Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/182/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Miroslavou Korbašovou vo veci starostlivosti o plnoleté dieťa: X. C., X.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa rodičov: matka Y. C., X.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, K. a otec H. C., X.. XX.XX.XXXX, bytom L.. L. XXXX/X, H. v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného a návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností, takto

rozhodol:

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu plnoletej za obdobie od 01.07.2017 do 21.08.2017 zvýšeným výživným vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2017 do 21.08.2017 v celkovej výške 791,64 eur j e matka p o v i n n á zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám plnoletého dieťaťa.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu plnoletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa.

Konanie o návrhu matky na zmenu zverenia za obdobie od 21.08.2017 do 20.01.2019 z a s t a v u j e.

Týmto s a m e n í Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -88 zo dňa 11.04.2016 vo výroku upravujúcom vyživovaciu povinnosť matky.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 01.02.2017 sa otec domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na plnoletú zo sumy 30 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. V návrhu uviedol, že s určenou výškou výživného súhlasil kvôli zlej finančnej situácii matky. Od tohto rozhodnutia súdu sa však jej finančná situácia očividne zlepšila, nakoľko sa presťahovala do L., kde býva v prenajatom rodinnom dome. Jeho finančná situácia sa rovnako zmenila, napriek nezmeneným príjmom, pretože plnoletá začala navštevovať strednú školu, popri tenise sa začala venovať aj fitness cvičeniu a do jeho rodiny pribudlo ďalšie maloleté dieťa M. C. X.. G.Ň. XX.XX.XXXX. Taktiež je neopomenuteľným faktom, že matka počas celého roka si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne, často mešká s dvoma až troma platbami výživného a žiadnym iným významným spôsobom sa nepodieľa na výžive plnoletej.

2. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. -16 zo dňa 23.02.2017 súd plnoletej ustanovil kolízneho opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

3. Matka sa písomne vyjadrila k návrhu dňa 24.05.2017 a uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Vyjadrenie otca, že sa nepodieľa na zabezpečovaní potrieb plnoletej nie je založené na pravde. Nie je pravdivé ani to tvrdenie, že sa otcova finančná situácia zmenila narodením dieťaťa, nakoľko v roku 2016 bol dva krát na dovolenke v zahraničí a v roku 2017 bol jeden krát. Na základe týchto skutočností sa nedá predpokladať, že sa jeho finančná situácia zhoršila, naopak podľa nej sa zlepšila. Momentálne býva u priateľa v jeho prenajatom dome v obci K.. Prácu si neustále hľadá, ale jej zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať akúkoľvek prácu.

4. Matka dňa 21.08.2017 podala návrh na zmenu zverenia plnoletej. V návrhu uviedla, že od 01.08.2017 je plnoletá u nej. Žiadala, aby súd zveril plnoletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať jej výživu vo výške, ktorú určí súd.

5. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. -75, č.k. -16 zo dňa 09.10.2017 súd spojil návrh otca na zvýšenie výživného a návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností na spoločné konanie.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, plnoletého dieťaťa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis, pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp.zn. a zistil nasledovné.

7. Na pojednávaní plnoletá zobrala návrh matky na zmenu zverenia a určenia vyživovacej povinnosti otca voči nej za obdobie od 21.08.2017 do 20.01.2019 v celom rozsahu späť. Aj keď nebývala u otca a bývala u matky matky, otec jej posielal finančné prostriedky. Na návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky za obdobie od 01.07.2017 do 21.08.2017 na sumu 150 eur mesačne zotrvala. Od právoplatnosti rozhodnutia chcela určiť vyživovaciu povinnosť matky vo výške 150 eur mesačne. Aktuálne býva u otca, ktorý si plní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči nej. Je študentkou prvého ročníka na Ž. N., S. O. H..

8. Matka s nárokom plnoletej súhlasila. Uviedla, že si plnila vyživovaciu povinnosť vo výške 30 eur mesačne v zmysle súdneho rozhodnutia.

9. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

10. Podľa a , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa

- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

13. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. V rámci vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k plnoletému dieťaťu bol upravený Rozsudkom Okresného súdu Martin -88 zo dňa 11.04.2016, kedy bola plnoletá zverená do osobnej starostlivosti otca; matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu plnoletej sumou 30 eur mesačne k rukám otca. Otec v čase maloletosti plnoletej podal návrh na zvýšenie výživného, ku ktorému pristúpila plnoletá. Matka proti nároku plnoletej za obdobie od 01.07.2017 do 21.08.2017 a za obdobie od právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výške 150 eur mesačne nevzniesla žiadne námietky, súhlasila s ním. Na základe nespornosti nároku plnoletého dieťaťa (vo výške výživného ako aj dlžného výživného) voči matke súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky za obdobie od 01.07.2017 do 21.08.2017 na sumu 150 eur mesačne, určil povinnosť matke zaplatiť za uvedené časové obdobie dlžné výživné vo výške 791,64 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám plnoletého dieťaťa a zároveň určil do budúcna (od právoplatnosti tohto rozhodnutia) vyživovaciu povinnosť matky na plnoletú vo výške 150 eur mesačne.

18. Návrh matky na zmenu zverenia a určenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k otcovi za obdobie od 21.08.2017 do 20.01.2019 plnoletá zobrala v celom rozsahu späť. Uviedla, že v tom čase síce nežila v domácnosti otca, ale nežila ani v domácnosti matky. Žila u matky matky, ktorá býva v Martine, kde ona študovala. Napriek tomu, otec si voči nej vyživovaciu povinnosť plnil.

