Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/34/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: EUROPUR s.r.o., so sídlom Novonosická 503/5, 020 01 Púchov, IČO: 36 305 383, zast.: Mgr. Andrej Gunár, advokát, so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 36 069 051, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101669306/2025, č. 101669414/2025, č. 101669517/2025, č. 101669605/2025 všetky zo dňa 02.05.2025, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669306/2025 zo dňa 2. mája 2025 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669414/2025 zo dňa 2. mája 2025 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669517/2025 zo dňa 2. mája 2025 z a m i e t a.

IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669605/2025 zo dňa 2. mája 2025 z a m i e t a.

V. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016, v ktorých boli zistené porušenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), ktoré správca dane spísal v Protokole z daňovej kontroly č. 10032659/2019 zo dňa 28.02.2019 (ďalej aj ako „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly dňa 28.02.2019, kedy bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa vyjadril k protokolu z daňovej kontroly podaním zo dňa 11.04.2019 a pripomienky

boli s jeho splnomocneným zástupcom prerokované dňa 20.06.2019, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101512906/2019.

2. Správca dane v poradí tretími rozhodnutiami:

- č. 100404030/2025 zo dňa 24.01.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie za ZO marec 2016“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.278 eur za zdaňovacie obdobie marec 2016. Správca dane viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NSS SR“) v Rozsudku sp. zn. zo dňa 29.02.2024 prehodnotil prijaté závery prijaté v skorších rozhodnutiach a uznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 4.000 eur z faktúry č. 20160013 zo dňa 31.03.2016 od dodávateľa EVERY PLUS, s.r.o., Rovinka 1340, 900 41 Rovinka, IČO: 46 916 601, spoločnosť dňom 27.09.2016 zrušená v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou REDbird s.r.o. (ďalej aj len „EVERY PLUS, s.r.o.“), predmetom ktorej boli reklamné služby. Naopak správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 2.278,- eur z faktúr č. 201603312 zo dňa 31.03.2016 a č. 201603311 zo dňa 31.03.2016 od dodávateľa RALLY Kraft s.r.o., so sídlom Trhová 54, 841 01 Bratislava, IČO: 35 759 747, spoločnosť vymazaná ex offo z obchodného registra od 20.11.2020 (ďalej aj len „RALLY Kraft s.r.o.“), predmetom ktorých boli kooperačné práce a zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov. Správca dane zotrval vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o. na skôr prijatých záveroch, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody, deklarované na sporných faktúrach, sa uskutočnili tak, ako je na nich uvedené, teda absentujú dôkazy o reálnom plnení, jeho obsahu a rozsahu a dodaní dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Správca dane konštatoval, že žalobca uplatnením nároku na odpočítanie DPH zo sporných faktúr porušil § 19 ods.1, § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

- č. 100405141/2025 zo dňa 24.01.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie za ZO apríl 2016“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.420 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2016. Správca dane viazaný právnym názorom NSS SR v Rozsudku sp. zn. zo dňa 28.03.2024 prehodnotil prijaté závery prijaté v skorších rozhodnutiach a uznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 4.000 eur z faktúry č. 20160020 zo dňa 30.04.2016 od dodávateľa EVERY PLUS, s.r.o., predmetom ktorej boli reklamné služby. Naopak správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 2.420 eur z faktúr č. 201604291 zo dňa 29.04.2016 a č. 201604292 zo dňa 29.04.2016 od dodávateľa RALLY Kraft s.r.o., predmetom ktorých boli kooperačné práce a zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov. Správca dane zotrval vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o. na skôr prijatých záveroch, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody, deklarované na sporných faktúrach, sa uskutočnili tak, ako je na nich uvedené, teda absentujú dôkazy o reálnom plnení, jeho obsahu a rozsahu a dodaní dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Správca dane konštatoval, že žalobca uplatnením nároku na odpočítanie DPH zo sporných faktúr porušil § 19 ods.1, § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

- č. 100613817/2025 zo dňa 14.02.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie za ZO jún 2016“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.368 eur za zdaňovacie obdobie jún 2016. Správca dane viazaný právnym názorom NSS SR v Rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2024 prehodnotil prijaté závery prijaté v skorších rozhodnutiach a uznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 4.000 eur z faktúry č. 20160035 zo dňa 30.06.2016 od dodávateľa EVERY PLUS, s.r.o., predmetom ktorej boli reklamné služby. Naopak správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 2.368 eur z faktúr č. 201606302 zo dňa 30.06.2016 a č. 201606303 zo dňa 30.06.2016 od dodávateľa FZM, s.r.o., so sídlom Trhová 54, 841 01 Bratislava, IČO: 36 318 191, DIČ: 202012798 (ďalej aj len „FZM, s.r.o.“), predmetom ktorých boli kooperačné práce a zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov. Správca dane zotrval vo vzťahu k dodávateľovi FZM, s.r.o. na skôr prijatých záveroch, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody, deklarované na sporných faktúrach, sa uskutočnili tak, ako je na nich uvedené, teda absentujú dôkazy o reálnom plnení, jeho obsahu a rozsahu a dodaní dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Správca dane konštatoval, že žalobca uplatnením nároku na odpočítanie DPH zo sporných faktúr porušil § 19 ods.1, § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

- č. 100341539/2025 zo dňa 22.01.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie za ZO júl 2016“; ďalej „prvostupňové rozhodnutie za ZO marec 2016“, „prvostupňové rozhodnutie za ZO apríl 2016“, „prvostupňové rozhodnutie za ZO jún 2016“, „prvostupňové rozhodnutie za ZO júl 2016“ spoločne aj len „prvostupňové rozhodnutia“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.400 eur za zdaňovacie obdobie júl 2016. Správca dane viazaný právnym názorom NSS SR v Rozsudku

sp. zn. zo dňa 27.03.2024 prehodnotil prijaté závery prijaté v skorších rozhodnutiach a uznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 4.000 eur z faktúry č. 20160044 zo dňa 31.07.2016 od dodávateľa EVERY PLUS, s.r.o., predmetom ktorej boli reklamné služby. Naopak správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH v sume 2.400 eur z faktúr č. 201607292 zo dňa 29.07.2016 a č. 201607291 zo dňa 29.07.2016 od dodávateľa FZM, s.r.o., predmetom ktorých boli kooperačné práce a zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov. Správca dane zotrval vo vzťahu k dodávateľovi FZM, s.r.o. na skôr prijatých záveroch, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody, deklarované na sporných faktúrach, sa uskutočnili tak, ako je na nich uvedené, teda absentujú dôkazy o reálnom plnení, jeho obsahu a rozsahu a dodaní dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Správca dane konštatoval, že žalobca uplatnením nároku na odpočítanie DPH zo sporných faktúr porušil § 19 ods.1, § 49 ods.1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

3. Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101669306/2025 zo dňa 02.05.2025 (zdaňovacie obdobie marec 2016), rozhodnutím č. 101669414/2025 zo dňa 02.05.2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2016), rozhodnutím č. 101669517/2025 zo dňa 02.05.2025 (zdaňovacie obdobie jún 2016) a rozhodnutím č. 101669605/2025 zo dňa 02.05.2025 (zdaňovacie obdobie júl 2016) (ďalej spoločne aj len „napadnuté rozhodnutia“), ktorými podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol priebeh konania, obsah odvolaní, popísal zistený skutkový stav a vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí zistil, že správca dane vykonal rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov v zmysle sporných dodávateľských faktúr od spoločností RALLY Kraft s.r.o. a FZM, s.r.o. Z dokazovania podľa žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď okrem sporných dodávateľských faktúr nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené a deklarované skutočnosti. Pokiaľ správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal dodanie služieb dodávateľských spoločnosťami RALLY Kraft s.r.o. a FZM, s.r.o., resp. dodanie služieb od uvedených dodávateľských spoločností bolo spochybnené, možno uzavrieť, že správca dane spochybnil práve splnenie materiálnej/ hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet, a to dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH. Odôvodnene tak správca dane spochybnil splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok.

