Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-155-2020.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/155/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 50 050 907, zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice, IČO: 47 240 482, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Martin Vasiľ, proti žalovanému: V. T., N.. X.X.XXXX, K. W. XXX, zast. JUDr. Milanom Slebodnikom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 1.201,60 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica podaním došlým súdu dňa 29.5.2020 domáhal vydania platobného rozkazu s uložením povinnosti žalovanému zaplatenia sumy 1.201,60 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.201,60 € od 1.1.2020 do zaplatenia. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Košická Polianka, obec Košická Polianka, okres Košice - okolie, evidovaných na R. Č.. XXX ako pozemok parcela reg. „C” č. 164, o výmere 445 m2, druh pozemku zastavaná plocha nádvorie, pozemok, parcela reg. „C” č. 166/4, o výmere 455 m2, druh pozemku zastavaná plocha nádvorie a stavby rodinného domu so súpisným č. 195, postavenom na parcele č. 164 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti”) s výškou podielu žalobcu vo výške 1/6. Žalovaný ako ďalší podielový spoluvlastník užíva predmetné nehnuteľnosti za účelom naplnenia jeho bytových nárokov a to v rozsahu podlahovej plochy rodinného domu, ktorá prislúcha žalobcovi v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, a to bez akejkoľvek existujúcej dohody, resp. zmluvy o užívaní, prípadne nájomnej zmluvy, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom dlh žalovaného predstavuje za užívanie predmetných nehnuteľností od 20.4.2019 do 31.12.2019 sumu 1.201,60 €.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil výzvu adresovanú žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 9.3.2020, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 340 pre k.ú. Košická Polianka, vyčíslenie hodnoty pozemkov a hodnoty stavby odhadom na základe prieskumu trhu v obci. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp.zn. 2Up/838/2020 rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.6.2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom vyslovil nesúhlas s podanou žalobou. Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 4/6 k celku. Spolu s manželkou adoptovali deti (syna a dcéru) z detského domova, ktoré po smrti jeho manželky zdedili podiel na dome každý po 1/6 k celku, pričom dcéra odpredala svoj podiel žalobcovi a na synov podiel je vedená exekúcia v prospech spoločnosti EOS KSI Slovensko. Uviedol, že obidve deti ho po dovŕšení dospelosti opustili a odvrhli. Je invalidným dôchodcom so závažnými zdravotnými ťažkosťami, dvakrát prekonal
mozgovú porážku a infarkt, má bezvládnu ruku a pravidelne chodí na dialýzu obličiek. V predmetnom dome žije sám a s ohľadom na zdravotné problémy nemôže užívať záhradu ani v podiele, ktorý mu patrí. Namietol, že žalobca ani raz neprejavil záujem užívať dom či záhradu, pričom v prípade záujmu žalobcu mu môže byť zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho podielu, k čomu ho týmto vyzval, avšak mal za to, že žalobcovi v skutočnosti o užívanie nejde a svoj podiel nechce užívať vážne, jeho záujem je iba získať peniaze. Trval na tom, že žalobcovi nerobí žiadne prieky, aby mohol svoj podiel užívať. Namietol tiež nepreukázanú cenu nehnuteľností, z ktorej žalobca pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia vychádzal a rozporoval samotnú existenciu bezdôvodného obohatenia, keďže právo žalobcu ako i jeho právo je právom spoluvlastníka. 4. Žalobca v replike v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že pre konanie vo veci nemá žiaden význam, že žalovaný nemôže užívať záhradu v podiele žalobcu v súvislosti s čím argumentoval tým, že podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci (napríklad určitú konkrétnu časť pozemku), resp. vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje len na určitú konkrétnu časť spoločnej veci, ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu časť veci, pretože pri podielovom spoluvlastníctve nie je známe, ktorému spoluvlastníkovi patrí tá-ktorá časť spoločnej veci. Spoluvlastníkovi, ktorému nie je zabezpečené užívanie v rozsahu jeho podielu na spoločnej veci vzniká nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady. Uviedol tiež, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil výšku bezdôvodného obohatenia.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že správna je úvaha žalobcu, že spoluvlastnícky podiel je len ideálnym podielom na veci a nepredstavuje jej konkrétnu časť, avšak tento podiel vymedzuje mieru, v akej sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, teda aj na práve vec užívať. Užívanie konkrétnych častí nehnuteľnosti jednotlivými spoluvlastníkmi potom zákon ponecháva už na dohodu týchto spoluvlastníkov. Právo na náhradu za užívanie spoločnej veci druhým spoluvlastníkom má obmedzený spoluvlastník len vtedy, keď druhý spoluvlastník v rozpore s dohodou spoluvlastníkov a proti vôli obmedzeného spoluvlastníka užíva celú vec sám. Iba v takomto prípade dochádza k nadužívaniu spoločnej veci druhým spoluvlastníkom, teda k užívaniu väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Ak druhý spoluvlastník neužíva celú spoločnú vec v rozsahu prevyšujúcom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu, potom nedochádza k nadužívaniu veci týmto spoluvlastníkom. V takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. V súvislosti s uvedeným poukázal na výklad ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý možno považovať za ustálený a zodpovedajúci rozhodovacej praxi súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.06.2020, sp.zn. 25Co/34/2020; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010, č. k. 6Cdo 184/2010). Naďalej zotrval na tom, že žalobcu neobmedzil v užívaní nehnuteľnosti, ktorej sú spoluvlastníkmi a zotrval aj na tvrdení, že žalobca doposiaľ neprejavil záujem o užívanie predmetných nehnuteľností v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Poukázal na to, že žalobca doposiaľ nepredložil ani neoznačil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval naplnenie podmienok vzniku nároku na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom jediným listinným dôkazom, ktorý žalobca predložil, bola výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 9.3.2020, kde sa žalobca domáhal rovno zaplatenia, pričom sa v nej ani nezmienil o tom, že by chcel nehnuteľnosť užívať, aj keď ju užívať mohol. Žalobca podľa názoru žalovaného relevantným spôsobom nepreukázal ani dôvodnosť výšky požadovanej náhrady, pokiaľ jej výpočet vychádza z 1/10 hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobcu, kde mal za to, že potrebné je vychádzať z obvyklej odplaty v danom čase a na danom mieste za užívanie obdobnej nehnuteľnosti. 