Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-345-2020.pdf
PDF · 74.69 KB
Case nature
Subarea
76Ek/345/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KORSO Credit, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 175 797, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., o vymoženie 293,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Galina Juhászová, so sídlom Palackého 2, 040 01 Košice, IČO: 35 559 292, pod sp. zn. 375EX 127/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.08.2026, sp. zn. 76Ek/345/2020, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zo dňa 22.04.2026, sp. zn. 375EX 127/20.
2. Uviedol, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 73,80 eur.
3. Proti upovedomeniu súdneho exekútora podal oprávnený námietky v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia s tým, že exekútor nevykonal súpis hnuteľných vecí povinného. Oprávnený má informácie, že v bydlisku povinného sa nachádzajú hnuteľné veci, ktorých speňažením by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného vrátane trov súdneho exekútora.
4. Exekútor k námietkam oprávneného predložil zoznam lustračných úkonov a požiadal, aby súd námietkam nevyhovel.
5. Súdny úradník vec právne posúdil podľa § 50 ods. 1, § 57 ods. 1 druhej vety, § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4, § 63 ods. 1, § 64 Exekučného poriadku a uviedol, že ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Účelom tohto zákonného postupu je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. K námietke oprávneného, že súdny exekútor mohol a mal pristúpiť k súpisu hnuteľného majetku povinného alebo jeho zabezpečeniu, nakoľko oprávnený má informácie, že v bydlisku povinného sa nachádzajú hnuteľné veci, ktorých speňažením by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného vrátane trov súdneho exekútora, súdny úradník uviedol, že oprávnený žiadne dôkazy na podporu
svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný vlastní hnuteľný majetok v mieste svojho bydliska, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané. Súdny úradník tak uzavrel, že nakoľko od začatia exekúcie do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom uplynulo obdobie piatich rokov, a počas tohto obdobia sa súdnemu exekútorovi napriek jeho činnosti nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a zároveň keďže po dobu vedenia exekúcie nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov, súdny exekútor dôvodne pristúpil k postupu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
6. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť s tým, že ak súdny exekútor nevyužil inštitút osobného zisťovania, resp. nepreukázal, že takéto zisťovanie bolo vykonané riadne, opakovane alebo aspoň v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že neexistuje majetok postihnuteľný exekúciou. Oprávnený navrhol, aby súd napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a vec vrátil súdnemu exekútorovi na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude majetok povinného riadne a úplne zistený.
7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
8. Súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.
9. Na podporu správnosti uznesenia súdneho úradníka súd dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
10. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie
urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností.
11. Tak tomu bolo aj v danom prípade. Keď súdny exekútor zvážil možnosť vykonania fyzického zisťovania, ale k tejto nepristúpil s ohľadom na dlhodobý stav vyplývajúci z pravidelne vykonávaných lustrácii. Tvrdenie oprávneného, že sa v mieste bydliska povinného nachádzajú hodnotné hnuteľné veci, nie je podložené žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Toto evokuje skôr snahu oprávneného zbaviť sa, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania, ako navrhnúť konštruktívny ďalší postup v exekúcii.
12. Je pravdou, že negatívne výsledky lustrácií v evidenciách (kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna poisťovňa) nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu. Avšak súdny exekútor pri vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie vychádza zo stavu, ktorý je zaznamenaný za zákonom stanovené obdobie piatich rokov, teda nie z aktuálneho stavu vyplývajúceho len z určitých lustrácii. Na základe celého výkonu exekúcie po zákonom stanovenú dobu piatich rokov dochádza k záveru, na podklade jednotlivých aj lustráciami zistených skutočností, že stav majetku povinného nie je dostatočný pre vykonanie exekúcie. Súčasne je potrebné uviesť, že tento stav nemusí byť nemenný, teda nikdy nepreukazuje trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného. Preto je vždy (aj po zastavení exekúcie) možnosťou oprávneného iniciovať nový návrh na vykonanie exekúcie. To je však aktuálne len pri zmene majetkových pomerov povinného.
13. Je teda nutné uviesť, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, čo je nesporne aj daný prípad, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.
14. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).