Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-23-2024.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Subarea
5S/23/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E., právne zastúpeného: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát so sídlom Severná 16/A, Prešov, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2024/004020-006 zo dňa 19.01.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.03.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU- KE-OVBP2-2024/004020-006 zo dňa 19.01.2024 (ďalej len „oznámenie“), ktorým bol vybavený podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu mesta Michalovce č. 54569/2020/002537/2021 zo dňa 22.02.2021 tak, že nie sú dané zákonné dôvody na začatie konania podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“).
2. Žalobca v správnej žalobe namietal, že dôvodom jeho podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bol nedostatočne zistený skutkový stav v konaní o priestupku, ako aj jemu predchádzajúcom konaní, v ktorom mu bola uložená povinnosť vykonať zabezpečovacie práce na stavbe nachádzajúcej sa na jeho pozemku. Uviedol, že nie je vlastníkom predmetnej stavby, ktorú skutočnosť správne orgány v administratívnych konaniach dostatočným spôsobom nezistili a neustálili. Žalobca v správnej žalobe namietal, že nakoľko nie je vlastníkom stavby nachádzajúcej na jeho pozemku, rozhodnutia stavebného úradu o uložení povinnosti vykonať zabezpečovacie práce a o uložení pokuty za priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. sú absolútne neplatnými rozhodnutiami, nakoľko správny orgán konal so žalobcom ako s účastníkom konania aj napriek tomu, že žalobca účastníkom konania nebol.
3. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca podaním zo dňa 28.08.2023 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu mesta Michalovce č. 54569/2020/002537/2021 zo dňa 22.02.2021 mimo odvolacieho konania. Predmetným rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), ktorého sa dopustil tým, že ako vlastník stavby nesplnil rozhodnutie stavebného úradu Michalovce č. V-2020/51321-Fr zo dňa 09.03.2020 o nariadení zabezpečovacích prác spočívajúcich v oprave poškodeného komínového telesa, poškodenej strešnej krytiny, sklenených výplní na oknách a opravy omietky na fasáde objektu na stavbe na pozemku parcela registra C č. 103 v k. ú. E. v lehote do 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia (t. j. do
15.05.2020), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur. Žalobca podnet odôvodnil tým, že nie je vlastníkom stavby postavenej na pozemku parc. č. 103 k. ú. E., ktoré skutočnosti preukazoval kúpnou zmluvou a výpisom z LV č. XXXXX.
4. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (v ďalšom texte označovaný pre zjednodušenie aj ako „žalovaný“) vybavil podnet žalobcu napadnutým oznámením, ktorým podnetu na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu mesta Michalovce č. 54569/2020/002537/2021 zo dňa 22.02.2021 mimo odvolacieho konania nevyhovel. V opatrení poukázal na to, že podmienkou na postih vlastníka stavby podľa § 105 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. je právoplatné rozhodnutie stavebného úradu č. V-2020/51321-Fr zo dňa 09.03.2020 o nariadení tam bližšie špecifikovaných zabezpečovacích prác, z podmienok a predpokladov ktorého stavebný úrad pri ukladaní pokuty vychádzal. Poukázal na to, že predmetom konania o priestupku nie je posudzovanie zákonnosti a správnosti vydaného rozhodnutia stavebného úradu o nariadení zabezpečovacích prác a dodal, že námietky uvádzané v podnete ohľadom tvrdení, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej stavby, a teda nie je povinný starať sa o ňu a zabezpečovať jej riadnu údržbu, bolo možné uplatniť v rámci prebiehajúceho konania o nariadení zabezpečovacích prác a po vydaní rozhodnutia v rámci odvolacieho konania, prípadne po nadobudnutí jeho právoplatnosti prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené, po preskúmaní spisového materiálu, žalovaný dospel k záveru, že nezistil porušenie zákona, pre ktoré by bolo dôvodné začať konanie podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
5. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.“
8. Podľa § 7 písm. b) SSP „Správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.“
9. Podľa § 97 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky")“.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná“.
11. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorej vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
12. Pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby možno až vtedy, ak sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých splnenia možno napadnuté rozhodnutie, či opatrenie orgánu verejnej správy meritórne preskúmať. Jednou z takýchto podmienok je aj existencia spôsobilého predmetu súdneho prieskumu.
13. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98 ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správy súd povinný skúmať počas celého konania. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je neprípustnosť správnej žaloby.
14. V prejednávanej veci žalobca správnou žalobou napadol oznámenie žalovaného o tom, že nie sú splnené podmienky na postup podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb., teda na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté oznámenie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku. Z obsahu napadnutého oznámenia je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení SSP opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Pri posudzovaní, či v prípade napadnutého oznámenia je možné hovoriť o opatrení orgánu verejnej správy tak, ako ho definuje § 3 ods. 1 písm. c) SSP, je nevyhnutné podrobnejšie preskúmať inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako ho zakotvuje zákon č. 71/1967 Zb.. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vecí na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Z uvedeného vyplýva, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, na ktorý nie je právny nárok, ktorý záver jednoznačne vyplýva z citovaného ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., kde je vyslovene zakotvená „možnosť“ správneho orgánu preskúmať právoplatné rozhodnutie, a to či už z vlastného alebo iného podnetu. To, či správny orgán pristúpi k preskúmaniu rozhodnutia mimo odvolacieho konania teda spadá do rozsahu správnej úvahy príslušného orgánu verejnej správy. Zároveň však z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podnet podaný v zmysle § 65 zákona č. 71/1967 Zb. nemožno kvalifikovať ako podanie v zmysle § 18 zákona č. 71/1967 Zb. , pretože neexistuje právny nárok na to, aby príslušný správny orgán na základe podaného podnetu začal z úradnej moci procesný postup podľa § 65 Správneho poriadku (tomu porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/12/2011 zo dňa 09.03.20 11 a sp. zn. 3Sžp/28/2013 zo dňa 03.12.2013, uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 305/07-23 zo dňa 06.12.2007). Z uvedených dôvodov zároveň nie je možné dospieť ani k záveru, že by na základe podnetu podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. došlo k začatiu konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vychádzajúc z uvedeného tak súd dospel k záveru, že oznámenie žalovaného, ktoré bolo žalobcom napadnuté správnou žalobou nebolo vydané v administratívnom konaní. Následne vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP nie je možné toto oznámenie považovať za opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní.
15. Napadnuté oznámenie žalovaného podľa správneho súdu nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko je úkonom orgánu verejnej správy informačného charakteru, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, a teda v zmysle § 7 písm. b) SSP nepodlieha preskúmaniu správnym súdom (k tomu porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 117/95 z 5. októbra 1995). Žalovaný sa neformálnym oznámením nedotkol právnej sféry žalobcu, jedná sa o vysvetlenie, že žalovaný po preskúmaní spisového materiálu nezistil v konaní stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb.. Žalovaný nespôsobil žiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu, a preto takéto oznámenie nie je spôsobilé vyvolať účinky ako opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní, a teda nie je preskúmateľné súdom.
16. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že správnou žalobou napadnuté oznámenie žalovaného, nie je opatrením orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní, ani iným aktom orgánu verejnej správy spôsobilým zasiahnuť do subjektívnych práv, povinností, či oprávnených záujmov žalobcu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté oznámenie
nepredstavuje spôsobilý predmet prieskumu, preto rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.
17. Podľa §170 písm. a.) SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.“
18. Podľa § 171 ods. 1 SSP „Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.“
19. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP „Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“
20. O nároku na náhradu trov správneho súdneho a kasačného konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP. Vzhľadom k tomu, že správna žaloba bola odmietnutá ako neprípustná, procesné zavinenie odmietnutia správnej žaloby je na strane žalobcu. Zároveň však súd z obsahu súdneho spisu nezistil na strane žalovaného také trovy konania, ktorých náhradu by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Vychádzal predovšetkým z toho, že v prípade žalovaného obhajovať na správnom súde ním vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, na ktorú je orgán personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. Na uvedené súd prihliadal ako na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a) SSP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.