zabezpečenie zhotoviteľa stavby administratívnej budovy Úradu NSK. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti o pričinení sa obžalovaného Ing. K. F. na machináciách pri verejnom obstarávaní má však rovnaké postavenie s už právoplatne odsúdenými inými členmi organizovanej skupiny a prináleží mu teda rovnaké uloženie trestu. I keď sa prokurátor po zhodnotení všetkých preukázaných skutočností stotožnil s podmienečným odkladom uloženia trestu odňatia slobody, požadoval prísnejší trest než bol uložený prvostupňovým súdom. Vzhľadom k tomu. že skutkový stav týkajúci sa obžalovaného Ing. K. F. bol v napadnutom rozsudku správne zistený a preukázaný, môže nové rozhodnutie o treste vydať aj odvolací súd.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval prokurátor za nesprávne napadnuté výroky predmetného rozhodnutia prvostupňového súdu o

- oslobodení Ing. U. D. spod obžaloby pre podstatné chyby konania predchádzajúceho rozhodnutiu s porušením ustanovení o povinnosti zabezpečiť objasnenie veci, pre chyby v rozsudku, pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a bez vysporiadania sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých treba zopakovať dôkazy alebo vykonať ďalšie dôkazy,

- uložení trestu obžalovanému Ing. K. F. pre neprimeranosť a nesúlad s § 34 Tr. zák.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako druhostupňový súd, v odvolacom konaní I. podľa , zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. , z 15. apríla 2016, v časti

- rozhodnutia o oslobodení Ing. U. D. spod obžaloby z dôvodov uvedených v , , ,

- rozhodnutia o uložení trestu Ing. K. F. z dôvodov uvedených v ,

II. podľa , vrátil vec týkajúcu sa obžalovaného Ing. U. D. súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

III. podľa rozhodol tak, že podľa za použitia §, , , ods. 1, Tr. zák. sa obžalovanému Ing. K. F. ukladá trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky pri uložení probačného dohľadu a zákazu stretávania sa s osobami, ktoré boli spolu s ním účastní na predmetnom trestnom čine a súčasne podľa , Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti - vykonávať činnosť odborne spôsobilej osoby v trvaní 4 roky.

IV. Odvolania obžalovaných Ing. U. L. a V. H. navrhol podľa zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný Ing. U. L. v odvolaní uviedol, že rozsudok, sp. zn. BB zo dňa 15. apríla 2016, napáda v časti, v ktorej bol uznaný vinným, ako aj v časti, v ktorej mu bol uložený trest.

Napadnutý rozsudok namieta z dôvodu, že podľa jeho názoru z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že mal konať tak, ako je to popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Skutkovo nebolo preukázané, že by v spolupáchateľstve s ostatnými spoluobvinenými konal tak, že by ovplyvňoval priebeh verejných obstarávaní.

Podľa jeho názoru nebolo preukázané, že konanie, ktorého sa dopustil by bolo možné právne posúdiť ako trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní.

V odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu doplnil, že vo vzťahu k preukázaniu, že sa stal skutok, pre ktorý bol odsúdený podľa rozsudku, mal svojim konaním zabezpečiť, aby sa víťazmi dvoch verejných obstarávaní na stavebný dozor stali dopredu určené spoločnosti Y. a R.. Podľa súdu (str. 29 rozsudku) dojednať niektorému súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov znamená, že tento súťažiteľ je pri vyhodnocovaní účastníkov verejného obstarávania na úkor iných súťažiteľov zvýhodnený. Obžalovaní L. a H. nespochybňovali, že od nich obvinený L. žiadal pomoc pri obstarávaní stavebného dozoru na stavbu „Administratívna budova NSK“ (nakoľko sám stavebníctvu vôbec nerozumel), ani to, že pri odporučení konkrétnych firiem opakovane komunikovali s obvinenou Y.. Určité indície o komunikácii obžalovaného L., H., Y. a L. potvrdzujú taktiež záznamy telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukové záznamy, ktoré boli ako dôkaz vykonané na hlavnom pojednávaní. V trestnom konaní sa však nepodarilo zabezpečiť žiaden ďalší dôkaz, ktorý by zvýhodňovanie akéhokoľvek súťažiteľa na úkor iných nepochybne potvrdzoval. Práve naopak, vykonanými dôkazmi sa tieto indície vyvrátili (str. 13-15 rozsudku). Účastníci oboch verejných obstarávaní na stavebný dozor, resp. ich zástupcovia (svedkovia G. Y., Ing. E. E., Ing. J. F., Ing. K. F., Ing. Y. H., H. L. a Ing. E. X.) akékoľvek dohody o výsledku verejných obstarávaní vylúčili a potvrdili, že cenové ponuky vypracovali samostatne, pri ich vypracovaní nekomunikovali so mnou obžalovaným L. alebo H., či dokonca, že ich niektorí vôbec nepoznajú. Ani jeden z účastníkov verejných obstarávaní nepotvrdil, že by dostal nejaký pokyn ohľadne určenia výšky ceny.

