Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/15/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, E., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Andrej Vlk, s. r. o., so sídlom Gallayova 21, Bratislava, IČO: 47 255 714, a otca: D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/298/2024 - 241 zo 14. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie o zverenie A. B., narodenej XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o úpravu výkonu práv rodičov zastupovať ju a spravovať jej majetok a napokon o úpravu styku z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd o p r a v u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti tak, že dopĺňa výrok VII., ktorý znie: „Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/148/2022 – 191 zo 16.05.2023 v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej a napokon aj úpravy styku matky s maloletou“.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd v tom čase ešte maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia (výrok II.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 430 eur mesačne od 12.08.2024 s tým, že otec je povinný zasielať výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.), zročné výživné na maloletú za obdobie od 12.08.2024 do 31.07.2025 v sume 4.993,50 eur otcovi uložil povinnosť zaplatiť v splátkach po 140 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.08.2025 k rukám matky s tým, že omeškanie s neplnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok IV.) a napokon rozhodol, že styk otca s maloletou neupravuje (výrok V.)

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že matka návrhom z 12.08.2024 žiadala o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že súd zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti a

otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne, styk otca s maloletou žiadala neupraviť dôvodiac, že od poslednej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej v roku 2023 došlo k podstatnej zmene, či už na strane maloletej alebo na strane jej rodičov odôvodňujúcej zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej. Nakoľko otec maloletej bránil maloletej stýkať sa s matkou, maloletá opustila domácnosť otca a odišla bývať k matke začiatkom júla 2024. O skutočnosti, že odchádza naspäť k matke, otca informovala sms. Dňa 06.08.2024 bola maloletá vypočutá na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, kedy sa maloletá opakovane jasne vyjadrila, že sa naspäť k otcovi vrátiť nechce. Za celý čas strávený u matky sa otec o maloletú nezaujímal, v podstate nikdy ani dovtedy, aj keď žila s ním jej nevolal, nenapísal sms, či je v poriadku, či niečo nepotrebuje, a to napriek tomu, že otec trávil čas na výletoch so svojou terajšou partnerkou aj niekoľko dní. Maloletá bývala väčšinu času vždy sama doma, prípadne ten čas trávili spolu. Matka už dlhšiu dobu zabezpečuje jej zdravotnú starostlivosť, nakoľko maloletá má dlhodobé problémy s ľavým kolenom (od malička), otec sa nikdy o zdravie maloletej nezaujímal. Matka s maloletou trávia momentálne všetok čas, konečne ju vidí usmiatu a spokojnú. Otec s návrhom matky na zmenu zverenia nesúhlasil, vinil matku z manipulácie maloletej, poprel tvrdenia matky, že bráni maloletej v stýkaní sa s matkou, vinil matku, že je to ona, ktorá sa o maloletú absolútne nezaujíma, že maloletej ponechal priestor na určenie intenzity a pravidiel stretávania sa s matkou, ktoré pravidlá matka porušovala, otca neinformovala o tom, kde sa bude s maloletou zdržiavať a kedy, poprel tvrdenia matky, že sa o maloletú nezaujíma dôvodiac, že vo veciach starostlivosti o maloletú postupoval dôsledne podľa odporúčaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok a že o maloletú sa vždy vedel postarať a pevne verí, že aj v budúcnosti sa bude vedieť postarať o ňu nielen po materiálnej stránke, ale aj po stránke citovej tak, ako to robil aj doposiaľ. Otec znášal všetky náklady spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej, pričom matka výživné neplatila riadne a včas. V prípade zverenia maloletej do starostlivosti matky otec navrhol uložiť mu povinnosť platiť na výživu maloletej 350 eur mesačne stým, že ak by výživné podľa tabuliek Ministerstva spravodlivosti SR presahovalo túto sumu, navrhuje prevyšujúcu sumu poukazovať na tvorbu úspor. Opatrovník maloletej navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu sumou 350 eur mesačne.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 49P/204/2017-53 zo dňa 11.07.2018 osvojená manželom matky. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/148/2022-191 zo dňa 16.05.2023 bolo manželstvo rodičov rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 80 eur, styk matky s maloletou upravený nebol.

1.2.1 V čase tejto úpravy rodičovských práv a povinností bola maloletá A. žiačkou X. ročníka základnej školy a jej potreby boli bežné a zodpovedajúce jej veku.

