Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-920-2021.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Subarea
80Ek/920/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9/9, 042 11 Košice, IČO: 30 794 536, proti povinnému: A. B., C.: XX.XX.XXXX, D. E. XXX, XXX XX D. E., o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Papcunová so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 04001 Košice, IČO: 35 551 046, pod sp. zn. 256EX 282/21, o námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 256EX 282/21 zo dňa 20.07.2026 vydanej súdnym exekútorom JUDr. Zuzana Papcunová. II. Súd z r u š u j e výzvu na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 256EX 282/21 zo dňa 20.07.2026. III. Súd trovy oprávnenému n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 31.03.2021 domáhal od povinného vymoženia výživného na podklade exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Košice, sp. zn. 19P/309/2017 zo dňa 14.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2018, (ďalej aj ako len „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu pripojených, vydal dňa 15.04.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: F. G. H. so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 04001 Košice, IČO: 35 551 046, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 256EX 282/21, (ďalej aj ako len „súdny exekútor“). 3. Súdny exekútor vydal dňa 20.07.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok povinného ako fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 73,80 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 20.07.2026. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 23.07.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného boli podané v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku. 4. Oprávnený podal námietky proti výzve súdneho exekútora na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov vo výške 73,80 Eur, vydanej v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Namietal, že súdny exekútor pri rozhodovaní o trovách nezohľadnil osobitnú úpravu § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, podľa ktorej, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa a exekúcia bola zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, trovy zastavenej exekúcie znáša súd. Poukázal pritom na to, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 19P/309/2017 zo dňa 14.09.2018, ktorým
bolo priznané výživné na maloletého I. J., a preto má za to, že predmetom exekúcie je pohľadávka na výživnom pre maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu navrhol zmeniť výzvu v časti trov tak, aby bol na úhradu trov exekútora vo výške 73,80 Eur zaviazaný súd, a nie oprávnený. 5. Súdny exekútor predložil námietky oprávneného súdu na rozhodnutie, k dôvodom obsiahnutých v námietkach uviedol, že oprávnený síce správne citoval § 199c ods. 1 druhú vetu Exekučného poriadku, avšak podľa názoru súdneho exekútora je potrebné vychádzať z celého znenia ustanovenia a predovšetkým zo slovného spojenia „na výživnom pre maloleté dieťa“. Exekučný titul bol síce vydaný v čase, keď bol I. J. maloletý, avšak v priebehu exekučného konania dosiahol plnoletosť. Z tohto dôvodu exekútor zastáva názor, že v čase zastavenia exekúcie už nejde o exekúciu na výživné „pre maloleté dieťa“ v zmysle § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, a preto uvedené ustanovenie neaplikoval. Na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 73,80 Eur s DPH preto podľa § 198 ods. 2 v spojení s § 61n ods. 3 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného a jeho námietky následne podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku predložil exekučnému súdu na rozhodnutie. 6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej aj ako len „Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania. 8. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 10. Súd po preskúmaní námietok oprávneného, vyjadrenia súdneho exekútora a obsahu exekučného spisu dospel k záveru, že námietky oprávneného proti výzve na úhradu trov exekútora sú dôvodné. Medzi účastníkmi pritom nie je sporný samotný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ale súd má za to, že predmetom posúdenia súdu je výlučne otázka, ktorý subjekt je za daného skutkového a právneho stavu povinný znášať trovy exekútora po zastavení exekúcie, konkrétne či tieto trovy znáša oprávnený, ako vychádza z argumentácie súdneho exekútora, alebo súd podľa osobitného pravidla ustanoveného v § 199c ods. 1 druhej vete Exekučného poriadku. Z obsahu predložených námietok vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie dlžného výživného za obdobie od 01. 10. 2018 do 31. 03. 2021 na podklade rozsudku Okresného súdu Košice, sp. zn. 19P/309/2017 zo dňa 14. 9. 2018. Osoba, v prospech ktorej bolo exekučným titulom výživné priznané, sa narodila dňa XX. XX. XXXX, ergo počas celého obdobia, za ktoré je dlžné výživné predmetom exekúcie, bola maloletá. Súdny exekútor založil opačný záver o trovách na skutočnosti, že oprávnený v priebehu exekučného konania dosiahol plnoletosť, a preto podľa jeho názoru ku dňu zastavenia exekúcie už nešlo o pohľadávku na výživnom pre maloleté dieťa v zmysle § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku. 11. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku platí, že ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Zákon však bezprostredne v druhej vete ustanovuje osobitné pravidlo, podľa ktorého, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. Pre posúdenie predmetnej veci je preto rozhodujúci význam pojmu „pohľadávka na výživnom pre maloleté dieťa“, a to najmä z hľadiska otázky, či takáto pohľadávka stráca svoj právny charakter následným dosiahnutím plnoletosti oprávneného v priebehu vedenia exekučného konania.