Svedok Ing. Y. L. na pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2015 o 9:00 hod. vo vzťahu k nemu aj H. jednoznačne potvrdil, že ich kontaktoval on, nakoľko „v tom čase bol podpredseda Y., čo je politická funkcia a nemal vzdelanie stavebného charakteru, otázku stavebného dozoru riešil s p. L. a s p. H.“. Svedok v súvislosti s rozdelením stavebného dozoru na dve verejné obstarávania potvrdil, že „nemalo dôjsť k rozdeleniu zákazky, to nevedel ani on, ani p. H., ani p. L., toto si mal menežovať úrad“. Svedok ďalej vyslovene uviedol, že „obžalovaný L. nepredpokladal, že je to v rozpore so zákonom, nenašli ako majú postupovať a akým spôsobom má byť stavebný dozor rozdelený. Myslím, že to bolo potom rozdelené na stavebnú časť a inžiniersku časť. Problém bol v tom, že predmet zákazky sa nemal rozdeliť“. Vo vzťahu k otázke vopred určených víťazov verejných obstarávaní svedok L. uviedol, že „medzi Ing. L., H., Ing. F. a D. nedošlo k žiadnej dohode o tom, ako má prebehnúť VO. On ani jednému z obžalovaných nedával žiadne podklady, ktoré by sa týkali VO, a k p. Y. sa vyjadriť nevedel. Nevedel ani o tom, že by sa nejaké firmy fiktívne prihlasovali do tohto VO. On nehovoril p. Ing. Y. o tom, ktorá konkrétna firma má byť úspešná vo VO. Voči nemu neboli robené ani zo strany iných osôb tlaky, ktoré by smerovali k tomu, ktorá konkrétna firma má VO vyhrať“.

Vykonané dôkazy síce potvrdili jeho komunikáciu s obvinenou Y., no nepreukázali, že dojednal niektorému súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov. Dôvod komunikácie so Y. a L. vysvetlil vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a tento zopakoval taktiež vo výpovedi v konaní pred súdom. Súd síce poukazuje na to, že medzi obvinenou Y. a firmou K. prebehlo v čase od 25. marca 2011 do 8. júla 2011 26 telefonických rozhovor a 5 stretnutí, podstatná však nie je kvantita, ale kvalita zabezpečených dôkazov. Viaceré z týchto záznamov neobsahujú žiadnu priamu spojitosť s verejnými obstarávaniami na stavebný dozor pre stavbu „Administratívna budova NSK“. Rovnako tak nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosti Y. a R. boli vopred určené ako víťazi verejných obstarávaní, t. j. skôr ako došlo k vyhodnoteniu predložených ponúk alebo že disponovali informáciami, ktoré by ich na úkor iných súťažiteľov zvýhodnili, práve naopak, tieto podozrenia boli vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami vyvrátené.

Pokiaľ súd konštatoval (str. 28 rozsudku), že pri prehliadke iných priestorov a pozemkov spoločnosti K. boli nájdené cenové ponuky všetkých uchádzačov, čo „znamená, že obaja obžalovaní mali prístup k

informáciám, ktoré sa mali zistiť oficiálne až pri otváraní obálok“, takéto konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Prehliadka iných priestorov a pozemkov spoločnosti K. sa totiž uskutočnila až niekoľko mesiacov po ukončení verejných obstarávaní na stavebný dozor a v čase, kedy všetky mandátne zmluvy boli dávno zrušené. Samotná prehliadka nepreukázala, že obžalovaný L. cenovými ponukami disponoval pred otváraním obálok, ani to, ako malo disponovanie s týmito ponukami niektorého uchádzača zvýhodniť.

Obžalovaný Ing. U. L. poukázal na to, že sa mal trestnej činnosti dopustiť ako člen organizovanej skupiny s obžalovaným H. a obvinenými Y. a L.. Organizovanou skupinou nie je akákoľvek skupina osôb, ale podľa § 129 ods. 2 Tr. zák. je jedným z jej pojmových znakov spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu. Pokiaľ dochádza k spoločnému konaniu viacerých osôb, konanie jedného alebo niektorých z nich nemožno bez ďalšieho klásť za vinu všetkým. Je síce pravdou, že obvinení Y. a L. uzavreli s prokurátorom dohodu o vine a treste a táto bola schválená súdom, ani táto skutočnosť však bez ďalšieho nepreukazuje protiprávnosť jeho konania. Obvinení Y. a L. boli totiž obvinení z rozsiahlejších skutkov ako obžalovaný L., pričom svoju činnosť mali vykonávať spolu s ďalšími osobami, ktorých on nikdy nestretol, prípadne ktorých stretol až v konaní pred súdom. Ako vyplýva zo skutočností uvedených v bodoch a) až c), vo vzťahu k obžalovanému L. a H. nebolo preukázané, že by svojim konaním naplnili objektívnu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 Tr. zák.

To, že sa mal obžalovaný L. „spolčiť“ s obžalovaným H., obvinenou Y. a L. na účely spáchania trestného činu nepreukázala výpoveď obžalovaného L. a H., ani výpovede zástupcov účastníkov predmetných verejných obstarávaní. Svedkyňa Ing. D. Y. využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať. Svedok Ing. Y. L. na pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2015 o 9:00 hod. vo vzťahu k obžalovanému L. a H. jednoznačne potvrdil, že ich nekontaktoval za účelom spáchania trestného činu, že všetko malo prebiehať v súlade so zákonom, nedošlo k žiadnej dohode o tom, ako má prebehnúť verejné obstarávanie a že ani jednému z obžalovaných nedával žiadne podklady, ktoré by sa týkali verejných obstarávaní.

Podstatné tak nie je, z akého skutku boli právoplatne odsúdení obvinení L. a Y., ale čo bolo obsahom ich dohody s obžalovaným L. a H.. V trestnom konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by nepochybne potvrdzoval, že obsahom takejto dohody bolo spáchanie trestného činu.

