Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-203-2019.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/203/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: I. C., miesto podnikania Š.L. XXX/XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 318 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava o zaplatenie sumy 2.726,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 30Cb/42/2017-70 zo dňa 25.6.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/42/2017-70 zo dňa 25.6.2019 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.726,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.726,- eur od 3.3.2016 do zaplatenia a výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 823, § 799 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2, § 559 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.6.2017, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 2.726,- eur s príslušenstvom, pričom v žalobe uviedol, že dňa 4.6.2015 došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené nákladné motorové vozidlo žalobcu zn. VOLVO FH440, VIN č.: H., EČV: J. - XXXBP (ďalej len „vozidlo“) a podľa správy Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, poistené ku dňu škodovej udalosti žalovaným ako poisťovateľom. V súvislosti so škodovou udalosťou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 5.776,- eur za obdobie od 4.6.2015 do 31.7.2015 (do doručenia oznámenia o totálnej škode zo dňa 27.7.2015), t.j. za 57 dní, počas ktorých nemohol vykonávať činnosť samostatne zárobkovej osoby. Výšku ušlého zisku žalobca špecifikoval nasledovne: príjem: 8.800,- eur bez DPH, náklady: 3.200,- eur pohonné hmoty, 1.100,-
eur mýto, 1.200,- eur mesačné náklady na vodiča, 110,- eur havarijné a povinné zmluvné poistenie, 150,- eur cestná daň, t.j. ušlý zisk/1 deň = 101,33 eura ((8.800,- eur - 5.760,- eur)/30) a ušlý zisk/57 dní = 5.776,- eur (57 dní x 101,33 eura). Žalovaný uznal výšku nároku len za obdobie od 4.6.2015 do 29.6.2015 a od 24.7.2015 do 27.7.2015 a priznal žalobcovi náhradu ušlého zisku vo výške 3.050,- eur. Nakoľko žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.2.2016 uspokojil uplatnený nárok iba čiastočne, žalobca je nútený domáhať sa svojho nároku vo zvyšnej časti v sume 2.726,- eur (5.776,- eur - 3.050,- eur) s tým, že žalovaný ukončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti na poistné plnenie dňa 16.2.2016 a posledný deň zákonnej lehoty na plnenie v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka pripadol na 2.3.2016, v dôsledku čoho je žalovaný v omeškaní s poistným plnením odo dňa 3.3.2016. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že naďalej trvá na záveroch likvidácie predmetnej poistnej udalosti a uviedol, že poistné plnenie bolo priznané od 4.6.2015, kedy došlo ku vzniku poistnej udalosti a následne k umiestneniu poškodeného motorového vozidla v príslušnom servise do 29.6.2015, kedy žalovaný informoval žalobcu o tzv. parciálnej škode a zároveň od 24.7.2015, kedy došlo k doobhliadke poškodeného motorového vozidla do 27.7.2015, kedy žalovaný na základe uskutočnenej obhliadky informoval žalobcu o tzv. totálnej škode, t.j. žalovaný nepriznal poistné plnenie za obdobie medzi rozhodnutím o totálnej škode a doobhliadkou poškodeného motorového vozidla, ktorá sa realizovala na základe žiadosti od opravcu Volvo Group Slovakia s.r.o., Volvo Truck Center Prešov, ktorý žalovaného kontaktoval až dňa 23.7.2015, teda po značnom časovom odstupe od oznámenia o tzv. parciálnej škode. Na základe vykonanej doobhliadky poškodeného motorového vozidla sa zistili ďalšie poškodenia, ktoré boli v takom rozsahu, že žalovaný musel preklasifikovať škodu z tzv. parciálnej na tzv. totálnu, čo znamená, že výška nákladov na opravu presiahla všeobecnú hodnotu vozidla. Po dni, kedy žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o totálnej škode, už žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, pričom na vysvetlenie presného postupu pri likvidácii poistných udalostí, ako aj pri samotnom priznávaní výšky poskytnutého poistného plnenia žalovaný navrhol predvolať ako svedka príslušného likvidátora danej poistnej udalosti D. T..