1.2.2 Otec bol zamestnaný s mesačným príjmom 1.500 eur.

1.2.3 Matka bola zamestnaná s mesačným príjmom 980 eur.

1.2.4 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala maloletá A. XX rokov, bola študentkou X. ročníka Strednej odbornej školy pôdohospodárskej a veterinárnej v Ivane pri Dunaji. Mala zdravotné problémy s kolenom vyžadujúce si operáciu, v mesiaci júl 2024 bola vyšetrená pedopsychiatrom po traumatogénnom zážitku (samovražda spolužiačky), následne absolvovala psychologické sedenia, v rodine sa na základe odporúčania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vykonávali opatrenia ambulantnou formou na podporu a riešenie sociálnych, výchovných a iných problémov v rodine, a to v Liečebno-výchovnom sanatóriu – Centrum pre deti a rodiny Senec. Podľa správy z pedopsychologického kontrolného vyšetrenia zo dňa 20.06.2025 bolo u maloletej konštatované prejasnenie v nálade, bez afektívnych stavov, zlepšenie sebadôvery. V závere lekár odporúčal pokračovať v psychologických sedeniach. Od júla 2024 žije maloletá u matky, s otcom sa nestretáva. Matka mala s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej spojené výdavky vo výške cca 620 eur mesačne (strava vo výške 200 eur, oblečenie a obuv vo výške 150 eur, hygienické potreby vo výške 50 eur, lieky a vitamíny vo výške 50 eur a poplatok za telefón vo výške 15 eur, vreckové vo výške 30 eur, voľnočasové aktivity 30 eur, cestovné 50 eur, alikvotná časť výdavkov na bývanie 75 eur). Maloletá sa pred súdom vyjadrila, že u maminy je od začiatku prázdnin od júla 2024. Mala ísť k mamine najprv len na týždeň na prázdniny, keď došla domov, bola sama, lebo otec bol s terajšou partnerkou preč, keď sa vrátili začal kričať, už si

nepamätá kvôli čomu to bolo. Bola tam aj hádka kvôli vyšetreniu kolena a potom na druhý deň sa vrátila naspäť k mamine a odvtedy je u maminy. Otec sa o ňu v tom čase moc nezaujímal, iba písal, kedy sa vráti, písala mu, že sa už nevráti, bola si potom pre nejaké veci a odvtedy jej moc nepísal. Výživné neplatil, ani jej nedával vreckové. Naposledy jej otec písal na narodeniny, poslal jej 50 eur. Maloletá opakovane uviedla, že chce ostať u maminy. Keď bývala u otca, tak s maminou si písala každý deň. Najprv sa nestretávali, lebo mamina bola v nemocnici, par krát ju bola pozrieť, ale potom ju už otec tam prestal brávať. Otec jej zabraňoval v styku s mamou. On mal s tým celkovo problém, aj keď mamu videl na ulici. S mamou sa stretávali tajne, keď už vedela lepšie chodiť, mama je invalidná dôchodkyňa, má autoimunitné ochorenie. S mamou si rozumie dobre. Rovnako sa maloletá vyjadrila aj v liste doručenom súdu dňa 18.12.2024.

1.2.5 Matka bola rozvedená, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bola invalidná dôchodkyňa a poberala invalidný dôchodok vo výške 780 eur mesačne. Matka s maloletou a partnerom bývali v trojizbovom byte, maloletá mala svoju vlastnú izbu. Matka nevlastnila žiaden majetok. Na pojednávaní matka uviedla, že maloletá pri rozvode manželstva vyjadrila vôľu, že nechce určiť styk s matkou, ale že sa chce s ňou stretávať ako uzná za vhodné. S maloletou sa stretávali potajomky, pretože otec jej bránil v styku. Kontroloval jej telefón, kričal na ňu. Za ten rok, čo je maloletá u matky, sa ani raz nestretla s otcom.

1.2.6 Otec bol ženatý a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Bol zamestnaný ako servisný technik, jeho priemerný mesačný netto príjem bol vo výške 1.800 eur. S manželkou býval v rodinnom dome vo vlastníctve jeho manželky. Nevlastnil žiaden majetok. Manželka otca bola zamestnaná s mesačným netto príjmom vo výške 586 eur. Otec na pojednávaní uviedol, že má za to, že maloletá je zmanipulovaná, ovplyvnená, pretože nerozumie tejto náhlej zmene. Maloletú nekontaktoval, nakoľko nechcel robiť tlaky na maloletú, písal jej k narodeninám, meninám, na Vianoce. Na začiatku incidentu – vznikol problém, že maloletá odišla k matke, maloletá sa potajomky stretávala s matkou, ktorá ovplyvňovala jej mienku. Situáciu riešil aj s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, chcel, aby sa maloletá vrátila domov. Snažil sa jej písať, volať, potom mu telefón nezdvíhala, ale nechcel vytvárať na ňu tlak, nechcel, aby musela matke klamať, že sa s ním kontaktuje. S úradom riešili aj možnosť zavolať políciu aby ju priviedli domov, ale k tomuto kroku nepristúpili, aby sa jej psychický stav nezhoršil. Na základe toho ju nekontaktoval. Odkedy je maloletá u matky, výživné neposiela.

