Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/90/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Agro Boleráz, s.r.o., so sídlom 919 08 Boleráz 413, IČO: 36 245 160, právne zastúpený: JUDr. Timotej Minarovič, advokát so sídlom A. Žarnova 1, 917 02 Trnava proti žalovanému: Donau farm Trnava, s. r. o., so sídlom Farárske 6922, 917 01 Trnava, IČO: 34 114 696, právne zastúpený: 1./ JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, 2./ BUČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Karpatská 13/A, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 968 191, o zaplatenie 2 715,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -254 zo dňa 09.11.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -254 zo dňa 09.11.2022 p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) v právnej veci žalobcu: Agro Boleráz, s.r.o., so sídlom 919 08 Boleráz 413, IČO: 36 245 160 (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: TAPOS, s.r.o., so sídlom Farárske 6922, 917 01 Trnava, IČO: 34 114 696 (od 01.12.2022 pod obchodným menom: Donau farm Trnava, s. r. o., ďalej len ako ,,žalovaný“), o zaplatenie 2 715,64 eura s príslušenstvom, rozsudkom č.k. -254 zo dňa 09.11.2022 vo výroku I. v celom rozsahu zamietol žalobu a vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na , a , a (ďalej aj ako ,,OZ“ alebo aj ako ,,“) a čl. 8, , , veta prvá, a a (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2 715,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 715,64 eura od 01.09.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, a to titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť dňa 14.09.2016 tým, že žalovaný, resp. jeho zamestnanec mal pri orbe pozemkov zaorať už žalobcom vysiatu repku ozimnú.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 17.05.2022 (č.l. 197) okrem iného vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania, pričom dodal, že momentom účinného vznesenia námietky premlčania zaniká súdna vymáhateľnosť oprávnenia veriteľa procesne reflektovaná zamietnutím žaloby.

Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že ku škode, ktorej náhrady sa žalobca domáha, došlo dňa 14.09.2016. Argumentoval, že aj napriek tomu, že strany sú podnikatelia, uplatnený nárok je všeobecným občianskoprávnym škodovým zodpovednostným nárokom, ktorý akokoľvek nevyplýva z obchodného styku strán, resp. z akéhokoľvek ich vzájomného obchodnoprávneho vzťahu, pre ktoré okolnosti by prípadne bolo možné na vec aplikovať právnu úpravu (ďalej aj ako ,,ObZ“ alebo aj ako ,,“), vrátane obchodnoprávnej štvorročnej premlčacej doby. Mal za to, že na premlčanie v danej veci sa aplikuje a , a že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, a že najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky. Dôvodil, že v danom prípade subjektívna a objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 14.09.2016, pričom subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 14.09.2018 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 14.09.2019. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2020, t.j. po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Žalovaný tak vzniesol námietku premlčania dôvodne, a preto na ňu súd musel prihliadnuť. Z dôvodu premlčania došlo k zániku nároku patriaceho k obsahu neskoro uplatneného práva, teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Dodal, že to neznamená zánik samotného práva. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, žalobca si svoje právo na súde uplatnil neskoro, po márnom uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu zamietol, bez skúmania a posudzovania ďalšej vecnej a právnej argumentácie sporových strán.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 12.12.2022 v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa a . Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia o premlčaní, keď na danú sporovú vec aplikoval a . Dôvodil, že ide o spor medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ktorý spadá pod aplikovanie ustanovení . Poukázal na , podľa ktorého je premlčacia doba štyri roky a túto premlčaciu dobu a právny režim podľa ustanovení mal súd na predmetnú vec aplikovať. Mal za to, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a uplatnený nárok nie je premlčaný. Zároveň žalobca namietal, že aj napriek výzve súdu predložiť všetky prostriedky procesnej obrany včas, vzniesol žalovaný námietku premlčania až podaním zo dňa 17.05.2022, pričom súd mal zohľadniť koncentráciu konania.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.01.2023 s tým, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. K otázke aplikácie právnej úpravy premlčania obsiahnutej v a , vzhľadom k „prepojenosti“ oboch predpisov a subsidiarity vo vzťahu k , poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než sa aplikuje , a to vrátane ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody (viď rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 17.04.2012 a nález ÚS SR č.k. -37 zo dňa 24.02.2016). S poukazom na uvedené rozhodnutia žalovaný argumentoval, že a nasl. o zodpovednosti za škodu sa majú aplikovať len, ak škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej z existujúceho záväzkového vzťahu, ktorý podlieha na základe alebo na základe dohody uzatvorenej podľa , alebo ak škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej priamo z a na osobitné prípady zodpovednosti za škodu, v ktorých výslovne odkazuje na úpravu a nasl. (napr. , ). Dôvodil, že nároky zo zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla porušením povinnosti mimo existujúci záväzkový vzťah (napríklad povinnosti vyplývajúcej z iného právneho predpisu než z ) sa premlčia v premlčacej dobe podľa . Žalovaný tvrdil, že v predmetnom prípade malo ísť o porušenie tzv. preventívnej povinnosti zakotvenej v ustanovení , teda nejednalo sa o porušenie

žiadnej povinnosti vyplývajúcej mu priamo z alebo zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom, ktorý by sa spravoval režimom .

