Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7C-42-2026.pdf
PDF · 144.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/42/2026
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý n e v s t u p o v a ť na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec Bôrka, okres F., zapísané na LV č. XXX, evidované Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, do rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parcely KN č. XXX/X a n e p r i b l i ž o v a ť s a k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podala dňa 20.08.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby nevstupoval na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres F., zapísané na LV č. XXX, evidované Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, do rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parcely KN č. XXX/X ; aby zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaný je jej bývalým druhom. Z ich partnerského vzťahu sa narodilo 6 maloletých detí: G. B., nar. XX.X.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.X.XXXX, B. B., nar. X.X.XXXX, H. B., nar. XX.X.XXXX, I. B., nar. XX.X.XXXX. Až do zadržania žalovaného žili v spoločnej domácnosti v dome na adrese C. XXX. Jedná sa o rodinný dom súp. č. XXX na pozemku na parcele KN č. XXX/X v katastrálnom území C., obec C., okres F., evidovaný na LV č. XXX, ktorý majú so žalovaným v podielovom spoluvlastníctve. Právny vzťah k pozemku je evidovaný na LV č. XX. Žalovaný sa k nej dlhodobo správa násilne. Jeho násilné správanie sa začalo stupňovať od septembra 2025, potom ako si žalovaný našiel novú partnerku. Žalovaný žije mimo domu, aj na ulici, v aute prespával a do domu chodieval len vtedy kedy sa mu zachcelo, bez ohlásenia. Chodil sa prezliecť, osprchovať, najesť a niekedy vyspať. Prestal na domácnosť prispievať finančne. Ak sa žalovanému niečo nepáči, tak žalobkyňu začne fyzicky napádať a vulgárne jej nadáva. Stane sa to vždy keď príde domov. Začne jej nadávať do kuriev, obviňuje ju z nevery a uráža aj maloleté deti. Žalovaný ju pravidelne fyzicky napáda,
tak že do nej kope, bije ju rukami, udiera ju do hlavy. V minulosti sa stalo, že jej zlomil prst na ruke. Vyhráža sa jej zabitím. Žalovaný nadmerne požíva alkoholické nápoje a podľa jej informácií berie aj drogy, čo jeho agresivitu voči nej aj deťom ešte stupňuje. Dňa 17.6.2026 ju žalovaný opätovne fyzicky napadol. Udieral ju do oblasti hlavy, následne škrtil a udrel do ramena. Pri fyzickom útoku jej vybil zub a spôsobil podliatiny. Ich maloletá dcéra G. ju chcela pred fyzickými útokmi otca brániť, tak žalovaný fyzicky napadol aj ju - udrel ju do tváre a kopol ju do nohy. Dcéra mala po útoku povrchové zranenie hlavy. Následne žalovaný chytil stoličku a vyhrážal sa, že žalobkyňu zabije. Vtedy sa žalobkyňa zľakla a utiekla k mame, odkiaľ zavolala políciu. Polícia žalovaného zadržala a súd následne rozhodol o jeho vzatí do väzby. Na polícii podala dňa 18.6.2026 trestné oznámenie, kde podrobne popísala čo sa stalo a ako sa k nej aj deťom žalovaný správa. Žalovanému bolo uznesením OO PZ Rožňava zo dňa 18.6.2026, ČVS: ORP- 336/RV-RV-2026 vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Trestné konanie prebieha. Políciou bola ešte následne opätovne vypočutá a vypočutá bola aj ich maloletá dcéra G.. Políciou bolo následne informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré ju následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci pri spísaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po napadnutí bola na lekárskom ošetrení s