1.2.7 Podľa správy Liečebno-výchovného sanatória – Centra pre deti a rodiny Senec zo dňa 19.03.2025 boli realizované 3 individuálne stretnutia, jedno spoločné stretnutie s matkou a maloletou, dve stretnutia s matkou a jedno stretnutie s otcom. V rámci individuálnych stretnutí s maloletou sa zameriavali na podporu jej prežívania s cieľom podpory náhľadu na aktuálnu situáciu. Maloletá sa konzistentne vyjadrovala, že chce bývať s matkou, zároveň sa vyjadrila, že voči otcovi nemá žiadne vážne výhrady. Počas obdobia, kedy bola s otcom, sa neudial nijaký problém, v budúcnosti nevylučuje kontakt s ním, avšak aktuálne nemá na to dôvod. Taktiež sa vyjadrila, že ju otec nekontaktuje. Uvedené komunikovali aj s otcom, ktorý sa vyjadroval, že sa maloletú obáva kontaktovať z dôvodu možného konfliktu s matkou a následnému riziku zhoršenia stavu maloletej. V rámci stretnutia otec uvádzal, že psychický stav maloletej sa počas starostlivosti u neho stabilizoval, riadne zabezpečoval starostlivosť o maloletú a počas spolužitia nenastal žiaden problém. Preto rozhodnutie maloletej bolo pre neho náhle a nezrozumiteľné. Má obavy z manipulácie maloletej, nakoľko jej psychický stav je nestabilný. Matka sa na stretnutiach vyjadrila, že stretnutiam maloletej s otcom nebráni a ani brániť nebude, rešpektuje jeho rolu v živote maloletej, keďže žili 6 rokov v spoločnej domácnosti a taktiež zabezpečoval starostlivosť o maloletú, keď mala zdravotné ťažkosti. Zároveň rolu otca nevnímala v živote maloletej ako plnohodnotne zastúpenú, nakoľko počas spoločného života nevnímala dostatočný záujem o maloletú z jeho strany. V závere správy je uvedené, že s maloletou sa v rámci stretnutí zameriavali na podporu jej stabilného prežívania s cieľom podpory náhľadu na aktuálnu situáciu a adresovanie jej aktuálnych potrieb. Z pozorovania počas individuálnych stretnutí a z rozhovoru s maloletou aktuálne nevyplývalo výrazné zhoršenie jej prežívania. V rámci práce s rodinou sa nepodarilo dospieť k rodičovskej dohode ohľadom starostlivosti o maloletú. Otec trval na svojich obavách o psychický stav maloletej a možný nátlak, ktorému môže byť u matky vystavená, matka taktiež trvala na svojom návrhu, nakoľko zabezpečovala starostlivosť o maloletú plnohodnotne až do svojej choroby. Vo veci starostlivosti sa maloletá konzistentne vyjadrovala, že chce zostať vo výlučnej starostlivosti matky.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to jeho zverením do osobnej starostlivosti jedného z rodičov

a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča k maloletému dieťaťu, podľa článku 3, článku 4, článku 5, § 26, § 36 ods. 1, § 28 ods. 1 a ods. 2, § 24 ods. 2, § 62 ods. 1 až ods. 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len ZR a § 121 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že návrh matky na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej je dôvodný a je potrebné mu spôsobom uvedeným vo výrokoch I. až V. jeho rozsudku vyhovieť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej a v časti rozhodnutia o zročnom výživnom uviedol, že výživné na maloletú určil vo výške 430 eur a priznal ho odo dňa podania návrhu na súd. Súd pri určovaní výživného na maloletú vychádzal z Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike je pre dieťa vo veku 15 až 18 rokov pri jednej vyživovacej povinnosti rodiča výška výživného v sume 24 % z príjmu rodiča, čo je v prípade otca, ktorého čistý mesačný príjem je 1.800 eur vo výške 432 eur. Pri určení výživného súd rovnako zohľadnil vek maloletej, matkou vyčíslené výdavky na maloletú vo výške 620 eur, ktoré posúdil ako primerané vzhľadom na jej vek a potreby a tiež súd zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú. Tiež zobral do úvahy i príjmy rodičov, a to, že jediný príjem matky je invalidný dôchodok. Každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí, a hlavne k dôslednému zabezpečeniu ich výživy a táto vyživovacia povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

1.5 Vzhľadom na určené výživné vo výške 430 eur za obdobie od 12.08.2024 do 31.07.2025 vzniklo otcovi zročné výživné vo výške 4.993,50 eur, a to za mesiac august 2024 vo výške 263,50 eur (430 : 31 x 19), za obdobie september 2024 až júl 202 vo výške 4.730 eur (11 mesiacov x 430 eur). Vzhľadom na výšku zročného výživného, súd umožnil otcovi zročné výživné splácať v mesačných splátkach po 140 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.08.2025 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia, a to v zmysle § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku.

1.6 Právny zástupca otca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom manželky otca, ktorá bola svedkom uvádzaných situácii v rodine a vykonať psychologické posúdenie maloletej a rodičov maloletej. Súd tieto návrh na vykonanie dokazovania zamietol, nakoľko starostlivosť o maloletú ako aj situácie a vzťahy v rodine mal dostatočne preukázané z vyjadrení účastníkov konania, ako aj opatrovníka a psychický stav rodičov maloletej nebol počas konania zo strany účastníkov namietaný a ani potreba posúdenia psychického stavu rodičov nevyplynula z vyjadrení odborníkov, ktorí s rodinou pracovali. Nakoľko prežívanie maloletej a jej aktuálny psychický stav je stabilizovaný, čo mal súd preukázané z vyjadrenia Liečebno-výchovného sanatória – Centra pre deti a rodiny Senec a zo správy zo psychiatrického vyšetrenia maloletej dňa 20.06.2025, ako aj vyjadrení maloletej a rodičov, preto súd nevykonal ani súdnoznalecké dokazovanie vo veci psychického stavu maloletej, pretože ho aj vzhľadom na vek maloletej považoval v aktuálnej situácii za nadbytočné.