Vo vzťahu k posúdeniu, že skutok, ktorého spáchanie malo byť preukázané dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní je trestným činom uviedol, že podľa jeho názoru takéto posúdenie nie je možné, a to z nasledovných dôvodov:

Na to, aby mohlo byť určité konanie posudzované ako trestný čin, musí dôjsť k naplneniu všetkých obligatórnych znakov niektorej skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka), v jeho prípade všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák. Podľa rozsudku ŠTS, sp. zn. zo dňa 15. apríla 2016, obžalovaný L. a H. uvedený trestný čin spáchali, nakoľko „pokračujúcim konaním v súvislosti s verejným obstarávaním v úmysle zadovážiť inému prospech konali v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní a dojednali sme niektorému súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov a taký čin sme spáchali závažnejším spôsobom konania ako členovia organizovanej skupiny“. Zo skutku vymedzeného vo výroku napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že v priebehu trestného konania mali byť vo vzťahu k obžalovanému L. preukázané nasledovné skutočnosti: a) úmysel zadovážiť inému prospech, b) konanie v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní, c) dojednanie niektorému súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov a d) spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania ako člen organizovanej skupiny.

Podľa názoru súdu (str. 29 rozsudku) má súťažiteľ vo verejnom obstarávaní z protiprávneho konania iných osôb (dojednania prednosti alebo výhodnejších podmienok) nepochybne prospech a jeho záujmom a záujmom obžalovaného H. nepochybne bolo dojednať spoločnostiam Y., a.s., a R., s.r.o., prospech.

Pojem „prospech“ nie je abstraktným pojmom, ale podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa na určenie výšky prospechu použijú rovnaké hľadiská ako na určenie výšky škody. Hoci je úmysel zadovážiť sebe alebo inému prospech obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Tr. zák., okrem uvedeného všeobecného konštatovania súd vôbec nekonkretizoval, v čom mal prospech spoločností Y., a. s., a R., s. r. o., spočívať a aká podľa jeho úmyslu bola, prípadne mala byť jeho výška. Vo vzťahu k verejným obstarávaniam na stavebný dozor nielenže nebol preukázaný úmysel obžalovaného zadovážiť inému prospech a v čom konkrétne mal tento prospech spočívať, ale nebolo preukázané ani to, či v danom prípade vôbec mohla nejaká škoda, resp. prospech vzniknúť.

Pri určení výšky prospechu podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. trval obžalovaný Ing. L. na právnom názore, podľa ktorého pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 266 Tr. zák. nie je možné považovať za škodu, resp. za prospech hodnotu celej zákazky, ktorá bola predmetom verejnej súťaže, ale len rozsah ujmy, resp. prospechu predstavujúci objem zisku iného subjektu. Tento zisk môže predstavovať určitú časť celkového objemu zákazky. Pri ustálení výšky škody, resp. výšky prospechu v súvislosti s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou v zmysle ustanovenia § 266 Tr. zák. treba vychádzať zo skutočnej škody, ktorá predstavuje majetkovú hodnotu, o ktorú bol majetok iného zmenšený (v prípade prospechu zväčšený), resp. o zisk, na ktorý by iný subjekt mal podľa okolností a svojich pomerov nárok alebo, ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť a nie z celkovej hodnoty zákazky, ktorá je predmetom verejného obstarávania, resp. verejnej dražby, pretože túto nemožno považovať za hodnotu o výšku, ku ktorej by došlo k úbytku (resp. nárastu) na majetku iného (uvedený právny názor bol vyslovený napr. v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 6. novembra 2013, v ktorej sa najvyšší súd v obdobnej veci plne stotožnil s právnym názorom špecializovaného trestného súdu).

V súvislosti s otázkou posudzovania prospechu zároveň poukázal na rozpor výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa odôvodnenia rozsudku bolo úmyslom obžalovaného L. zadovážiť bližšie nekonkretizovaný prospech spoločnostiam Y., a. s., a R., s. r. o., (str. 29 rozsudku), kým podľa výroku bolo úmyslom zadovážiť neoprávnený prospech firme U. získaním zákazky s hodnotou prevyšujúcou 9 miliónov eur (str. 1 a 2 rozsudku). V priebehu trestného konania však nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval akúkoľvek účasť obžalovaného L. na verejnom obstarávaní na výber zhotoviteľa stavby „Administratívna budova NSK“ alebo na výber externého obstarávateľa pre výber zhotoviteľa tejto stavby.

Rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní alebo verejnej dražbe mal podľa názoru súdu spočívať v porušení o verejnom obstarávaní. Uvedené zákonné ustanovenie však nemožno vykladať izolovane, ale predovšetkým v nadväznosti na a zákona o verejnom obstarávaní, ako aj na jeho konanie.

Podľa o verejnom obstarávaní sa v prípade stavebných dozorov malo jednať o tzv. zákazky s nízkou hodnotou. Obžalovaný L. do procesu rozdelenia stavebných dozorov na dve samostatné verejné obstarávania nijako nezasahoval, ani nebol kompetentný posúdiť správnosť takéhoto postupu. Aj svedok L. potvrdil (str. 12 rozsudku), že NSK pri vyhlásení verejných obstarávaní kopírovala postup z predchádzajúceho verejného obstarávania a keď zistil, že verejné obstarávanie na stavebný dozor nemalo byť rozdelené na dve časti, došlo k ukončeniu zmlúv na stavebný dozor bez akýchkoľvek požiadaviek na prípadnú náhradu. Zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou pritom vtedy platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní výslovne upravoval iba v jednom ustanovení, a to v . Keďže zákon o verejnom obstarávaní neupravoval žiadny formálny postup pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, neupravoval ani jednotlivé kroky, ktoré bolo potrebné uskutočniť vo vzťahu k takémuto postupu zadávaniu zákaziek a dával tak obstarávateľom pomerne voľné ruky, čo potvrdzujú

mnohé metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie z toho obdobia (napr. metodické usmernenie UVO č. 183-5000/2011 zo dňa 14. marca 2011, č. 123-5000/2011 zo dňa 1. marca 2011, č. 141-5000/2011 zo dňa 4. marca 2011, č. 60-5000/2011 zo dňa 21. februára 2011). Z uvedeného vyplýva, že problematika postupov zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami bola zákonom o verejnom obstarávaní regulovaná minimálne a prakticky celý postup bol ponechaný na rozhodnutie obstarávateľa, ktorý mohol napríklad zahájiť priame rokovanie s dodávateľom.