maloletou, ktorej lekársku správu prikladá. Nechce už znášať násilné správanie sa žalovaného, jeho ustavičné verbálne a fyzické útoky voči nej aj maloletým deťom. Má z neho strach. Bojí sa o seba aj maloleté deti. Žalovaný je síce aktuálne stíhaný väzobne, no môže byť kedykoľvek prepustený na slobodu. Má obavu, že po prepustení na slobodu ju žalovaný vyhľadá a bude sa chcieť pomstiť za to, že je trestne stíhaný. Bude ju hľadať doma alebo ju vyhľadá na verejnosti a fyzicky alebo verbálne ju napadne či naplní svoje vyhrážky a zabije ju. Chce s deťmi žiť v bezpečí bez násilia, nechce, aby jej deti boli svedkami toho ako ju ich otec bije a vulgárne jej nadáva. Nechce, aby boli ohrozené, že ak sa jej zastanú, tak ako ostatne urobila aj dcéra G., tak budú čeliť verbálnym a fyzickým útokom žalovaného. Vzhľadom na vyššie popísané násilné správanie sa žalovaného voči nej, má za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa § 325 ods. 2 písm. e) h) žalovanému zakáže vstupovať do domu na adrese C. XXX a približovať sa ku nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Je presvedčená, že účinným právnym prostriedkom ochrany môjho života a zdravia, jej telesnej a duševnej integrity je práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú žalovanému uložené uvedené zákazy. Skutočnosti uvedené v tomto návrhu svedčia o tom, že žalovaný je nebezpečný, jeho agresívne správanie sa pod vplyvom alkoholu a drog stupňuje a je nepredvídateľné o to viac je dôvod na uloženie navrhovaných povinností. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia s uvedenými zákazmi môže priniesť účinnú ochranu jej života a zdravia ako aj života a zdravia ich maloletých detí.
3. K návrhu žalobkyňa pripojila Výpis z Listu vlastníctva č. XXX k.ú. C., Uznesenie OR PZ Rožňava o vznesení obvinenia žalovanému zo dňa 18.6.2026, Lekársku správu Nemocnice s poliklinikou Sv. Barbory - urgentný príjem zo dňa 18.6.2026, Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 18.6.2026, Zápisnicu o výsluchu svedka - poškodenej zo dňa 19.6.2026 a Zápisnicu o výsluchu maloletej dcéry zo dňa 19.6.2026. Súd si zároveň vlastnou činnosťou pomocou dostupných pomôcok vylustroval trestné konanie voči žalovanému, ktoré je vedené na tunajšom súde a v rámci ktorého bolo rozhodnuté o jeho vzatí do väzby tak, ako to uvádzala žalobkyňa vo svojom návrhu. Súd zistil, že na tunajšom súde je vedené trestné konanie (prípravné konanie) pod sp. zn. 2Tp/36/2026.
4. Súd sa oboznámil s výpisom z katastra nehnuteľností, okres F., obec C., katastrálne územie C., z listu vlastníctva č. XXX, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu, súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na parc. č. XXX/X každý v pomere 1/2. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva: V- 181/2017-3/17.
5. Z lekárskej správy predloženej žalobkyňou zo dňa 18.6.2026 vyplýva, že G. B. – dcéra žalobkyne bola vyšetrovaná v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s. na Urgentnom príjme z dôvodu napadnutia otcom, keď dostala päsťou 3x do hlavy. Bola jej stanovená diagnóza Contusio capitis reg. parietalis l dx.
6. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 18.6.2026 vyplýva, že žalobkyňa sa dostavila na OO PZ v Rožňave za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. V oznámení popísala udalosti tak, ako sú uvedené aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tiež popísala udalosť napadnutia jej dcéry G., ktorú žalovaný bil päsťou a kopol ju do nohy. Vyjadrila vážnu obavu o svoj život a život svojich detí.