6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.3.2021 v reakcii na dupliku žalovaného uviedol s menšími frazeologickými obmenami rovnaké skutočnosti ako v replike. 7. Súd vec prejednal v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP”) na pojednávaní, konanom dňa 18.6.2021, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Košická Polianka, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 9.3.2020, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: 8. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Košická Polianka, obec Košická Polianka, okres Košice - okolie, evidovaných na liste vlastníctva č. 340 ako pozemok parcela reg. „C” č. 164, o výmere 445 m2, druh pozemku zastavaná plocha nádvorie, pozemok, parcela reg. „C” č. 166/4, o výmere 455 m2, druh pozemku zastavaná plocha nádvorie a stavby rodinného
domu so súpisným č. 195, postavenom na parcele č. 164, pričom spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach je vo veľkosti 1/6 a spoluvlastnícky podiel žalovaného je vo veľkosti 4/6. 9. Podaným návrhom sa žalobca domáha náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, nakoľko ho neužíva. Výzvou zo dňa 9.3.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.201,60 € predstavujúcej bezdôvodné obohatenie vzniknuté na jeho strane, nakoľko mal za to, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, bez právneho dôvodu a bez finančnej náhrady. Na uvedenú výzvu žalovaný nereagoval. 10. Žalovaný nepopiera skutočnosť a je si vedomý, že žalobca má na predmetných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6, avšak vstupu na predmetné nehnuteľnosti žalobcovi nijakým spôsobom nebránil a žalobca sa ich užívania ani nijakým spôsobom nedomáhal. Na pojednávaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti užíva sám a rodinný dom s troma obytnými miestnosťami a kuchyňou je jeho obydlím. 11. Podľa § 136 ods. 1 Obč. zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 12. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 13. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je i oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, t.j. vyjadruje i mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci, t.j. každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nevyhnutým predpokladom uplatnenia nároku spoluvlastníka za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci iným spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Je teda zrejmé, že ak by spoločná vec nebola vôbec užívaná spoluvlastníkmi, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka, a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Ak sa teda podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s § 123 Obč. zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. 15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetom konania je žalobou uplatnený nárok spoluvlastníka (žalobcu) na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods.1 Obč. zákonníka, preto žalobca tento nesprávne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom úspešnosti uvedeného nároku je preukázanie skutočnosti, že žalobca neužíva predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a zároveň, že uvedené neužívanie je práve dôsledkom toho, že vec v spoluvlastníctve je užívaná druhým spoluvlastníkom (žalovaným), a to nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. 16. Súd má za to, že uvedené skutočnosti sa žalobcovi nepodarilo preukázať.
17. V konaní bolo nesporné, že žalobca predmet spoluvlastníctva špecifikovaný v žalobe reálne neužíva, rovnako nesporná bola skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú užívané iba žalovaným, ktorý predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva, pričom rodinný dom je jeho obydlím. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal (ale ani netvrdil), že žalovaný mu akýmkoľvek spôsobom bráni v užívaní predmetných nehnuteľností v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca niekedy prejavil záujem o užívanie predmetných nehnuteľností, užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa nikdy nedomáhal. 18. Uvedený nárok by mu prináležal len v takom prípade, ak by užívanie nebolo možné v dôsledku toho, že žalovaný užíva predmet spoluvlastníctva nad svoj spoluvlastnícky podiel. Toto však v konaní preukázané nebolo. 19. Súd tak je toho názoru, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, aj keď býva sám, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel nie je možné vyčleniť reálne, keďže ide o podiel ideálny. Nie je pritom relevantné, či predmet spoluvlastníctva nie/je reálne deliteľný, nakoľko pri rozhodovaní o užívaní spoločnej veci môže dôjsť medzi podielovými spoluvlastníkmi aj k inej dohode ako vyčlenení reálnej časti nehnuteľnosti, napríklad užívaním nehnuteľnosti v rôznych časových intervaloch, pričom nie je vylúčená ani kombinácia jednotlivých spôsobov užívania a pod.. 20. Ak teda nebolo preukázané užívanie predmetu spoluvlastníctva žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, logicky toto nemôže byť dôvodom neužívania spoločnej veci druhým spoluvlastníkom - žalobcom v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného potom vyplýva aj skutočnosť, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje užívacie právo k spoločným nehnuteľnostiam v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vy/užíval. 21. Pri tom všetkom je však nutné zdôrazniť, že žalobca bez toho, aby mal reálny záujem o užívanie predmetných nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, mal skutočný záujem len na finančnej náhrade za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, čo však nemá oporu v už zmienenom ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. 22. Na základe uvedeného súd má za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd žalobný návrh zamietol. 23. Nakoľko súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok, v ďalšom sa už nezaoberal výškou uvedeného nároku rozporovanou žalovaným, nakoľko by to bolo nadbytočné a nehospodárne. 24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).