Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Spa/2/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, D., proti žalovanej: Miestna volebná komisia v mestskej časti Bratislava-Rusovce, Vývojová 8, Bratislava, v konaní vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí, o vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí konaných dňa 24.10.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave r e g i s t r u j e kandidátku A. B. C., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, D., ako nezávislú kandidátku na kandidátnej listine zo dňa 24.08.2026 vo volebnom obvode č. 1, pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce, ktoré sa uskutočnia dňa 24.10.2026.

II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Miestna volebná komisia v mestskej časti Bratislava-Rusovce (ďalej aj ako „MVK“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím číslo: 5/2026/MVK zo dňa 08.09.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodla o nezaregistrovaní žalobkyne ako nezávislej kandidátky pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce vo volebnom obvode č. 1 podľa o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „“) z dôvodu porušenia podmienok podľa . Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 09.09.2026.

2. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že dňa 02.09.2026 pri prvotnom preskúmavaní doručených kandidátnych listín zistila, že kandidátna listina nezávislého kandidáta - žalobkyne bola volebnej komisii doručená (dňa 25.08.2026 o 18:13 hod.) splnomocnencom – E. F. G. H., E. (ďalej aj „splnomocnenkyňa“), ktorá zároveň doručila volebnej komisii vlastnú kandidátnu listinu do volieb (dňa 25.08.2026 o 18:45 hod.). Na základe toho žalovaná pri posudzovaní kandidátnej listiny kandidáta musela posúdiť a dospieť k záveru, či pri doručení kandidátnej listiny kandidáta došlo k porušeniu ustanovenia a síce k porušeniu obmedzenia, že splnomocnencom nezávislého kandidáta nemôže byť kandidát. Ďalej žalovaná konštatovala, že neobsahuje tzv. legálnu definíciu kandidáta, na základe ktorej by bolo možné časový moment vzniku statusu kandidáta vyabstrahovať. Rovnako v tomto smere mlčí i dôvodová správa k predmetnému zákonu. Jasná odpoveď na moment vzniku statusu kandidáta na účely predmetného ustanovenia zákona o volebnom práve nebola toho času v rámci súdnej praxe poskytnutá. Ďalej žalovaná poukázala na a uviedla, že je zrejmé, že počíta a považuje za kandidáta (minimálne na účely ) aj osoby, ktoré ešte len idú svoje kandidátne listiny podávať.

3. Včas podanou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 14.09.2026 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako nezávislej kandidátky pre voľby

do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Rusovce, volebný obvod č. 1, ktoré sa konajú 24.10.2026.