Na margo údajnej účelovosti vyhlásenia verejných obstarávaní pred nadobudnutím účinnosti novely č. obžalovaný Ing. L. opätovne uviedol, že nebol verejným obstarávateľom, t. j. nerozhodoval o jeho vyhlásení. Z. z navyše nezakazoval vyhlasovanie nových verejných obstarávaní do dňa nadobudnutia jeho účinnosti, práve naopak, podľa novelizovaného zákona o verejnom obstarávaní postupy zadávania zákaziek, ktoré boli vyhlásené alebo preukázateľne začaté do 31. marca 2011, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2011. Obstarávateľ tak vyhlásil verejné obstarávania na stavebné dozory v súlade s vtedy platným a účinným zákonom o verejnom obstarávaní.

Z uvedeného podľa názoru obžalovaného Ing. L. vyplýva, že nemusel mať dôvodné pochybnosti o zákonnosti jeho komunikácie alebo komunikácie obžalovaného H. s obvinenou Y. alebo L.. Nielenže existujú dôvodné pochybnosti, či jeho konaním vôbec mohlo dôjsť k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov o verejnom obstarávaní alebo verejnej dražbe, ale počas trestného konania ani nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by priamo potvrdzoval jeho úmysel konať v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní.

V prípade, že by sa súd aj stotožnil s tým, že skutok, pre ktorý bol stíhaný sa stal a že je trestným činom, poukázal na to, že podľa jeho názoru nebolo dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní preukázané, že tento skutok spáchal on.

V súlade so základnými zásadami trestného konania platí, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Pritom je nevyhnutné, aby jeho vina bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa tohto skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak (in dubio pro reo). Ani vysoký stupeň podozrenia totiž sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok, a to dokonca ani v prípade, ak postačoval na vznesenie obvinenia, prípadne na podanie obžaloby. Z napadnutého rozsudku je však zrejmé, že sa súd pri posudzovaní jeho viny zo spáchania žalovaného skutku týmito základnými zásadami trestného konania neriadil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli v prebiehajúcom trestnom konaní naplnené dôvody na jeho oslobodenie spod obžaloby podľa , , Nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný a ktorý je vymedzený vo výroku napadnutého rozsudku, ale najmä konanie ktorého sa mal dopustiť nie je trestným činom, nakoľko nenapĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa , v spojení s Tr. zák.

Nad rámec už vyššie uvedeného poukázal na skutočnosť, ktorú uviedol už v konaní pred súdom prvého stupňa, a to, že podľa jeho názoru o podanej obžalobe rozhodoval nepríslušný súd. Bola podaná obžaloba pre trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa , v spojení s Tr. zák. Príslušnosť špecializovaného trestného súdu tak mohla byť daná iba podľa Spoločné konanie proti nemu, H., D. a F. bolo možné vykonať iba v prípade, ak by ich trestné činy spolu súviseli, táto podmienka však splnená nebola, napriek tomu špecializovaný trestný súd spoločné konanie vykonal pod sp. zn. . Navyše napriek ustanoveniu bola pod rovnakou spisovou značkou schválená dohoda o vine a treste

obvinených Y. a L.. Vzhľadom na uvedené sa domnieval, že jeho trestná vec mala byť vylúčená na samostatné konanie a že na jej prejednanie nebol príslušný špecializovaný trestný súd.

Podľa musí byť z odôvodnenia rozsudku zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Vyššie uvedené námietky boli obsahom obhajoby obžalovaného L. prakticky v priebehu celého trestného konania. Napriek tomu, že išlo o zásadné námietky a v priebehu trestného konania boli opakovane zopakované, ŠTS sa v napadnutom rozsudku s touto obhajobou nevysporiadal.

Na záver uviedol, že súd sa podľa neho pri ukladaní trestu neriadil v tomto konkrétnom prípade zásadou tzv. proporcionality trestu vo vzťahu k jednotlivým spoluobvineným. Za trestný čin podľa § 266 ods. 2 Tr. zák. umožňuje zákon uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 až 8 rokov. Obžalovanému L. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou 2 roky. Rovnaký trest bol uložený obžalovanému H.. Vzhľadom na pomerne mierne tresty odňatia slobody, ktoré boli uložené obvinenej Y. (trest 3 roky, podmienečne odložený so skúšobnou dobou 4 roky), L. (trest 3 roky, podmienečne odložený so skúšobnou dobou 4 roky) a F. (trest 2 roky, podmienečne odložený so skúšobnou dobou 3 roky), hoci v ich prípade zákon umožňoval uložiť tresty odňatia slobody vo výmere 7 až 12 rokov, považoval trest uložený jemu - obžalovanému L. v zmysle proporcionality ukladania trestov za neprimerane prísny a nespravodlivý.

Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd po prejednaní veci rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší a oslobodí ho spod obžaloby.

Obžalovaný H. v odvolaní uviedol, že sa necíti byť vinným z trestného činu, za ktorý bol uznaný za vinného. Napadnutý rozsudok má vady uvedené v ustanovení § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. Najmä poukázal na tieto skutočnosti.

Po prvé, podstatnou náležitosťou skutkovej podstaty trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa je úmysel páchateľa spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech.

V skutku popísanom v rozsudku týkajúceho sa stavebného dozoru vo vzťahu k nemu nie je uvedená výška spôsobenej škody, alebo prospech jeho alebo inej osoby. Ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval škodu, resp. neoprávnený prospech v súvislosti s verejným obstarávaním na stavebný dozor.