19. K dispozičnému právu plnoletej s návrhom matky podaným v čase jej neplnoletosti súd uvádza, že civilné procesné právo rozoznáva spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť. Obidve sú procesnými podmienkami civilného súdneho konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). vytvára túto procesnú podmienku konania tak, že ju zásadne viaže na normy hmotného práva, ktoré upravujú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením; túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé ( ). Okrem spôsobilosti byť účastníkom konania v teórii civilného procesného práva rozoznávame aj procesnú spôsobilosť. Každý môže pred súdom samostatne konať (procesná spôsobilosť) ako účastník v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony ( ). Rozsah procesnej spôsobilosti zásadne závisí od rozsahu hmotnoprávnej spôsobilosti na právne úkony podľa noriem občianskeho hmotného práva. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou; plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku ( a ). Kto má spôsobilosť byť účastníkom konania, ale nemá procesnú spôsobilosť, musí byť v občianskom súdnom konaní zastúpený zástupcom. rozoznáva zastúpenie zákonné, zastúpenie na základe súdneho rozhodnutia a zastúpenie na základe plnomocenstva. Účastník konania, ktorý nemá procesnú spôsobilosť z dôvodu nedostatku veku, musí mať zákonného zástupcu. Zákonným zástupcom je v tomto prípade osoba, ktorú určuje

hmotné právo. Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje ( ). Podľa rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Teda zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom súdneho konania o zvýšenie výživného, je jeho rodič. V konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa je účastníkom konania maloleté dieťa. Aj fyzické osoby, ktoré nie sú plnoleté, majú spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa nemá procesnú spôsobilosť, v súlade s predpismi procesného práva (Civilný sporový a mimosporový poriadok) a hmotného práva (, ) musí byť toto dieťa zastúpené zákonným zástupcom. Zákonným zástupcom je v danom prípade rodič dieťaťa. Zákonné zastúpenie dieťaťa rodičom končí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa fyzická osoba nadobúda v plnom rozsahu procesnú spôsobilosť - spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Od tohto okamihu plnoletá osoba môže vykonávať akékoľvek dispozičné úkony v občianskom súdnom konaní. Môže vykonávať aj také úkony, ktoré sa viažu na úkony urobené v súdnom konaní zákonným zástupcom za svoje dieťa pred dosiahnutím jeho plnoletosti. To platí aj pre späťvzatie návrhu na začatie konania o zmenu úpravy práv a povinností, ktoré bolo začaté pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ak späťvzatie návrhu na začatie konania bolo urobené už plnoletou osobou, o ktorej zverenie a vyživovaciu povinnosť išlo. Táto plnoletá osoba na späťvzatie návrhu na začatie konania nepotrebuje súhlas bývalého zákonného zástupcu (v danom prípade matky), keďže zákonné zastúpenie dieťaťa matkou skončilo dosiahnutím plnoletosti fyzickej osoby a v danom prípade ide o výživné na dieťa, nie o výživné matky. Preto súhlas matky na späťvzatie návrhu na začatie konania o zmene úpravy práv a povinností, ktorého súčasťou bolo aj určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, osobou, ktorá nadobudla plnoletosť, nie je potrebný. Tento súhlas matky na späťvzatie návrhu na začatie konania nie je potrebný nielen pokiaľ ide o späťvzatie návrhu na určenie výživného, na ktoré vznikol nárok po dosiahnutí plnoletosti, ale ani na späťvzatie návrhu na určenie výživného, na ktoré vznikol nárok ešte pred dosiahnutím plnoletosti. Dosiahnutím plnoletosti nadobúda fyzická osoba procesnú spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Táto procesná spôsobilosť ani spôsobilosť na právne úkony už po dosiahnutí plnoletosti nemôže byť obmedzovaná žiadnym súhlasom zákonného zástupcu. Súhlas zákonného zástupcu na hmotnoprávny úkon alebo procesnoprávny úkon po dosiahnutí plnoletosti fyzickej osoby už nie je potrebný. Žiaden právny predpis to nevyžaduje. Spôsobilosť konať pred súdom by mohla byť obmedzená po dosiahnutí plnoletosti iba vtedy, ak by všeobecný súd v občianskom súdnom konaní pozbavil alebo obmedzil spôsobilosť tejto osoby na právne úkony za zákonom ustanovených podmienok. Keďže plnoletá nadobudla plnoletosť XX.XX.XXXX, nadobudla týmto okamihom aj plnú spôsobilosť na právne úkony a plnú procesnú spôsobilosť (spôsobilosť konať pred súdom) a nebola ani obmedzená rozhodnutím všeobecného súdu v spôsobilosti na právne úkony. Preto dosiahnutím plnoletosti nadobudla možnosť vykonávať všetky dispozičné úkony v občianskom súdnom konaní, teda aj späťvzatie návrhu na začatie konania bez toho, aby sa na to vyžadoval súhlas bývalého zákonného zástupcu (v danom prípade jej matky), pričom otec uviedol, že voči plnoletej si v posudzovanom období vyživovaciu povinnosť plnil. Na základe uvedeného súd konanie o návrhu matky na zmenu zverenia a určenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 21.08.2017 do 20.01.2019 zastavil.

20. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie urobil.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.