Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-49-2026.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/49/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20.05.2026, sp. zn. 2PP/7/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 19. augusta 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/51/2022 zo dňa 24.05.2022, právoplatným dňa 15.06.2022 v spojení s uznesením Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-46T/51/2022 zo dňa 27.12.2024, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tos/9/2025 zo dňa 29.07.2025 o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí, na základe zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že odsúdený dňa 27.02.2026 splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonal polovicu z uloženého trestu odňatia slobody, avšak nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Uviedol, že súčasťou materiálnych podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení je preukázanie, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, za súčasného preukázania, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, zároveň súd prihliada aj na závažnosť spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave odsúdený vykoná trest a zároveň poukázal na ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, z ktorého zistil, že odsúdený bol doposiaľ trinásťkrát súdne trestaný, z toho v siedmich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil 27.10.2025 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, do ÚVTOS Želiezovce bol premiestnený dňa 11.11.2025, disciplinárna odmena mu udelená nebola a nebol mu uložený ani disciplinárny trest. Dňa 27.02.2026 bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „A“, krátkodobé ciele zaobchádzania plní čiastočne, do resocializačných alebo výchovno-vzdelávacích programov zaradený nebol, nakoľko u neho nebola identifikovaná potreba zaradenia do žiadneho programu, správanie a vystupovanie odsúdeného je aj po zmene diferenciačnej skupiny na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plní. Z hodnotenia ďalej vyplýva, že je pracovne zaradený na pracovisku s voľným pohybom ako upratovač, kde nedostatky v jeho pracovnej morálke nie sú zaznamenané, svoje povinnosti
si plní k spokojnosti nadriadených, disciplinárna odmena mu udelená nebola a nebol mu uložený ani disciplinárny trest. Opakovane sa odsúdený dopustil páchania rôznej trestnej činnosti a to aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Ďalej súd I. stupňa poukázal na odpis registra trestov s tým, že odsúdený sa doposiaľ trinásťkrát dostal do rozporu so zákonom, pričom sa dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti, opakovane spáchal trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, v štyroch prípadoch sa neosvedčil počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, z toho mu bol v troch prípadoch nariadený výkon trestu a v jednom prípade bolo podmienečné odsúdenie ponechané v platnosti s predĺžením skúšobnej doby. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov mal odsúdený štyri záznamy, pričom vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku civilnej ochrany a v lustrácii v databáze súdov mal odsúdený evidovaných šesť právoplatne skončených súdnych konaní. Konštatoval, že skutočnosť, že odsúdený aktuálne dodržiava ústavný poriadok, sama o sebe nepredstavuje dôvod na jeho podmienečné prepustenie, odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody síce preukazuje svojím správaním polepšenie, avšak jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Jeho správanie vo výkone trestu v súlade s ústavným poriadkom je znakom toho, že v prípade neustálej kontroly je schopný dodržiavať normy správania sa. Ďalej uviedol, že s poukazom na predložené hodnotenie odsúdeného mal za to, že plnením povinností a správaním sa počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nepreukázal polepšenie v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že splnil podmienky na rozhodnutie o podmienečnom prepustení, keďže zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu v podmienkach výkonu trestu, bol páchateľ automaticky prepustený, tak ako tomu bolo v tomto prípade, po odpykaní stanovenej doby, bez ohľadu na účel trestu , ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Mal za to, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného existuje pre okolitú spoločnosť zvýšené riziko recidívy (ide o osobu v minulosti trinásťkrát súdne trestanú), a preto nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. Odsúdenému už bola zo strany spoločnosti daná možnosť dokázať, že ďalší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade nie je potrebný, avšak naďalej páchal trestnú činnosť. Súd I. stupňa preto nemal pochybnosť, že u odsúdeného už uložený trest neplní resocializačnú funkciu, funkciu individuálnej/generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale len funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu chráni okolitá spoločnosť. Taktiež súd I. stupňa prihliadol aj na skutočnosť, že odsúdený pred výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody nemal stabilné zamestnanie, vykonával iba brigádne práce, pričom takéto chýbajúce pracovné zázemie môže spravidla po prepustení z ústavu na výkon trestu viesť k opätovnému páchaniu trestnej činnosti, a preto bolo podľa mienky súdu I. stupňa potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody, ktorý mu končí 27.06.2026. Záverom súd I. stupňa ešte uviedol, že skúmal aj možnosti podmienečného prepustenia v zmy le ustanovenia § 68 ods. 1 Tr. zák. s nariadením probačného dohľadu nad odsúdeným za súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností v zmysle § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák. a mal za to, že ani uložené primerané obmedzenia či povinnosti by nedávali záruku, že odsúdený by po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život.
Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, ktoré však do momentu konania neverejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie neodôvodnil.
Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdený za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa správne argumentoval, že odsúdený mal formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splnenú po vykonaní polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/51/2022. Odsúdený vykonával trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov za spáchaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia od 27.10.2025 do 27.06.2026.
Okrem formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia slobody, po ktorej môže byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne podmienky, ktoré musia byť splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky znamenajú, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od každého konkrétneho prípadu a súd je povinný prihliadať pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie na všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom do výkonu žil, na celkový doterajší život, povahu a charakter páchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného.
Prvá podmienka, teda, že odsúdený preukázal plnením svojich povinností a svojím správaním polepšenie, sa preukazuje prostredníctvom príslušného ústavu na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. V tomto smere je potrebné poukázať na hodnotenie riaditeľa, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce vyplýva, že odsúdený do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil dňa 27.10.2025, do ich ústavu bol premiestnený 11.11.2025 a v rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. 27.02.2026 bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „A“, jeho správanie a vystupovanie bolo aj po zmene diferenciačnej skupiny na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plnil, pracovne zaradený bol na pracovisku s voľným pohybom ako upratovač, kde nedostatky v jeho pracovnej morálke nie sú zaznamenané, do výkonu činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného zameraných na udržiavanie čistoty ubytovacích priestorov sa zapája, disciplinárna odmena mu nebola udelená a nebol mu uložený ani disciplinárny trest. V závere hodnotenia riaditeľ uviedol, že odsúdený sa opakovane dopustil páchania trestnej činnosti a to aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je stredné, preto neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného.
Nadriadený súd na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu I. stupňa uvádza, že je potrebné vychádzať z účelu inštitútu podmienečného prepustenia a zo zákonných podmienok podľa Trestného zákona. Podmienečné prepustenie nie je nárokovateľné právo odsúdeného po uplynutí zákonom stanovenej časti trestu, ale mimoriadna možnosť, ktorá prichádza do úvahy len vtedy, ak odsúdený preukázal polepšenie vo výkone trestu a možno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Splnenie formálnej podmienky výkonu potrebnej časti trestu samo osebe nepostačuje.
Odsúdený má v registri trestov 13 záznamov, 5-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v rôznych výmerách, v troch prípadoch mu bol nariadený pôvodne uložený podmienečný trest a i napriek tomu sa opätovne dopúšťal trestnej činnosti, čo potvrdzuje, že protiprávne konanie nebolo viazané len na jednorazové alebo výnimočné životné zlyhanie odsúdeného. Takto rozsiahla recidíva objektívne svedčí o tom, že predchádzajúce odsúdenia, vrátane viacerých nepodmienečných trestov rôznej dĺžky neviedli k trvalej zmene správania odsúdeného, teda nesplnili svoj preventívny ani výchovný účel, čo významne oslabuje záver, že po prepustení bude viesť riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko recidívy stredné. Riaditeľ ústavu odsúdeného neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Hoci súd nie je týmto stanoviskom viazaný, ide o odborné hodnotenie osoby, ktorá správanie odsúdeného vo výkone trestu dlhodobo sleduje, a preto má významnú dôkaznú hodnotu. Skutočnosť, že odsúdený nebol disciplinárne potrestaný a zúčastňoval sa aktivít, je síce pozitívna, avšak ide o očakávaný štandard správania odsúdeného vo výkone trestu. Sama osebe nepreukazuje vnútornú premenu osobnosti, ani dostatočnú záruku riadneho života na slobode, najmä pri tak výraznej recidíve. Nadriadený súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že poukazovanie na trestnú minulosť odsúdeného nepredstavuje porušenie jeho základných práv, ale je nevyhnutnou súčasťou posudzovania materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, pričom rozhodujúci je celkový obraz osoby odsúdeného. Bezproblémové správanie odsúdeného vo výkone trestu je štandardne očakávané a samo osebe nepostačuje na záver o splnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Rozhodujúci je predovšetkým predpoklad správania sa na slobode, nie iba prispôsobenie sa režimu kontrolovaného prostredia výkonu trestu.
Nadriadený súd sa preto plne stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že u odsúdeného síce bola splnená formálna podmienka výkonu zákonom stanovenej časti trestu (polovice), avšak neboli splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia, keďže vzhľadom na jeho minulosť, dlhodobú recidívu, opakované neúspešné výkony trestu, menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko recidívy, nemožno dôvodne očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie odsúdený riadny život.
Na základe daných skutočností bolo možné konštatovať, že rozhodnutie súdu I. stupňa je správne a zákonné. Nadriadený súd poukazuje aj na všetky skutočnosti, uvádzané súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa plne stotožňuje.
Nadriadený súd záverom uvádza, že odsúdený trest odňatia slobody v prejednávanej veci ukončil dňa 27.06.2026.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, nadriadený súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, keď nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.