Po druhé, vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

V skutku popísanom vo výroku rozsudku vo vzťahu k jeho osobe išlo nepochybne o tzv. zákazku s nízkou hodnotou. Zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou je upravené v ustanovení § 102 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa jeho názoru k porušeniu tohto ustanovenia obžalovaným V. H. nedošlo. Zákon dáva pri zákazkách s nízkymi hodnotami obstarávateľovi voľnú úvahu ako bude postupovať, neupravuje jednotlivé kroky, čo potvrdzujú i metodické pokyny Úradu pre verejné obstarávanie najmä č. 123-5000/2011 zo dňa 1. marca 2011 a č. 141-5000/2011 zo dňa 4. marca 2011.

Po tretie, vykonané dokazovanie nepreukázalo, že konal v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, že by dojednal niektorému súťažiteľovi prednosť a výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov.

Po štvrté, význam skutkovej podstaty trestného činu spočíva v tom, že presne vymedzuje podmienky trestnej zodpovednosti výpočtom znakov trestného činu. Rozlišujú sa štyri skupiny znakov skutkovej podstaty. Ak chýba len jeden znak, ktorýkoľvek, nemôže ísť o trestný čin.

Po piate, mal pochybnosti, či bol špecializovaný trestný súd príslušný konať a rozhodnúť, pretože

obžaloba proti nemu bola podaná za trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa , Tr. zák. a pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu pri tomto trestnom čine je daná len pri kvalifikácii podľa Tr. zák. ( ); s obžalovanými Ing. U. D. a Ing. K. F. netvorili organizovanú skupinu ( Tr. zák.), lebo predmetom obžaloby boli dva samostatné skutky - výkon stavebného dozoru (obvinený H., obvinený Ing. L.) a druhý skutok spočíval vo výbere externého obstarávateľa pre výber zhotoviteľa stavby administratívnej budovy NSK (obžalovaný Ing. D., obžalovaný Ing. F.) a z obžaloby nepochybne vyplýva, že tieto skutky nie sú medzi obvinenými v obžalobe personálne ani skutkovo prepojené.

Po šieste, ak by bola aj daná príslušnosť špecializovaného trestného súdu, existovala pochybnosť, či nebola porušená zásada „nikto nemôže byť odňatý zákonnému sudcovi“.

Právo na zákonného sudcu zaručuje v , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte ( ).

Podľa trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom.

Prokurátor v predmetnej veci podal dňa 8. júna 2015 návrh na schválenie dohody o vine a treste (obvinení Y. L. a D. Y.) a toho istého dňa podal na obžalovaného H. a ďalšie osoby obžalobu. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10. novembra 2015 bola podľa schválená dohoda medzi prokurátorom a obvinenými Y. a L.. V jeho trestnej veci konal ten istý senát, v tom istom konaní a pod tou istou spisovou značkou.

Podľa obžalovaného malo ísť o dve samostatné konania a nemohlo byť o nich rozhodované pod jednou spisovou značkou, t. j. a teda nedošlo k náhodnému výberu v jeho veci sudcu, resp. senátu, ktorý o veci rozhodoval.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci v zmysle podľa , , , napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušil a podľa a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

K dôvodom odvolaní obžalovaných prokurátor uviedol nasledovné stanovisko:

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, i keď v zúženom rozsahu, ako navrhoval, bolo dostatočne a bez pochýb preukázané, že v konaniach obžalovaných Ing. L. a H. na skutkovom základe uvedenom v obžalobe a následne aj vo vydanom rozsudku, boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ v spojení s § 138 písm. i/ Tr. zák.

Bolo preukázané, že obaja obžalovaní boli na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja (ďalej ako ÚNSK) viackrát osobne u Ing. D. Y., vedúcej oddelenia pre verejné obstarávanie, aby zabezpečili podklady pre realizáciu verejného obstarávania pre inžinierske a pozemné práce v rámci výstavby Administratívnej budovy ÚNSK, vykonaného úspešne pre spoločnosti s ručením obmedzeným Y. a R. vybrané spomedzi určených súťažiteľov. Jednoznačne takéto ich spoločné konanie, ktorým výrazne ovplyvňovali priebeh a rozhodnutie dvoch verejných obstarávaní, je protiprávne a protizákonné. Takýmto stretnutiam v kancelárii predchádzalo aj osobné stretnutie menovaných aktérov spolu s Ing. Y. L., podpredsedom Y.. Zo zaznamenaných hovorov v ich telefonátoch alebo pri ich osobných stretnutiach jasne vyplýva ich dohoda na vykonaní verejných obstarávaní s vopred určenými dvomi víťazmi verejnej súťaže pre zabezpečenie obstarávateľa výkonu stavebného dozoru pre ÚNSK ako objednávateľa v dvoch oblastiach stavebnej činnosti spojenej pri výstavbe administratívnej budovy. Kvantifikácia škody alebo neoprávneného prospechu sa vyžaduje iba pri kvalifikovanej (privilegovanej) skutkovej podstate vyššie citovaného trestného činu podľa § 266 ods. 2 písm. a/ alebo ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktoré neboli v prípade menovaných odvolateľov aplikované, a preto sú ich námietky k hodnote zákazky v tejto časti irelevantné. Úmysel spôsobiť inému škodu alebo neoprávnený prospech je preukázaný už len tým, že obžalovanými boli vopred určení súťažitelia a z nich víťazi verejnej zákazky. Takéto konanie je jednoznačne v rozpore so zákonnými zásadami transparentnosti, nediskriminácie, čo ohrozuje princípy férovej verejnej súťaže, hospodárnosti a efektívnosti obstarávania dodávateľov verených zákaziek a spôsobuje korupciu a klientelizmus. Pre trestné konanie je právne bezvýznamnou skutočnosť, že nakoniec boli mandátne zmluvy, uzavreté s víťazmi, podľa zistení aj potvrdených prvostupňovým súdom, zmanipulovaných verejných tendrov, zrušené.