4. Svoju žalobu odôvodnila tým, že vyhotovila svoju kandidátnu listinu nezávislej kandidátky pre voľby do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Rusovce, volebný obvod č. 1, a pripojila k nej zákonom vyžadované vyhlásenie, listinu s podpismi voličov a písomné splnomocnenie pre E. F. G. H., E. na doručenie kandidátnej listiny. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí netvrdí, že by niektorá z týchto listín fyzicky chýbala alebo že by nespĺňala inú podmienku voliteľnosti. Dňa 25.08.2026 o 18:13 hod. E. F. G. H., E. doručila žalovanej kandidátnu listinu žalobkyne. Žalovaná ju prevzala a zaevidovala. Čas a dátum doručenia vyplýva z napadnutého rozhodnutia (25.08.2026 o 18:13 hod.). V čase o 18:45 hod. E. F. G. H., E. osobne doručila žalovanej vlastnú kandidátnu listinu ako nezávislá kandidátka (predtým ešte E. F. G. H., E. doručila žalovanej aj štyri ďalšie kandidátne listiny iných osôb). Napriek priznanej nejednoznačnosti žalovaná bez identifikácie objektívneho okamihu a bez vysvetlenia, ktorý konkrétny úkon mal splnomocnenkyni založiť postavenie kandidáta na účely , uzavrela, že považuje za kandidátov aj osoby, ktoré svoju kandidátnu listinu iba „ešte len idú“ podať. Na tomto závere založila neregistráciu žalobkyne podľa . Znenie upravuje zastúpenie nezávislého kandidáta „pri doručení kandidátnej listiny“. Zákaz osoby kandidáta pôsobiť ako splnomocnenec treba preto podľa žalobkyne posudzovať najneskôr k okamihu konkrétneho doručenia kandidátnej listiny, ktorej platnosť sa hodnotí. Pri kandidátnej listine žalobkyne je týmto okamihom deň 25.08.2026 a čas 18:13 hod. V uvedenom okamihu totiž ešte nebola vlastná kandidátna listina splnomocnenkyne - E. F. G. H., E. žalovanej doručená. Volebná komisia nemala k dispozícii jej vlastnú kandidátnu listinu a nezačala vo vzťahu k nej registračný postup podľa . Kandidátna listina splnomocnenkyne bola v evidencii žalovanej zachytená až v čase o 18:45 hod. však neurčuje, že práve niektorým z týchto úkonov vzniká osobe na účely zákazu podľa postavenie kandidáta, ani neurčuje, ktorý z nich a v akom okamihu má byť rozhodujúci. Neskoršie doručenie vlastnej kandidátnej listiny môže preukazovať predchádzajúci úmysel kandidovať a existenciu prípravných úkonov, nemôže však bez výslovnej zákonnej opory samo osebe založiť záver, že splnomocnenkyňa mala právne relevantné postavenie kandidáta už pri skoršom doručení kandidátnej listiny žalobkyne. Takýto následok nemožno vytvoriť iba výkladom, ako to urobila žalovaná, ak navyše vedie k strate možnosti žalobkyne uchádzať sa o volenú funkciu. Pri uplatnení obmedzenia, ktorého následkom je zásah do pasívneho volebného práva žalobkyne, musí byť rozhodujúce kritérium predvídateľné, objektívne a navonok zistiteľné. Doručenie vlastnej kandidátnej listiny predstavuje zákonom formalizovaný a voči volebnej komisii preukázateľný okamih. Tomuto výkladu podporne zodpovedá aj , podľa ktorého zapisovateľ príslušnej volebnej komisie zapisuje údaje o kandidátoch do registra bezodkladne po doručení kandidátnej listiny. Uvedené ustanovenie samo osebe neurčuje okamih vzniku postavenia kandidáta, potvrdzuje však, že zákon spája prvé formálne a objektívne zistiteľné nakladanie s osobou ako kandidátom s doručením jej kandidátnej listiny, nie s neurčitým predchádzajúcim úmyslom kandidovať alebo s bližšie neurčeným prípravným úkonom.

5. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozhodujúce je, či žalovaná preukázala existenciu zákonnej prekážky splnomocnenia práve v čase o 18:13 hod. Žalovaná však neoznačila zákonné ustanovenie ani objektívne zistiteľnú skutočnosť, na základe ktorej mala mať splnomocnenkyňa už v tomto čase postavenie kandidáta na účely § 171 ods. 8, pričom jej vlastná kandidátna listina bola žalovanej doručená až o 18:45 hod. Za tohto stavu bola podľa názoru žalobkyne jej kandidátna listina doručená predpísaným spôsobom a písomnosti podľa k nej boli riadne pripojené. Napadnuté rozhodnutie samo uvádza, že neobsahuje definíciu kandidáta, dôvodová správa neposkytuje odpoveď a dostupná rozhodovacia prax nerieši okamih vzniku tohto postavenia. Napriek tomu žalovaná označila za „zrejmé“, že kandidátom je aj osoba, ktorá kandidátnu listinu ešte len ide podať, bez určenia právne kontrolovateľného kritéria, od ktorého tento stav nastáva. Takéto kritérium je však podľa žalobkyne neudržateľné a nepredvídateľné. Nie je zrejmé, či by malo ísť o rozhodnutie osoby kandidovať, začiatok zberu podpisov, podpis vyhlásenia, vyhotovenie kandidátnej listiny alebo iný prípravný krok. Tieto skutočnosti nemusia byť komisii pri prijímaní cudzej kandidátnej listiny známe. Následok pritom nenesie iba splnomocnenkyňa, ale predovšetkým žalobkyňa, ktorej možnosť uchádzať sa o volenú funkciu je vylúčená na základe neurčitého, zákonom výslovne neupraveného okamihu viazaného na konanie inej osoby. Ústavne súladný výklad má pri absencii výslovného pravidla uprednostniť objektívny okamih, ktorý zachováva právnu istotu a neudeľuje neskoršiemu úkonu spätné účinky. Takýto výklad nenarúša účel nezlučiteľnosti - od okamihu, keď E. F. G. H., E. doručila vlastnú kandidátnu listinu, už nemohla