4. K sporným obchodom vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s.r.o. žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane v rámci daňovej kontroly zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou požiadal o výpoveď konateľa tejto spoločnosti p. A. B.. Pán B. sa vyjadril, že nie je konateľom predmetnej spoločnosti, nikdy s ňou nebol v kontakte, nemá žiadne informácie o obchodnej činnosti spoločnosti, transakciách, účtovníctve, o jej predstaviteľoch, sídle, majetku, o obchodných partneroch, nemá žiadne daňové a ani účtovné dokumenty predmetnej spoločnosti. Zároveň uviedol, že v spornom období sa nenachádzal na území Slovenskej republiky a nikdy o spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. nepočul. Správca dane zároveň vyzval spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. na predloženie účtovných a daňových dokladov k sporným obchodom, výzvu si však dotknutá spoločnosť neprevzala, správcovi dane tak požadované doklady spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. predložené neboli. Správca dane ďalej vypočul svedka p. C. C., konateľa spoločností MACANO, s.r.o., MACANO MEDIA, s.r.o. a MACANO MEDIA PLUS, s.r.o., ktoré mali byť dodávateľskými spoločnosťami spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. v čase uskutočnenia sporných obchodov. C. C. uviedol, že už nedisponuje dokumentmi a daňovými dokladmi uvedených spoločností, na ich zastupovanie nepoveril tretie osoby. Predmetné spoločnosti sa zaoberali sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti služieb, reklamnou a marketingovou činnosťou. MACANO MEDIA, s.r.o. v rokoch 2015 a 2016 nevykonávala ekonomickú činnosť, zvyšné spoločnosti boli dodávateľmi pre spoločnosti RALLY Kraft s.r.o., Active-Car, s.r.o., a to na základe podpísaných zmlúv. Svedok uviedol, že dodávky tovaru pre spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. a Active-Car, s.r.o. boli v podstatnom rovnaké. Išlo o dodávky tovaru a zabezpečenie reklamných predmetov (tlač sa robila v spoločnosti FAX&COPY, a.s.). S odstupom času sa k spolupráci so spoločnosťou RALLY Kraft s.r.o. nevedel vyjadriť presnejšie. Všetky činnosti boli zabezpečované subdodávateľsky, nevedel však uviesť ďalších subdodávateľov a ich názvy. Žalobcu svedok nepoznal, nemal s ním obchodný vzťah. Dodávky pre spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. mali byť kontrolované p. D., bývalým konateľom spoločnosti. Následne správca dane vypočul konateľa žalobcu p. E. F. G.. Tento uviedol že spolupráca so spoločnosťou

RALLY Kraft s.r.o. vznikla pravdepodobne na burze kooperácií, konateľa predmetnej spoločnosti nepozná a nevie, kto jednal za spoločnosť RALLY Kraft s.r.o. ohľadom dodania kooperačných prác a prepravných služieb v zmysle sporných faktúr. Nevedel uviesť, z akého dôvodu si na zabezpečenie služieb vybrali práve predmetnú spoločnosť a ako si ju preverovali. Predmetom fakturácie mali byť kooperačné práce vykonávané na dieloch a rozvoz tovaru a v tejto súvislosti nevedel uviesť, či služby realizovala dodávateľská spoločnosť alebo subdodávateľské spoločnosti. Konateľ žalobcu uviedol, že nevie poskytnúť ďalšie podklady k sporným faktúram, keďže doklady sa po uskutočnení obchodov odopínajú od faktúr a skartujú. Správca dane vypočul aj p. E. D., konateľa spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov. Ten uviedol, že žalobcu pozná, potvrdil aj vystavenie sporných faktúr a skutočnosť, že za spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o. konal sám a osobne. V rámci obchodnej spolupráce konal p. D. s p. G., konateľom žalobcu, spolupráca mala trvať dlhodobo. Predmetom spolupráce malo byť zabezpečenie prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov žalobcu a sprostredkovanie kooperačných prác. Služby boli zabezpečované subdodávateľsky, svedok si presne nepamätal konkrétnu spoločnosť, uviedol, že to bola pravdepodobne spoločnosť MACANO, s.r.o. P. D. mal konať priamo s konateľom predmetných spoločností, s p. C. C.. Nepamätal si, kto vykonával kooperačné práce a v čom spočívali, mali sa však vykonávať na linkách u žalobcu. Svedok nevedel uviesť, kto konkrétne vykonával kooperačné práce, ani či bol na ich výkon potrebný nejaký materiál. K podrobnostiam týkajúcich sa faktúr ohľadom zabezpečenia prepravných služieb na rozvoz a distribúciu výrobkov svedok uviedol, že všetko bolo zakotvené v zmluve, ktorú nemá k dispozícii. Svedok uviedol, že si neoveroval skutočnosť, či subdodávateľská spoločnosť disponovala personálnym a materiálno-technickým vybavením na zabezpečenie fakturovaných služieb. Žalovaný k zistenému skutkovému stavu vo vzťahu k spoločnosti RALLY Kraft s.r.o. uzavrel, že z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckých výpovedí, nevyplynuli skutočnosti, ktoré by potvrdzovali žalobcom deklarované dodania služieb, práve naopak, tieto závery podporili relevantné pochybnosti správcu dane. Svedkovia si vzájomne odporovali, nemali informácie o sporných obchodoch, nepredložili žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa názoru žalovaného z dokazovania správcu dane vyplynulo, že žalobca jednoznačne neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď okrem sporných faktúr nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktoré by preukázali splnenie podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že nestačí len predložiť faktúru, ale údaje na nej je potrebné aj preukázať. Žalovaný, stotožňujúc sa so správcom dane, zastával názor, že správca dane dôvodne spochybnil, že deklarované služby boli skutočne dodané spoločnosťou RALLY Kraft s.r.o., tak ako je uvedené na sporných faktúrach.

5. K sporným obchodom vo vzťahu k dodávateľovi FZM, s.r.o. žalovaný poukázal na to, že zo svedeckých výpovedí p. E. D. (bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti) a p. C. C. (bývalý konateľ údajných subdodávateľských spoločností) a z vyjadrenia konateľa žalobcu (ústne pojednávanie uskutočnené dňa 10.09.2019), nevyplynuli skutočnosti, ktoré by žalobcom deklarované dodania služieb potvrdzovali, práve naopak, závery vyplývajúce z týchto vyjadrení podporili relevantné pochybnosti správcu dane. bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti FZM, s.r.o. p. E. D. síce formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov a vystavenia sporných faktúr, avšak nemal informácie o uskutočnených obchodoch, nevedel sa vyjadriť k povahe služieb, ktoré mala spoločnosť FZM, s.r.o. dodávať žalobcovi (napr. v čom mali spočívať kooperačné práce, kto ich mal vykonávať, mená šoférov vykonávajúcich prepravu, čo malo byť predmetom prepravy, komu mali byť tovary prepravované, na akých vozidlách). Hoci spoločnosť FZM, s.r.o. nemala dostatok zamestnancov a materiálnych predpokladov pre uskutočnenie zdaniteľných plnení, p. D. nemal presné informácie ani o svojich subdodávateľských spoločnostiach, v tomto smere označoval len ich konateľa, s ktorým mal obchody dojednávať – p. C. C.. C. D. si navyše s konateľom žalobcu vzájomne odporovali aj v tom, či bola podkladom pre spoluprácu písomná zmluva (p. D. tvrdil, že bola vyhotovená, E. G. o tom pochyboval a tvrdil, že listinné podklady sú skartované). Takáto zmluva, či iná dokumentácia preukazujúca obchod medzi žalobcom a spoločnosťou FZM, s.r.o. pritom nebola nikým predložená. C. C. C., ako konateľ deklarovaných subdodávateľských spoločností v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov, na ktorého sa odvolával aj konateľ spoločnosti FZM, s.r.o. uviedol, že žalobcu nepozná (neobchodoval s ním) a poprel tiež obchodnú spoluprácu so spoločnosťou FZM, s.r.o. E. F. G., konateľ platiteľa, sa nevedel vyjadriť k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou FZM, s.r.o. a uviedol, že za spoločnosť FZM, s.r.o. jednal p. D. a že „pochybuje“ o tom, že bola podpísaná zmluva o spolupráci. K dokladom súvisiacim so spornými faktúrami od spoločnosti FZM, s.r.o. konateľ žalobcu uviedol, že „doklady odopínajú, archivujú a následne sa skartujú“. Žalovaný mal za to, že aj vyjadreniami E. G., p. D. a p. C. boli podporené relevantné pochybnosti správcu dane, pričom hodnotenie