Navyše možno na základe vykonaného dokazovania o zabezpečení súťažných dokladov obžalovanými, výskyte cenových ponúk v ich spoločnej firme K., ktorá napriek tomu, že mala všetky predpoklady na výkon stavebného dozoru, sa nezúčastnila týchto vyhlásených verejných obstarávaní, vysloviť záver, že by práve táto ich firma mohla vykonávať v subdodávke oba výkony stavebných dozorov, „vysúťažených“ dvomi rozličnými firmami. Nepriamo takýto dôkaz nasvedčuje aj tomu, že ich konanie pri zabezpečovaní podkladov a kontaktov na firmy súťažiteľov, bolo nadmieru aktívne a iniciatívne a prekročilo rámec „obyčajnej a štandardnej výpomoci úradníkom NSK bez potrebných znalostí v oblasti stavebníctva“. Dohoda o takom výsledku k subdodávke mohla byť dosiahnutá aj na zistených osobných stretnutiach mimo kanceláriu Ing. D. Y. a nasvedčuje jej aj neochota svedkov priamo usvedčovať obžalovaných pre ich známe a blízke kontakty, resp. profesnú kolegialitu, ktorí sa obmedzili pri svojej výpovedi len na potvrdenie obdržania výzvy od ÚNSK na cenovú ponuku a jej odoslanie bez toho, aby bol preukázaný ich jasný záujem o získanie takej zákazky. Taký záujem bol však jednoznačne u obžalovaných, ktorí dokonca aj pozmenili cenovú ponuku firmy Y., neskoršieho víťazného súťažiteľa, aby napravili chybne zadanú sumu na cenovej ponuke dojednaného súťažiteľa, pretože obe také ponuky boli nájdené v priestoroch ich firmy K..

Na základe ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, predovšetkým zaistených listín, zadokumentovaných vzájomných hovorov, spoločné dohodnuté konanie obžalovaných s Ing. Y. a Ing. L. nasvedčuje plánovitej a koordinovanej činnosti trvajúcej po určitú dobu pri rozdelení úloh medzi viac ako dvomi osobami. Preto je tu potvrdená účasť obžalovaných v organizovanej skupine podľa § 129 ods. 2 Tr. zák.

Hoci Ing. L. a H., obžalovaní pre trestný čin podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., nemali tvoriť organizovanú skupinu výlučne s ostatnými obžalovanými Ing. D. a Ing. F., podľa názoru prokurátora tu boli splnené zákonné podmienky na trestné konanie voči nim pred Špecializovaným trestným súdom.

Podľa sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vzťahuje na trestné činy súvisiace s trestnými činmi v písmenách a/ až k/ alebo l/, ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

V danej veci bol prokurátorom po skončení prípravného konania vedeného v spoločnom konaní voči šiestim osobám pre viaceré trestné činy (§ 266 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ v spojení s § 138 písm. i/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.) súčasne podaný návrh na schválenie uzavretej dohody o vine a o treste s

dvomi z nich (Ing. Y. a Ing. L.) a spoločná obžaloba na ostatných štyroch obvinených (Ing. D., Ing. F., Ing. L. a H.). Pre Špecializovaný trestný súd bola podľa určená pôsobnosť konať o podaných návrhoch prokurátora na prejednanie veci o pokračovacích trestných činoch podľa , , v spojení s , v časti štádiu prípravy podľa 13 ods. 1 Tr. zák. voči štyrom zo šiestich obvinených.

V zmysle proti všetkých obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.

Trestné činy kladené všetkým štyrom obžalovaným za vinu jednoznačne spolu súvisia a týkajú sa viacerých verejných obstarávaní pri zabezpečení výstavby Administratívnej budovy ÚNSK v priebehu roku 2011. Išlo o dve verejné obstarávania pre zabezpečenie dodávateľov pre výkon stavebného dozoru a jedno verejné obstarávanie pre zabezpečenie dodávateľa pre výkon externého obstarávania na vybratie zhotoviteľa predmetného stavebného diela. Všetky tieto verejné obstarávania realizovala osobne Ing. Y., vedúca oddelenia pre verejné obstarávania ÚNSK a na ich priebeh dozeral Ing. L., ako podpredseda NSK. Podľa zistení z vykonaného dokazovania títo menovaní vykonávali svoju činnosť z titulu svojho zaradenia na ÚNSK ohľadom zabezpečenia výstavby budovy po dohode s obžalovanými tak, že mali vopred dohodnúť konanie a výsledok pri vykonaní verejných obstarávaní spoločne s Ing. L. a H. k zabezpečeniu stavebných dozorov a s Ing. D. a Ing. F. k zabezpečeniu externého obstarávateľa zhotoviteľa stavby. Dve tieto tzv. podskupiny osôb sú spojené práve v osobách Ing. Y. a Ing. L., ktorí boli tiež postavení pred Špecializovaný trestný súd a tento voči nim právoplatne vyhlásil odsudzujúci rozsudok. Prokurátor dospel k záveru, že prvostupňový súd nemal dôvod zo spoločného konania vylúčiť veci obžalovaných Ing. L. a H. na samostatné konanie, pretože by to určite neurýchlilo konanie a nebol na to ani iný dôležitý dôvod. Práve významné zásady trestného konania - hospodárnosť, účelnosť a efektívnosť, vyžadovali, aby sa spoločná obžaloba prejednala a zadovážené dôkazy vykonali v spoločnom konaní na hlavnom pojednávaní pred Špecializovaným trestným súdom.

Preto navrhol, aby odvolací súd odvolania obžalovaných Ing. U. L. a V. H. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. , z 15. apríla 2016 zamietol podľa ako nedôvodné.