7. Zo zápisnice o výsluchu poškodenej zo dňa 19.6.2026 vyplýva, že žalobkyňa opätovne totožne popísala skutočnosti zo dňa 17.6.2026, ktoré uviedla už v trestnom oznámení. Doplnila, že potom ako žalovaný pod vplyvom alkoholu prišiel domov, pýtal si jesť, načo mu žalobkyňa odpovedala, že prečo by mu mala dať jesť, keď tam nebýva. Na to ju fyzicky napadol, udieral ju päsťou, hovoril, že ju zabije, že je kurva, tiekla jej aj krv, bola na lekárskom ošetrení. Svedkom incidentu boli ich maloleté deti. Maloletá G. plakala a pýtala sa otca prečo bije mamu. Na to zbil žalovaný aj ju údermi päsťou a kopol ju aj do nohy. Žalovaného popísala ako agresívnu osobu, má podozrenie, že užíva omamné látky – niečo biele ako kryštálový cukor si dáva do nosa. Agresívny je však aj vtedy, keď nie je pod vplyvom alkoholu.
8. Zo Zápisnice o výsluchu svedka - maloletej dcéry G. B. zo dňa 19.6.2026 vyplýva, že maloletá takmer zhodne ako jej matka popísala udalosti dňa 17.6.2026, potvrdila, že žalovaný fyzicky napadol matku – boxoval ju, kopol ju, potom po nej chcel hodiť stoličku. Videla ako otec bil matku otvorenou aj zavretou päsťou do ramena hlavy boku a chrbta. Ju tiež potom udieral do hlavy a kopol ju do nohy. Potvrdila, že otec sa takto správal aj v minulosti, niekedy zbil otec aj jej súrodencov. Ku vzťahu rodičov uviedla, že otec už s nimi nežije lebo má inú ženu, neprispieva im na domácnosť. Otec pije a berie aj drogy. Bojí sa, že by jej mohol niečo urobiť. Potvrdila, že otec sa matke vyhrážal, že ju zabije, že ju zoberie sanitka, že je kurva, štetka.
9. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Tp/36/2026 súd zistil, že uznesením povereného príslušníka PZ, Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, Obvodného oddelenia PZ v Rožňave, pod sp. zn. ORP-336/RV- RV-2026, zo dňa 18.06.2026 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a následným uznesením toho istého orgánu, totožnej spisovej značky, zo dňa 18.6.2026 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie obvinenému D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, J. F., (ďalej len „obvinený“) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že obvinený dňa 17.6.2026 vo večerných hodinách, v rodinnom dome na adrese C. XXX, J. F., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov, pod vplyvom alkoholu mal fyzicky napadnúť svoju bývajú družku A. B. z obce C. a to takým spôsobom, že ju mal najmenej trikrát zovretou päsťou udrieť do oblasti hlavy, následne ju mal škrtiť a udrieť päsťou do pravého ramena, pričom svedkom celého incidentu mala byť aj maloletá G. B., ktorá sa v snahe brániť svoju matku zapojila do konfliktu, na čo páchateľ mal úderom päsťou do tváre, kopancom do oblasti nohy fyzicky napadnúť aj ju, a počas tohto konania sa mal páchateľ svojej bývalej družke A. B. so stoličkou v ruke vyhrážať slovami „zabijem ťa“, čím menovanej fyzickým napadnutím mal spôsobiť zranenie v podobe modrín na pravej ruke v oblasti ramena, bolesti v oblasti hlavy a zlomený zub v hornej časti chrupu, a maloletej G. B. mal spôsobiť povrchové zranenia v oblasti hlavy, ktoré si vyžiadali len jednorazové lekárske ošetrenie, a týmto konaním vzbudil u A. B. z obce C. dôvodnú obavu o jej život a zdravie ako aj o život a zdravie jej detí.
