Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-47-2026.pdf
PDF · 144.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/47/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E., F. E. XXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, adresa sídla Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX, za účasti Krajskej prokuratúry Nitra, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na nariadenie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/77/2024 - 273 z 1. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
III. Odvolací súd o p r a v u j e rozsudok súdu prvej inštancie v záhlaví rozhodnutia, a to tak, že dopĺňa označenie splnomocneného zástupcu matky, a to nasledovne: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, adresa sídla Nové Zámky, M. R. Štefánika 30.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd prvej inštancie nariadil maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. E. XXX/XX a jeho rodičom: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. E. XXX/XX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Tenenet o. z. Senec, pracovisko Nové Zámky, M. R. Štefánika 15/B, na obdobie šiestich mesiacov, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, eliminácie a odstránenia negatívnych vplyvov, ktoré bránia plnohodnotnej realizácii styku otca s maloletým dieťaťom (výrok I.).
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky sa podaným návrhom domáha, aby súd nariadil výchovné opatrenie maloletému dieťaťu a jeho rodičom – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Tenenet, o.z., pracovisko Nové Zámky na dobu šesť mesiacov za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, eliminácie a odstránenia negatívnych vplyvov, ktoré bránia v plnohodnotnej realizácii styku otca s maloletým dieťaťom dôvodiac, že pokiaľ v minulosti už bolo rodičom a maloletému uložené výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Štúrovo za účelom uľahčenia podpory riešenia rodičovského konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie na dobu šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku, tak toto najmä pre nespoluprácu matky s Centrom pre deti a rodiny Štúrovo nesplnilo účel, že počas opakovaných pohovorov na oddelení Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately otec maloletého dieťaťa uvádzal, že matka mu styk s dieťaťom opakovane umožní, ale ak aj ku styku
s dieťaťom príde, jeho priebeh nie je podľa predstáv otca, že matka ho v živote dieťaťa odmieta prijať a akceptovať, že stretnutia s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky vyvolávajú iba zbytočne napäté situácie medzi rodičmi a jednoznačne nie sú v záujme dieťaťa a jeho budovania si vzťahu s otcom, že otec maloletého dieťaťa s akoukoľvek spoluprácou v záujme vyriešenia danej situácie súhlasil. Matka žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť dôvodiac, že styk otca s maloletým sa realizuje tak, že otec príde v sobotu so svojou matkou a v nedeľu už na styk vôbec nechodí a že styk sa realizuje na detskom ihrisku. Ak sú tam aj iné deti, tak je to v poriadku, avšak dieťa nevyhľadáva kontakt s otcom. Ona je tam ako pozorovateľ a iba sa pozerá a stará matka sedí na lavičke. Otec nenadväzuje kontakt s dieťaťom, ale s inými deťmi, ktoré povedia otázku dieťaťu. Dieťa sa na kontakt s otcom neteší, považuje to za svoju povinnosť. Ona dieťa na styk s otcom pripravuje, povie mu, že príde otec a budú sa spolu hrať. Dieťa, ak je na ihrisku s inými deťmi, vydrží na styku v zmysle rozhodnutia súdu a ak tam deti nie sú, pošle otca preč. Podľa jej názoru by sa otec mal zmeniť, úplne sa vzdať alkoholu a poskytovať dieťaťu bezpečie. Počas realizovaných stykov v poslednom období si všimla, že otec bol pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o doteraz nariadené výchovné opatrenie, nezúčastnila sa ho, pretože pracuje. Jej pracovné zmeny sú denná, nočná a dva dni voľno, ale keď potrebuje mať voľno cez víkend kvôli styku otca s dieťaťom, pracuje denná, nočná a voľno. Jednoznačne sa to nedá určiť presne. Uviedla tiež, že s otcom maloletého sa nedá komunikovať, on ju považuje za psychicky chorú a tvrdí, že klame. Uvedomuje si účel výchovného opatrenia, avšak keď otec stále pije, nevidí v tom význam. Otec na pojednávaní uviedol, že jeho styk s maloletým sa realizuje každý párny týždeň v sobotu. Chodievajú na ihrisko o 15:00 hod. Spolu s ním chodia vždy aj obaja jeho rodičia. Styk sa realizuje tridsať minút a niekedy hodinu a pol a niekedy aj dve, podľa nálady dieťaťa a počasia. Dieťa väčšinou príde na kolobežke. Viackrát ho treba