platne vykonávať ďalšie úkony ako splnomocnenkyňa. Neexistuje však zákonný podklad, aby sa tým zneplatnili úkony uskutočnené a ukončené pred týmto okamihom. Žalovaná síce uviedla presné časy doručenia jednotlivých kandidátnych listín, právne však nevyhodnotila, na základe ktorého zákonného ustanovenia a ktorej konkrétnej skutočnosti mala mať splnomocnenkyňa postavenie kandidáta už o 18:13 hod. Ak žalovaná toto postavenie vyvodila z prípravy alebo podpisu vlastnej kandidátnej listiny, zo zberu podpisov alebo z jej následného doručenia o 18:45 hod., mala vysvetliť, ktorý z týchto úkonov považuje za rozhodujúci, a prečo s ním spája vznik zákonnej prekážky podľa . Takéto odôvodnenie napadnuté rozhodnutie neobsahuje.

6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že E. F. G. H., E. nemohla platne vystupovať ako splnomocnenkyňa žalobkyne, pretože v okamihu, keď sa uskutočnilo doručenie kandidátnej listiny žalobkyne, už sama objektívne uskutočňovala vlastnú kandidatúru pre tie isté voľby. Jej vlastná kandidátna listina, vlastnoručne podpísané vyhlásenie nezávislého kandidáta a ostatné kandidátne podklady boli vyhotovené a podpísané v rovnaký deň ako písomné splnomocnenie žalobkyne. Následné zaevidovanie jej kandidátnej listiny o niekoľko minút neskôr preto nemôže neutralizovať kogentnú zákonnú výluku splnomocnenca, ktorý je sám kandidátom. Zákon teda neustanovuje len formálnu požiadavku, aby bola pri kandidátnej listine pripojená listina označená ako splnomocnenie. Vyžaduje tiež, aby osoba označená za splnomocnenca bola právne spôsobilá túto funkciu vykonávať. Písomné splnomocnenie udelené osobe, ktorú zákon pre jej vlastné postavenie v tom istom volebnom procese z funkcie splnomocnenca výslovne vylučuje, preto nemôže založiť zákonom aprobované zastúpenie. Žalobkyňa svoj výklad zakladá výlučne na poradí administratívneho prevzatia listín zapisovateľom. Toto kritérium je samo osebe vonkajším evidenčným údajom; nevypovedá bez ďalšieho o tom, či osoba, ktorá kandidátne listiny ďalších osôb doručovala, už v rámci rovnakého volebného procesu fakticky a právne realizovala vlastnú kandidatúru. V posudzovanom prípade nešlo o izolovaný a časovo vzdialený úkon nezainteresovanej tretej osoby. E. F. G. H., E. v ten istý deň a v rámci jednej návštevy u zapisovateľa najprv doručila kandidátnu listinu žalobkyne (predtým kandidátne listiny pani I. A. F. a pána I. J. B. a potom pána I. J. E. a MSc. Friedrika Heidemu) ako jej splnomocnenkyňa a následne osobne doručila vlastnú kandidátnu listinu do tých istých volieb a toho istého volebného obvodu. Práve bezprostredná vecná, miestna a časová súvislosť týchto úkonov je rozhodná pre posúdenie materiálneho obsahu veci. Žalovaná neodvodzuje nesplnenie z právnej fikcie, že neskoršia evidencia kandidátnej listiny spätne mení už uskutočnený úkon. Žalovaná vychádza z toho, že mechanické časové plánovanie odovzdania kandidátnych listín nemôže viesť k obídeniu kogentnej výluky kandidáta z postavenia splnomocnenca. Ak by zákonodarca zamýšľal, aby zákaz kandidáta ako splnomocnenca platil iba vtedy, keď je kandidát už pred okamihom odovzdania cudzej listiny administratívne zaevidovaný zapisovateľom, musel by takú podmienku formulovať výslovne. Uvedený však nepracuje s pojmom „už zaevidovaný kandidát“, „registrovaný kandidát“ ani „kandidát, ktorého kandidátna listina už bola doručená“. Pracuje s kategóriou „kandidát“ a túto kategóriu používa v rámci úpravy predregistračnej fázy, teda v čase, keď sa kandidátne listiny podávajú a následne preskúmavajú. Účel zákona spočíva v ochrane objektivity a rovnosti volebnej súťaže