10. Z predmetného spisu súd ďalej zistil, že uznesením z 22.6.2026 sudca pre prípravné konanie vzal žalovaného do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom väzba u obvineného začala plynúť dňa 18.6.2026 o 16.00 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby, Košice. Z odôvodnenia tohto väzobného uznesenia súd zistil, že konkrétnou skutočnosťou zakladajúcou dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je tá skutočnosť, že u obvineného D. E. sú dané skutočnosti, ktoré dostatočne a konkrétne odôvodňujú obavu, že v prípade ponechania na slobode by obvinený mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Táto obava vyplýva z charakteru samotného trestného činu, ako aj okolnosti prípadu a osoby páchateľa. Z výpovede poškodených A. B., ktorá je družka obvineného, z ktorou naďalej býva v spoločnej domácnosti a spoločnej dcéry G. B. je zrejmé, že agresivita obvineného sa opakuje, má stupňujúci charakter s obavami, že po konzumácii alkoholu, alebo psychoaktívnych látok sa táto u obvineného stáva nekontrolovateľná, keď vyhrážky zabitím mali byť zo strany obvineného umocnené fyzickým násilím nie len voči poškodenej A. B., ale aj voči ich spoločnej dcére maloletej G. B.. Obvinený naďalej navštevuje domácnosť poškodených, čo umocňuje obavu z pokračovania v trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany obvineného dochádza aj k násilnému fyzickému správaniu voči jeho družke, čím sú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dané dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c). Túto obavu okrem toho zvýrazňuje aj samotná osoba obvineného, ktorý má v odpise registra trestov dovedna 4 záznamy za rôznu trestnú činnosť, pričom v roku 2020 bol trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 0T/49/2020, zo dňa 04.12.2020 (aj právoplatným) odsúdený na 4 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 1.5.2021. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že obvinený sa mal skutku, pre ktoré
mu bolo vznesené obvinenie dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozhodnutím Rakúskeho krajského súdu Landesgericht Leoben, sp. zn. 014 HV 86/2021d, zo dňa 28.05.2024 (aj právoplatného), pre trestný čin krádeže na trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na 3 roky do 28.5.2027. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že v súčasnej dobe je obvinený okrem toho trestne stíhaný za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kedy mu bolo ORP v Rožňave, ČVS: ORP-355/2-VYS-RV-2024, dňa 21.11.2025 aj vznesené obvinenie (ako to vyplýva z lustrácie GP a uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj uznesenia o zamietnutí sťažnosti obvineného voči tomuto uzneseniu). Obvinený ako už bolo uvedené vyššie, sa opakovane dopustil priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu tým, že (dňa 8.9. a 30.9.2025) fyzicky napadol svoju družku A. B., ako to vyplýva z rozhodnutia OÚ Rožňava, odboru všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. OU-RV-OVVS-2025/011995-010, zo dňa 12.12.2025, kedy bol postihnutý pokutou vo výške 200 eur. Z uvedeného tak vyplýva, že ani predchádzajúce odsúdenia, dokonca ani vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody a v súčasnosti hrozba bezprostredného výkonu premeny podmienečného odsúdenia na nepodmienečné nemali na osobu obvineného želateľný účinok a neviedli k jeho náprave, kedy sa má naďalej dopúšťať protiprávneho konania uvedeného vyššie. Spôsob spáchania skutku, jeho spoločenská závažnosť, potencionálne významná nebezpečnosť v kontexte vyššie uvedeného len umocňuje reálne danú obavu zo straty zábran a nepredvídateľnosti správania obvineného najmä pod vplyvom alkoholu (resp. iných látok). Uvedené jednotlivé okolnosti vo vzájomnom súhrne objektívne vzbudzujú reálnu obavu, že obvinený by v prípade ponechania na slobode pokračoval v páchaní trestnej činnosti, resp. dokonal trestný čin ktorým hrozil, ktorý pripravoval. Zvýšenú nebezpečnosť konania obvineného je možné vidieť tiež v tom, že skutku sa mal dopustiť voči svojej družke (žene), dokonca pred vlastnými deťmi (dcérou, ktorú mal taktiež fyzicky napadnúť), v obydlí ktoré s nimi spoločne obýva a podľa vlastných slov pod vplyvom alkoholu. Osoba obvineného, charakter spáchaného trestného činu, jeho protispoločenská závažnosť, možné následky, okolnosti posudzovaného prípadu v spojitosti s doteraz vykonanými objektívnymi dôkazmi vo svojom súhrne predstavujú skutočnosti, ktoré jednoznačne odôvodňujú obavu, že obvinený v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
11. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR vyplýva, že žalovaný sa v roku 2025 opakovane dopustil priestupku voči občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky napadol svoju družku A. B..
12. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že žalovaný má štyri záznamy, pričom obvinený sa skutku pre ktorý bolo vznesené obvinenie mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozhodnutím Rakúskeho krajského súdu Landesgericht Leoben dňa 28.05.2024, právoplatného toho istého dňa, v trvaní 9 (deväť) mesiacov s podmienečným odkladom na 3 (tri) roky od 28.5.2024. Obvinený bol v roku 2020 odsúdený aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace s minimálnym stupňom stráženia trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 0T/49/2020 zo dňa 4.12.2020, právoplatným toho istého dňa, ktorý trest obvinený vykonal 1.5.2021.
13. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
14. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa§ 325 ods. 1, 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 328 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
18. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
22. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
23. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
24. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
25. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.
26. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
27. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
28. Účelom inštitútu nevstupovania do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení z násilia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia a čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu a pod.). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do 24 hodín od jeho doručenia. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ (komentované znenie Civilného sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)
29. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo
duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Civilného sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)
30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, najneskôr do 30 dní.
31. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. CSP), ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (viď 3Obdo/1/2017).
32. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).
33. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
34. Žalobkyňa svojím návrhom žiadala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd nariadil žalovanému povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčila aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
35. V predmetnej veci súd z tvrdení žalobkyne, ňou predložených dôkazov ako aj z pripojeného spisu zistil také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného patrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, nakoľko žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu hrozby zásahu do jej telesnej a najmä duševnej integrity (osvedčila obavu o svoje zdravie, možný zásah do osobnej slobody, psychický nátlak a vyhrážky zo strany žalovaného). Žalobkyňou tak bol osvedčený zásah do jej integrity na zdraví, dôstojnosti ako aj slobode.
36. Pravdivosti tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nasvedčujú aj predchádzajúce priestupkové postihnutia žalovaného, ktorý sa dopustil priestupku na úseku občianskeho spolunažívania, pričom poškodenou bola žalobkyňa, ktorú fyzicky napadol a spôsobil jej drobné zranenia.
37. Vyššie uvedenými skutočnosťami bolo jednoznačne osvedčené, že žalovaný je osobou dôvodne podozrivou z násilia a teda, že používa fyzické násilie proti telesnej integrite žalobkyne ako aj možné ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného. Žalobkyňa jednoznačne
osvedčila existenciu aktuálnej hrozby násilia ako aj zásahu do jej telesnej alebo duševnej integrity, kedy bolo nie len osvedčené, ale aj preukázané, že žalovaný opakovane páchal na žalobkyni fyzické a psychické násilie, za čo bol minimálne v jednom prípade aj priestupkovo postihnutý.
38. Doterajšie správanie sa žalovaného, ktoré ho napokon momentálne priviedlo do väzby, odôvodnene vzbudzuje u žalobkyne obavu o život a zdravie a osvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo forme zákazu približovania sa. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované menej závažné správanie sa povinnej osoby (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z 1.7.2021). V danom prípade je zrejmé, že žalovaný sa v minulosti dopúšťal fyzického a psychického násilia na žalobkyni, teda opakovane zasahoval do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ktoré konanie malo intenzitu trestnej činnosti a zároveň bol za obdobné konanie vo vzťahu k žalobkyni priestupkovo postihnutý. Ohrozenie alebo narušenie telesnej či duševnej integrity u človeka vyplýva z pôsobenia násilia. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
39. Je preto potrebné nariadiť požadované neodkladné opatrenie so zreteľom na ochranu života, zdravia, osobnej integrity žalobkyne, potreby nedotknuteľnosti jej osoby a súkromia, ako aj slobody jej pohybu a pobytu a to s odkazom na čl. 16 ods.1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, kedy z hľadiska proporcionality má prednosť ochrana telesnej integrity žalobkyne, jej života a zdravia, pred slobodou pohybu a pohybom inej osoby, t.j. žalovaného.