upozorniť, aby sa pozdravilo. Ruku podá vždy. Dieťa s ním veľmi nekomunikuje a neodpovedá ani na otázky jeho rodičov. Od skončenia pracovného pomeru, t. j. od 04.07.2024 do novembra 2024, chodil vždy na styk aj v nedeľu, ak nebolo zlé počasie. Počas styku matka nerobí nič. Ak sa dieťa rozhodne styk ukončiť, príde k nemu a jeho rodičom, podá im ruku, odzdraví sa a zoberie si darček. Odôvodňuje to tým, že tam nemá kamarátov. Kolízny opatrovník navrhol návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky taktiež žiadal súd, aby návrhu vyhovel, nakoľko tento sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa, keďže jeho účelom je zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a eliminácia negatívnych vplyvov na bezproblémový priebeh styku otca s maloletým dieťaťom. Poukázal predovšetkým na to, že tento styk je upravený rozhodnutím súdu a tiež na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa nebol pozbavený ani obmedzený v jeho rodičovských právach. Maloleté dieťa má právo na oboch svojich rodičov a obaja by mali byť schopní akceptovať sa navzájom, primerane komunikovať v záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a primerane kooperovať pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. Tejto požiadavke aktuálny postoj rodičov nezodpovedá. Rovnako tak presadzovanie jednostranných požiadaviek smerujúcich k realizácii vzťahu rodič – dieťa podľa vlastných predstáv rodičov. Je toho názoru, že za danej situácie je poskytnutie odborného poradenstva, a to už opakovane žiadané, keď je nevyhnutné, aby maloleté dieťa malo mať možnosť vytvoriť si blízky vzťah aj k svoju otcovi. Je neprijateľné, aby bolo vystavované konfliktu lojality a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi rodičov.
1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/21/2019 – 394 zo dňa 29.06.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/57/2022 – 437 z 08.03.2023 bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v oboch prípadoch za prítomnosti matky, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať mu ho v určenom čase v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke vrátiť v určenom čase na určenom mieste. Predmetným rozsudkom zároveň súd uložil rodičom a maloletému výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Štúrovo, Námestie slobody 13, Štúrovo za účelom uľahčenia a podpory riešenia rodičovského konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi po dobu šesť mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
1.2.1 Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/77/2024 – 77 zo dňa 28.06.2024 bolo neodkladným opatrením nariadené maloletému a obom jeho rodičom výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Tenenet, o. z., pracovisko Nové Zámky, M. R. Štefánika 15/B za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi na dobu šesť mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia s tým, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o nariadení výchovného opatrenia vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod
č. k. 7P/77/2024. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/229/2024 – 123 zo dňa 07.01.2025 odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vzhľadom na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky podaným návrhom neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej okamžitý zásah súdu a mal za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.
1.2.2 Maloletý A. sa v rámci šetrenia pomerov na jeho strane v domácnosti matky a v domácnosti otca pred navrhovateľom vyjadril tak, že sa nechce stretávať s otcom ani so starou matkou zo strany otca, ale keď sa s nimi nebude stretávať, tak uviedol, že dajú mamu zavrieť do väzenia. Matka uviedla, že otec a starí rodičia realizujú styk s maloletým vždy v presný deň a hodinu, ale odídu skôr, nakoľko maloletý tam nevydrží. Otec počas šetrenia uviedol, že on chodí na styk pravidelne, ale sa mu nepáči, že počas styku matka stojí vždy pri synovi a tiež uviedol, že od mája 2022 sa jeho vzťahy s maloletým zhoršili.
1.2.3 Maloletý pri jeho výsluchu na pojednávaní súdu uviedol, že nechce byť s otcom, lebo ublížil matke. Videl ako jej ubližoval, keď zavolal policajtov, mal vtedy asi E. – A. rokov. Keď je mama v práci, on je doma s dedkom a babkou. Nechce chodiť na prechádzky s otcom. Keď sú na ihrisku a sú tam deti, hrajú sa spolu a hrá sa s nimi aj jeho otec a keď tam deti nie sú, hojdajú sa. S otcom sa počas stretnutí nerozpráva. Keď sa stretnú, otec mu podá ruku a on ju musí prijať. S kamarátmi si ruky nepodávajú, ale sa objímajú.