svedeckých výpovedí správcom dane považoval žalovaný v súlade s ich obsahom a so zásadami logického uvažovania. Zistenia správcu dane (absencia konkrétnych informácií a ďalších podkladov o zdaniteľných obchodoch na strane platiteľa a jeho deklarovaného dodávateľa), uvedené v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí, predstavujú relevantné pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou FZM, s.r.o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných platiteľom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na platiteľa. Správca dane v priebehu daňového konania podrobne oboznámil platiteľa so zistenými pochybnosťami, avšak tento reagoval len verbálnou obranou, ktorú správca dane odôvodnenie považoval za nedostatočnú pre priznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr bez toho, aby predložil ďalšie podporné podklady. S ohľadom na uvedené skutočnosti, v spojení so zisteniami správcu dane a ich vyhodnotením uvedeným v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí, sa žalovaný stotožnil s názorom správcu dane, že tieto skutočnosti a zistenia predstavujú dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok platiteľom uplatneného práva na odpočítanie dane, a to podmienky postavenia skutočného dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Správcom dane pomenované a zistené relevantné pochybnosti sa pritom týkajú najmä priameho vzťahu medzi platiteľom a jeho dodávateľom (spoločnosťou FZM, s.r.o.). Žalobca teda nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré nie sú z hľadiska splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné. Vznesené pochybnosti správcu dane pritom nasvedčujú tomu, že služby nedodala spoločnosť FZM, s.r.o., pričom v priebehu daňového konania nebol identifikovaný iný dodávateľ deklarovaného tovaru, iného dodávateľa neoznačil ani žalobca. Napriek uvedeným zisteniam žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by dokazovali ním deklarovanú verziu uskutočnenia zdaniteľných obchodov (napr. doklady o uskutočnení prepravných služieb). Žalovaný preto zastával názor, že je dôvodný záver správcu dane, že platiteľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Preto bol aj dôvodný postup správcu dane, ktorý platiteľovi neuznal právo na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v posudzovanom prípade postupoval v súlade s rozhodovacou praxou NSS SR zohľadňujúcou Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. a správca dane zároveň rešpektoval zásadu neutrality dane -žalobca netvrdil a správca dane preverovaním nezistil inú zdaniteľnú osobu, ktorá mohla dodať sporné služby. Žalovaný tiež poukázal na Rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 25.05.2022 a uviedol, že správca dane spochybnením skutočnej identity dodávateľa (deklarovaným dodávateľom je spoločnosť FZM, s.r.o.) spochybňuje aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – status zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Žalovaný tiež poukázal aj na Rozsudky NSS SR sp. zn. zo dňa 30.05.2024 a sp. zn. zo dňa 27.03.2024 týkajúcich sa totožných účastníkov konania a zdaňovacích období jún 2016 a júl 2016, z ktorých okrem iného vyplýva, že kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správcu dane, žalovaného a správneho súdu v tom, že vyššie uvedené skutočnosti a zistenia predstavujú dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane, a to podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Pomenované a zistené relevantné pochybnosti sa pritom týkajú najmä priameho vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom, spoločnosťou FZM, s.r.o. Žalobca ako sťažovateľ teda nebol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré nie sú z hľadiska splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné. Vznesené pochybnosti pritom nasvedčujú tomu, že služby nedodala spoločnosť FZM, s.r.o. a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb. Iného dodávateľa neoznačil ani žalobca a zo zistení správcu dane ani nevyplýva, že by prípadný iný skutočný dodávateľ deklarovaných služieb nevyhnú nemusel mať postavení zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

6. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom ako platiteľom, preto možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre pri tie záverov uvedených prvostupňových rozhodnutiach. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, listinné doklady vyhodnotil, pričom posudzoval aj ostatné zistenia u platiteľov ho dodávateľa, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V odôvodnení na a prvostupňových rozhodnutí v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom prvostupňových rozhodnutí, ako aj všetky svojej úvahy, ktoré

ovplyvnili jeho hodnotenie z i zistených dôkazov, teda v skutočnosti zistené počas daňovej kontroly, ako aj nasledujúcich vyrubovacom konaní. Na základe týchto skutočností a úvah následne prijal záver o nepriznaní platiteľom uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr z dôvodu porušenia § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s platiteľom a inými osobami, platiteľ bol riadne oboznámený a vyrozumený so zistenými skutočnosťami správcu dane pri daňovej kontrole a bolo mu umožnené vyjadrovať sa k nim. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno ustáliť, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom NSS SR, pričom v prvostupňových rozhodnutiach svoje zistenie podrobne a dostatočne odôvodnil, vychádzal z ustanovení Daňového poriadku a z právnych názoroch obsiahnutých v zákone o DPH. Správca dane v odôvodnení uviedol nielen všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, alebo hodnotil vykonané dôkazy a uviedol úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu.

Správne žaloby – žalobné body

7. Žalobca podal v zákonnej lehote na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí, ich zrušenia vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669306/2025 zo dňa 02.05.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016, bolo vedené pod sp. zn. . Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669414/2025 zo dňa 02.05.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, bolo vedené pod sp. zn. . Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669517/2025 zo dňa 02.05.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, bolo vedené pod sp. zn. . Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101669605/2025 zo dňa 02.05.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016, bolo vedené pod sp. zn. . Uznesením sp. zn. zo dňa 09.06.2026 správny súd spojil na spoločné konanie uvedené veci vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou . Správny súd postupoval podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo a právne súvisia, preto bolo hospodárne a efektívne ich spojenie na spoločné konanie.

8. V bode I. správnych žalôb žalobca deklaroval splnenie podmienok konania pred správnym súdom.

9. V bode II. správnych žalôb žalobca stručne popísal priebeh administratívneho konania, ako aj rozhodnutia súdov predchádzajúcich vydaniu správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí a uviedol, že žalovaný a správca dane nesprávne interpretujú platné právo a judikatúru NSS SR a Súdneho dvora EÚ.

10. V bode III. a IV. správnych žalôb žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného považuje za nezákonné z dôvodov uvedených v , , , a . Žalobca konkrétne namietal, že daňové orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s jeho argumentáciou vo vzťahu k Uzneseniu Súdneho dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. (ďalej aj ako „Uznesenie Vikingo“) ako aj Rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie s. r. o. (ďalej aj ako „Rozsudok Kemwater“), ktoré sú platným a záväzným prameňom práva. Často opakujúcou sa argumentačnou líniou zo strany správcu dane je argumentácia „deklarovaný dodávateľ“. Ide o prípady, keď správca dane ustáli, že sa daňovému subjektu nepodarilo preukázať, že príslušnú dodávku uskutočnil (resp. že ju nemohol uskutočniť) ním deklarovaný dodávateľ - dodávateľ uvedený na faktúre, pričom súčasne nebolo sporné, že k dodaniu reálne došlo. Aj v tomto vyrubovacom konaní, ktorého výsledky sa premietli do vydania rozhodnutí daňových orgánov sa správca dane snaží argumentovať v línii „deklarovaný dodávateľ“. Uznesenie Vikingo explicitne zakazuje zamietnutie daňovému orgánu postup, kedy zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe

argumentácie tzv. „deklarovaný dodávateľ“. Navyše, Uznesenie Vikingo nie je prvým rozhodnutím, ktoré toto pravidlo vytvára. Nakoniec, aj to je dôvodom prečo Súdny dvor EÚ v tomto prípade rozhodoval formou uznesenia a nie rozsudku v zmysle čl. 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ skonštatoval, že téma „deklarovaného dodávateľa“ už je v jeho judikatúre vyriešená, nie je nutné sa vecou opäť zaoberať a postačilo odkázať na svoje predchádzajúce závery. Takéto závery boli prijaté už aj v rozhodnutí C-18/13 Maks Pen, ktorého faktickým záverom vo vzťahu k téme deklarovaného dodávateľa je, že pochybnosti o dodávateľovi alebo odberateľovi v reťazci dodaní sú relevantné iba ako indikátory pre posúdenie účasti na podvode, samé o sebe nemôžu viesť k zamietnutiu práva na odpočítanie dane. Aplikujúc tieto závery na predmetné veci žalobcu, argumentácia žalovaného v línii „deklarovaný dodávateľ“ v napadnutých rozhodnutiach ignoruje konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ a neúmerne zaťažuje žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré sú nesporné a zároveň sú úkony žalovaného a správcu dane v príkrom rozpore s princípom daňovej neutrality, stanovenej pre výber dane z pridanej hodnoty. Čisto formálna odvolávka správcu dane k aplikácii práva EÚ v prvostupňových rozhodnutiach: „Správca dane dostatočne zistil skutkový stav za kontrolované zdaňovacie obdobie, zabezpečil všetky dostupné zákonné dôkazy ako podklady, ktoré vyhodnotil a vyvodil právny záver správcu dane. Správca dane rozhodol v súlade s daňovým poriadkom a súbehom s hmotnoprávnym predpisom, zákonom o DPH a v súlade s právom EÚ.”, nepostačuje a nemôže byť takto použitá, pretože je vyslovene v rozpore s obsahom predmetnej judikatúry, ktorá je tiež súčasťou práva EÚ. Tento typ opakovane kopírovanej odvolávky je typovo identický s odkazmi, ktoré správca dane bežne vkladá do mnohých svojich rozhodnutí aj za iné zdaňovacie obdobia, ak argumentuje tým, že posúdil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Použitie takejto alebo obdobnej formulky v rozhodnutí samo o sebe nepreklenie dôkaznú núdzu ani nesprávnu aplikáciu platného práva. Žalovaný je povinný vysporiadať sa s konkrétnou argumentáciou, a to najmä vo vzťahu k Uzneseniu Vikingo ako aj Rozsudku Kemwater, ktorého znenie neustále žalobca pripomína a žalovaný ho aplikuje zjavne nesprávne a nad stanovený rámec. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa SR je aj odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci. Túto skutočnosť vo svojich rozhodnutiach viackrát zdôraznil ako Ústavný súd SR, tak aj Najvyšší súd SR (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 03.07.2003, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.07.2010). Orgány verejnej moci musia vykladať a používať ustanovenia právnych predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Tento účel nemôže byť popretý formalistickým prístupom k odôvodňovaniu rozhodnutí, ktoré potom prípadnému sťažovateľovi zabraňujú v skutočnom uplatňovaní práva na súdu ochranu v požadovanej kvalite a rozsahu. Presne takto vyznievajú často opakované formulácie používané žalovaným a správcom dane v ich rozhodnutiach o riadnom posúdení dôkazov, ako aj o aplikácii práva EÚ, avšak tieto formulácie sú použité čisto formalisticky a nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch ani nesledujú právnu líniu nastavenú platnou judikatúrou.