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nariadil pojednávanie na deň 25.6.2019, ktorého sa zúčastnili zástupcovia strán sporu, ktorí zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení s tým, že do nariadenia pojednávania bola medzi stranami sporu sporná len doba uplatneného ušlého zisku, a to obdobie od 30.6.2015 do 23.7.2015 a od 28.7.2015 do 31.7.2015. Na pojednávaní konanom dňa 25.6.2019 právny zástupca žalovaného aj napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania realizovanej prípisom zo dňa 13.5.2019 uviedol nové skutočnosti, o ktorých žalovaný mal vedomosť ešte pred podaním žaloby, avšak ich bezdôvodne uplatnil až na prvom pojednávaní, keď začal rozporovať žalobcom uplatnený ušlý zisk s odôvodnením, že dôkazné bremeno je na poškodenom - žalobcovi, ktorý musí preukázať, že v dôsledku nepoužiteľnosti poškodeného vozidla mu niečo ušlo. Žalovaný uviedol, že žalobca doteraz nepredložil dôkaz o tom, aká a či vôbec nejaká zákazka žalobcovi ušla a taktiež nepodložil vyčíslenie kalkulácie ušlého zisku uvedenej v žalobnom návrhu vierohodnými dôkazmi, napr. daňovým priznaním z predchádzajúceho obdobia pred nehodou a preto mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní nároku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019 a uviedol, že žalovaný odignoroval prípis súdu prvej inštancie ohľadne sudcovskej koncentrácie konania týkajúci sa predloženia nových tvrdení a dôkazov, čím došlo k procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné uplatniť skôr. V podanom odpore žalovaný navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedka D. T., pričom s poukazom na § 297 ods. 1 CSP súd prvej inštancie poučil žalovaného o povinnosti zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní prípisom zo dňa 13.5.2019. Žalovaný však účasť svedka na pojednávaní konanom dňa 25.6.2019 nezabezpečil, ale opätovne žiadal vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Súd prvej inštancie ustálil, že pripustenie výsluchu svedka p. D. T. by malo nepochybne za následok nariadenie ďalšieho pojednávania a naviac súd prvej inštancie vykonanie navrhnutého dôkazu nepovažoval za potrebné, keďže sa likvidátor mal vyjadriť len k postupu likvidácie, a nie k spornej otázke ohľadne nepriznania plného počtu dní za žalobcom uplatnený ušlý zisk. Od počiatku vedenia sporu bola medzi stranami sporná len otázka, či žalobcovi patrí odškodnenie aj za obdobia od 30.6.2015 do 23.7.2015 a od 28.7.2015 do 31.7.2015, čo je právna otázka a na preukázanie uvedenej spornej otázky nenavrhol ani žalobca a ani žalovaný vykonanie žiadneho dôkazu.
4. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.2.2016 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 16.2.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal žalobcovi sumu 3.510,26 eura. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 4.5.2016 (správne malo byť uvedené „dňa 4.6.2015“
- poznámka odvolacieho súdu) nastala v obci Bátka škodová udalosť, pri ktorej došlo prevádzkou
motorového vozidla s EČV: D. XXX Q., patriaceho spoločnosti BOSTA s.r.o. Ivanka pri Dunaji k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, pričom motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené u žalovaného, u ktorého si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku vo výške 5.776,- eur za obdobie od 4.6.2015 do 31.7.2015, t.j. za 57 dní. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 17.2.2016 oznámil žalobcovi, že ukončil likvidáciu poistnej udalosti a poskytol žalobcovi titulom ušlého zisku poistné plnenie za obdobie od 4.6.2015 do 29.6.2015 a od 24.7.2015 do 27.7.2015, t.j. v rozsahu 30 dní. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný počas konania nedoložil žiaden dôkaz, resp. relevantné vysvetlenie, z akého dôvodu žalobcovi neposkytol náhradu ušlého zisku za obdobie medzi rozhodnutím o parciálnej škode a doobhliadkou, neuviedol žiaden dôvod krátenia poistného plnenia, pričom žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok (§ 4 ods. 2 zákona o PZP), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP), ako aj skutočnosť, že ku škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 zákona o PZP) s tým, že podľa súdu prvej inštancie uvedené skutočnosti v konaní ani neboli sporné a sporné bolo len bezdôvodné zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného, pričom žalovaný nepreukázal, že by žalobca vedome porušil povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka. V dôsledku poistnej udalosti žalobca nemohol užívať motorové vozidlo na podnikateľské účely, čím mu vznikol ušlý zisk. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné žalobcovi pričítať za vinu, že autoservis neskôr posúdil poškodenie vozidla ako totálnu škodu a neekonomickú opravu. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v trojmesačnej lehote nesplnil nepeňažnú povinnosť zakotvenú v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami sporu bolo súčasne nesporné, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 16.2.2016, t.j. niekoľko mesiacov (presahujúcich zákonnú trojmesačnú lehotu) po uplatnení nároku zo strany žalobcu. Žalovaný ani v liste zo dňa 17.2.2016 a ani počas konania nevysvetlil dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia v plnej žalobcom uplatnenej výške a z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie s poukazom na § 11 ods. 8 zákona o PZP priznal žalobcovi popri uplatnenej istine i úrok z omeškania počítaný od 3.3.2016 do zaplatenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP), keďže žalovaný skončil šetrenie dňa 16.2.2016 a uplynutím 15 dní sa dostal do omeškania. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi, alebo alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný s tým, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, ktorý v konaní nebol zo strany žalobcu ani len v základoch preukázaný, a teda je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca si uplatňoval neexistentný nárok. Samotný súd prvej inštancie vychádzal z ničím nepodloženej špecifikácie/výpočtu výšky ušlého zisku predloženej žalobcom, čo podľa názoru žalovaného zakladá nezákonné rozhodnutie. Čo sa týka uplatnenia sudcovskej koncentrácie, žalovaný má za to, že táto nemôže byť základom pre vydanie nesprávneho a nezákonného rozhodnutia zo strany konajúceho súdu - priznanie nepreukázaného/neexistentného nároku. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo 319/2008, 1Cdo 76/2008). Pokiaľ žalobca nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný. V kontexte vyššie uvedeného má žalovaný za to, že aj napriek neprihliadnutiu na právnu argumentáciu žalovaného bol súd prvej inštancie povinný zaoberať sa právnou kvalifikáciou ex offo, t.j. či sú pre priznanie uplatňovaného nároku splnené zákonné predpoklady s tým, že podľa žalovaného žalobca nepreukázal rozhodné skutočnosti pre priznanie ním uplatňovaného nároku. Okrem toho má žalovaný za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie práva konať pred súdom a nedostatočné odôvodnenie. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie nezaoberal základnými predpokladmi pre uplatnenie sporného nároku a tak dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Žalovaný má za to, že prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení nevyporiadal so všetkými zásadnými otázkami pre konanie a odňal tak žalovanému právo konať pred súdom. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom nedostatočne uviedol, aké skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho je odôvodnenie nepreskúmateľné. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 13.9.2019, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného prezentovanou v odvolaní a má za to, že žalovaný neuvádza žiadne právne relevantné námietky, ktoré by spochybňovali dôvodnosť uplatneného nároku a tým aj správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že následkom poistnej udalosti došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom medzi stranami sporu do pojednávania dňa 25.6.2019 bola sporná len doba uplatneného ušlého zisku, a nie existencia uplatneného nároku ako celku. Podľa žalobcu je prekvapujúce, ak žalovaný pôvodne uzná základ nároku a poskytne poistné plnenie (síce nedôvodne krátené o spornú dobu ušlého zisku), v odpore zo dňa 22.12.2017 a ani vo vyjadrení zo dňa 1.2.2019 nenamieta základ nároku a až na prvom pojednávaní (nedôvodne a v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania) rozporuje nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 530/2018 zo dňa 15.11.2018 a uviedol, že nakoľko žalovaný nepredložil prostriedky procesnej obrany včas, súd prvej inštancie v súlade s právnymi závermi najvyšších súdnych autorít postupoval správne, keď neprihliadal na novú argumentáciu žalovaného a priznal žalobcovi uplatnený nárok v plnom rozsahu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
7. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 24.9.2019.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania žalovaného v časti, ktorou namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie a s tým súvisiace žalovaným tvrdené odňatie práva konať pred súdom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmé, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal, súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody nevykonania žalovaným navrhnutého dôkazu výsluchom likvidátora ako svedka, zrozumiteľne uviedol, z ktorých dôkazov a nesporných tvrdení sporových strán pri svojom rozhodovaní vychádzal a tiež správne aplikoval princíp sudcovskej
koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, keďže zo spisu nepochybne vyplýva, že uznesením č. k. 30Cb/42/2017-45 zo dňa 3.9.2018 súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 2.5.2018, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadnuť. Následne je v spise na č. l. 48 založené vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.2.2019, v ktorom žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku na poistné plnenie rozporoval výlučne dobu uplatňovaného poistného plnenia za obdobie medzi rozhodnutím o totálnej škode a doobhliadkou poškodeného motorového vozidla, a to v nadväznosti na žalovaným tvrdené porušenie generálnej preventívnej povinnosti zo strany servisu, pričom s týmto tvrdením žalovaného sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysporiadal, keď konštatoval, že žalobcovi nie je možné pričítať vinu za to, že autoservis neskôr posúdil poškodenie vozidla ako totálnu škodu a neekonomickú opravu. V predmetnom vyjadrení ďalej žalovaný rozporoval už len uplatňovaný úrok z omeškania, s čím sa súd prvej inštancie taktiež v napadnutom rozsudku správne skutkovo a právne vysporiadal spôsobom súladným s príslušnými ustanoveniami zákona o PZP. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti vedúce ku vzniku škodovej udalosti predstavujúcej základ žalobcom uplatňovaného nároku na poistné plnenie z titulu ušlého zisku. Súčasne je potrebné uviesť, že tak v priebehu samotnej likvidácie poistnej udalosti, ako aj v priebehu konania pred súdom, až do pojednávania konaného dňa 25.6.2019, nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom ani len spochybňovaný základ nároku žalobcu na ušlý zisk a ani samotná špecifikácia výšky ušlého zisku predložená žalobcom žalovanému už v rámci likvidácie predmetnej poistnej udalosti, čo nesporne vyplýva z listu samotného žalovaného zo dňa 17.2.2016, ktorým oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti a predložil žalobcovi výpočet výšky plnenia spolu s vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie, ktoré sa však týkali výlučne doby, za ktorú bol nárok na ušlý zisk priznaný. Z uvedeného je zrejmé, že už v rámci procesu likvidácie poistnej udalosti sa žalovaný musel zaoberať otázkou vzniku a existencie ušlého zisku, ako aj s otázkou opodstatnenosti a preukázateľnosti spôsobu jeho výpočtu realizovaného žalobcom, pričom tieto skutočnosti neboli žalovaným vôbec žiadnym spôsobom spochybnené. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že žalovaný poistné plnenie uplatňované žalobcom z titulu ušlého zisku čiastočne plnil po ukončení šetrenia poistnej udalosti a pri priznaní tohto čiastočného poistného plnenia jednak akceptoval vznik škody vo forme ušlého zisku na strane žalobcu v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou a jednak vychádzal z rovnakého výpočtového základu, aký bol žalobcom použitý pri podaní predmetnej žaloby. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v rámci odvolacieho konania žiadnym spôsobom nevysvetlil svoju zmenu postoja uskutočnenú na pojednávaní konanom dňa 25.6.2019 oproti svojmu predchádzajúcemu hodnoteniu základu a výšky žalobcom uplatňovaného nároku, ktoré nesporne vyplýva z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 17.2.2016. Odhliadnuc od súdom prvej inštancie správne aplikovaného princípu sudcovskej koncentrácie konania postupom podľa § 153 CSP odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 186 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti s tým, že na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie vzhľadom na obsah vyššie uvádzaného oznámenia žalovaného o poistnom plnení, ako aj vzhľadom na obsah odporu proti platobnému rozkaz a vyjadrenia žalovaného zo dňa 1.2.2019 spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 186 ods. 2 CSP správne ustálil, že v konaní neboli sporné skutočnosti týkajúce sa riadneho preukázania nároku žalobcom, vzniku poistnej udalosti, príčinnej súvislosti medzi poistnou udalosťou a vznikom škody a zaoberal sa len spornou otázkou nepriznanej doby ušlého zisku, ktorú vyhodnotil ako zo strany žalovaného namietanú bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, pričom s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd vzhľadom na obsah odvolacej argumentácie žalovaného stotožňuje.
13. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.
16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).