12. Pri výklade uvedeného pojmu súd prihliadol na jeho použitie v ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku. Podľa § 157 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku sa v rámci rozvrhu výťažku v osobitnom poradí uspokojujú nedoplatky výživného na maloleté dieťa splatné ku dňu rozvrhu. Komentár k predmetnému uvádza: „Výživným na maloleté dieťa sa rozumie výživné, ktoré bolo splatné v období, keď bolo dieťa maloleté. Tento charakter výživného sa nezmení ani po tom, čo dieťa nadobudne plnoletosť.“ TOMAŠOVIČ, M.: § 157 In: Exekučný poriadok, 3. vydanie, 2018, s. 685 – 692. Výklad Komentáru poskytuje zásadné interpretačné východisko aj v prípade aplikácií § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku. Rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie charakteru pohľadávky na výživnom nie je vek oprávneného v okamihu, keď súdny exekútor exekúciu zastavuje, ale obdobie, v ktorom jednotlivé dávky výživného vznikli a stali sa splatnými. Ak bolo výživné splatné počas maloletosti oprávneného, následné dosiahnutie plnoletosti nemení ex tunc právnu povahu už vzniknutej pohľadávky. Pohľadávka, ktorá vznikla ako pohľadávka na výživnom maloletého dieťaťa, preto zostáva pohľadávkou na výživnom maloletého dieťaťa aj po tom, čo oprávnený v priebehu exekučného konania dosiahol plnoletosť. V rámci predmetnej analógie súd poukazuje, že povinnosť súdu znášať trovy exekúcie je výslovne ustanovená priamo v § 199c ods. 1 druhej vete Exekučného poriadku, a teda použitie § 157 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a výkladu k tomuto ustanoveniu slúži na systematické objasnenie právneho pojmu (výživné pre maloleté dieťa) používaného v rámci toho istého právneho predpisu. Ak Exekučný poriadok na viacerých miestach poskytuje osobitné právne postavenie pohľadávke výživného maloletého dieťaťa, nemožno bez výslovného zákonného podkladu rovnakému právnemu pojmu priznávať rozdielny obsah iba podľa toho, v ktorej časti zákona sa nachádza. 13. Ďalej súd má za potrebu uviesť skutočnosť, že osobitná úprava § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku prenáša riziko trov neúspešnej exekúcie zameranej na vymoženie výživného maloletého dieťaťa na štát vtedy, keď exekúcia nebola úspešná z dôvodu nemajetnosti povinného. Ide teda o vedomú výnimku zo všeobecného pravidla platenia trov (§ 199c ods, 1 prvá veta), ktorej účelom je zabrániť tomu, aby negatívne majetkové následky (neúspešná exekúcia) zaťažili subjekt, v prospech ktorého vznikla osobitná pohľadávka na výživnom. 14. Naopak argumentácia, resp. výklad súdneho exekútora by znamenal, že právny režim trov tej istej pohľadávky by sa menil výlučne v závislosti od dĺžky exekučného konania. Ak by súdny exekútor tú istú exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil deň pred dosiahnutím plnoletosti oprávneného, trovy by podľa § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku znášal súd. Ak by ju však zastavil po dosiahnutí plnoletosti, trovy by podľa takéhoto výkladu mal znášať oprávnený, hoci predmetom oboch exekúcií by bola tá istá pohľadávka, vzniknutá z rovnakého právneho dôvodu a splatná v rovnakom období. Dĺžka exekučného konania pritom nie je okolnosťou spôsobilou meniť hmotnoprávny základ vymáhaného nároku. Exekučné konanie slúži na nútený výkon už existujúceho a judikovaného práva, ergo procesné udalosti nemôžu samy osebe meniť právnu povahu pohľadávky priznanej exekučným titulom. Tým súd poukazuje na všeobecnú zásadu Exekučného poriadku, subjektívne právo je judikované v základnom konaním, zatiaľ čo v exekučnom konaní sa judikované právo chráni. Z toho vyplýva, že pri posúdení charakteru vymáhaného dlžného výživného treba vychádzať z právneho vzťahu a obdobia, za ktoré bolo priznané, nie z veku oprávneného v okamihu procesného ukončenia exekúcie. 15. V predmetnej veci sa všetky vymáhané splátky výživného vzťahujú na obdobie od 01. 10. 2018 do 31. 03. 2021, teda na obdobie, počas ktorého bol oprávnený maloletý. Nie je preto rozhodujúce, že oprávnený následne dosiahol plnoletosť. Táto skutočnosť ako bolo vyššie uvedené nemôže ex tunc transformovať pohľadávku na dlžnom výživnom, ktorá vznikla a bola splatná počas maloletosti, na pohľadávku výživného plnoletého oprávneného. Na účely § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku tak naďalej ide o pohľadávku na výživnom pre maloleté dieťa. Súd preto dospel k záveru, že v posudzovanej veci sú kumulatívne splnené obe zákonné podmienky podľa § 199c ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku. Predmetom exekúcie je pohľadávka na výživnom pre maloleté dieťa a exekúcia bola zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 16. Keďže námietky oprávneného nesmerujú proti samotnému zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ale proti určeniu subjektu povinného na úhradu trov exekútora, nie je dôvod na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti súdnemu exekútorovi na prepracovanie. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov exekútora zrušuje. 17. V súvislosti s § 199a Exekučného poriadku, oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia a z daného súd trovy oprávnenému nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.