Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-77-2026.pdf
PDF · 82.64 KB
Area
Subarea
4Tos/77/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti C. D. E. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11.05.2026, sp. zn. 33T/74/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. septembra 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 odsek 1 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 98 odsek 3 Trestného zákona nariadil zničiť zaistenú doličnú vec, a to 10 ks falošných falzifikátov, ktoré boli zaistené dňa XX.XX.XXXX pri vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov alebo pozemkov na adrese F. G. H. XXX/XXX, u odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v I., trvale bytom F. G., I. XXX/XXX, nachádzajúca sa v archíve falzifikátov C. v D..
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/74/2025 zo dňa 20.03.2026, právoplatným dňa 31.03.2026 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/74/2025 zo dňa 19.03.2026, právoplatným dňa 02.04.2026, bol odsúdený uznaný vinným z prečinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 1 Trestného zákona a bolo mu upustené od uloženia súhrnného trestu. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola vykonaná v dome nachádzajúcom som sa v obci F. G. č. XXX/XXX, súd I. stupňa zistil, že počas domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov bola vyššie špecifikovaná doličná vec odňatá, ako vec použitá na spáchanie trestnej činnosti a aktuálne sa nachádza v archíve falzifikátov C. F. D.. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch v obžalobe navrhol okrem iného aj to, aby súd rozhodol o vyššie špecifikovanej zaistenej doličnej veci v zmysle § 98 odsek 3 Trestného zákona. Po preskúmaní predmetného spisového materiálu súd I. stupňa dospel k záveru, že zaistená doličná vec je vecou, ktorej hodnota je v pomere k nákladom spojených s jej predajom nepatrná a zhabanie takejto veci a jej následný predaj by bol nehospodárny.
Uvedené uznesenie v zákonnej lehote napadla sťažnosťou C. D. E., ktorú odôvodnila tým, že výrok napadnutého uznesenia nepovažujú za správny. V nadväznosti na porušenia, ktoré sú v sťažnosti uvedené a vytýkané, ide súčasne aj o dôvod podania sťažnosti podľa § 189 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, keďže ide o porušenia, resp. dôvody, ktoré spočívajú v nesprávnej aplikácii príslušných hmotnoprávnych alebo procesných ustanovení, na základe ktorých bolo uznesenie vydané. Hoci má uznesenie vyznačenú právoplatnosť 23.05.2026, C. D. E. bolo doručené až dňa 12.06.2026 na jeho vykonanie, podávajú sťažnosť, keďže C. D. E. je v zmysle § 186 Trestného poriadku oprávnenou osobou na jej podanie a toto je prvýkrát, kedy jej uvedené uznesenie bolo doručené. C. D. E. je oprávnená podať sťažnosť, pretože sa jej uznesenie priamo týka - ako osobe, ktorá je v zmysle
osobitného právneho predpisu - zákona č. 566/1992 Zb. o C. D. E. v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o NBS“) povinná falzifikáty platidiel archivovať. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o NBS: „C. D. E. plní funkcie a úlohy národných centier pre falzifikáty a pre analýzu, monitorovanie a archivovanie falšovaných bankoviek a mincí alebo pozmenených bankoviek a mincí, pričom postupuje podľa osobitných predpisov na ochranu proti falšovaniu bankoviek a mincí. C. D. E. zašle J. K. D. každý nový typ podozrivej sfalšovanej eurobankovky, ktorý zodpovedá kritériám prijatým Európskou centrálnou bankou“. Ďalšie podrobnosti o povinnostiach C. upravuje aj Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu, zverejnené Ú. v. ES L 181, 04.07.2001, pp. 6-10. Napadnuté uznesenie je potrebné považovať za nezákonné z dôvodu, že nerešpektuje osobitný právny režim nakladania s falzifikátmi bankoviek a mincí a obchádza zákonom ustanovenú právomoc C. D. E. ako subjektu, ktorý je v zmysle § 17 ods. 3 zákona o C. poverený ich evidenciou a archiváciou. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nakladanie s falzifikátmi nie je ponechané na voľnú úvahu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, ale podlieha osobitnému režimu. Tento osobitný režim musí byť zohľadnený aj pri aplikácii § 97 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý výslovne predpokladá, že aj iná osoba si môže uplatňovať na zaistenú vec právo, pričom je zrejmé, že vzhľadom na osobitný predpis nie je pochybnosť o tom, že predmetné falzifikáty patria do archívu C. D. E.. Práve odkaz na „osobitný zákon“ je v danom prípade rozhodujúci, keďže zákon o C. explicitne určuje, že falzifikáty majú byť predmetom evidencie a archivácie. Tento zákonný režim tak vylučuje, aby súd bez ďalšieho rozhodol o ich zničení, pretože tým by došlo k popretiu účelu právnej úpravy a k zásahu do zákonom zverenej pôsobnosti C. D. E.. Z uvedeného pohľadu je zrejmé, že ustanovenie § 98 ods. 3 Trestného poriadku o zničení veci nemôže byť použité izolovane, bez prihliadnutia na § 97 ods. 1 Trestného poriadku a na osobitnú právnu úpravu. Inak by došlo k situácii, že by všeobecné procesné ustanovenie negovalo špeciálnu právnu úpravu. Takýto výklad by bol v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali, keďže zákon o C. predstavuje vo vzťahu k Trestnému poriadku osobitný predpis upravujúci nakladanie s falzifikátmi. Zároveň treba zdôrazniť, že povinnosť C. D. E. archivovať falzifikáty nie je len formálna, ale sleduje významný verejný záujem spočívajúci v ochrane meny a finančného systému. Zhrnutím uvedeného možno konštatovať, že falzifikáty meny nie je možné ničiť spôsobom, ktorý zvolil súd v napadnutom uznesení, pretože ide o veci, ktoré podliehajú osobitnému režimu archivácie podľa zákona o C.. Vzhľadom na § 97 ods. 1 Trestného poriadku mal súd tieto veci ponechať v dispozícii C. ako subjektu poverenému ich správou, a nie rozhodnúť o ich zničení. Navyše pri falzifikátoch nie je možné aplikovať ani samotné ustanovenie § 98 ods. 3 Trestného poriadku, keďže falzifikát peňazí nie je možné legálne oceniť trhovou hodnotou. Napadnuté uznesenie vychádza z právneho záveru, podľa ktorého zaistené falzifikáty predstavujú vec nepatrnej hodnoty, resp. bezcennú vec, keďže ich prípadný predaj by bol nehospodárny, resp. náklady spojené s ich speňažením by prevyšovali ich hodnotu. Takto formulovaná argumentácia je však vnútorne rozporná a založená na nesprávnom predpoklade, že falzifikáty peňazí možno posudzovať rovnakým spôsobom ako bežné majetkové veci, ktoré sú legálne obchodovateľné na legálnom trhu (skutočnosť, že aj falzifikáty môžu byť predmetom predaja je zrejmá aj v danej veci, keďže samotný obžalovaný predal 10 ks falzifikátov eurobankoviek v nominálnej hodnote 100 eur inej osobe za sumu 50 eur). V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že falzifikáty peňazí nie sú vecami, ktoré by bolo možné legálne uviesť do obehu alebo akýmkoľvek spôsobom speňažiť. Ich prevod, predaj alebo iné nakladanie s cieľom hospodárskeho využitia je zo svojej podstaty protiprávny. Z toho vyplýva, že falzifikáty nie sú a ani nemôžu byť predmetom legálneho trhu, a teda nie je možné im prisudzovať hodnotu prostredníctvom kritéria ich predajnosti. Ak súd napriek tomu vychádza z úvahy o nehospodárnosti ich predaja, operuje s hypotetickou situáciou, ktorá je právne vylúčená. Hodnotenie veci podľa nákladov jej predaja predpokladá existenciu zákonného mechanizmu jej speňaženia, ktorý však pri falzifikátoch absentuje. Takýto postup preto predstavuje logický aj právny nesúlad. Na uvedenom nič nemení ani odkaz súdu na výklad pojmu „vec nepatrnej hodnoty“, ktorý vychádza z pomeru medzi nákladmi spojenými s predajom a cenou veci. Tento výklad je použiteľný výlučne pri veciach, ktoré majú reálnu trhovú hodnotu a sú spôsobilé byť legálnym predmetom civilnoprávnych vzťahov. Falzifikáty peňazí však takúto povahu nemajú - nejde o majetok v ekonomickom zmysle, ale o špecifický predmet s právnym režimom determinovaným verejnoprávnymi predpismi. Aplikácia kritéria hospodárnosti ich predaja je preto kategoricky nesprávna, keďže takýto predaj neprichádza do úvahy ani teoreticky. Z toho následne vyplýva, že súd nesprávne stotožnil neexistenciu trhovej hodnoty s bezcennosťou veci. Uvedený záver je podporený aj samotným skutkovým stavom, z ktorého vychádzal súd, keď konštatoval, že predmetné falzifikáty sa nachádzajú v archíve falzifikátov C. D. E.. Samotná existencia takéhoto archívu pritom predpokladá, že nejde o bezcenné predmety, ale o systematicky uchovávaný materiál s odborným významom. Tento význam je navyše explicitne vyjadrený v § 17 ods. 3 zákona o C. D. E.,