1.2.4 Zo správ od Centra pre deti a rodiny Tenenet vyplýva, že cieľom ich práce bolo uľahčenie a podpora riešenia rodičovského konfliktu a zlepšenie vzájomnej komunikácie. Na základe vykonateľného uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/77/2024 – 77 zo dňa 28.06.2024, spolupráca s rodinou bola nadviazaná a otec s touto spoluprácou súhlasil, pričom dohodnutých stretnutí sa pravidelne zúčastňoval. Matka s nimi komunikovala len telefonicky, aj to len približne v prvom mesiaci spolupráce. Odmietala sa s nimi stretnúť a odmietala aj celkovú spoluprácu s týmto subjektom. Ako dôvod uviedla, že si nemyslí, že by ich spolupráca mala význam a že sa nechce stretávať s otcom maloletého, ktorého považuje za alkoholika. Zo správ ďalej vyplýva, že predvolávali matku opakovane na stretnutia, no tých sa nezúčastnila bez ospravedlnenia. Ponúkli jej aj realizáciu individuálnych stretnutí bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa, no odmietla aj tie. Po nejakom čase nezdvíhala ani telefón. Po úvodných stretnutiach pracovali na posilnení rodičovských kompetencií u otca maloletého dieťaťa. Opakovane mu poskytovali priestor na ventiláciu emócií, spracovávanie minulých aj súčasných udalostí. Boli mu odporúčané vhodné reakcie na preberané situácie, ako aj vhodné spôsoby komunikácie s druhým rodičom v prítomnosti dieťaťa. Zameriavali sa na hľadanie možností a príležitostí, ako sa priblížiť k maloletému. Zo záveru týchto správ vyplýva, že ciele psychologického poradenstva sa nepodarilo naplniť. Spolupráca s rodinou bola možná len obmedzene, nakoľko matka s nimi odmietala spolupracovať. Taktiež im nebola umožnená ani spolupráca s maloletým. Napriek opakovanej motivácii z ich strany, matka svoj názor a postoj nezmenila.
1.2.5 Otec maloletého má spory s príslušníkmi rodiny aj v mieste svojho bydliska, avšak obec G. H. ho nepojednávala za žiaden protispoločenský skutok.
1.2.6 Otec maloletého bol zamestnancom I. do 04.07.2024, kedy s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu opakovaného požívania alkoholických nápojov na pracovisku (dňa 17.06.2024 počas nočnej zmeny bol hliadkou Železničnej polície PZ Nové Zámky v I. F. E. podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v organizme s nameranými hodnotami koncentrácie etanolu vo vydychovanom vzduchu 0,21 mg/l a následne dňa 18.06.2024 v hodnote 0,19 mg/l). Jeho pracovnú morálku počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ hodnotil ako priemernú (do pracovných zmien nastupoval podľa stanoveného rozpisu služieb a pravidelne vykonával povinné školenia, skúšky a lekárske prehliadky, pracovnú náplň si plnil bez nedostatkov). V roku 2022 sa zúčastnil rekondičného pobytu v Slovenských kúpeľoch Piešťany, kde došlo k úrazu v hoteli C.. Otec maloletého vykazoval známky požitia alkoholu, ale nebol podrobený dychovej skúške.
1.2.7 V rokoch 2022 až 2023 bol maloletý v starostlivosti psychologičky H. J. K., kde absolvoval 5 stretnutí. Matka vyhľadala ambulanciu uvedenej psychologičky v septembri 2022, pretože mala obavy o psychický stav maloletého s ohľadom na komplikovaný priebeh interakcií dieťaťa s otcom a starou
matkou zo strany otca. Z vykonaných testov u uvedenej psychologičky vyplynulo, že maloletý má s matkou vrelý a blízky vzťah a v jej prítomnosti sa cíti v bezpečí. Má ale problém s vnímaním osoby otca.
1.2.8 Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/199/2022 súd mal preukázané, že v danej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie poradenská psychológia PhDr. Dominikou Vaškovič, znalecký posudok č. 08/2024 zo dňa 20.01.2025, ktorá požiadala aj o pribratie znalca – konzultanta z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pretože jej z psychologického vyšetrenia otca vyplynulo, že by bolo potrebné pribrať znalca, ktorý by zodpovedal otázky, ktoré vyplynuli zo psychologického vyšetrenia a ktoré nie sú v jej kompetencii. So súhlasom súdu uvedená znalkyňa pribrala znalca – konzultanta z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Jozefa Vida, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 12/2024 zo dňa 27.12.2024 ohľadom psychiatrického vyšetrenia otca. Zo znaleckého posudku PhDr. Dominiky Vaškovič súd mal preukázané, že maloletý A. B. má vytvorený bližší citový vzťah k matke, prítomnosť otca odmieta a odmieta aj o ňom komunikovať. Maloletý je do určitej miery ovplyvnený názormi a postojmi matky. Je na ňu fixovaný a stotožňuje sa s jej názormi, ktoré preberá a prezentuje ich ako svoje vlastné. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Jozefa Vida, súd mal z neho preukázané, že otec trpí syndrómom závislosti od alkoholu, čo bolo preukázané aj odberom biologického materiálu. Špecifické markery dokumentujú ťažké pitie v sledovanom období, ktoré poukazuje na stratu kontroly v pití.