pred kumuláciou vlastného kandidátskeho postavenia s konaním vo volebných veciach za iných nezávislých kandidátov. výslovne ustanovuje, že nezávislý kandidát je úkonmi svojho splnomocnenca vo volebných veciach viazaný. Splnomocnenec preto nie je len faktickým doručovateľom zásielky bez právneho významu. Zákon neobsahuje legálnu definíciu, ktorá by pre všetky volebné súvislosti stanovila, že osoba nadobúda status kandidáta až sekundou zaevidovania kandidátnej listiny zapisovateľom. Naopak, používa pojem „nezávislý kandidát“ už vo vzťahu k osobe, ktorá kandidátnu listinu len podáva. Ustanovenie teda nemôže predpokladať, že kandidátom je až osoba, o ktorej registrácii miestna volebná komisia následne rozhodne. Skutočnosť, že zápis údajov do registra kandidátnych listín sa vykonáva bezodkladne po doručení, má funkciu administratívnej evidencie doručených kandidátnych listín. Toto ustanovenie neurčuje okamih vzniku ani obsah statusu kandidáta pre účely zákazu podľa . V konkrétnej veci nie je dôvod vychádzať len z toho, že vlastná kandidátna listina E. F. G. H., E. bola administratívne zaevidovaná o tridsaťdva minút neskôr. Rozhodujúce je, že podľa priloženej volebnej dokumentácie táto osoba v rovnaký deň vyhotovila vlastnú kandidátnu listinu nezávislej kandidátky; vlastnoručne podpísala vlastnú kandidátnu listinu; vlastnoručne podpísala vyhlásenie o súhlase s vlastnou kandidatúrou; zhromaždila a predložila podpisové listiny na podporu vlastnej kandidatúry; bezprostredne po doručení kandidátnej listiny žalobkyne osobne doručila vlastnú kandidátnu listinu do tých istých volieb. Nejde o osobu, ktorá sa až po doručení kandidátnej listiny žalobkyne spontánne rozhodla kandidovať. Ide o osobu, ktorá vlastnú kandidatúru materiálne realizovala už pred vykonaním úkonu splnomocnenkyne žalobkyne. E. F.

G. H., E. už pri predchádzajúcom doručení konala v stave materiálne existujúcej vlastnej kandidatúry a konfliktu záujmov s tým, že takéto konanie je okrem iného v rozpore s právnou úpravou splnomocnenia v .

7. Žalovaná ďalej poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci , ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. , ktorý vyslovil, že ak kandidátnu listinu doručí osoba, ktorá ako kandidát zo zákona nemôže byť splnomocnencom, nenastúpi druhá fáza registračného prieskumu podľa § 172 ods. 1. Zákonným dôsledkom má byť neprihliadnutie podľa § 171 ods. 1, nie rozhodnutie o nezaregistrovaní. Preto ani keby správny súd dospel k záveru, že právne najčistejším postupom komisie malo byť neprihliadnutie na kandidátnu listinu žalobkyne, nemôže z tejto procesnej kvalifikácie vyvodiť dôvodnosť žaloby a nahradiť ju rozhodnutím o registrácii podľa (ďalej len „“). Žalovaná uviedla, že nespochybňuje ústavný význam pasívneho volebného práva ani potrebu reštriktívneho prístupu k zákonným obmedzeniam kandidatúry. Práve rovnosť podmienok však vyžaduje, aby zákonom ustanovené požiadavky platili rovnako pre všetkých kandidátov. Uplatnenie nepredstavuje diskrečnú alebo individuálne vytvorenú prekážku žalobkyne; ide o aplikáciu výslovného zákonného pravidla, ktoré platí pre všetkých nezávislých kandidátov. Ústavný súd zdôraznil, že materiálny prístup k volebnému právu neznamená rezignáciu na zákonné požiadavky, ale posúdenie, či ich aplikácia sleduje ich reálny účel. Materiálny prístup bol použitý na ochranu kandidátov najmä pri takých formálnych nedostatkoch, ktoré nenarušili účel zákonnej úpravy, napríklad ak napriek neúplnosti údaja zostala osoba na podpisovej listine spoľahlivo identifikovateľná. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

