Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_39Ek-1118-2021.pdf
PDF · 90.07 KB
No categories available
39Ek/1118/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Východoslovenská energetika a.s., sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice- Staré Mesto, IČO: 44 483 767, zast.: JUDr. Marek Hrouda, sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice- Staré Mesto, IČO: 35 571 195, proti povinnému: N. Š.R., Q..: XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/XX, XXX XX X.- Y. X., o vymoženie pohľadávky vo výške 277,13 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariannou Vargovou, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručený súdu dňa 19.04.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 277,13 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k.: XXC/XXX/XXXX- XX zo dňa 30.11.2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II, č. k.: XXC/XXX/XXXX- XX zo dňa 02.09.2016 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 28.04.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Marianne Vargovej, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 07501 Trebišov, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 03.05.2021 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 12.05.2021. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 25.05.2021, ktorý bol doručený na exekútorský úrad dňa 26.05.2021. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor následne, v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, vyzval dňa 27.05.2021 oprávneného, prostredníctvom právneho zástupcu, aby sa k návrhu povinného vyjadril. Výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 27.05.2021. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením, v ktorom súd oboznámil s doručovaní dokumentov. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, zo dňa 25.05.2021, z dôvodu uvedeného v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a z dôvodu podľa § 53 ods. 3 písm. g) a ods. 4 Exekučného poriadku. Povinný namieta, že mu nebol doručený exekučný titul a do okamihu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemal vedomosť, že bolo voči nemu vedené súdne konanie o vymôžeme pohľadávky oprávneného. Povinný sa dozvedel o existencii exekučného titulu až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, súdne rozhodnutie tak nemohlo nadobudnúť formálnu vykonateľnosť, pretože nebolo doručené povinnému a preto nemohol uplatniť svoje procesné práva v súdnom konaní. Povinný namieta, že by jeho pobyt nebol známy, mal evidovaný trvalý pobyt na adrese F. XX, XXX XX X. a v roku 2012 si zmenil trvalý pobyt na adresu M. X, XXX XX X.. Povinnému nie je zrejmé, aké šetrenie súd vykonal za účelom zistenia pobytu, akým spôsobom pobyt zisťoval alebo overoval. Povinný mal riadne evidovaný pobyt na ktorom si preberal poštové zásielky. Z obsahu súdneho rozhodnutia nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že pobyt žalovaného je neznámy a že súd vykonal dostatočné šetrenie, ktoré by mohlo viest k zisteniu pobytu žalovaného - dopytoval blízke osoby, mesto, Register obyvateľov SR, Sociálnu poisťovňu, a pod. Povinný ma za to, že nedoručenie exekučného titulu je skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Dňa 15.10.2010 povinný uzavrel s inkasnou spoločnosťou zastupujúcou oprávneného dohodu o splatení dlhu v zmysle ktorej povinný uznal pohľadávku oprávneného v sume 1.055,68 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX a zaviazal sa ju splácať v mesačných splátkach v sume 264,- eur. Povinný uhradil tri splátky v sume 264,- eur (dňa 26.10.2010, 30.11.2010 a 30.12.2010) a po uhradení splátok bol nedoplatok z predmetnej faktúry vo výške 49,68 eur. Povinný nesúhlasí s výškou vymáhanej pohľadávky, nakoľko podľa výpisov z bankových účtov, ktoré súdu predložil ako dôkaz, nedoplatok zo splatných faktúr predstavuje sumu 213,13 eur, nie 277,13 eur ako je to uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Povinný z opatrnosti namieta vedenie exekúcie v časti opakujúceho príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania), pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu nemožno exekúciu vykonávať na príslušenstvo pohľadávky, a to 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 277,13 eur od vykonateľnosti exekučného titulu do zaplatenia. V zmysle vyššie uvedených skutočností povinný týmto žiada, aby súd exekúciu zastavil.
9. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 03.06.2021, prostredníctvom právneho zástupcu. Vo svojom stanovisku uviedol, že sa nevie relevantne vyjadriť k otázke zisťovania pobytu povinného v rámci súdneho konania ako ani k otázke ustanovenia opatrovníka na zastupovanie povinného (žalovaného v súdnom konaní). Oprávnený podal návrhu na vykonanie exekúcie, na základe
exekučného titulu ktorý bol oprávnenému (ako žalobcovi) doručený ako listina dňa 04.02.2016. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2016 a stal sa vykonateľným dňa 24.02.2016. Oprávnený ďalej uvádza, že tvrdenie povinného, že ho nevyzval na úhradu pohľadávky v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na začatie exekúcie, je zavádzajúce a nezakladá sa na pravde. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil ako prílohu aj predexekučnú výzvu zaslanú povinnému dňa 25.03.2021 ako doporučenú listovú zásielku, táto zásielka sa právnemu zástupcovi oprávneného vrátila dňu 29.03.2021 s poznámkou adresát neznámy. Pokiaľ ide o predloženú dohodu o splatení dlhu tá bola uzavretá s inkasnou spoločnosťou vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXXX, ktorá bola čiastočne uhradená v splátkach (27.10.2010: 264,- eur, 01.12.2010: 264,- eur, 31.12.2010: 264,- eur, 05.04 2011: 50,- eur, 31.05.2011: 100,- eur, spolu: 942,- eur) avšak z tejto faktúry zostala neuhradená suma vo výške 113,68 eur. Druhá faktúra č. XXXXXXXXXX zostala neuhradená v celej výške 163,45 eur. Suma priznaná exekučným titulom (277,13 eur) zodpovedá súčtu súm z oboch faktúr. Oprávnený s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, považuje ho za neopodstatnený a trvá na ďalšom pokračovaní vo výkone exekúcie voči povinnému.
10. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu i formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia skutočnosti podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. 13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku nesplnili. Rozsudok Okresného súdu Košice II nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2016 a vykonateľnosť dňa 24.02.2016, v spojení s opravným uznesením ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2016. Exekučným titulom bolo povinným uložené: zaplatiť žalobcovi sumu 277,13 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 277,13 eura od 7.6.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
15. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
16. Podľa § 29 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
17. Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s obsahom priložených listín, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu na zastavenie odvolával, ako aj s vyjadrením oprávneného. K tvrdeniu povinného, že mu neboli doručené žiadne písomnosti súdu, exekučný súd uvádza, že skutočnosť, že povinný bol v základnom konaní zastúpený opatrovníkom, nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, keďže v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky je povinnosťou každého občana hlásiť trvalý pobyt, pričom toto ustanovenie bolo platné a účinné aj v čase, keď prebiehalo základné konanie. Aj v odôvodnení exekučného titulu je uvedené, že súdu sa nepodarilo zistiť miesto bydliska povinného a z tohto dôvodu mu bol súdom ustanovený opatrovník. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta vedenie exekúcie v časti opakujúceho príslušenstva pohľadávky, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie ako prílohu predložil Predexekučnú výzvu zo dňa 25.03.2021 spolu s dokladom o dátume jej odoslania povinnému (podací lístok zo dňa 25.03.2021), ktorá bola povinnému doručovaná na adresu: Zupkova 6, 040 22 Košice, avšak vrátila sa oprávnenému späť s poznámkou: adresát neznámy. Oprávnený si teda splnil svoju povinnosť v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku a preukázal existenciu výzvy adresovanej povinnému v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta najmä postup súdu, ktorý exekučné tituly vydal. Exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (KS Trenčín sp. zn.: 17CoE/52/2018, zo dňa 30.05.2018). To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať postup súdu v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku. Súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
nie je dôvodný, keďže povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné účelné.