1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu v záujme maloletého dieťaťa rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia podľa 37 ods. 1, 2 a ods. 8 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a dospel k záveru, že návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky je plne dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním súd mal jednoznačne preukázané, že bude v záujme maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývoja, keď bude uložené jemu aj rodičom výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Tenenet o. z. Senec, pracovisko Nové Zámky, M. R. Štefánika 15/B, na obdobie šiestich mesiacov. Zo spisového materiálu, najmä zo šetrenia Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a správy z Centra pre deti a rodiny Štúrovo, mal súd preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú naďalej mimoriadne komplikované a samotní rodičia sa nedokážu spolupodieľať na dosiahnutí efektívnej komunikácie v záujme bezproblémového stretávania sa dieťaťa s otcom. Účelom nariadeného výchovného opatrenia je, aby rodičia vytvorili pre maloletého pohodovú a kľudovú atmosféru, aby primerane kooperovali a eliminovali zaťažovanie dieťaťa svojimi problémami a nezhodami. K náprave vzťahov v rodine maloletého dieťaťa je potrebná opätovná aktívna intervencia odborného tímu Centra pre deti a rodiny Tenenet, pretože ak nepríde k náprave vzájomných vzťahov medzi rodičmi, môže mať konflikt dospelých nezvratné dôsledky i na dieťa. Vzájomná konštruktívna komunikácia, tolerancia, úcta, bez presadzovania vlastných záujmov na úkor dieťaťa bude prínosom tak pre maloleté dieťa, ako i pre rodičov. Otec naďalej prejavuje záujem a snahu niečo s naštrbenými vzťahmi urobiť, avšak matka túto možnosť odmieta s odôvodnením, že v tom nevidí zmysel.
1.5 V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývin maloletého dieťaťa.
1.6 V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúceho konania na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletého
dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.
1.7 V záujme zlepšenia a hľadania spôsobu riešenia konfliktov a komunikácie rodičov súd uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom uľahčenia a podpory riešenia rodičovského konfliktu, ako aj za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie. Uvedené výchovné opatrenie sa vzťahuje aj na maloletého, čo znamená, že v pozitívnom smere bude eliminovať zaťaženie tohto dieťaťa vyplývajúce zo vzájomných konfliktov jeho rodičov, pre odstránenie ktorých je práve vhodné ďalšie trvanie výchovného opatrenia v časovom rozmedzí šesť mesiacov. Súd sa nestotožnil s názorom matky, že výchovné opatrenie je zbytočné a neúčelné, keďže už aj prvé výchovné opatrenie nariadené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/21/2019 – 107 zo dňa 18.05.2020 spôsobilo zlepšenie kvality komunikácie medzi rodičmi maloletého a malo aj vplyv na pozitívne a systematické prehlbovanie citovej väzby medzi otcom a synom. Podľa názoru súdu matke nič nebráni zúčastňovať sa opatrení vykonávaných Centrom pre deti a rodiny Tenenet, pretože matka nemá nepretržitý pracovný týždeň, ale pracuje na zmeny, po odpracovaní ktorých má následne voľno. Otec maloletého dieťaťa by tiež mohol byť, počas absolvovaní opatrení vykonávaných Centrom pre deti a rodiny Tenenet, motivovaný k tomu, aby riešil svoju závislosť od alkoholu podrobením sa protialkoholickej liečbe, čo by tiež mohlo prispieť k zlepšeniu vzťahu medzi dieťaťom a otcom a matkou a otcom. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa naďalej zlepšovala komunikácia medzi rodičmi, eliminovali sa konflikty medzi rodičmi, čo by vytvorilo pohodovú atmosféru realizácie styku otca s dieťaťom.
1.8 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne, poukazom na § 52 CMP.