40. Súd z vyššie uvedeného trestného spisu tunajšieho súdu mal celkom jasne osvedčené, že žalovaný sa k žalobkyni správal agresívne, preto boli dostatočne osvedčené aj tvrdenia žalobkyne a tom, že od svojho konania, ktorým zasahuje do telesnej a duševnej integrity žalobkyne ani v súčasnosti neupustil, pričom sa naďalej správa agresívne. Vo vzťahu k uloženému zákazu priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, je zásah do práva žalovaného na slobodu pohybu len minimálny, primeraný potrebe poskytnutia ochrany žalobkyni. (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023).
41. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie možnosti, že konaním žalovaného bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne, čo bolo podľa názoru súdu v okolnostiach daného prípadu jednoznačne a bezvýhradne splnené.
42. Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko dňa 17.6.2026 žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu, kedy bol aj vzatý do väzby, kde sa aktuálne nachádza.
43. Pokiaľ ide o existenciu bezprostredne hroziacej ujmy napriek tomu, že žalovaný sa v súčasnosti nachádza vo väzbe, tu je potrebné uviesť, že väzba v rámci trestného konania je len inštitútom zabezpečovacím, trvajúcim nevyhnutnú dobu, nie je trestom (sankciou) ukladaným na vopred určenú a časovo ohraničenú dobu. Žalovaný môže byť z väzby kedykoľvek prepustený (v prípravnom konaní postačuje aj rozhodnutie prokurátora), pričom je dôvodné očakávať (existuje taká hrozba), že bude opakovať svoje konanie vo vzťahu k žalobkyni. Aj samotné vzatie žalovaného do väzby svedčí mimoriadnej intenzite správania sa žalovaného voči osobe žalobkyne, kedy zabráneniu páchaniu ďalšej protiprávnej činnosti žalovaného bolo možné a zároveň nutné zabezpečiť krajným zabezpečovacím inštitútom využívaným v rámci trestného konania, najviac zasahujúcim osobnú slobodu osoby. Z uvedených dôvodov preto nie je dôvodné a opodstatnené domnievať sa, že žalovaný sa v budúcnosti ďalšieho obdobného agresívneho správania voči žalobkyni nedopustí a opakovane nezasiahne do jej
telesnej alebo duševnej integrity. V súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP aj počas trvania väzby povinného, súd poukazuje na iné rozhodnutia súdov v obdobných prípadoch, napríklad na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/33/2025 z 23.9.2025, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/4/2021 z 29.1.2021, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/5/2022 z 26.1.2022). Vzatie žalovaného do väzby tak nijako neznižuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a existenciu bezprostredne hroziacej ujmy.
44. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci. Vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou.
45. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný nemá záujem konať žalobkyňou opísaným spôsobom, nebude mať pre neho význam úmyselne sa približovať k žalobkyni na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, pričom naopak žalobkyňa sa nebude musieť cítiť ohrozená z možného zásahu do jej telesnej či duševnej integrity, nebude teda narušený princíp proporcionality.
46. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP.
47. Súd žalovanému uložil zákaz vstupovať do obydlia žalobkyne, nakoľko práve tam v minulosti dochádzalo a aj aktuálne malo dochádzať k násilnému konaniu žalovaného, ktorý je osobou dôvodne podozrivou z násilia a teda zasahovaniu žalovaného do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, kde všetky ňou popisované prípady sa vzťahujú práve k miestu jej bydliska, pričom ide o formu domáceho násilia.
48. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného, fyzického či psychického na žalobkyňu, ktorý je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej manžela možné očakávať. Súd zdôrazňuje, že tento zákaz vstupu do domu v obci C. XXX je dôvodný práve preto, že žalovaný sa zdržiaval v spoločnom obydlí žalobkyne a žalovaného a bolo osvedčené, že práve tu sa dopúšťal násilného konania zasahujúceho do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, duševnej integrity, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu.