1.7 O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním len otec s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatniac odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP dôvodiac, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav veci, ak nenariadil znalecké dokazovanie v otázke duševného stavu maloletej, keď nepreskúmal otázky spôsobilosti matky maloletú riadne vychovávať, že súd nedôvodne zamietol žiadosť jeho právneho zástupcu o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 21.05.2025, čím neumožnil právnemu zástupcovi otca riadne sa pripraviť na pojednávanie, že nesprávnym procesným postupom otcovi znemožnil zúčastniť sa na výsluchu maloletej konanom dňa 21.05.2025, čím mu znemožnil riadne uplatňovať jeho práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že pokiaľ maloletú zveril matke, tak toto je v neprospech maloletej, nakoľko prostredie na strane matky bolo už v minulosti posúdené ako toxické a nevhodné, že súd otcovi nedoručil vyjadrenie Liečebného sanatória – Centra pre deti a rodiny Senec a správu zo psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 20.06.2025, že súd nedôvodne zamietol návrh kolízneho opatrovníka na výsluch manželky otca týkajúci sa zisťovania

okolností, za ktorý sa v rodine otca vykonávala výchova maloletej, že súd inak odôvodnil rozsudok po jeho vyhlásení, ako bol následne odôvodnený v písomnom vyhotovení, keď pri ústnom odôvodnení rozsudku súd uviedol aj to, že do dovŕšenia veku XX rokov maloletej je krátka doba, pričom vykonanie znaleckého posudku trvá cca pol roka, čo sa však neobjavilo v písomnom odôvodnení rozsudku, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov maloletej je vadný, nakoľko z tohto návrhu nevyplýva, že sa má jednať o zmenu rozhodnutia, ktorým už boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej, a preto vydaním rozhodnutia v zmysle návrhu by existovali popri sebe dve úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, že obdobne z tých istých dôvodov je vadné aj samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, že súd nesprávne určil aj rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej, nakoľko náklady matky na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej presahujú schopnosti matky tieto vzhľadom na jej príjem uhrádzať a okrem toho tieto neboli matkou preukázané, že súd nezohľadnil návrh kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval určiť výživné vo výške 350 eur mesačne, súd sa nezaoberal tvrdením otca o tom, že matka má aj vedľajší príjem, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že matka si v minulosti neplnila svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej riadne, že matka zatajuje otcovi adresu, na ktorej maloletá skutočne býva, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy rozpor tvrdení s predloženými dôkazmi, a to záverečnej správy k odporúčaniu sociálnoprávnej ochrany detí a kurately na vykonávanie opatrení ambulantnou terénnou formou, ktoré bolo vydané Centrom pre deti a rodiny číslo 2023/02144 z 30.06.2023, v ktorom sa uvádza, že pri spoločných stretnutiach v rámci psychologického poradenstva maloletá A. opakovane označila svoj vzťah s matkou za nefunkčný a vyjadrila aj nevôľu sa s ňou stretávať a byť s ňou v kontakte, že pozitívny vplyv na psychické prežívanie maloletej má jej vzťah s otcom, ktorý vytvára naďalej priaznivé prostredie pre jej bezpečný vývin.

3. Kolízny opatrovník a matka odvolací návrh nepodali.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Matka maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca taktiež navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom, poukázala na to, že súd postupoval pri určení výšky výživného v súlade s aktuálnou modernou rozhodovacou praxou súdov, voči čomu matka nemôže nič namietať.

6. Otec vo svojej republike k vyjadreniu matky taktiež zotrval na svojich doterajších návrhoch a vyjadreniach, ako aj odvolacích dôvodoch, ktoré v tomto svojom vyjadrení opätovne prednáša.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca voči výrokom III. a IV. nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) a že konanie o zverenie A. B. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o úprave výkonu práva rodičov menovanú zastupovať a spravovať jej majetok a o úprave styku jedeného z rodičov s menovanou je potrebné zastaviť.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/148/2022 – zo dňa 16. mája 2023, ktorým bol naposledy upravený výkon práv a povinností rodičov ku v tom čase ešte maloletej A.. Súd prvej inštancie návrhu matky vyhovel.

8.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. A. B., narodená XX.XX.XXXX nadobudla F. dňa XX.XX.XXXX. Na výzvu odvolacieho súdu tomuto oznámila, že pristupuje k návrhu matky na určenie výživného a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že naďalej nie je schopná sama sa živiť, nakoľko navštevuje strednú školu a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie. Podľa jej názoru súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadnil všetky rozhodujúce okolnosti potrebné pre jeho rozhodnutie.