2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletého s návrhom na jeho zrušenie a zastavenie konania, posúdiac odvolanie matky najmä podľa jeho obsahu, viniac súd prvej inštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 37 ods. 2 ZR, ďalej, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec realizuje styk s maloletým len v sobotu, pričom právo na styk s maloletým v nedeľu vôbec nevyužíva, že pri styku s maloletým na detskom ihrisku nenadväzuje s maloletým kontakt a tieto stretnutia využíva na útoky voči matke, že maloletý sa na stretnutia s otcom neteší napriek tomu, že matka ho na tieto riadne pripravuje, že matka si dokonca všimla, že otec bol pri styku s maloletým aj pod vplyvom alkoholu, že otec trpí závislosťou na alkohole a toto bagatelizuje, a preto by sa mal v prvom rade podrobiť liečbe závislosti na alkohole, že zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie odvetvie poradenská psychológia vyplýva, že maloletý nemá žiadne psychické alebo iné problémy, čo je zásluhou najmä matky. Matka považuje rozhodnutie za nezákonné, napĺňajúce znaky svojvoľnosti.
3. Otec, kolízny opatrovník a prokurátor odvolací návrh nepodali.
4. Okresná prokuratúra Nové Zámky vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že matka aj v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktorými argumentovala aj počas celého konania, pričom podľa názoru prokurátora matkou uvádzané dôvody odvolania nie sú dané, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci, a to najmä neschopnosť rodičov maloletého efektívne komunikovať v záujme bezproblémového a plnohodnotného stretávania otca s maloletým, ktoré zistenia odôvodňujú nariadené výchovné opatrenie. Podľa jeho názoru nariadené výchovné opatrenie sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa, nakoľko jeho účelom je zabezpečenie komunikácie medzi rodičmi a eliminácie negatívnych vplyvov v jej dôsledku a bezproblémový priebeh súdom upraveného styku otca s maloletým. Rodičia nie sú schopní navzájom primerane komunikovať, čo sa prejavilo aj v priebehu konania, keď títo demonštrovali presadzovanie jednostranných požiadaviek smerujúci k realizácii vzťahu rodič – dieťa podľa vlastných predstáv s tým, že práve za tejto situácie, sledujúc najlepší záujem maloletého okresný prokurátor považuje poskytnutie odborného poradenstva v rámci nariadeného výchovného opatrenia za nevyhnutné, aby maloletý mal možnosť vytvoriť si blízky vzťah aj k svojmu
otcovi. Samotná diagnostikovaná závislosť otca od alkoholu, na ktorú matka v podanom odvolaní poukazuje, nepredstavuje bez ďalšieho automatickú zákonnú prekážku výkonu súdom upraveného styku, keď rozhodujúce je vždy konkrétne, aktuálne správanie rodičia počas jeho realizácie.
5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako vecne správny.
6. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Nové Zámky a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach, ako aj na svojich odvolací návrhoch.
7. Krajská prokuratúra v Nitre vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky zotrvala na vyjadrení sa Okresnej prokuratúry Nové Zámky a navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – matka maloletého (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je plne dôvodné.
9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je rozhodnutie o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.
9.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil [nesprávne na prejednávanú vec aplikoval § 37 ods. 2 písm. d) ZR] a nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci.
10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 CSP záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.9 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Neobstojí potom len všeobecná námietka matky, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
11. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
11.1 Súd prvej inštancie nárok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na nariadenie výchovného opatrenia právne posúdil ako oprávnenie súdu v záujme maloletého dieťaťa uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR s tým, že takéto odborné poradenstvo je nevyhnutné uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom aj v prípade, ak rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti – otec maloletého, svoje súdom upravené právo na styk z vlastného rozhodnutia nevyužíva riadne a s maloletým sa stretáva len v rozsahu výrazne užšom, ako
mu je priznané právo na styk právoplatným rozsudkom, ak rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti – matka maloletého, maloleté dieťa na styk s druhým rodičom riadne pripravuje a riadne a včas odovzdáva, pokiaľ si ho príde na styk vyzdvihnúť, ak maloleté dieťa akceptuje oboch svojich rodičov a aj napriek svojím vnútorným výhradám voči správaniu sa otca k matke v minulosti, jeho fixovania sa na matku a stotožnením sa s jej názormi sa s otcom riadne stýka a počas styku s ním sa k nemu správa korektne a slušne, ak maloleté dieťa netrpí žiadnymi psychickými problémami súvisiacimi s rodičovským konfliktom, ktorý tkvie predovšetkým v tom, že otec sa odmieta liečiť zo svojej závislosti na alkohole, ktorý stav u matky vyvoláva dôvodnú verejne prezentovanú pochybnosť o schopnosti otca samostatne zvládať riadnu výchovu maloletého a napokon, že matka maloletého podmieňuje zmeny svojich postojov k otcovi zánikom jeho závislosti na alkohole. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci súdom prvej inštancie nestotožňuje, a preto námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie považuje za plne dôvodnú.