49. Obmedzenie užívacieho oprávnenia vlastníka v danom prípade, nemožno považovať za prípad núteného obmedzenia vlastníckeho práva, nakoľko je skôr predbežnou sankciou za porušenie inej právnej povinnosti (primerane, avšak v súvislosti s obmedzením dispozičného oprávnenia vlastníka s vecou neodkladným (predbežným) opatrením, porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu ČR, III. ÚS 394/2001).
50. V režime Civilného sporového poriadku nie sú právne účinky neodkladného opatrenia ex lege vopred časovo obmedzené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému pristúpi súd iba v odôvodnených prípadoch. Práva osoby, ktorá je dôvodne nariadeným a trvajúcim neodkladným opatrením obmedzená, sú chránené
prostredníctvom § 338 CSP a osobitným ustanovením o zodpovednosti navrhovateľa za škodu a inú ujmu, ktorá neodkladným opatrením vznikla (§ 340 CSP). Vzhľadom na individuálne špecifiká každého prípadu je súd oprávnený vopred časovo obmedziť trvanie neodkladného opatrenia, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne okolnosti. Nesprávny je však schematický postup, pri ktorom súd bez vecných dôvodov nariadi neodkladné opatrenie iba do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasťou výroku uznesenia o nariadení časovo obmedzeného neodkladného opatrenia musí byť aj presné určenie doby, po ktorú má neodkladné opatrenie trvať. Súd pri rozhodovaní o tejto otázke nie je viazaný návrhom a časové obmedzenie môže vyjadriť aj v prípade, ak sa ho navrhovateľ výslovne nedomáha. Akékoľvek časové obmedzenie neodkladného opatrenia vo svojej podstate limituje súdnu ochranu, ktorá je navrhovateľovi poskytovaná. Výnimkou je iba prípad, ak sa samotný navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia iba na určité časové obdobie. O časovom obmedzení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez návrhu na základe vlastného uváženia. Ak sa toho navrhovateľ nedomáhal alebo sa výslovne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, musí súd pri konštituovaní časového ohraničenia osobitným výrokom návrh v prevyšujúcej časti zamietnuť. V odôvodnení rozhodnutia sa následne vysporiada s otázkou, prečo nenariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, resp. prečo jeho účinky limitoval (porovnaj Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1265 - 1268: F. Sedlačko, § 330).
51. Súd je toho názoru, že dočasnosť neodkladného opatrenia je v danom prípade dostatočne reprezentovaná možnosťou kedykoľvek zrušiť toto neodkladné opatrenie na návrh ktorejkoľvek strany sporu. Súd v danom prípade musel prihliadnuť na mimoriadne okolnosti prípadu, kedy bolo v konaní preukázané, že žalovaný sa v minulosti opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia na žalobkyni a zároveň v tomto konaní osvedčené, že sa takéhoto agresívneho správania dopúšťa aj naďalej. Uvedenému nasvedčujú priestupkové postihnutia žalovaného v priebehu posledných rokov a zároveň aktuálne prebiehajúce trestné konanie žalovaného, kde je tento väzobne stíhaný. Za týchto okolností je podľa názoru súdu absolútne neprimerané a neprípustné prenášať akúkoľvek zodpovednosť ukladaním povinnosti podávať žalobu, či inak časovo obmedzovať trvanie neodkladného opatrenia na obeť násilia - žalobkyňu.
52. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a to s poukazom na charakter nariadeného neodkladného opatrenia.
53. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane už neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.
54. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.
55. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil žalobkyňu ako aj žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa v prípade žalovaného bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
56. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.
57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania.
61. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, pretože súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP vyhovel.
62. Vzhľadom na uvedené žalobkyni patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, ktorý nárok jej súd aj priznal. O konkrétnej výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 1,2,3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.