11. V bode V. správnych žalôb žalobca vzhľadom na tvrdenia žalovaného a správcu dane o nesplnení podmienok pre priznanie odpočtu DPH citoval všeobecné východiská NSS SR uvedené v rozsudku sp. zn. z 30.01.2024, v zmysle ktorých splnenie formálnych podmienok je dané doložením faktúr od spoločností RALLY Kraft s. r. o. a FZM, s.r.o., pričom faktúra spĺňa zákonné náležitosti podľa § 71 zákona o DPH, čo nespochybnil ani správca dane. Navyše, jasne identifikuje dodávateľa, ako aj plnenie, ktoré bolo dodané. Táto faktúra je súčasťou administratívneho spisu. Týmto sú formálne podmienky na strane žalobcu jednoznačne splnené.

12. Splnenie prvej hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky spočíva v tom „(i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou,“. Splnenie tejto podmienky dostatočne preukazuje fakt, že žalobca má priradené číslo IČ DPH SK2020109916 v zmysle § 4 zákona o DPH.

13. Druhou hmotnoprávnou (materiálnou) podmienkou je, že „(ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou.“ V zmysle citovanej časti rozhodnutia sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Aj tu osvedčuje skutočnosť, že dodávatelia, spoločnosť RALLY Kraft s. r. o. a FZM, s.r.o., sú platiteľmi dane fakt, že majú/mali pridelené číslo IČ DPH SK2020273233 (RALLY Kraft s. r. o.) a IČ DPH SK2020112798 (FZM, s.r.o.). Žalobca nemal dôvod spochybňovať tieto skutočnosti a ani nijakým iným spôsobom overovať túto skutočnosť (ani nedisponoval žiadnymi takými dôkazmi), keďže išlo štandardný obchodný styk. Na druhej strane ani

žalovaný a ani správca dane v tejto veci okrem svojho subjektívneho vyhlásenia a pocite, že existujú pochybnosti nepredložili a nevykonali žiaden dôkaz, ktorým by podporili tento svoj subjektívny názor a z pocitu by sa stala preukázaná skutočnosť umožňujúca vyrubiť daň. Žalobca nemôže predkladať dôkazy až do absurdných rovín iba na základe pocitov správcu dane, a to najmä z toho dôvodu, že nemôže dokazovať za cudzí subjekt. Keďže spoločnosť RALLY Kraft s. r. o., resp. FZM, s.r.o. mala riadne pridelené IČ DPH, žalobca sa mohol dôvodne a v miere primeranej pre štandardný obchodný styk domnievať, že spoločnosť RALLY KRAFT s.r.o. je osobou registrovanou pre DPH, teda v zmysle tejto materiálnej podmienky platiteľ dane. Predkladanie osvedčenia o registrácii na DPH za spoločnosť RALLY KRAFT s.r.o. zo strany žalobcu by bolo absurdnou požiadavkou, nakoľko ide dôkaz mimo jeho sféry vplyvu a je to ďaleko nad rámec jeho dôkazného bremena. Správca dane nemôže požadovať pre každý účtovný prípad preukazovanie skutkového stavu do nekonečna, do najmenšieho detailu, pretože žalobca by inak pri svojej činnosti nerobil nič iné, iba by si pre istotu ad absurdum dokumentoval každý účtovný prípad, v očakávaní takto extrémneho spochybňovania čohokoľvek zo strany správcu dane. Práve preto opakovane citovaná judikatúra Súdneho dvora EÚ a NSS SR dala takýmto postupom jasné, pragmatické medze (daňová neutralita), ktoré však správca dane tvrdošijne odmieta akceptovať vo svojej činnosti a naďalej celú svoju argumentáciu stavia v rozpore so zákonom na vlastnej domnienke prekrytej iba formálnymi frázami o riadnom preverení skutkového stavu a aplikácii práva EÚ, pritom je zrejmé, že meritórne rozhodnutie správneho orgánu musí byť primárne založené na riadne preukázanom skutkovom stave, pretože správny orgán zasahuje do práv žalobcu a takto ním vykonaný odpočet DPH kriminalizuje. Je dôležité spomenúť, že práve správca dane má k dispozícii všetky nástroje, aby si overil splnenie tejto podmienky bez toho, aby tým akokoľvek zaťažoval žalobcu, keďže má k dispozícii databázu všetkých platiteľov dane – osôb registrovaných pre DPH. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia úplne opomínajú potrebu zabezpečenia daňovej neutrality. Štát preniesol zavedením DPH bremeno pri jej výbere do veľkej miery aj na podnikateľov, preto nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ úlohou daňovej správy následne bezdôvodne obviňovať a zaťahovať podnikateľov (žalobcu) do siahodlhých správnych a súdnych konaní, ako sa to deje v tomto prípade. Žalobca sa bráni imaginárnym podozreniam od roku 2016. Žalobca musel už dvakrát absolvovať správne konanie na oboch stupňoch daňovej správy, a to aj po tom, ako NSS SR uznal, že postup správcu dane a žalovaného je nad rámec jeho právomocí pri výbere DPH.

14. Treťou hmotnoprávnou podmienkou v zmysle citovaného rozhodnutia je „(iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení“. Splnenie tejto podmienky predpokladá, že tovar alebo služba boli žalobcovi skutočne dodané a žalobca ich následne použil na účely vlastných zdaniteľných plnení. Obidve tieto skutočnosti sú preukázané dôkazmi doloženými v administratívnom aj súdnom spise. Medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, spoločnosťou RALLY Kraft s. r. o. resp. FZM, s.r.o., skutočné dodanie plnenia preukazujú v prvom rade vystavené faktúry, ktoré jasne a konkrétne identifikujú dodané plnenie za obdobie marec 2016, apríl 2016, jún 2016 a júl 2016. Keďže je zaužívanou praxou správcu dane, že na priznanie práva na odpočet DPH štandardne nepostačuje len predloženie faktúr, žalobca priložil ďalšie dokumenty preukazujúce reálnosť dodania plnenia. Skutočné dodanie plnenia podporujú aj doklady o úhrade prislúchajúce k preloženým faktúram, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Doklady o úhrade sú osvedčením od tretej a nezávislej osoby – banky, že za predmetné služby bolo riadne zaplatené a nejde o fiktívnu transakciu. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ konkrétne Uznesenie Vikingo, body č. 41, 42 a 62. Skutočné dodanie tovaru preukazujú výpovede svedkov p. E. D. a p. C. C., ktorí obchodnú spoluprácu potvrdili. To, že títo páni ako aj p. G. (konateľ žalobcu) si nevedeli spomenúť na konkrétnosti jedného obchodu, je vzhľadom na to, že obchod sa uskutočnil v roku 2016 a ústne pojednávanie sa uskutočnilo o tri až štyri roky neskôr v rokoch 2019-2020, viac než prirodzené. Zároveň, je potrebné brať na vedomie, že p. G. je riaditeľom spoločnosti, ktorá má stovky zamestnancov a denne rieši obchodné záležitosti s desiatkami ľudí. Zo vzájomnej súvislosti týchto dôkazov je zrejmé, že pochybnosť vznesená správcom dane je nedôvodná, nakoľko tieto dôkazy sami o sebe, ale aj vo vzájomnej súvislosti dokazujú riadne vykonanie a dodanie predmetných služieb spolu so splnením formálnych aj materiálnych podmienok na priznanie práva na odpočet DPH.