11.2 Podľa Dohovoru o právach dieťaťa (článok 3 ods. 1 a 2, článok 8 odsek 1, článok 9 ods. 3, článok 12 ods. 1 a 2, článok 16 ods. 1 a 2) aj pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa vždy prvoradým hľadiskom. Slovenská republika, berúc do úvahy práva a povinnosti rodičov je povinná zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho. Rešpektujúc právo dieťaťa na zachovanie rodinných zväzkov je povinnosťou štátu poskytnúť mu potrebnú pomoc s tým, že dieťa má právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s jeho záujmami. Dieťa má zároveň právo na zákonnú ochranu proti svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny i domova. Aj v týchto súvislostiach sa musí venovať patričná pozornosť názoru dieťaťa zodpovedajúcemu jeho veku a úrovni.
11.3 Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
11.4 Podľa článku 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11.5 Podľa § 37 ods. 1 ZR nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
11.6 Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
11.7 Podľa § 37 ods. 7 ZR súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
11.8 Podľa § 37 ods. 8 ZR súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia
podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
11.9 Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností (napríklad obmedzením výkonu rodičovských práv) za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu – napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Nariadenie výchovného opatrenia je faktickým zásahom do práv a povinností rodičov (pozri aj Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 215 s).
11.10 Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú dôvody na jeho potvrdenie alebo zrušenie.
11.11 V konaní z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
- že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/21/2019 – 394 zo dňa 29.06.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/57/2022 – 437 z 08.03.2023 bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v oboch prípadoch za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať mu ho v určenom čase v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke vrátiť v určenom čase na určenom mieste,
- že predmetným rozsudkom zároveň súd uložil rodičom a maloletému výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Štúrovo, Námestie slobody 13, Štúrovo za účelom uľahčenia a podpory riešenia rodičovského konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi po dobu šesť mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výchovné opatrenie súdu nesplnilo svoj účel pre nespoluprácu rodičov (najmä matky) z výchovným zariadením,
- že otec maloletého toto svoje právo na styk s maloletým nevyužíva riadne a s maloletým sa stretáva len v sobotu a aj to v rozsahu kratšom, ako mu je priznané právo na styk právoplatným rozsudkom (podľa vyjadrenia samotného otca styk sa realizuje 30 minút, niekedy hodinu a pol, prípadne 2 hodiny), ak sú na ihrisku deti, maloletý sa hrá s týmito deťmi a otec sa do tejto hry zapája, ak tam deti nie sú, tak sa spolu hojdajú, otec ponecháva rozhodnutie o ukončení styku na maloletom a akceptuje jeho zdôvodnenie ukončenia styku, otec sa s maloletým počas stretnutí nerozpráva, pri stretnutiach si však podajú ruky, maloletý sa pri stretnutí s otcom a pri ukončení styku otcovi riadne pozdraví, zoberie si darček a predčasné ukončenie svojho styku s otcom tomuto zdôvodní,
- že matka maloletého A. na styk s otcom riadne pripravuje a otcovi ho riadne a včas odovzdáva, pričom maloletý otca akceptuje ako svojho rodiča (v konaní nebol tvrdený opak a ani z dokazovania nevyplynulo, že by maloletý otca neakceptoval ako svojho rodiča),
- že maloletý sa aj napriek svojím vnútorným výhradám voči správaniu sa otca k matke v minulosti, jeho fixovania sa na matku a stotožnením sa s jej názormi s otcom riadne stýka a počas styku s ním sa k nemu správa slušne (v konaní nebol tvrdený ani preukázaný opak),
- že maloletý netrpí žiadnymi psychickými problémami súvisiacimi s rodičovským konfliktom,
- že podstata rodičovského konfliktu tkvie predovšetkým v tom, že otec sa odmieta liečiť zo svojej závislosti na alkohole (v konaní bolo preukázané, že otec maloletého trpí syndrómom závislosti od alkoholu, keď špecifické markery odobratého biologického materiálu počas znaleckého skúmania – znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Jozefom Vidom, dokumentovali ťažké pitie v sledovanom období a poukazovali na stratu kontroly v pití a v konaní nebolo preukázané, že
sa otec závislosti na alkohole zbavil, prípadne, že by sa za týmto účelom podroboval adekvátnej liečbe), ktorý stav u matky vyvoláva dôvodnú, verejne prezentovanú pochybnosť o schopnosti otca samostatne zvládať riadnu výchovu maloletého a napokon, že matka maloletého podmieňuje zmenu svojich postojov k otcovi zánikom jeho závislosti na alkohole.