Obžalovaný Ing. K. F. k odvolaniu prokurátora uviedol, že jeho konanie sa nepriblížilo ani k pokusu, nieto ešte k dokonaniu trestného činu a preto vzhľadom na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa jeho pomery a možnosť nápravy považoval uložený trest za primeraný a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolania prokurátora i obžalovaných Ing. U. L. a V. H. odôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu prieskumnej povinnosti a dôvodov odvolania sústredil predovšetkým na správnosť skutkových zistení a právnych záverov z toho plynúcich vo výroku o vine i trestoch.

Odvolací súd v úvode vlastného odôvodnenia uvádza, že trestná činnosť obvinených Ing. Y. L., PhD., a Ing. D. Y. (voči týmto už bola trestná vec právoplatne skončená) a obžalovaných Ing. U. D., Ing. K. F., Ing. U. L. a V. H., tvorí jeden celok a jeden skutok.

Napriek tomu, že súd schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným Ing. Y. L., PhD., a Ing. D. Y. a voči ostatným pokračoval na podklade rovnomennej obžaloby v konaní na hlavnom pojednávaní, ide o spoločné konanie. Príslušnosť súdu sa v tomto prípade riadi ustanovením § 18 ods. 1

, podľa ktorého proti všetkých obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Výčitka týkajúca sa odňatia veci zákonnému sudcovi vrátane náhodného nepridelenia veci elektronickou podateľňou ŠTS teda nie je namieste. Práve rozdelenie veci, v ktorej ide o jeden skutok viacerých osôb medzi viaceré senáty, by vzbudzovalo pochybnosť o tom, či niektorá z vecí nebola odňatá zákonnému sudcovi.

Navyše je nevyhnutné už v úvode odôvodnenia zdôrazniť, že trestná činnosť kladená za vinu pôvodne šiestim páchateľom, keďže tvorila jeden skutok a jej pohnútkou i cieľom bolo v podstate vykonať verejné obstarávanie na výkon stavebného dozoru (v dvoch prípadoch) i na zhotoviteľa samotnej administratívnej budovy Nitrianskeho samosprávneho kraja (ďalej len NSK) tak, aby z neho ako víťaz vyšla firma U. konateľa Ing. U. D. a získala tak prospech najmenej vo výške 180.955,11 Eur bolo nevyhnutné v prebiehajúcom trestnom konaní postupovať i v rámci dokazovania aj pri hodnotení dôkazov veľmi opatrne, aby nedošlo k porušeniu zásad elementárnej logiky vedúcej pred prvostupňovým súdom k takmer absurdnému záveru o nevine páchateľa, v prospech ktorého sa trestná činnosť podľa obžaloby mala páchať.

Ak totiž platí, že skutok mal byť spáchaný tak, ako je to uvedené nielen v obžalobe, ale i v napadnutom rozsudku; a to nielen v odsudzujúcej ale i oslobodzujúcej časti, v rozsudku o schválení dohody o vine a treste medzi prokurátorom a obvinenými L. a Y., a s tým, že bolo rovnako preukázané, že vopred dohodnutým a určeným víťazom verejného obstarávania na zhotovenie budovy NSK mala byť firma U. konateľa - obžalovaného Ing. U. D., ktorému ale účasť na páchaní trestnej činnosti preukázaná nebola, pričom firma U. z toho mala získať už určený minimálny prospech, vyvstáva otázka, z akého dôvodu a na čí popud konali všetci na trestnej činnosti účastní páchatelia, pričom traja z nich sa k nej dokonca bez prinútenia priznali (L., Y. i F.) a cítili sa byť vinnými, ba dokonca prví dvaja i prijali trest.

Ak dôkazy vykonané i oboznámené na hlavnom pojednávaní nepostačovali prvostupňovému súdu na preukázanie viny obžalovaného Ing. U. D., v prospech ktorého firmy sa celá trestná činnosť mala udiať a ktorého záujem na víťazstve vo verejnom obstarávaní na zhotovenie budovy NSK ani samotný obžalovaný Ing. D. nepoprel, len trval na tom, že tak chcel docieliť zákonným spôsobom, mal si ŠTS položiť najzákladnejšiu otázku - cui bono - v čí prospech sa mala trestná činnosť páchať - ovplyvňovať a riadiť verejné obstarávanie.

Navyše nepopierajúc jednotu skutku, ak z neho vylúčime podiel a úmysel kladený za vinu práve obžalovanému Ing. U. D., spochybňuje to postavenie všetkých obžalovaných pred súd i právoplatné rozhodnutie o vine obvinených Ing. L., PhD., a Ing. Y., pretože ak tak nekonali v záujme a úmysle uvedenom v obžalobe, aký iný úmysel im bol preukázaný, a ak nebolo preukázané, že tak konali na podnet a z iniciatívy Ing. D., ak nebolo taktiež preukázané že tak konali bez motívu, účelu a cieľa, natíska sa otázka, či trestnú činnosť páchali len preto, aby urobili obžalovanému Ing. D. radosť.

Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností bolo nevyhnutné vykonať všetky dôkazy navrhované prokurátorom. Ak ani po ich vykonaní nebude ŠTS toho názoru, že skutok sa stal tak ako je uvedený v obžalobe, najmä pre pochybnosti o vine obžalovaného Ing. U. D., bude sa musieť dôsledne zaoberať najmä otázkou viny obžalovaných L. a H.. Tí totiž okrem toho, že im bolo v zhode so závermi Špecializovaného trestného súdu preukázané, že konali v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o verejnom obstarávaní a dojednali niektorému súťažiteľovi prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov, pretože dopredu a po inštrukciách Ing. Y. dopredu určili víťazné spoločnosti Y. a R., čím im zabezpečili prospech minimálne v tom, že sa víťazmi stali na úkor iných súťažiteľov a to nie v regulárne vedenej súťaži, neboli nijako usvedčení, že by boli členmi organizovanej skupiny. Takáto pochybnosť by vyvstala nielen pre pochybnosti o vine obžalovaného Ing. U. D. a stmeľujúci motív celého skutku, ale najmä z dôvodu, že pri zločine machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 Tr. zák. sa vyžaduje určitá úroveň organizovanosti páchateľov.