8. Podľa , občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

9. Podľa , volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

10. Podľa , občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

11. Podľa , zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

12. Podľa , podmienky práva byť volený ustanovuje zákon v osobitných častiach.

13. Podľa , za poslanca obecného zastupiteľstva, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice miestneho zastupiteľstva (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.

14. Podľa , kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát. Politická strana doručí kandidátnu listinu v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi miestnej volebnej komisie. Nezávislý kandidát môže doručiť kandidátnu listinu aj prostredníctvom splnomocnenca, ktorého na to písomne splnomocnil. Splnomocnenec politickej strany alebo koalície, nezávislý kandidát a splnomocnenec nezávislého kandidáta pri doručení kandidátnej listiny preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca. Lehota na podanie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, a na kandidátne listiny doručené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.

15. Podľa , ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený. Ak je nezávislý kandidát

pri doručení kandidátnej listiny zastúpený splnomocnencom, ku kandidátnej listine musí byť pripojené splnomocnenie. Úkonmi splnomocnenca nezávislého kandidáta vo volebných veciach je nezávislý kandidát viazaný, pričom splnomocnencom nezávislého kandidáta nemôže byť kandidát, zapisovateľ miestnej volebnej komisie, splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník.

16. Podľa , miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ktorý ku kandidátnej listine nepripojil vyhlásenie podľa alebo písomnosti podľa .

17. Podľa , miestna volebná komisia zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

18. Podľa , o zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát neprevezmú rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.

19. Podľa , proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.

20. Podľa , ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

21. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného predpisu.

22. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta.

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo volebných veciach podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, oboznámil sa s predloženým administratívnym (volebným) spisom a vyjadrením žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 15.09.2026. Keďže pri žalobách podľa a nasl. sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené.

24. Východiskom pre posúdenie danej veci je ústavnoprávny rámec ochrany volebného práva. Podľa a 4 (ďalej len „“) majú občania právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov a za rovnakých podmienok majú prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa SR zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tieto ústavné postuláty nachádzajú svoj odraz aj v Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že volebné právo – a osobitne pasívne volebné právo (právo byť volený) – predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. V demokratickej spoločnosti je účasť občanov na správe verejných vecí pravidlom a akékoľvek obmedzenie alebo odopretie tohto práva zo strany orgánov verejnej moci musí predstavovať prísne reštriktívne vykladanú výnimku. Rozhodnutie volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta predstavuje najzávažnejší možný administratívny zásah do pasívneho volebného práva jednotlivca, pretože ho apriórne a definitívne eliminuje z volebnej súťaže bez toho, aby o jeho mandáte mohli rozhodnúť samotní voliči. Z uvedeného ústavného imperatívu vyplýva pre volebné orgány i správne súdy záväzná interpretačná zásada in dubio pro libertate, resp. in dubio pro suffragio (v pochybnostiach v prospech

realizácie volebného práva a voliteľnosti). Zákonné dôvody pre nezaregistrovanie kandidáta zakotvené v majú taxatívny charakter, sú normami obmedzujúcimi základné politické právo a nemožno ich za žiadnych okolností vykladať extenzívne, rozširujúco či na základe analogickej aplikácie na ujmu kandidáta. Akákoľvek nejasnosť, medzera v zákone alebo interpretačná pochybnosť sa musí vyložiť v prospech zachovania práva občana uchádzať sa o volenú funkciu, nie v neprospech tohto práva.

25. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“, resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody.“

26. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, odkedy a na základe akého právne relevantného úkonu sa osoba považuje za „kandidáta“ v zmysle , a či takýto status mala splnomocnenkyňa E. F. G. H., E. už v okamihu, keď dňa 25.08.2026 o 18:13 hod. doručovala kandidátnu listinu žalobkyne. Správny súd konštatuje, že zákon o volebnom práve neobsahuje legálnu definíciu pojmu „kandidát“. Táto legislatívna absencia však nezakladá oprávnenie volebnej komisie dotvárať definíciu kandidáta ad hoc spôsobom, ktorý vnáša do volebného procesu prvky nepredvídateľnosti a ľubovôle. V právnom štáte musí byť vznik verejnoprávneho statusu, s ktorým zákon spája zákaz výkonu iných funkcií či úkonov (personálnu inkompatibilitu), viazaný na objektívne, navonok poznateľné a verifikovateľné právne skutočnosti.

27. Pre účely zodpovedania tejto spornej otázky je možné v rámci volebného procesu rozlíšiť tri štádiá. Je to štádium pred podaním kandidátnej listiny (materiálna príprava kandidatúry). V tomto štádiu občan vykonáva prípravné úkony – zhromažďuje podpisy voličov na podpisovú listinu (§ 171 ods. 9) a vyhotovuje a podpisuje vyhlásenie nezávislého kandidáta (§ 171 ods. 8). Tieto úkony však majú výlučne interný charakter prípravy súkromnej osoby. Medzi touto osobou a volebnými orgánmi nevzniká žiadny verejnoprávny procesný vzťah. Občan sa môže kedykoľvek až do uplynutia lehoty na podávanie kandidátnych listín slobodne rozhodnúť, že kandidátnu listinu nepodá, zozbierané podpisy skartuje a do volieb nevstúpi. Žiaden štátny orgán ani volebná komisia nemá vedomosť o tom, kto zbiera podpisy, ani nemôže nikoho nútiť kandidatúru formalizovať. Príprava kandidatúry preto nezakladá status kandidáta voči orgánom verejnej moci. Ďalšie je štádium po podaní kandidátnej listiny (navrhnutý kandidát). Až doručením kandidátnej listiny zapisovateľovi miestnej volebnej komisie podľa vstupuje osoba oficiálne do formálneho volebného procesu. Doručenie kandidátnej listiny je procesným úkonom, ktorým sa začína volebné konanie vo vzťahu k danej osobe. Až týmto okamihom vzniká procesnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a volebnou komisiou. Tento záver priamo potvrdzuje aj , podľa ktorého zapisovateľ zapisuje údaje o kandidátoch do registra kandidátnych listín „bezodkladne po doručení kandidátnej listiny“. Zákon teda spája prvý inštitucionálny a evidenčný úkon štátu až s fyzickým doručením listiny. Napokon je to štádium registrácie (zaregistrovaný kandidát). Nastáva meritórnym rozhodnutím volebnej komisie podľa , resp. právoplatným rozhodnutím správneho súdu, čím kandidát získava definitívne právo byť zapísaný na hlasovacom lístku.

28. Názor žalovanej vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „volebný zákon počíta a považuje za kandidáta aj osoby, ktoré ešte len idú svoje kandidátne listiny podávať“, považuje správny súd za nesprávny. Ak by sa status kandidáta odvíjal od psychologického zámeru („ide podať“) alebo od podpisu interného vyhlásenia, vznikla by absolútna právna neistota. Volebná komisia by musela skúmať subjektívne pohnútky osôb, čas vyhotovenia podpisov na listinách či dátumy na súkromnoprávnych dokumentoch, čo je v príkrom rozpore s formalizovanou povahou volebného konania. Správny súd je toho názoru, že osoba nadobúda postavenie kandidáta voči volebným orgánom a na účely až okamihom riadneho doručenia jej vlastnej kandidátnej listiny zapisovateľovi príslušnej