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Žalobcovi bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu dňa 27.01.2022, ten sa však k nemu nevyjadril. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

10. Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

11. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

16. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku ( ) a na zdôraznenie ich správnosti uvádza nižšie uvedené závery.

17. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2 715,64 eura spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Predmetná škoda mala vzniknúť dňa 14.09.2016 tým, že žalovaný, resp. jeho zamestnanec pri orbe poľnohospodárskych pozemkov, ku

ktorým mal mať v tom čase právo nájmu žalobca, zaoral už žalobcom vysiatu repku ozimnú. Ďalej súd zistil, že žalobca a žalovaný sú podnikatelia v agrosektore a v konaní obaja tvrdili, že v čase škodovej udalosti, t.j. dňa 14.09.2016, mali poľnohospodárske pozemky špecifikované v žalobe, ktoré boli vo vlastníctve tretej osoby (spoločnosti Polnovakia Agrar, s.r.o.), prenajaté.

18. V konaní nebolo sporné, že ku škodovej udalosti zo dňa 14.09.2016 došlo medzi subjektmi, ktoré nemali medzi sebou obchodnoprávny vzťah.

19. V konaní bolo sporné, či vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody uplynula premlčacia doba, a či na posúdenie lehoty na uplatnenie práva žalobcom, t.j. začiatok a jej koniec, sa mal aplikovať alebo .

20. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia o premlčaní, keď na vec aplikoval ustanovenia a , nakoľko ide o spor medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ktorý spadá pod aplikovanie ustanovení , odvolací súd uvádza, že vzťah Občianskeho a vymedzuje ustanovenie , podľa ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení sa riešia podľa predpisov občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené je typické, že ide o vzťahy podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním, vrátane tzv. absolútnych obchodov vymedzených v . Okrem toho umožňuje, aby si zmluvné strany (bez zreteľa na ich charakter) dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť , a to bez ohľadu na to, či ich zmluvné vzťahy typologicky inak zodpovedajú vzťahom upraveným v .

Pre posúdenie toho, či daný vzťah treba posúdiť podľa ustanovení je teda predovšetkým rozhodné to, či ide o obchodné vzťahy v zmysle . Čo sa považuje za obchodný vzťah však expressis verbis nedefinuje. Nepriamo to však vyplýva z ustanovenia v súvislosti s určením, čo je predmetom úpravy záväzkových (obchodných) vzťahov. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ostatné odseky tohto ustanovenia ( a nasl. ) upravujú iba výnimky z uvedenej všeobecnej právnej úpravy záväzkových vzťahov, a to vo vzťahu k tam vymenovaným subjektom alebo vo vzťahu k charakteru záväzkového vzťahu.

Zodpovednosť za škodu v zmysle je upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodného záväzku tak, ako je vymedzený v a . Záväzková zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti ako povinnosti zo záväzku. Podľa pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností stanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl. .

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že na aplikovanie obchodnoprávneho režimu je potrebné, aby medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky alebo ods. 2 . Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade medzi stranami sporu nebola preukázaná existencia záväzkového vzťahu spĺňajúceho podmienky , a preto konanie žalovaného nebolo porušením jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu v zmysle . Zároveň v danom prípade nebolo tvrdené ani preukázané, že žalovaný porušil povinnosť uloženú , ako to predpokladá . V konaní nebol preukázaný obchodný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Preto vzťah medzi stranami sporu nemožno posudzovať podľa ustanovení .

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že aj napriek tomu, že strany sú podnikatelia, uplatnený nárok je všeobecným občianskoprávnym zodpovednostným nárokom na náhradu škody, ktorý nijako nevyplýva z akéhokoľvek ich vzájomného obchodnoprávneho vzťahu, pre ktoré okolnosti by prípadne bolo možné na vec aplikovať právnu úpravu , vrátane právnej úpravy štvorročnej premlčacej doby. Preto sa na premlčanie aplikuje a , podľa ktorých právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky. V danom prípade subjektívna a objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 14.09.2016 s tým, že subjektívna

dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 14.09.2018 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 14.09.2019. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody na súde dňa 29.01.2020, t.j. po uplynutí tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd na ňu musel prihliadnuť. Uplynutím premlčacej doby a uplatnením dôvodnej námietky premlčania žalovaným, došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi v súdnom konaní priznať, a to bez ohľadu na prípadné splnenie predpokladov zodpovednosti za predmetnú škodu zo strany žalovaného.

Odvolací súd preto túto odvolaciu námietku žalobcu považuje za nedôvodnú.

21. K odvolacej námietke žalobcu, že napriek výzve súdu predložiť všetky prostriedky procesnej obrany včas, vzniesol žalovaný námietku premlčania až v podaní zo dňa 17.05.2022, pričom súd prvej inštancie mal zohľadniť koncentráciu konania, odvolací súd uvádza, že účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 , podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Odvolací súd konštatuje, že ak v rámci diskrečnej právomoci súd prvej inštancie vyhodnotil uplatnený prostriedok procesnej obrany žalovaného ako včasný a v ďalšom konaní naň prihliadol, alebo v danej situácii nepovažoval za vhodné uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, postupoval v súlade so zákonom v rámci zákonom povolenej diskrečnej právomoci súdu. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

22. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle a ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a s , a keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).