10. Pokiaľ ide o konanie o zmenu zverenia A. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov túto zastupovať a spravovať jej majetok a o úpravu styku jedného z rodičov s menovanou (výrok I., II., a V.), odvolací súd uvádza:

10.1 Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10.2 Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenie § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

10.3 Podľa § 161 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“ ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10.4 Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10.5 Nakoľko súd je oprávnený upraviť výkon rodičovských práv a povinností, s výnimkou výživného na dieťa, len vo vzťahu k maloletým deťom a A. B. v priebehu súdneho konania dosiahla dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, odvolací súd konanie o zmenu zverenia A. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov túto zastupovať a spravovať jej majetok a o úpravu styku jedného z rodičov s menovanou pre nedostatok jeho právomoci o týchto otázkach ďalej konať, zastavil. Bezpredmetnými sa potom stali odvolacie námietky otca, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav veci, že súd nenariadil znalecké dokazovanie v otázke duševného stavu maloletej, keď nepreskúmal otázky spôsobilosti matky maloletú riadne vychovávať, že pokiaľ maloletú zveril matke, tak toto je v neprospech maloletej, nakoľko prostredie na strane matky bolo už v minulosti posúdené ako toxické a nevhodné, a že súd otcovi nedoručil vyjadrenie Liečebného sanatória – Centra pre deti a rodiny Senec a správu zo psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 20.06.2025, že súd nedôvodne zamietol návrh kolízneho opatrovníka na výsluch manželky otca týkajúci sa zisťovania okolností, za ktorých sa v rodine otca vykonávala výchova maloletej, že súd inak odôvodnil rozsudok po jeho vyhlásení, ako bol následne odôvodnený v písomnom vyhotovení, keď pri ústnom odôvodnení rozsudku súd uviedol aj to, že do dovŕšenia veku XX rokov maloletej je krátka doba, pričom vykonanie znaleckého posudku trvá cca pol roka, čo sa však neobjavilo v písomnom odôvodnení rozsudku (nehovoriac o tom, že písomné vyhotovenie rozsudku má obsahovať odôvodnenie len pre rozhodnutie podstatných skutkových okolností, za ktoré nie je možné považovať úvahy súdu o hospodárnosti konania, a tak ak otcom namietanú poznámku súd nepreniesol aj do odôvodnenia svojho rozsudku, konal správne), že matka zatajuje otcovi adresu, na ktorej maloletá skutočne býva (výživou oprávnená A. je už F. a je na jej rozhodnutí, či otcovi oznámi adresu, na ktorej žije alebo nie), že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy rozpor tvrdení s predloženými dôkazmi a do záverečnej správy k odporúčaniu sociálnoprávnej

ochrany detí a kurately na vykonávanie opatrení ambulantnou terénnou formou, ktoré bolo vydané Centrom pre deti a rodiny číslo XXXX/XXXXX z 30.06.2023, v ktorom sa uvádza, že pri spoločných stretnutiach v rámci psychologického poradenstva maloletá opakovane označila svoj vzťah s matkou za nefunkčný a vyjadrila aj nevôľu sa s ňou stretávať a byť s ňou v kontakte a že pozitívny vplyv na psychické prežívanie maloletej má jej vzťah s otcom, ktorý vytvára naďalej priaznivé prostredie pre jej bezpečný vývin.

11. Pokiaľ ide o úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k menovanej A. B. a určeniu zročného výživného, odvolací súd uvádza: Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 11.1 Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii § 26), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

12.1 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12.2 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

12.3 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

12.4 Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.

12.5 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).

12.6 Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

12.7 V zmysle ustanovenia § 78 ZR v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v

čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov.

12.8 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami (za zmenu potrieb – u školopovinných detí sa zväčša považuje prechod na iný stupeň školskej dochádzky – predškolák – 1. stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola). Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

12.9 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Po zmene pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.

12.10 V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že od ostatného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti matky ku vtedy ešte maloletej A. (v roku XXXX) došlo ku zmene pomerov ako na strane maloletej, tak aj na strane jej rodičov. Maloletá A. v čase ostatnej úpravy výkonu práv a povinností rodičov mala XX rokov, bola žiačkou X. ročníka základnej školy, nachádzala sa v osobnej starostlivosti jej otca, bola zdravá a jej potreby boli bežné a zodpovedajúce jej veku. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky na určenie výživného mala maloletá A. XX rokov, bola žiačkou G. ročníka strednej školy, mala zdravotné problémy s kolenom vyžadujúce si operáciu, okrem toho mala aj psychické problémy vyžadujúce si aj psychologickú pomoc poskytovanú jej ambulantnou formou. S otcom sa nestretávala a matka mala s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej spojené výdavky vo výške cca 620 eur mesačne. Otec sa o ňu po jej odchode od neho moc nezaujímal, iba písal, kedy sa vráti, výživné neplatil, ani jej nedával vreckové.

