Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Sas/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, D. 022 01, právne zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina 010 01, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 610 404 6971 0 zo dňa 12.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie č. 610 404 6971 0 zo dňa 12.11.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 05.06.2024 z dôvodu, že žalobca ku dňu 04.06.2024, kedy dosiahol dôchodkový vek, získal 4734 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 354 dní, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu 31 rokov a 281 dní, ktorá bola započítaná na výsluhový dôchodok, nebola uvedená doba hodnotená na nárok na starobný dôchodok.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 13.08.2024, v ktorom uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za diskriminačné, nestotožňuje sa so záverom, že nespĺňa zákonom požadovanú dobu poistenia 15 rokov. Žalobca za diskriminačné považuje najmä to, že pre štát pracoval a platil odvody celkom 44 rokov a 312 dni, z toho do Sociálnej poisťovne platil odvody 12 rokov a 354 dní a ďalších 42 dní, ktoré mu neboli započítané v osobnom liste dôchodkového poistenia, a potom do osobitného systému 31 rokov a 281 dní. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Reakciou na podané odvolanie žalobcu zo dňa 13.08.2024 bol list žalovaného zo dňa 21.08.2024, v ktorom žalovaný uviedol, že celková doba služobného pomeru žalobcu predstavuje 31 rokov a 281 dni, pričom dobu zamestnania získal v III. pracovnej kategórii, ktorá nezakladá nárok na zníženie dôchodkového veku. Ďalej bolo uvedené, že dôchodkový vek žalobcu nebol určený v súlade s § 274 Zákona o sociálnom poistení, pre nárok na starobný dôchodok sa nehodnotí doba služby. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že mu začína

plynúť nová lehota na podanie odvolania. Podaním zo dňa 18.09.2024 žalobca opätovne podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj voči listu žalovaného zo dňa 21.08.2024, pričom uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že jeho argumentácia nebola vzatá do úvahy. V ostatnom žalobca zotrval na už uvedenej argumentácii v odvolaní zo dňa 13.08.2024.

3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. 610 404 6971 0 zo dňa 12.11.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že celková doba služobného pomeru žalobcu je 31 rokov a 281 dni, pričom dôchodkový vek žalobca dosiahol dňa 04.06.2024. K 04.06.2004 žalobca získal 12 rokov a 354 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zároveň bolo konštatované, že potvrdením zo dňa 20.08.2024 správca úpadcu Poľnohospodárske družstvo Čierne „v konkurze“ potvrdil obdobie zamestnania od 02.11.1982 do 13.12.1982 v JRD Čiernom. Nakoľko sa jedná o poľnohospodárske družstvo, požiadal žalovaný dňa 17.09.2024 správcu o preverenie stanovených a odpracovaných jednotiek za uvedené obdobie, nakoľko uvedené obdobie je možné žalobcovi zhodnotiť len za podmienky, že stanovené jednotky boli skutočne odpracované, teda uvedené obdobie je možné zhodnotiť pre účely nároku starobného dôchodku len za predpokladu, že žalobca bol zamestnancom v pracovnom pomere a nie členom družstva. Uvedené skutočnosti sa nepodarilo zistiť, nakoľko správca nereagoval na žiadosť žalovaného. Zároveň však bolo konštatované, že ani po zhodnotení obdobia od 02.11.1982 do 13.12.1982 by žalobca nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a teda by nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), nebola doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné. Podľa názoru žalobcu žalovaný nezhodnotil riadne obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, ktoré dosiahol vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok. Žalobca ďalej uviedol, že závery prijaté v rámci napadnutého rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia sú v zmysle doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozporné. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré riešili otázku započítania doby služby do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca je teda názoru, že žalovaný mal v konaní o posúdení žalobcovej žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať spôsobom, že najskôr by vypočítal teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a následne by takto vypočítaná suma bola krátená primerane k počtu skončených rokov doby trvania štátnej služby, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku žalobcu. Keďže žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval, má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zároveň namietol, že žalovaný nezhodnotil obdobie 42 dni výkonu zamestnaneckej činnosti žalobcu v mesiacoch odo dňa 02.11.1982 do 13.12.1982. Žalobca poukázal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že má v dispozícii potvrdenie správcu úpadcu Poľnohospodárske družstvo Čierne „v konkurze“, ktoré potvrdzuje obdobie výkonu zamestnaneckej činnosti žalobcu, avšak vzápätí dodal, že toto obdobie je možné zhodnotiť len za podmienky preverenie skutočností vo vzťahu k reálnemu odpracovaniu stanovených jednotiek práce za predpokladu, že žalobca bol zamestnancom v pracovnom pomere a nie členom družstva. Uvedenú argumentáciu považuje žalobca za svojvoľnú, arbitrárnu a nezodpovedajúcu výsledkom dokazovania.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“) zamietol.

7. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedenom v napadnutom rozhodnutí, pričom prebral argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

8. Ďalšie vyjadrenie žalobcu (replika) podané nebolo.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

9. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle , v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie podľa . Rozsudok bol dňa 07.09.2026 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( ).

11. Podľa : v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa : správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa : správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa : sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podľa o o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“): tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

19. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení prvej vety : obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

23. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

24. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

25. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa Dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (c ) : ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 10.10.1980 do 09.10.1982 a doba výkonu služobného pomeru colníka od 01.10.1991 do 30.06.2021, t.j. celkovo v rozsahu 31 rokov a 281 dní pre účely výsluhového dôchodku s tým, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v I. ani II. pracovnej kategórii. Ďalej nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek požadovaný Zákonom o sociálnom poistení, a to ku dňu 04.06.2024. Spornou bola len otázka započítania resp. nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia, zhodnoteného

pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení a započítanie doby zamestnania od 02.11.1982 do 13.12.1982 v JRD Čiernom (v súčasnosti Poľnohospodárske družstvo Čierne „v konkurze“).

29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotení len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

30. Započítaním doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou Dohovoru a v súlade s SR opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Možno pri tom poukázať na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 pod číslom 55 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra2009, sp. zn. ). Z uvedeného rozhodnutia vyplýva: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“

31. Ďalej možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. augusta 2011, z ktorého vyplýva : „ ...priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.“ Z uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa a dovŕšil dôchodkový vek podľa Zákona o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a určenia jeho výšky podľa Zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.

32. Zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení mal žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme.

33. Keďže žalovaný v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí vylúčil hodnotenie doby poistenia žalobcu, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, ďalej z dôvodu, že právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neboli doposiaľ zovšeobecnené, nezodpovedá skutkovému stavu veci. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp. zn. , ) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle označuje aj colník. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle Dohovoru č. 128. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Zo záverov citovaných v rozhodnutí, na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky.

34. K námietke nezapočítanie obdobia zamestnania žalobcu od 02.11.1982 do 13.12.1982 v JRD Čierom (v súčasnosti Poľnohospodárske družstvo Čierne „v konkurze“), správny súd uvádza, že aj táto námietka je dôvodná. Z potvrdenia správcu Poľnohospodárske družstvo Čierne „v konkurze“ jednoznačne vyplýva, že cit.: „ .. menovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D. bol zamestnaný od 02.11.1982 do 13.12.1982 u zamestnávateľa : Jednotné roľnícke družstvo so sídlom v Čiernom. ...“ Z uvedeného vyjadrenia tak vyplýva, že žalobca bol v uvedenom družstve zamestnaný. Argumentácia žalovaného, že sa nepodarilo zistiť, či je uvedená skutočnosť pravdivá, neobstojí, pretože podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je práve žalovaný povinný zistiť skutočný stav veci. Pritom však z administratívneho spisu vyplýva potvrdenie o tom, že žalobca zamestnancom bol. Žalovaný tak arbitrárne vyhodnotil dôkaz v neprospech žalobcu, pričom náležitým spôsobom nezdôvodnil nezapočítanie uvedeného obdobia na nárok žalobcu na starobný dôchodok.

35. Vzhľadom na vyššie prezentovaný názor, keď žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy uplatnený nárok žalobcu na starobný dôchodok nesprávne právne posúdili a arbitrárne nezohľadnili dobu pracovného pomeru od 02.11.1982 do 13.12.1982 u zamestnávateľa JRD Čierne, správny súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vracia na ďalšie konanie žalovanému. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného

dôchodku podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a správnych súdov, zistí všetky relevantné doby dôchodkového poistenia a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.