volebnej komisie, a nie skôr. Z administratívneho (volebného) spisu a zhodných tvrdení účastníkov je nesporne preukázané, že kandidátna listina žalobkyne bola doručená dňa 25.08.2026 presne o 18:13 hod., kedy ju zapisovateľka prevzala, zaevidovala a vystavila potvrdenie. V tomto rozhodujúcom okamihu (dňa 25.08.2026 o 18:13 hod.) E. F. G. H., E. svoju vlastnú kandidátnu listinu ešte neodovzdala. V evidencii volebnej komisie nefigurovala ako kandidátka a volebná komisia nedisponovala žiadnym dokumentom, ktorý by voči nej zakladal volebné konanie. Z hľadiska objektívneho práva preto E. F. G. H., E. dňa 25.08.2026 o 18:13 hod. nebola kandidátkou. Zákaz ustanovený v tretej vete sa na ňu v čase doručovania kandidátnej listiny žalobkyne nevzťahoval, a teda k žiadnemu porušeniu zákonného zákazu pri doručení nedošlo.

29. Správny súd sa ďalej zaoberal povahou a rozsahom udeleného splnomocnenia. Z obsahu predloženého písomného splnomocnenia vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila E. F. G. H., E. špeciálne na úkon doručenia jej kandidátnej listiny pre voľby do miestneho zastupiteľstva v Bratislave - Rusovce vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 24.10.2026. Odovzdaním kandidátnej listiny žalobkyne dňa 25.08.2026 o 18:13 hod. zapisovateľke bol tento procesný úkon materiálne aj formálne zavŕšený (konzumovaný). Splnením tohto úkonu plnomocenstvo udelené E. F. G. H., E. zaniklo (analogicky podľa ). V okamihu, keď E. F. G. H., E. 25.08.2026 o 18:45 hod. pristúpila k doručeniu svojej vlastnej kandidátnej listiny a týmto úkonom sa sama stala nezávislou kandidátkou, už nebola splnomocnenkyňou žalobkyne. Medzi oboma statusmi E. F. G. H., E. (splnomocnenkyňa žalobkyne vs. samostatná kandidátka) teda nedošlo k žiadnemu časovému prieniku ani k personálnej kolízii. Aj keby splnomocnenie zahŕňalo všeobecné zastupovanie vo volebných veciach, správny súd zdôrazňuje, že nadobudnutie statusu kandidátky E. F. G. H., E. 25.08.2026 o 18:45 hod. by mohlo vyvolať zákonnú inkompatibilitu výlučne do budúcna (pro futuro). Dôsledkom by bolo, že od 25.08.2026 18:45 hod. by E. F. G. H., E. už nemohla urobiť žiaden ďalší úkon v mene žalobkyne. Vznik inkompatibility však za žiadnych okolností nemôže pôsobiť retroaktívne (ex tunc) a spôsobiť spätnú neplatnosť procesného úkonu riadne a platne vykonaného pred tým. V právnom štáte je neprípustné, aby neskorší úkon splnomocnenca spätne invalidoval predchádzajúce zavŕšené konanie zastúpeného kandidáta.

30. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe argumentovala aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR sp. zn. a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. (vec obce Brunovce), z ktorých vyvodzovala, že doručenie kandidátnej listiny nespôsobilou osobou má za následok neprihliadanie na listinu podľa poslednej vety, konanie sa vôbec nemalo dostať do registračnej fázy a súd by nemal vydať rozhodnutie o registrácii podľa . V prípadoch riešených Ústavným súdom SR () a Najvyšším správnym súdom SR () však išlo o odlišnú situáciu, kedy politická strana určila za svoju splnomocnenkyňu osobu, ktorá bola priamo uvedená na doručovanej kandidátnej listine ako kandidátka na poslankyňu. V prejednávanej veci žalobkyne je však skutková situácia diametrálne odlišná. E. F. G. H., E. na kandidátnej listine žalobkyne nefigurovala a v čase jej doručenia (18:13 hod.) nebola ani samostatnou kandidátkou. K porušeniu zákona pri doručení teda podľa názoru správneho súdu nedošlo.