12.11 Pokiaľ teda súd prvej inštancie za takýchto skutkových okolností dospel k záveru o potrebe zmeniť ostatné rozhodnutie súdu o povinnosti jedného z rodičov platiť na maloletú výživné/resp. o potrebe určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca k dcére A., jeho záver odvolací súd považuje za vecne správny a odvolacie námietky otca o nesprávnej aplikácii § 78 ZR na prejednávanú vec, takýto záver spochybňujúce, za plne nedôvodné.

13. Pokiaľ ide o námietky otca voči výške výživného, odvolací súd uvádza:

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13.1 Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.2 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13.3 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13.4 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13.5 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13.6 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13.7 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

13.8 Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13.9 Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13.10 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia,

než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

13.11 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014 v zmysle, ktorého „... položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcej sa jedného dieťaťa (ak by to bolo potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

13.12 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho, ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo

každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

13.13 V konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že A. sa od júla 2024 nachádza v osobnej starostlivosti matky, je žiačkou už D. ročníka Strednej odbornej školy poľnohospodárskej a veterinárnej v Ivanke pri Dunaji. V súvislosti s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb má matka spojené odôvodnené výdavky vo výške 620 eur, má psychické problémy vyžadujúce si odbornú pomoc, pričom otec jej na jej výživu riadne neprispieva. Matka je rozvedená invalidná dôchodkyňa poberajúca invalidný dôchodok vo výške 780 eur mesačne, žijúca s výživou oprávnenou A. a svojim partnerom v trojizbovom byte, pričom okrem vyživovacej povinnosti k dcére A. nemá inú vyživovaciu povinnosť a majetok väčšej hodnoty nevlastní. Jej priemerný mesačný netto príjem od roku 2023 klesol o cca 200 eur (v roku 2023 dosahovala príjem zo zamestnania vo výške 980 eur mesačne). Otec bol ženatý a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zo zamestnania dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.800 eur (teda v jeho prípade došlo od roku 2023 k nárastu jeho priemerného mesačného netto príjmu o cca 300 eur). S manželkou býval v rodinnom dome vo vlastníctve jeho manželky, pričom on sám taktiež žiaden majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Manželka otca bola zamestnaná s mesačným netto príjmom vo výške 586 eur. S výživou oprávnenou A. sa nestýkal a na jej výživu ničím neprispieval.

13.14 Odvolací súd dáva týmto do pozornosti otca Metodiku „Rodičovské kompetencie – Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje aj pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré majú odporúčací charakter. V danom prípade v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky na určenie výživného mala maloletá A. XX rokov a bola žiačkou G. ročníka strednej školy. T. č. má už XX rokov a je žiačkou D. ročníka strednej školy. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike tak pri jednom dieťati navštevujúcom strednú školu sa uplatní 24 % - 26 %-ný podiel z príjmu povinného rodiča. Vzhľadom k uvedenému 24 %-ný podiel zo zisteného netto príjmu otca (1.800 eur) predstavuje sumu cca 432 eur a 26 %-ný podiel predstavuje sumu cca 468 eur. Podľa Metodiky je potrebné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti povinného rodiča. Keďže bolo nesporné, že otec sa s maloletou nestretával a nestretáva sa s ňou ani po tom, čo dosiahla plnoletosť, a tak v žiadnom rozsahu nevykonával osobnú starostlivosť o maloletú, tak výživné stanovené súdom prvej inštancie vo výške 430 eur mesačne zohľadňuje aj túto, pre odvolací súd podstatnú skutočnosť. Neobstoja potom námietky otca, že súd nesprávne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej, nakoľko náklady matky na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej presahujú schopnosti matky tieto vzhľadom na jej príjem uhrádzať a že tieto neboli matkou preukázané. Ako už bolo uvedené vyššie, dieťa má nárok podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov spôsobom zodpovedajúcim jeho veku, zdravotnému stavu, etape života, v ktorej sa nachádza, počtu ďalších vyživovacích povinností rodičov k iným deťom, ktorý podiel podľa ustálenej súdnej praxe premietnutej do vyššie citovanej Metodiky vo svojej podstate zodpovedá určitému percentu z jeho priemerného mesačného netto príjmu. Aj v prípade, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará nemá dostatok finančných prostriedkov na krytie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa (ako to v odvolaní namietal otec), nemá to za následok nemožnosť priznania mu výživného zo strany druhého rodiča pokrývajúceho aj takéto náklady dieťaťa (ako sa to nedôvodne snaží podsúvať odvolaciemu súdu otec). Práve naopak, rozsah krytia odôvodnených potrieb dieťaťa je limitovaný jeho nárokom na jeho podiel na životnej úrovni každého z jeho rodičov (nie však tým, koľko finančných prostriedkov je reálne schopný vynaložiť rodič – v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb). Vzhľadom na uvedené je potom bezpredmetná aj námietka otca, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil návrh kolízneho opatrovníka (ktorý bol okrem iného oprávnený zastupovať výživou oprávnenú A. len do dosiahnutia jej plnoletosti – poznámka odvolacieho súdu).

14. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd nedôvodne zamietol žiadosť jeho právneho zástupcu o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 21.05.2025, čím neumožnil právnemu zástupcovi otca riadne sa pripraviť na pojednávanie, odvolací súd uvádza, že zo spisov súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvé pojednávanie súdu v prejednávanej veci sa malo uskutočniť dňa 02.04.2020, ktoré pojednávanie však bolo odročené z dôvodu neúčasti otca na tomto pojednávaní s tým, že jeho neúčasť bola ospravedlnená, nakoľko dôvody uvádzané (pozitívny test na COVID-19) súd vyhodnotil za dôležité. Pojednávanie bolo odročené na termín 21.05.2026 o 10:00 hod s tým, že otec bol na nový termín pojednávania riadne a včas predvolaný (z doručenky nachádzajúcej sa v spise na čísle listu 194 je zrejmé, že predvolanie si prevzal dňa 23.04.2025). Dňa 19.05.2025 bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu otca na odročenie termínu pojednávania nariadeného na deň 21.05.2025 z dôvodu poskytnutia mu dostatočnej lehoty na prípravu pojednávania, nakoľko zastúpenie otca prevzal dňa 19.05.2025, a teda nemal zachovanú 5 dňovú lehotu na prípravu na pojednávanie. Zároveň požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa na 30 kalendárnych dní. Ako prílohu doložil splnomocnenie zo dňa 19.05.2025 (číslo listu 200 až 202). Súd prvej inštancie oznámením z 20. mája 2025 právnemu zástupcovi otca oznámil, že nevyhovuje jeho žiadosti na odročenie pojednávania dôvodiac, že vec napadla na súd už 26.11.2025 a už dňa 02.04.2025 súd odročoval prvý termín pojednávania z dôvodov na strane otca a zasielal mu aj nové predvolanie na pojednávanie, a tak otec mal dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu a na jeho prípravu na pojednávanie. Následne právny zástupca otca svojim podaním doručeným súdu 20.05.2025 opakovane žiadal o odročenie termínu vytýčeného pojednávania na deň 21.05.2025 dôvodiac, že tohto pojednávania sa nemôže zúčastniť z dôvodu kolízie skôr nariadeného pojednávania, ktorý termín mu bol oznámený už dňa 02.04.2025. V deň 21.05.2025 v čase o 8:45 hod. má nariadené pojednávanie vo veci iného klienta na Mestskom súde Bratislava II v konaní vedenom pod spisovou značkou B1-3P/71/2020 s tým, že jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a pojednávania v tej veci trvajú opakovane aj niekoľko hodín, a tak nebude možné predpokladať, že by bolo z jeho strany možné stihnúť obe pojednávania (aj s ohľadom na potrebu presunu z MS BA II na OS Pezinok). Nakoľko v oboch konaniach klienti právneho zástupcu otca trvajú výlučne na jeho osobnej účasti na pojednávaní, nie je možné dožiadanie jeho zastúpenia iným advokátom. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že pri predchádzajúcej žiadosti neuvádza kolíziu pojednávaní ako dôvod na odročenie, nakoľko predpokladal, že už skôr uvádzaný dôvod je dôležitý. Zároveň z opatrnosti požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti, ako aj neúčasti jeho klienta na pojednávaní. Zo zápisnice z pojednávania súdu z 21.05.2025 je zrejmé, že súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania dôvodiac, že tento sa mohol ospravedlniť z neúčasti na inom pojednávaní, nakoľko v práve prejednávanej veci ide o vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa.

14.1 Podľa § 177 ods. 1 a ods. 2 CSP ak strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávaní spravidla predvolal zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať ich výsluch (1). Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (2).

14.2 Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie sú tak, aby sa mohol rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účelu tohto zákona.

14.3 Podľa § 183 ods. 1, 2 veta prvá a druhá a ods. 3 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávaní môže byť na návrh strany odročenie len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátov, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (2 veta prvá veta druhá). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

14.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôležitosť dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočnosti, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (tu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR spisovej značky 1 Obdo 19/2014). Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrh strany, respektíve jej zástupcu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, respektíve jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zákon

teda vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom a tento požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú len 2 výnimky, a to i) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním (pôjde o situácie, ak objektívna prekážka na strane zástupcu strany, ktorý je advokátom, nastala v deň predchádzajúci alebo v deň termínu pojednávania, t. j. v takom krátkom časovom okamihu, že nebolo možné, aby si advokát ustanovil svojho zástupcu) a ii) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom. Skutočnosť, že strana odôvodnene trvá na zastúpení advokátom, musí byť súdu náležite preukázaná.