ktorý C. ukladá povinnosť zabezpečovať evidenciu, analýzu a archiváciu falšovaných peňazí. Ak teda právny poriadok výslovne predpokladá ich uchovávanie, nie je možné ich súčasne kvalifikovať ako veci, ktoré možno pre ich údajnú bezcennosť zničiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj systematický vzťah medzi § 97 odsek 1 a § 98 odsek 3 Trestného poriadku. Ustanovenie § 98 odsek 3 predstavuje výnimku, ktorá prichádza do úvahy len v prípade, ak ide o veci, ktoré nemajú žiadny relevantný význam a sú súčasne spôsobilé byť posudzované z hľadiska ich hospodárskej hodnoty. V situácii, keď existuje osobitný právny režim upravujúci nakladanie s konkrétnym typom vecí - v tomto prípade falzifikátmi peňazí - je však potrebné uprednostniť postup podľa § 97 odsek 1 Trestného poriadku, teda ponechanie veci subjektu oprávnenému podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie o zničení takýchto vecí obchádza tento režim a popiera jeho účel. Zhrnutím uvedeného možno konštatovať, že právny záver súdu o tom, že falzifikáty predstavujú vec nepatrnej hodnoty, je založený na nesprávnej metodike posudzovania ich povahy a hodnoty. Falzifikáty nie je možné považovať ani za bezcenné, ani za veci nepatrnej hodnoty, a to práve z dôvodu, že ich nie je možné legálne speňažiť a ich význam spočíva výlučne v inom než ekonomickom rozmere. Práve táto skutočnosť vylučuje aplikáciu § 98 odsek 3 Trestného poriadku a naopak odôvodňuje postup podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s osobitnou právnou úpravou postavenia C. D. E.. Z napadnutého unesenia ďalej vyplývajú skutočnosti, ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom. Vo výroku uznesenia sa uvádza, že falzifikáty v počte 10 ks boli zaistené dňa 08.05.2025 pri vykonanej domovej prehliadke, no zo žiadosti o vypracovanie posudku na bankovku vyplýva, že domová prehliadka prebehla 13.05.2025 a išlo o 69 ks falzifikátov eurobankoviek v nominálnej hodnote 100 EUR. Tento počet aj v danej veci evidujú. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/74/2025 zo dňa 06.03.2026 ďalej vyplýva, že pôvodne bolo zakúpených až 100 ks falzifikátov a 10 ks obžalovaný predal ďalej. Nie je teda ani len zrejmé, ktoré konkrétne z falzifikátov tejto veci by sa mali zničiť. Okrem toho výrok napadnutého uznesenia obsahuje skratku C., ktorá je síce všeobecne používaná, avšak vzhľadom na záväznosť výrokovej časti, považujeme výrok aj v tejto časti za nezákonný a nejasný, keďže obsahuje len neurčité označenie subjektu, ktorý by mal niečo vykonať a kde by sa mali predmetné falzifikáty nachádzať. Na základe uvedeného sú názoru, že falzifikáty v danej veci nemôžu byť podľa rozhodnutia súdu zničené. Navrhli preto v zmysle § 194 ods. 1 Trestného poriadku, aby Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, v zmysle § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť C. D. E. (ďalej len „C.“) ako osoby, ktorej sa napadnuté uznesenie priamo týka, je dôvodná.
Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/74/2025 zo dňa 20.03.2026, právoplatným dňa 31.03.2026 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/74/2025 zo dňa 19.03.2026, právoplatným dňa 02.04.2026, bol odsúdený uznaný vinným z prečinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 1 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Súčasťou obžaloby bol návrh prokurátora na rozhodnutie o 10 ks falzifikátov uložených v archíve falzifikátov C. D. E. v D.. Ďalej zo spisového materiálu vyplýva, že na znalecké skúmanie C. bolo v konaní predložených 69 ks falzifikátov, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke odsúdeného, čo vyplýva aj zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa XX.XX.XXXX. Krajský súd napadnuté uznesenie súdu I. stupňa považuje za nesprávne a vydané v rozpore so zákonom, pretože je absolútne vylúčené, aby nariadil zničenie vecí, ktoré podliehajú osobitnému právnemu režimu, ktorým je predovšetkým Zákon č. 566/1992 Z. z. o C. D. E. a naň nadväzujúce právne predpisy predovšetkým Vyhláška C. D. E. č. 607/2008 Z. z. a Nariadenie Rady ES č. 1338/2001. Krajský súd sa plne stotožňuje s argumentami sťažovateľa, že v danom prípade ide o veci, ktoré podliehajú režimu podľa § 97 odsek 1 Trestného poriadku v spojení s osobitnou právnou úpravou postavenia C. D. E.. Tiež dáva do pozornosti súdu I. stupňa, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je na hranici zákonnosti, pretože falošné peniaze (falzifikáty) v nijakom prípade nemôžu byť vecou, pri ktorej by sa čo i len teoreticky mohlo polemizovať o jej predaji, pretože nejde o vec v zmysle § 98 odsek 3 Trestného poriadku. Krajský súd zdôrazňuje aj dozorujúcemu prokurátorovi, že jeho návrh uvedený v obžalobe, je nedôvodný a rozporuplný, keďže tak, ako uviedol sťažovateľ, v predmetnom konaní bolo zaistených a stále je v C. archivovaných 69 ks falzifikátov.
Z týchto všetkých dôvodov nadriadený súd musí prisvedčiť sťažovateľovi, že rozhodnutie súdu I. stupňa v prejednávanom prípade bolo vydané v rozpore so zákonom, preto nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 194 odsek 1 Trestného poriadku.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.