Z týchto dôvodov je dôležité posúdiť mieru tejto organizovanosti, či sa jedná o prosté spolupáchateľstvo alebo ide o konanie členov organizovanej skupiny - či ide o spolupáchateľov alebo členov organizovanej

skupiny.

O spolupáchateľov podľa § 20 Tr. zák. ide vtedy, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Naproti tomu podľa § 129 ods. 2 Tr. zák. organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

Pri absencii preukázania spáchania žalovaného trestného činu Ing. U. D. a pri nepreukázaní kontaktov medzi ním a obžalovanými Ing. U. L. a V. H., ako to na základe doposiaľ vykonaných dôkazov prezentoval ŠTS, bude obtiažne označiť ich, za jednorazové machinácie pri verejnom obstarávaní, za členov organizovanej skupiny, pretože podľa názoru odvolacieho súdu zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1 Tr. zák. nemožno spáchať bez súčinnosti minimálne s ďalšími dvomi osobami, bez dohovoru s nimi, rozdelenia úloh, bez plánovania týchto úloh a postupov a súčinnosti páchateľov. Podľa názoru odvolacieho súdu možno potom páchateľovi tohto trestného činu pričítať závažnejší spôsob konania (na rozdiel od spolupáchateľstva, ktoré vyžaduje na spáchanie trestného činu prvý odsek) uvedený v § 266 ods. 2, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 138, písm. i/ Tr. zák. až vtedy, ak bude preukázané, že takáto organizovaná skupina na rozdiel od spolupáchateľov konala nielen v zoskupení viac ako troch osôb, ktoré si spolu delili úlohy, plánovali vzájomnú činnosť, ale že sa určitým spôsobom špecializovali na určité činnosti pri páchaní trestnej činnosti, túto páchali pravidelne a po dlhší čas - nešlo o ojedinelé konanie, ako v prerokúvanom prípade formulovala skutok samotná obžaloba. Zjednodušene by sa dalo povedať, že spolupáchatelia sú spravidla laici, ktorí sa vopred na páchanie trestnej činnosti detailne a cielene nepripravujú a k jej páchaniu pristupujú viac-menej náhodne (nevylučujúc určité špeciálne znalosti toho ktorého spolupáchateľa), kdežto organizovaná skupina je stála a sformovaná skupina osôb, ktorá dlhší čas cielene pácha určitý druh trestnej činnosti, ťažiac zo špecializácie jednotlivých jej členov.

Ak by teda nebola po doplnení dôkazov navrhnutých prokurátorom preukázaná vina obžalovaného Ing. U. D., podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností preukázať ani členstvo v organizovanej skupine obžalovaným Ing. U. L. a V. H..

Vzhľadom na to, že táto úvaha vedie k záveru o vine, ktorý je i na prospech obžalovanému Ing. K. F., ktorého vyhlásenie o vine prijal ŠTS a kvalifikoval jeho konanie tiež aj podľa Tr. zák., odvolací súd v súlade so zásadou beneficium cohaesionis postupoval podľa a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine i treste i u tohto obžalovaného s tým, že to nemení nič na špecializovaným trestným súdom prijatí vyhlásenej viny zo strany obžalovaného Ing. K. F., len na kvalifikácii jeho protiprávneho konania a s tým spojených úvah o uloženom treste.

Pokiaľ sa prokurátor domáhal uloženia prísnejšieho trestu tomuto obžalovanému, jeho dôvody sú opodstatnené.

Odvolací súd sa domnieva, že úvahy prvostupňového súdu nezohľadňujú špecifickosť žalovanej trestnej činnosti, postavenie obžalovaného v skupine osôb, ktorá sa ho mala dopustiť a jeho podiel na jej príprave. Najmä v porovnaní s obžalovanými Ing. L. a H. je sankcia tohto obžalovaného neprimerane mierna, a to, ako už bolo uvedené, nielen vzhľadom na kvalifikáciu zločinu, ktorého sa mal v štádiu prípravy dopustiť a od ktorej sa odvíja potom i trestná sadzba.

Sankcia uložená za konanie obžalovanému Ing. F. musí byť výrazne odlišná (prísnejšia) od sankcie uloženej Ing. U. L. a V. H..

Po vykonaní dôkazov navrhnutých prokurátorom už v priebehu trestného konania pred súdom a v tiež v

odvolaní, s akcentom na vykonanie všetkých ním navrhovaných odposluchov telefonických hovorov a obrazovo zvukových záznamov, po ich starostlivom vyhodnotení, rozhodne prvostupňový súd o vine všetkých štyroch obžalovaných, nie súc viazaný už právoplatným rozhodnutím o vine a treste obvinených Ing. Y. L., PhD., a Ing. D. Y..

Vzhľadom na to, že na všetkých štyroch obžalovaných bola podaná spoločná obžaloba na ŠTS, pretože ich trestná činnosť tvorí jeden nedeliteľný skutok, aj odvolací súd postupujúc v záujme nedeliteľnosti skutku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože sa okrem iného nestotožnil s výrokom o vine (sčasti odsudzujúcim a sčasti oslobodzujúcim), tak ako bol sformulovaný a vzbudzoval pochybnosti o tom, ako vlastne bolo o vine rozhodnuté.

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.