14.5 Nakoľko v prejednávanej veci predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 21.05.2025 bolo otcovi maloletej/výživou oprávnenej doručené dňa 23.04.2025 – teda 27 dní pred termínom pojednávania, bolo potrebné uzavrieť, že na strane otca bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 1 CSP. Otec sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom pre takúto neúčasť na pojednávaní neuviedol súdu žiadne dôležité dôvody. Súd teda postupoval správne, keď vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 21.05.2025 aj v neprítomnosti otca. Pokiaľ ide o prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu otca v zmysle vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že pokiaľ ide o prvú žiadosť právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania, táto nespadala pod vyššie citované výuky s pravidla, že od advokáta je vždy možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom ako najmä, že právny zástupca otca vo svojej žiadosti ani len netvrdil, že na jeho strane krátko pred pojednávaním (1 deň pred uskutočniť sa majúcim pojednávaním, respektíve deň tohto pojednávania) nastali dôvody, pre ktoré sa nemôže nariadeného pojednávania zúčastniť a zároveň právny zástupca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že otec maloletej/výživou oprávnenej dôvodne trvá na zastúpení práve týmto zástupcom. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe uvedeného žiadosti právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania nevyhovel, jeho postup je potrebné považovať za hospodárny a vecne správny. Obdobné platí aj pokiaľ ide o druhú žiadosť právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania, ktorú žiadosť bolo potrebné v prvom rade považovať za oneskorene podanú (termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „ihneď“ a právny zástupca otca vedel o údajne kolidujúcom pojednávaní už v čase, keď preberal právne zastupovanie v prejednávanej veci dňa 19.05.2022 a tento dôvod neuviedol vo svojej prvej žiadosti o odročenie pojednávania), ale aj za nepreukázanú, nakoľko právny zástupca svoje skutkové tvrdenia o údajnej kolízii pojednávaní a o tom, že mu bol termín kolidujúceho pojednávania oznámený už 02.04.2025 žiadnym spôsobom nepreukázal tak, ako právny zástupca nepreukázal aj v tomto prípade skutočnosť, že otec maloletej/ výživou oprávnenej dôvodne trval na zastúpení práve ním. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 21.05.2025 v neprítomnosti právneho zástupcu otca, jeho postup je potrebné hodnotiť ako hospodárny a zákonný. Preto námietka otca o odňatí mu možnosti konať mu pred súdom vykonaním pojednávania a výsluch maloletej v prejednávanej veci aj v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti aj jeho právneho zástupcu dňa 21.05.2025 nemohla obstáť. V tejto súvislosti však odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie nerozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 21.05.2025, ale toto pojednávanie odročil na deň 17.04.2025, na ktorom pojednávaní sa osobne zúčastnili aj otec maloletej/výživou oprávnenej, ako aj jeho právny zástupca a na tomto pojednávaní nenavrhli zopakovať výsluch vtedy ešte maloletej A..

15. Neobstojí ani námietka otca, že súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k výžive oprávnenej A. nevzal do úvahy skutkové okolnosti tvrdené otcom, že matka si v minulosti svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej A. riadne neplnila, nakoľko takáto skutková okolnosť nebola rozhodná pre rozhodnutie v tejto veci. Len pre poriadok odvolací súd uvádza, že ak si aj v minulosti matka neplnila svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej A., otec mohol podať návrh na výkon rozhodnutia ukladajúceho jej takúto povinnosť.

16. Napokon neobstojí ani námietka otca, že súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca neprihliadol na jeho skutkové tvrdenia o tom, že matka má aj vedľajší príjem, nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by matka výživou oprávnenej A. mala iný príjem ako ten, ktorý ustálil súd prvej inštancie. Pokiaľ aj otec v konaní tvrdil, že matka iný príjem má, takéto svoje skutkové tvrdenia nepreukázal a ich pravdivosť nezistili ani súdy.

17. Za dôvodnú však bolo potrebné považovať námietku otca, že súd sa pri vyhotovovaní svojho rozhodnutia dopustil zrejmej nesprávnosti, keď z výroku jeho rozsudku jednoznačne nevyplýva, že týmto

svojím rozhodnutím o novej úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A. mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/148/2022 – 191 zo 16.05.2023.

17.1 Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17.2 Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

17.3 Výnimkou zo zásady viazanosti súdu rozsudkom je ustanovenie § 224 CSP (§ 219 ods. 4 CSP), ktoré umožňuje vykonať (aj bez návrhu) za určitých podmienok opravu rozsudku/ uznesenia. Je preto možné opraviť rozsudok/ uznesenie podľa § 224 CSP vo väzbe na § 219 ods. 4 CSP len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej, či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vydaniu rozhodnutia a ktoré sú každému zrejmé.

17.4 V danom prípade súd prvej inštancie síce rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/148/2022 – 191 zo 16.05.2023 v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti matky maloletej a napokon aj úprave styku matky s maloletou, avšak v záujme úplnej zrozumiteľnosť svojho rozsudku opomenul konštatovať, že ním vyhláseným rozsudkom sa práve v uvedených častiach mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III. Krajský súd preto túto zrejmú nesprávnosti opravil postupom podľa § 224 CSP vo väzbe na § 219 ods. 4 CSP.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o otcom osobitne nespochybnenom zročnom výživnom, ako aj o trovách konania.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Roz sah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).