11.12 Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že maloletému a jeho rodičom je potrebné postupom podľa § 37 ods. 2 ZR nariadiť výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Tenenet o. z. Senec na obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, eliminácii a odstránenia negatívnych vplyvov, ktoré bránia plnohodnotnej realizácii styku otca s maloletým dieťaťom, jeho záver odvolací súd nepovažuje za vecne správny.
11.13 V konaní z vykonaného dokazovania totiž nebolo preukázané, že maloletý A. sa nevhodne správa k niektorému zo svojich rodičov, prípadne že niektorý z jeho rodičov porušuje svoje rodičovské povinnosti k maloletému alebo zneužíva svoje práva k maloletému (ako to predpokladá § 37 ods. 1 ZR), prípadne, že by si nariadenie výchovného opatrenia navrhovaného navrhovateľom t. č. vyžadoval záujem maloletého (v zmysle § 37 ods. 2 ZR).
12. Preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
13. Ako už bolo uvedené vyššie, podstatou rodičovského konfliktu narúšajúceho harmóniu výchovného prostredia maloletého je neliečená závislosť otca maloletého na alkohole a s tým súvisiace zmeny správania sa otca k matke maloletého, ale aj k samotnému maloletému dieťaťu a podľa názoru odvolacieho súdu výchovné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie maloletému a jeho matke nemožno považovať za vhodný a účinný nástroj na motiváciu otca maloletého k tomu, aby sa podrobil protialkoholickej liečbe, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Takéto výchovné opatrenie bez predchádzajúceho odstránenia príčiny rodičovského konfliktu nie je spôsobilé odstrániť opodstatnené vnútorné výhrady matky k neliečenému alkoholizmu otca a tým aj vnútorné výhrady samotného maloletého ku správaniu sa jeho otca k matke a k nemu samotnému. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v záujme maloletého, aby tento bol sociálnym a spychologickým poradenstvom vedený k tomu, aby k neliečenému alkoholizmu otca nemal žiadne vnútorné výhrady a plne akceptoval jeho správanie sa k matke, a to správanie a postoje, ktoré sú sýtené zmenou jeho psychiky vyvolanou jeho závisloťou na alkohole. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny i domova, ktoré právo by mohlo byť nariadeným výchovným opatrením súdu narúšané. Ako už bolo uvedené vyššie, výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu – napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti, medzi ktoré nepatrí vysoká tolerancia spoločnosti k neliečenému alkoholizmu jej občanov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom matky, že v prvom rade je potrebné, aby otec absolvoval liečbu na svoju závislosť a pokiaľ táto liečba bude úspešná, je možné pristúpiť k nejakým opatreniam a prípadne nariadiť výchovné opatrenie.
14. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14.12 Podľa § 220 ods. 1 CSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.
14.2 Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
14.3 Výnimkou zo zásady viazanosti súdu rozsudkom je ustanovenie § 224 CSP (§ 219 ods. 4 CSP), ktoré umožňuje vykonať (aj bez návrhu) za určitých podmienok opravu rozsudku/uznesenia. Je preto možné opraviť rozsudok/uznesenie podľa § 224 CSP vo väzbe na § 219 ods. 4 CSP len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného
pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vydaniu rozhodnutia a ktoré sú každému zrejmé.
14.4 V danom prípade súd prvej inštancie v záhlaví svojho rozsudku neuviedol splnomocneného zástupcu matky maloletého, ktorým je podľa plnej moci zo dňa 07.04.2025 JUDr. Gergely Pšenák, advokát, adresa sídla Nové Zámky, M. R. Štefánika 30. Krajský súd preto túto zrejmú nesprávnosti opravil postupom podľa § 224 CSP vo väzbe na § 219 ods. 4 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.
16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).