15. Žalobca s poukazom na Rozsudok NSS SR sp. zn. z 30.01.2024 (body 58. a 59.) namietal, že v prejednávanom prípade spôsob hodnotenia dôkazov správcom dane vykazuje svojvoľnosť, keď napriek množstvu dôkazov preukazujúcich splnenie formálnych ako aj hmotnoprávnych podmienok odmieta žalobcovi priznať právo na odpočet DPH bez riadneho odôvodnenia. Pokiaľ sa chce správca dane odvolávať na „dôvodné pochybnosti“ musí jasne a vyčerpávajúco vyargumentovať

a konkrétnymi a relevantnými dôkazmi podložiť konkrétne dôvody týchto pochybností a rozhodnúť v súlade so zákonom, judikatúrou, predloženými dôkazmi a obsahom administratívneho spisu. Vznesenie dôvodných pochybností teda nie je čarovná všeobecná formulka, ktorá automaticky oprávňuje správcu dane na zamietnutie práva na odpočet DPH daňovému subjektu bez ďalšieho v prípade, že má správca dane subjektívny pocit, že by tak rád urobil.

16. Žalobca s poukazom na Rozsudok NSS SR sp. zn. , bod č. 52 dôvodil, že nad rámec svojho dôkazného bremena správcovi dane predložil dôkazy osvedčujúce splnenie formálnych a materiálnych podmienok. Tieto skutočnosti podporujú aj svedecké výpovede svedkov. Predmetné dôkazy sami o sebe ako aj vo vzájomnej súvislosti rozptyľujú pochybnosti vznesené správcom dane o skutočnom dodaní plnenia, identite, či postavení zdaniteľnej osoby dodávateľa, ktoré vytýkal žalovaný. Nie je zrejmé, aký dôkaz by mal podľa správcu dane žalobca ešte predložiť, okrem tých, ktoré už predložil, aby jeho subjektívne pochybnosti vyvrátil. Pri bežnom obchodnom styku dvoch podnikateľov a primeranej obozretnosti, nie je možné vyžadovať od daňového subjektu priame dôkazy v tak extrémnom rozsahu, ako to požadujú žalovaný a správca dane. Účelom podnikania je v prvom rade dosiahnutie zisku a nie hĺbkové preverovanie celého dodávateľského a odberateľského reťazca. Slovami samotného NSS SR: „oprávnenia prináležiace finančnej správe resp. negatívne dôsledky porušenia povinnosti inými osobami nemožno prenášať na daňový subjekt.“

17. Žalobca na záver správnych žalôb zhrnul, že napadnuté rozhodnutia žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu, že (a) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia podľa , keďže nereflektujú na viacero záverov spomenutej judikatúry Súdneho dvora EÚ, najmä právne posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky, statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby – platiteľa DPH; (b) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa , keďže žalovaný sa striedavo odvoláva na nesplnenie materiálnych dvoch rôznych podmienok (skutočné dodanie tovaru a status zdaniteľnej osoby dodávateľa), čím sa stráca konzistentnosť rozhodnutia; (c) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa , keďže správca dane aj žalovaný boli oboznámení s číslom IČ DPH dodávateľov – RALLY Kraft s. r. o. a FZM, s. r. o., ktoré je dôkazom preukazujúcim splnenie druhej materiálnej podmienky pre odpočet DPH (statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby – platiteľa DPH) a uvádzajú ho v napádaných rozhodnutiach, avšak pri hodnotení dôkazov a následnom právnom posúdení ho ignorujú, čím dochádza k rozporu medzi skutkovým stavom, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia a objektívnym skutkovým stavom ktorý je zachytený v administratívnom spise; (d) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa , keďže odôvodnenie prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je nedostatočné natoľko, že zasahuje do žalobcovho práva na súdnu ochranu, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými bodmi Uznesenia Vikingo a Rozsudku Kemwater, ako aj ďalšej spomenutej judikatúry vnútroštátnych súdov. Týmto žalobcovi fakticky znemožňuje kvalifikovane sa brániť pomocou opravného prostriedku a využiť svoje právo na súdnu ochranu v plnej miere, keďže sa nedá reagovať na v tomto prípade neexistujúce zdôvodnenie, z akých dôvodov sa žalovaný a správca dane rozhodli neaplikovať konkrétne právo stanovené Súdneho dvora EÚ či vnútroštátnymi súdmi.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

18. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám navrhol správne žaloby ako nedôvodné zamietnuť z dôvodu, že zotrváva na tom, že žalovaný aj správca dane postupovali v zmysle procesno-právneho predpisu (Daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.

19. K námietkam žalobcu uvedeným v časti III. a IV. správnych žalôb žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí jednoznačne uviedol, že správca dane v posudzovanom prípade postupoval v súlade s rozhodovacou praxou NSS SR zohľadňujúcou Rozsudok Kemwater; správca dane zároveň rešpektoval zásadu neutrality dane – žalobca netvrdil a správca dane preverovaním nezistil inú zdaniteľnú osobu, ktorá mohla dodať sporné služby. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný tiež uviedol, že považuje za nedôvodné a neopodstatnené aj námietky žalobcu týkajúce sa poukazovania

žalobcu na neunesenie dôkazného bremena správcom dane vo vzťahu k preukázaniu zapojenia žalobcu do podvodného konania a o vedomosti, resp. možnej vedomosti žalobcu o takomto konaní, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, že tento nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou RALLY Kraft s. r. o., resp. FZM, s.r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, konkrétne z dôvodu nepreukázania reálneho dodania služieb žalobcovi zdaniteľnou osobou, t. j. z dôvodu nepreukázania materiálnych podmienok, čo si nemožno zamieňať s daňovým podvodom. Žalovaný ďalej uviedol, že všetky „formulácie“ použité v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vychádzajú zo správcom dane zisteného skutkového stavu, a teda majú oporu vo vykonaných dôkazoch a taktiež sledujú „právnu líniu nastavenú platnou judikatúrou“. Žalovaný zotrval na tej skutočnosti, že na posudzovanú vec aplikoval aktuálnu vnútroštátnu judikatúru, ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ, čo jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí.

20. Žalovaný v súvislosti so žalobnými námietkami uvedenými v časti V. správnych žalôb uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach a len na zdôraznenie opätovne uviedol, že správca dane v predmetnej veci vzniesol dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítania dane zo sporných obchodov žalobcu (dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH), keď aj vyjadrenia konateľa samotného žalobcu, konateľa dodávateľskej spoločnosti (E. D.) a konateľa údajných subdodávateľských spoločností (C. C.) podporili relevantné pochybnosti správcu dane. Zo svedeckých výpovedí p. E. D. (bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti RALLY Kraft s. r. o. a FZM, s.r.o.) a p. C. C. (bývalý konateľ subdodávateľských spoločností), ani z vyjadrenia konateľa žalobcu nevyplynuli skutočnosti, ktoré by žalobcom deklarované dodania služieb potvrdzovali. Bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti RALLY Kraft s. r. o., resp. FZM, s.r.o. E. D. síce formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov a vystavenie sporných faktúr, avšak nemal informácie o uskutočnených obchodoch, nevedel sa v konkrétnostiach vyjadriť k povahe služieb, ktoré mala spoločnosť RALLY Kraft s. r. o., resp. FZM, s.r.o. dodávať žalobcovi (napr. v čom mali spočívať kooperačné práce, kto ich mal vykonávať, mená šoférov vykonávajúcich prepravu, čo malo byť predmetom prepravy, komu mali byť tovary prepravované, na akých vozidlách), odvolával sa pritom na konateľa svojho subdodávateľa pána C. C. a na listinné dokumenty, ktoré boli nedostupné (nepredložil ich ani žalobca, ktorý tvrdil, že ak boli, tak sú skartované a ani spoločnosť RALLY Kraft s. r. o.). Hoci spoločnosť RALLY Kraft s. r. o., resp. FZM, s.r.o. nemala dostatok zamestnancov a materiálnych predpokladov pre uskutočnenie zdaniteľných plnení, p. D. nemal presné informácie ani o svojich subdodávateľských spoločnostiach, v tomto smere označoval len ich konateľa, s ktorým mal obchody dojednávať – p. C. C..