31. Žalovaná napokon obhajovala svoje rozhodnutie materiálnym prístupom a tvrdením, že časový odstup tridsaťdva minút medzi podaniami predstavoval účelové obchádzanie zákona, keďže E. F. G. H., E. v ten istý deň podpísala vlastné kandidátne listiny a zjavne mala v úmysle kandidovať. Správny súd pripomína, že inštitút zákazu obchádzania zákona má svoje pevné limity a nemožno ním nahrádzať chýbajúcu zákonnú úpravu alebo svojvoľne rozširovať zákonné prekážky výkonu politických práv. Zákaz podľa sleduje legitímny cieľ, a to zabrániť tomu, aby vo volebnom konaní dochádzalo ku kolízii záujmov, kedy by jeden kandidát ako splnomocnenec iného nezávislého kandidáta mohol disponovať jeho kandidatúrou, prijímať za neho písomnosti či manipulovať odstraňovanie vád vo svoj osobný prospech. V posudzovanej veci však išlo o číre technické odovzdanie dvoch kandidátnych listín tej istej zapisovateľke. Ako judikoval Ústavný súd SR v náleze sp. zn. , požiadavka osobného podania u nezávislého kandidáta neznamená nutnosť fyzického doručenia vlastnými rukami, ale vyjadruje autonómiu kandidatúry vo vlastnom mene. Technické doručenie splnomocnencom je plne legitímne. Skutočnosť, že E. F. G. H., E. doručila najprv listinu žalobkyne a následne svoju vlastnú, nevytvorila žiaden reálny konflikt záujmov, nenarušila integritu volebnej súťaže, ani nezasiahla do práv iných kandidátov, či voličov. Žalovaná nepreukázala žiadne zneužitie práva. Aplikácia výkladu žalovanej by viedla k absurdnému a nespravodlivému dôsledku, že žalobkyňa by bola potrestaná stratou pasívneho volebného práva za autonómny, neskorší právny krok tretej osoby (E. F. G. H., E.), na ktorý

žalobkyňa nemala žiaden právny vplyv. Takýto postup je v príkrom rozpore s princípom proporcionality, zákazom prílišného formalizmu a ochranou legitímnych očakávaní občana vstupujúceho do verejnej súťaže.

32. Na základe vyššie uvedenej právnej a skutkovej analýzy správny súd konštatuje, že kandidátna listina žalobkyne bola doručená zákonom ustanoveným spôsobom. Žalovaná netvrdila, že by neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, a že by k nej neboli pripojené všetky požadované písomnosti podľa , vrátane platného vyhlásenia a platného splnomocnenia. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí neuviedla a nepreukázala existenciu žiadneho zákonného dôvodu na nezaregistrovanie žalobkyne.

33. Pokiaľ ide o právne stanovisko advokátskej kancelárie, ktoré si žalovaná nechala vypracovať a predložila ho správnemu súdu spolu s vyjadrením k žalobe, k tomu správny súd uvádza, že ním nie je viazaný.

34. Keďže správny súd zistil, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, postupoval podľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia – teda žalobkyňu zaregistroval ako nezávislú kandidátku pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce vo volebnom obvode č. 1 pre voľby konané dňa 24.10.2026.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že v danom prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Povinnosť nahradiť trovy úspešného účastníka, ktorým je v danom prípade žalobkyňa by mala žalovaná ako v konaní neúspešný účastník konania ( ). V predmetnom prípade je žalovanou miestna volebná komisia (v mestskej časti Bratislava-Rusovce). Miestna volebná komisia nie je subjektom práva, ktorý by mal plnú právnu subjektivitu, má len takú, ktorú jej zákon výslovne priznáva, či už v súvislosti s realizáciou volieb alebo ako účastníka v konaní vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí ( až 312 ). Miestna volebná komisia nie je fyzickou ani právnickou osobou, ktorá vlastní alebo by mohla nadobúdať akýkoľvek majetok. Je preto zrejmé, že aj keby správny súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal, neexistuje subjekt, ktorý by jej ich reálne uhradil alebo ak by tak dobrovoľne nespravil, od ktorého by ich mohla žalobkyňa vymôcť. Na úhradu trov konania žalobkyne pritom nemožno zaviazať iný subjekt (osobu) ako je žalovaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ v spojení s ].

Podľa , miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.