21. Vo vzťahu k dodaniam od spoločnosti RALLY KRAFT s. r. o. p. C. C. obchodnú spoluprácu so spoločnosťou RALLY Kraft s. r. o. síce formálne potvrdil, avšak taktiež nevedel konkrétne uviesť, v čom mali dodávané služby v konkrétnostiach spočívať, navyše uviedol, že predmetom spolupráce so spoločnosťou RALLY Kraft s. r. o. bola v podstate obdobná činnosť ako so spoločnosťou Active-Car s. r. o. – dodávky tovaru a zabezpečenie reklamných predmetov. Uvedené je však v rozpore s vyjadreniami p. D., ako bývalého konateľa spoločnosti RALLY Kraft s. r. o., konateľa žalobcu, ako aj v rozpore s obsahom sporných faktúr – žalobca deklaroval dodávky služieb (kooperačné práce a zabezpečenie prepravných služieb). Pán C. nevedel nielen bližšie popísať uskutočnené služby, ale ani označiť svojho subdodávateľa. Ing. F. G., konateľ žalobcu, nevedel uviesť žiadne konkrétne informácie k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou RALLY Kraft s. r. o., resp. FZM, s.r.o. (výber obchodného partnera). E. G. tiež uviedol, že nepozná konateľa spoločnosti RALLY Kraft s. r. o., nevie kto to je a nepamätá si, kto jednal za spoločnosť RALLY Kraft s. r. o. ohľadom dodania kooperačných prác a prepravných služieb v zmysle sporných faktúr, a to aj napriek tomu, že podľa svedeckej výpovede p. D., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, mali byť obchody dojednávané E. G. za žalobcu a p. D. za spoločnosť RALLY Kraft s. r. o.; E. G. mal byť ten, s ktorým si p. D. tiež „odkonzultoval“, či bol s vykonanými prácami spokojný a ktorý oslovil p. D. s požiadavkou „na určité práce pre linku“. E. G. sa nevedel vyjadriť v konkrétnostiach ani k službám, ktoré spoločnosť RALLY Kraft s. r. o. mala žalobcovi dodávať – v čom mali spočívať kooperačné práce, kto ich mal vykonávať, mená šoférov vykonávajúcich prepravu, čo konkrétne malo byť predmetom prepravy, komu konkrétne mali byť tovary prepravované, na akých vozidlách a pod. Žalovaný tiež opätovne poukazuje na vyjadrenie E. G., že nemôže poskytnúť ďalšie podklady k sporným dodávateľským faktúram, nakoľko tieto boli k dispozícii v danom momente (kooperačné práce), „doklady odopínajú od faktúr a potom sa skartujú“ (prepravné služby).

22. Vo vzťahu k dodaniam od spoločnosti FZM, s.r.o. p. D. si s konateľom žalobcu vzájomne odporovali aj v tom, či bola podkladom pre spoluprácu písomná zmluva (p. Bysterský tvrdil, že bola vyhotovená, E. G. o tom pochyboval a tvrdil, že listinné podklady sú skartované). Takáto zmluva, či iná dokumentácia preukazujúca obchod medzi žalobcom a spoločnosťou FZM, s.r.o. pritom nebola nikým predložená. C. C. C. , ako konateľ deklarovaných subdodávateľských spoločností v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov, na ktorého sa odvolával aj konateľ spoločnosti FZM, s.r.o., uviedol, že žalobcu nepozná (neobchodoval s ním) a poprel tiež obchodnú spoluprácu so spoločnosťou FZM, s.r.o. Ing. F. G., konateľ žalobcu, sa nevedel vyjadriť k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou FZM, s.r.o., uviedol, že za spoločnosť FZM, s.r.o. jednal p. D. a že „pochybuje“ o tom, že bola podpísaná zmluva o spolupráci. K dokladom súvisiacim so spornými faktúrami od spoločnosti FZM, s.r.o. konateľ žalobcu uviedol, že „doklady odopínajú, archivujú a následne sa skartujú“.

23. Žalovaný mal naďalej za to, že aj vyjadreniami E. G., p. D. a p. C. boli podporené relevantné pochybnosti správcu dane, pričom hodnotenie svedeckých výpovedí správcom dane považuje žalovaný v súlade s ich obsahom a so zásadami logického uvažovania. Zistenia správcu dane (absencia konkrétnych informácií a ďalších podkladov o zdaniteľných obchodoch na strane žalobcu a jeho deklarovaného dodávateľa), predstavujú relevantné pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou RALLY Kraft s. r. o., resp. FZM, s.r.o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na žalobcu. Správca dane v priebehu daňového konania podrobne oboznámil žalobcu so zistenými pochybnosťami, avšak tento reagoval len verbálnou obranou, ktorú správca dane odôvodnene považoval za nedostatočnú pre priznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr bez toho, aby predložil ďalšie podporné podklady.

24. Žalovaný tiež uviedol, že posudzované veci boli predmetom súdneho prieskumu aj na NSS SR – Rozsudok sp. zn. zo dňa 29.02.2024, Rozsudok sp. zn. zo dňa 28.03.2024, Rozsudok sp. zn. zo dňa 30.05.2024, Rozsudok sp. zn. zo dňa 27.03.2024, na ktoré poukazuje v podaných správnych žalobách aj samotný žalobca a v ktorých kasačný súd v súvislosti s právnym posúdením oprávnenosti odpočtu DPH vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft s. r. o. poukázal na svoj Rozsudok sp. zn. zo dňa 30.01.2024, ktorý sa týkal uvedeného dodávateľa a tej istej daňovej kontroly u platiteľa (zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016) a vo vzťahu k dodávateľovi FZM, s.r.o. poukázal na svoj Rozsudok sp. zn. z 30.01.2024 ktorý sa týkal uvedeného dodávateľa a tej istej daňovej kontroly u platiteľa (zdaňovacie obdobie august 2016). Zohľadňujúc uvedené skutočnosti kasačný súd poukázal na odôvodnenie týchto rozsudkov, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že skutkový stav uvedený kasačným súdom ostal nezmenený aj do vydania prvostupňových rozhodnutí a napadnutých rozhodnutí žalovaného. V súvislosti s bodmi 34. – 35. žaloby žalovaný poukázal na skutočnosť konštatovanú aj kasačným súdom, že „Napriek vyššie uvedeným zisteniam, sťažovateľka nepredložila žiadne ďalšie dôkazy (okrem faktúr), ktoré by dokazovali ňou deklarovanú verziu uskutočnenia zdaniteľných obchodov (napr. doklady o uskutočnení prepravných služieb, či bližšiu konkretizáciu deklarovaných služieb).“. Žalovaný zotrval na tom, že správca dane postupoval v súlade s právnym názorom NSS SR zaujatým v uvedených rozsudkoch.

Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného

25. Žalobca vo vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného uviedol, že žalovaný nereagoval na kľúčové argumenty obsiahnuté v žalobách najmä vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora EÚ a obmedzil sa len na zopakovanie záverov zo svojich rozhodnutí. Žalovaný sa nevyjadril k Uzneseniu C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. a z neho vyplývajúcemu explicitnému zákazu postupu daňového orgánu, kedy daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe argumentácie tzv. „deklarovaný dodávateľ“. V druhom rade žalovaný nereagoval na skutočnosti o splnení hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky

- podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Vo zvyšnej časti žalobca zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky uvedenú už v správnych žalobách.

Vyjadrenia žalovaného k vyjadreniam žalobcu

26. Žalovaný poukázal na nedôvodnosť označenia Daňového úradu Bratislava ako účastníka konania a zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí, ako aj na svojom stanovisku a vyjadreniach uvedených vo vyjadreniach k správnym žalobám. Žalovaný naďalej zotrval na tom, že žalovaný a správca dane postupovali v zmysle tak procesnú právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou, a preto požiadal podaním správnej žaloby zamietnuť ako nedôvodné.

Ďalšie vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného

27. Žalobca vo vyjadreniach uviedol, označení Daňového úradu Bratislava ako účastníka konania predstavovalo zrejmú chybu v písaní, nakoľko z obsahu správnej žaloby a jeho vyjadrení, ako aj zo žalobného návrhu a predložených dôkazov je zrejmé, že sa jedná o rozhodnutia, ktoré vydal Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica a voči nemu smerujú správnej žaloby. V ostatnom sa v plnom rozsahu žalobca pridržiaval podaných správny, žiaľ, žalôb a svojho vyjadrenia. Zdôraznil, že jednotlivé dôkazy popísané v správnych žalobách preukazujú splnenie druhej hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky, a to faktúry identifikujúce žalobcu, jeho dodávateľov (ako aj jeho status zdaniteľnej osoby prostredníctvom IČ DPH), ako aj druh poskytovaného plnenia, doklady o úhrade prislúchajúce k predloženým faktúram osvedčené od tretej a nezávislej osoby - banky, že za predmetné služby bolo riadne zaplatené a nejde o fiktívnu transakciu, ako aj výpoveďou svedkov p. E. D., p. C. C., ktorí obchodnú spoluprácu v potvrdili

28. Ďalšie vyjadrenia žalobcu boli doručené žalovanému na vedomie dňa 05.11.2025.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

29. Účastníci konania nežiadali na prejednanie vecí nariadiť pojednávanie a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa . Správny súd preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s a dňa 19.08.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 01.07.2026 do 21.08.2026.

30. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podaných správnych žalôb (134 ), a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu nie sú dôvodné, preto ich s poukazom na zamietol.

31. V prvom rade správny súd uvádza, že žalobca v správnych žalobách označil ako ďalšieho účastníka konania nesprávny orgán verejnej správy (Daňový úrad Bratislava) a následnými podaniami opravil označenie orgánu verejnej správy prvého stupňa (Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica). Odhliadnuc od nesprávnosti označenia orgánu verejnej správy prvého stupňa správny súd uvádza, že v administratívnom konaní nemal orgán verejnej správy prvého stupňa postavenie účastníka konania v zmysle . Jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím predpokladaným ustanovením , teda podkladovým rozhodnutím pre iné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré samostatne súdnemu prieskumu nepodlieha. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo správnym súdom preskúmané v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, pretože vo vzťahu k výsledku administratívneho konania žalobcu predstavuje jeden celok. Dôvodom na jeho prieskum nebol žalobcom navrhovaný postup podľa , a preto nemal orgán verejnej správy prvého stupňa, teda Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, postavenie účastníka konania.

32. Správny súd považuje za potrebné na úvod zdôrazniť, že správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými bol vyrubený rozdiel na DPH (za zdaňovacie obdobia marec 2016, apríl 2016, jún 2016 a júl 2016) boli vydané po zrušení pôvodných rozhodnutí daňových orgánov Najvyšším správnym SR, pričom daňové orgány boli viazané právnymi názormi kasačného súdu vyslovenými v rozsudkoch kasačného súdu (konkrétne Rozsudok sp. zn. zo dňa 29.02.2024, Rozsudok sp. zn. zo dňa 28.03.2024, Rozsudok

sp. zn. zo dňa 30.05.2024, Rozsudok sp. zn. zo dňa 27.03.2024). Z obsahu rozhodnutí kasačného súdu vyplýva, že závery daňových orgánov ohľadom právneho posúdenia oprávnenosti odpočtu DPH, teda nesplnenie hmotnoprávnej podmienky odpočítania DPH (t.j. podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane) prijaté v pôvodných rozhodnutiach vo vzťahu k dodávateľom RALLY Kraft s.r.o. a FZM, s.r.o. obstoja a kasačné námietky žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné. Záver kasačného súdu možno zhrnúť tak, že vznesené pochybnosti správcu dane nasvedčujú tomu, že služby nedodala spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o. a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb, pričom iného dodávateľa neoznačil ani žalobca a zo zistení správcu dane ani nevyplýva, že by prípadne iný skutočný dodávateľ deklarovaných služieb nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Treba dodať, že dôvodom zrušenia pôvodných rozhodnutí daňových orgánov bolo nesprávne právne posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH výlučne vo vzťahu k dodávateľovi EVERY PLUS s.r.o., voči ktorému daňové orgány prehodnotili skôr prijaté závery a uznali žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z faktúr za reklamné služby z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že z obsahu správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových rozhodnutí správcu dane vyplývajú rovnaké závery o nesplnení hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie DPH (t.j. podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane) vo vzťahu k dodávateľom RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o. prijaté na základe nezmeneného skutkového stavu, ktoré boli predmetom kasačného konania a kasačným súdom boli vyhodnotené ako správne, preto daňové orgány boli povinné rešpektovať závery kasačného súdu v ďalšom konaní. Správny súd po oboznámení sa s obsahom preskúmavaných rozhodnutí je toho názoru, že daňové orgány v rozhodnutiach napadnutých správnymi žalobami plne rešpektovali názor kasačného súdu a správny súd nie je oprávnený spochybňovať závery kasačného súdu prevzaté do preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko je rovnako viazaný závermi prijatými kasačným súdom v prejednávaných veciach ( ).

33. Pokiaľ žalobca namietal, že daňové orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s jeho argumentáciou vo vzťahu k Uzneseniu Vikingo ako aj Rozsudku Kemwater, správny súd uvádza, že uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími námietkami žalobcu, pričom zohľadnil relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorú interpretoval správne. Pre zdôraznenie správnosti právneho posúdenia zo strany daňových orgánov, najmä pokiaľ ide o správnu interpretáciu záverov vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora EÚ, správny súd považuje za potrebné uviesť nasledujúce základné právne východiská pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o.

34. Právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „Smernica o DPH“) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

35. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: (1) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (2) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (3) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (4) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

36. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

37. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú : (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

38. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: • dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), • daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), • daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a • zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

39. Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť pre porušenie formálnych požiadaviek vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva.

40. Rešpektujúc uvedené právne východiská správny súd neuznal za dôvodnú námietku žalobcu uvedenú v bode III. a IV. správnych žalôb, podľa ktorej daňové orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s jeho argumentáciou vo vzťahu k Uzneseniu Vikingo ako aj Rozsudku Kemwater, resp. že by daňové orgány ich závery nesprávne aplikovali a nad stanovený rámec, nakoľko daňové orgány interpretovali judikatúru Súdneho dvora EÚ relevantnú pre prejednávané veci správnym spôsobom, nakoľko ich závery o nesplnení hmotnoprávnej podmienky odpočítania DPH (t.j. podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane) zodpovedajú ustálenej rozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ ako aj NSS SR, čo napokon vyplynulo aj z rozsudkov kasačného súdu v prejednávaných veciach, ktorý vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa prejednávaných vecí vo vzťahu k dodávateľom RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o. poukazujúc pritom na judikatúru Súdneho dvora EÚ konštatoval, že „kasačný súd v zhode so správcom dane, žalovaným a správnym súdom konštatuje, že orgány finančnej správy na podklade vykonaného dokazovania vzniesli legitímne pochybnosti (uvedené v bodoch 4. a 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia – pozn. správneho súdu) o uskutočnení sporných obchodov. Spochybnili najmä postavenie skutočného dodávateľa tovaru ako platiteľa dane.“

41. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že žalovaný neúmerne zaťažuje žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré sú nesporné a zároveň sú úkony žalovaného a správcu dane v príkrom rozpore s princípom daňovej neutrality, stanovenej pre výber dane z pridanej hodnoty. Kasačný

súd vo svojich rozhodnutiach (vo vzťahu k dodávateľom RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o.) jasne konštatoval, že sa „stotožňuje s názorom správcu dane, žalovaného a správneho súdu v tom, že vyššie uvedené skutočnosti a zistenia predstavujú dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane - a to podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Pomenované a zistené relevantné pochybnosti sa pritom týkajú najmä priameho vzťahu medzi sťažovateľkou a dodávateľom sťažovateľky (spoločnosťou RALLY Kraft, s.r.o., resp. FZM, s.r.o. – poznámka správneho súdu). Sťažovateľka teda nebola neprimerane zaťažená dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré nie sú z hľadiska splnenia podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane relevantné. Vznesené pochybnosti pritom nasvedčujú tomu, že služby nedodala spoločnosť RALLY Kraft, s.r.o. (resp. FZM, s.r.o. – poznámka správneho súdu) a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb. Iného dodávateľa neoznačila ani sťažovateľka a zo zistení správcu dane ani nevyplýva, že by prípadne iný skutočný dodávateľ deklarovaných služieb nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. 81. Napriek vyššie uvedeným zisteniam, sťažovateľka nepredložila žiadne ďalšie dôkazy (okrem faktúr), ktoré by dokazovali ňou deklarovanú verziu uskutočnenia zdaniteľných obchodov (napr. doklady o uskutočnení prepravných služieb, či bližšiu konkretizáciu deklarovaných služieb). Kasačný súd preto zastáva názor, že je dôvodný záver príslušných orgánov, že sťažovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Preto bol aj dôvodný postup daňových orgánov, ktoré jej neuznali právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Aj podľa názoru kasačného súdu je rozhodnutie žalovaného preskúmateľné a vychádza z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.“ Pokiaľ žalobca argumentoval poukázaním na Uznesenie Vikingo, správny súd uvádza, že jeho závery nie sú na prejednávané veci aplikovateľné, nakoľko pochybnosti správcu dane sa netýkali subdodávateľských spoločností, ale vzťahu medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi, pričom nebolo preukázané, že jeho priami dodávatelia boli skutočnými dodávateľmi služieb a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný dodávateľ deklarovaných služieb a iného dodávateľa neoznačil ani žalobca v nasledujúcom konaní po vrátení vecí kasačným súdom správcovi dane, ani v správnych žalobách, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom zo zistení správcu dane ani nevyplýva, že by prípadne iný skutočný dodávateľ deklarovaných služieb nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Uznesenie Vikingo sa týka prípadu spochybnenia plnenia zo strany subdodávateľov v reťazci, kedy je možné nepriznať odpočítanie dane iba v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do dodávateľského reťazca. Povinnosťou žalobcu, pokiaľ sa odvolával na Uznesenie Vikingo, bolo preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a nielen uvádzať niektoré právne závery v tomto rozhodnutí uvedené. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je preskúmateľné, závery žalovaného sú riadne odôvodnené a zodpovedajú skutkovému a právnemu stavu veci, pričom žalovaný pri rozhodovaní prihliadol na závery kasačného súdu vyplývajúce z jeho rozhodnutí.

42. Žalobca v časti V. správnych žalôb namietal, že všetky formálne aj materiálne podmienky práva na odpočítania DPH zo strany žalobcu boli splnené. Správny súd uvádza, že z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva jednoznačný záver o nesplnení hmotnoprávnej podmienky, konkrétne podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že deklarovaný dodávatelia RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o. neboli skutočnými dodávateľmi služieb, preto ani argumentácia žalobcu, že spoločnostiam RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o. bolo pridelené identifikačné číslo IČ DPH, teda mali postavenie zdaniteľných osôb, nie je spôsobilé spochybniť závery daňových orgánov. Inými slovami pokiaľ nebolo preukázané, že uvedené deklarované spoločnosti boli skutočnými dodávateľmi služieb a žalobca iného (skutočného) dodávateľa neoznačil a zo zistení správcu dane ani nevyplýva, že by prípadne iný skutočný dodávateľ deklarovaných služieb nevyhnutne musel mať postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane (napr. vzhľadom na výšku plnenia), potom argumentácia žalobcu o registrácii deklarovaných dodávateľov s pridelením IČ DPH nie je pre preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky odpočítania DPH (postavenie skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane) za daných skutkových okolností zistených správcom dane relevantná.

43. Pokiaľ žalobca namietal, že v prejednávanom prípade spôsob hodnotenia dôkazov správcom dane vykazuje svojvoľnosť, keď napriek množstvu dôkazov preukazujúcich splnenie formálnych ako aj hmotnoprávnych podmienok odmieta žalobcovi priznať právo na odpočet DPH bez riadneho

odôvodnenia, správny súd uvádza, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a pochybnosti správcu dane a žalovaného o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak viedli k riadne a dostatočne zistenému skutkovému stavu. Ak žalobca poukazoval na to, že skutočné dodanie tovaru preukazujú výpovede svedkov p. E. D. a p. C. C., ktorí obchodnú spoluprácu potvrdili a to, že si uvedení svedkovia ako aj p. G. (konateľ žalobcu) nevedeli spomenúť na konkrétnosti jedného obchodu, je vzhľadom na to, že obchod sa uskutočnil v roku 2016 a ústne pojednávanie sa uskutočnilo o tri až štyri roky neskôr v rokoch 2019-2020, viac než prirodzené, správny súd poukazuje na to, že kasačný súd sa s obdobnou námietkou už vysporiadal vo svojich rozhodnutiach v prejednávaných veciach, keď poukázal na iné rozhodnutia týkajúce sa iných zdaňovacích období roka 2016, konkrétne sp. zn. zo dňa 30.01.2024 (vo vzťahu k dodávateľovi RALLY Kraft, s.r.o.) a sp. zn. z 30.01.2024 (vo vzťahu k dodávateľovi FZM, s.r.o.) s konštatovaním, že „nemožno považovať absenciu akýchkoľvek informácií o uskutočnených obchodoch na strane konateľa sťažovateľky (žalobcu – pozn. správneho súdu) za pochopiteľnú. Absenciu akýchkoľvek (ani základných a podstatných) informácií o uskutočnených obchodoch nemožno ospravedlniť ani 3-4 ročným časovým odstupom daňovej kontroly od uskutočnenia zdaniteľných obchodov.“

44. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nad rámec svojho dôkazného bremena správcovi dane predložil dôkazy osvedčujúce splnenie formálnych a materiálnych podmienok a predmetné dôkazy (vrátane výpovede svedkov) sami o sebe ako aj vo vzájomnej súvislosti rozptyľujú pochybnosti vznesené správcom dane o skutočnom dodaní plnenia, identite, či postavení zdaniteľnej osoby dodávateľa, ktoré vytýkal žalovaný, správny súd zdôrazňuje, že skutkový stav sa po vrátení vecí kasačným súdom, resp. žalovaným na ďalšie konanie správcovi dane nijako nezmenil, pričom dôkazy vyhodnotené správcom dane vo vzťahu k dodávateľom RALLY Kraft, s.r.o. a FZM, s.r.o. boli vyhodnotené jednotlivo a vzájomnej súvislosti, pričom neboli spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom, ktorý nepredložil žiadne ďalšie dôkazy (okrem faktúr), ktoré by dokazovali ním deklarovanú verziu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. K tvrdeniu žalobcu, že mu nie je zrejmé, aký dôkaz by mal podľa správcu dane ešte predložiť, okrem tých, ktoré už predložil, aby jeho subjektívne pochybnosti vyvrátil, správny súd uvádza, že úlohou správcu dane nie je konkretizovať dôkazy, ktorými by daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno a vyvrátil pochybnosti správcu dane. Zároveň správca dane nie je ani povinný viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Je dôvodné požadovať, aby daňový subjekt bol pri výkone svojej podnikateľskej činnosti obozretný a zabezpečil si dostatočné dôkazy aj pre prípadnú potrebu preukázania daňových nárokov. Rozsah a druh dôkazov je závislý od druhu podnikateľskej činnosti a individuálnych okolností konkrétneho dodania. Ak žalobca poukázal na to, že pri bežnom obchodnom styku a primeranej obozretnosti nie je možné vyžadovať od daňového subjektu priame dôkazy v takom rozsahu ako to považovali daňové orgány, správny súd poukazuje na názor kasačného súdu vyslovený v prejednávaných veciach, podľa ktorého „kasačný súd nespochybňuje skutočnosť, že nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľa nemôže byť sama o sebe dôvodnou pochybnosťou o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Avšak z povahy veci táto skutočnosť sťažuje dôkaznú situáciu na strane daňového subjektu (sťažovateľky), pokiaľ si sám nezaobstaral dostatok dôkazov o uskutočnení zdaniteľného obchodu a jeho obchodní partneri (v dôsledku svojej nekontaktnosti a nedostupnosti účtovníctva) tento nedostatok nedokážu sanovať.“. Pokiaľ sám daňový subjekt nemá dostatočné dôkazy o realizácii zdaniteľného plnenia, potom aj nekontaktnosť dodávateľa, nepredloženie účtovných dokladov a nepotvrdenie dodania zo strany dodávateľa sú takými zisteniami/skutočnosťami, ktoré sťažujú dôkaznú núdzu daňového subjektu. Pokiaľ sám daňový subjekt nemá dostatok dôkazov o reálnom dodaní tovarov a služieb a ich dodanie sa nepotvrdí ani dôkazmi získanými u dodávateľa (účtovnými, inými daňovo významnými dôkazmi, výpoveďami svedkov a pod.), potom je dôkazná núdza na strane daňového subjektu zosilnená. Uvedené nemá za následok, že sa daňovému subjektu pričítajú na ťarchu skutočnosti, na ktoré nemá dosah, ale nijako sa „neposilní“ dôkazná situácia daňového subjektu. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná námietka žalobcu o tom, že by žalobca bol neprimerane zaťažovaný dôkazným bremenom vo vzťahu k ním deklarovaným obchodným transakciám, najmä ak išlo o pochybnosti medzi ním a jeho priamymi deklarovanými dodávateľmi.

45. Pokiaľ žalobca v závere správnych žalôb namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa , keďže žalovaný sa striedavo odvoláva na nesplnenie materiálnych dvoch rôznych podmienok (skutočné dodanie tovaru a status zdaniteľnej osoby dodávateľa), čím sa stráca konzistentnosť rozhodnutia, správny súd uvádza, že uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v prejednávaných veciach je z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj z prvostupňových rozhodnutí správcu dane zrejmé, že žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH vo vzťahu k dodávateľom RALLY Kraft s.r.o. a FZM, s.r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Z niektorých formulácií v odôvodnení rozhodnutí žalovaného síce vyplýva, že daňové orgány nepovažovali za splnenú ani hmotnoprávnu podmienku materiálnej existencie plnenia, avšak uvedené formulácie v rozhodnutiach daňových orgánov nemajú za následok zmätočnosť a nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí, nakoľko nosným záverom rozhodnutí je, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Pochybnosťami o nesplnení druhej hmotnoprávnej podmienky sa daňové orgány v podstate snažili podporiť záver o nesplnení podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby.

46. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách, správny súd dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu nie sú dôvodné, a preto ich zamietol podľa . Správny súd nie je oprávnený a ani povinný za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ani akokoľvek konkretizovať alebo rozširovať žalobné body.

47. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, a preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario. 48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.