Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_36Cb-65-2021.pdf
PDF · 90.52 KB
No categories available
36Cb/65/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Seredská 247/4012, 917 05 Trnava, miestna časť Modranka, IČO: 36 238 813 právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: CARIO s.r.o., so sídlom 64, 919 22 Majcichov, IČO: 44 954 760, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I.Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Dňa 15.6.2021 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložne právo v prospech žalobcu za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému priznanej rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.07.2020, sp. zn. 4Up/838/2020 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.4.2021, sp. zn. 4Up/838/2020 vo výške 124.642,61 eur spolu s príslušenstvom, k nehnuteľnosti: 1. byt č. 6, vo vchode Y.. nadzemnom podlaží bytového domu 16 b.j. nachádzajúceho sa na ulici Y. výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; 2. spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; a 3. spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie V návrhu žalobca uviedol, že dňa 22.4.2020 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa dožadoval od žalovaného zaplatenia sumy 124.642,61 eur spolu s príslušenstvom. O Návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 29.7.2020, sp. zn. 4Up/838/2020 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.4.2021, sp. zn. 4Up/838/2020. V nadväznosti na to žalobca inicioval voči žalovanému exekučné konanie, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.1.2021 upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JE., so sídlom Štúrova 257, 905 01 Senica, exekúcia je vedená pod sp. zn. 45Ek/2147/2020, sp. zn. exekútora 105EX 28/21. Žalobca je tak majiteľom pohľadávky voči žalovanému vo výške 124.642,61 eur spolu s príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a ktorá je právnym základom exekúcie vedenej žalobcom, ako oprávneným, voči žalovanému, ako povinnému. Podľa informácií dostupných na internetovom portáli finstat.sk, žalovaný má dlhy a záväzky voči Sociálnej poisťovni z titulu dlhu sociálneho poistenia vo výške 2.337,28 eur, Finančnej správe z titulu daňového nedoplatku vo výške 1.910,88 eur. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 sa za účtovné obdobie 2019 dostal do straty vo výške 57.359 eur a znížil hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eur na hodnotu 76.075 eur. Žalobca sa na základe toho
domnieva, že dochádza k postupnému znižovaniu platobnej schopnosti žalovaného, nakoľko rastú jeho pohľadávky voči tretím subjektom, žalovaný sa dostáva do ekonomickej straty a zároveň klesá hodnota jeho hnuteľných vecí. Domnievame sa, že vyššie uvedené svedčí o tom, že dochádza k ubúdaniu aktív žalovaného. Naviac, podľa informácií dostupných v Obchodnom registri, blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovaného, p. L., si prednedávnom založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným - spoločnosť ASTeL Transport s. r. o., kde je p. L. L. konateľom tejto spoločnosti a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese, ako p. L.. V zmysle vyššie uvedeného sa žalobca domnieva, že ide o osobu, ktorá s p. L.ije v jednej domácnosti. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese A. a to konkrétne: Q. nadzemnom podlaží bytového domu 16 b.j. nachádzajúceho sa na ulici Y., o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastníckeho podielu 644/10000-ín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; a spoluvlastníckeho podielu 644/10000-ín k celku na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX,. o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca obáva, že dochádza k reálnemu úbytku aktív žalovaného, nakoľko ekonomické a finančné ukazovatele žalovaného klesajú, s čím súvisí aj fakt, že žalovaný má ďalšie pohľadávky voči tretím subjektom. Naviac dôvodnú obavu o vymoženie pohľadávky vzbudzuje aj fakt, že len pred pár mesiacmi osoba spriaznená s jediným konateľom a spoločníkom žalovaného, p. L. si založila spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej p. Mário Mĺkvy vystupuje ako konateľ tejto spoločnosti. Nakoľko jediný spoločník a konateľ žalovaného je konateľom v spoločnosti ASTeL Transport, je možné sa domnievať, že bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalovaného. Žalobca má tak dôvodnú obavu o to, že vymoženie jeho splatných pohľadávok bude neúspešné a exekúcia ohrozená. Nárok žalobcu na zaplatenie jeho splatných pohľadávok je osvedčený v dostatočnej a potrebnej miere, nakoľko pohľadávka je priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne opodstatnené, nakoľko každým dňom pohľadávky žalobcu rastú, zatiaľ čo majetok žalovaného sa zmenšuje a jeho platobná schopnosť sa znižuje. Berúc v ohľad enormnú veľkosť pohľadávky žalobcu je možné konštatovať, že len aktívne správanie na jeho strane a zabránenie žalovanému v nakladaní s jeho majetkom môže viesť k riadnemu uspokojeniu jeho pohľadávok, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca sa snažil zabezpečiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. V súvislosti s tým dňa 4.3.2021 podal exekútorke návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré však doposiaľ nebolo zriadené. Žalobca sa tak snažil domôcť právnej ochrany inými prostriedkami, avšak bezvýsledne. Zabezpečovacie opatrenie je tak jediným prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu. Obmedzenie jeho vlastníckeho práva nie je prílišným zásahom do jeho práv alebo právom chránených záujmov vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a predstavuje primeraný a neinvazívny spôsob zabezpečenia pohľadávok žalobcu. K návrhu žalobca priložil listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva.
2. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 348 ods. 1 CSP uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu strán.
7. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je procesným inštitútom a slúži na reálne zabezpečenie v tom ktorom konaní žalovanej peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Ide o procesné zabezpečenie v prípade ak je daná obava o neskorší priebeh exekúcie právoplatnej a vykonateľnej peňažnej pohľadávky žalobcu v totožnom konaní, v ktorom sa tento inštitút nariaďuje. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
8. Žalobca odôvodňoval potrebu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavou, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko „dochádza k postupnému znižovaniu platobnej schopnosti žalovaného, k ubúdaniu aktív, ekonomické a finančné ukazovatele žalovaného klesajú, žalovaný má ďalšie pohľadávky voči tretím subjektom, len pred pár mesiacmi osoba spriaznená s jediným konateľom a spoločníkom žalovaného, p. L., si založila spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej p. L. vystupuje ako konateľ tejto spoločnosti a preto je možné sa domnievať, že bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalovaného“ a tým je ohrozené uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu priznanej mu už súdnym rozhodnutím. Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky žiadal preto zriadiť sudcovské záložné právo v zmysle § 343 CSP.
9. Žalobcovi je nutné zdôrazniť, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je procesným inštitútom a slúži na reálne zabezpečenie v tom ktorom konaní žalovanej (!) peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Ide o procesné zabezpečenie v prípade ak je daná obava o neskorší priebeh exekúcie právoplatnej a vykonateľnej peňažnej pohľadávky žalobcu priznanej mu v totožnom súdnom konaní, v ktorom sa tento inštitút navrhuje nariadiť. V danom prípade sa však žalobca domáha zabezpečenia pohľadávky, ktorá už nie je predmetom súdneho konania, ale ktorá už bola predmetom iného súdneho, upomínacieho konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, kde bola aj priznaná platobným rozkazom zo dňa 29.7.2020, sp. zn. 4Up/838/2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.4.2021, sp. zn. 4Up/838/2020. Inštitút zabezpečovacieho opatrenie v zmysle § 343 CSP neslúži na zabezpečenie už skôr súdom priznanej peňažnej pohľadávky ako napr. v danom konaní pohľadávky priznanej žalobcovi platobným rozkazom. Zabezpečovacie opatrenie neplní tento účel. 10. V prípade ak má žalobca za to, že vymoženie jeho pohľadávky je ohrozené má iné možnosti právnej ochrany svojich práv. Napr. žalobcovi nič nebráni v tom, ak má v súčasnosti súdom judikovanú (rozhodnutú a priznanú) peňažnú pohľadávku voči žalovanému, aby sa na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (platobného rozkazu) domáhal uspokojenia v exekučnom konaní, v ktorom môže navrhnúť v príde obavy o výkon exekúcie zriadenie exekučného záložného práva k majetku žalovaného (dlžníka, povinného). Žalobca síce v konaní uviedol, že sa snaží o uspokojenie svojej súdom priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, a dokonca sa aj snažil zabezpečiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, avšak žiadnym spôsobom neozrejmil z akého dôvodu exekučné záložné právo k nehnuteľnosti doposiaľ zriadené nebolo, aká prekážka tomu bráni. V prípade ak sú splnené podmienky na zriadenie exekučného záložného práva, tak poverenej exekútorke nebráni nič v tom, aby tento inštitút ochrany práv žalobcu (uspokojiť svoju pohľadávku) bol realizovaný. Sudcovské záložné právo nariaďované v zmysle § 343 CSP nemôže v žiadnom prípade nahrádzať iné právne možnosti dané žalobcovi.
11. Po preskúmaní danej veci, dôvodov majúcich viesť k potrebe a nutnosti zriadiť navrhovaným spôsobom - zabezpečovacím opatrením záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné ako dôvodne podanému vyhovieť a preto ho zamietol.
12. Aj napriek vyššie uvedenému súd pokladá za potrebné žalobcovi ešte vo všeobecnosti dodať, že zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba za podmienky existencie reálnej a preukázanej obavy,
že prípadná exekúcia pohľadávky navrhovateľa bude konaním žalovaného ohrozená. Preto v prípade ak by súd nezamietol návrh už z iného vyššie uvedeného dôvodu, tak by bolo prvoradé posúdiť, či v danom prípade takáto dôvodná obava existuje alebo nie. Žalobca v návrhu tvrdil, že z účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 je zrejmé, že sa dostal do straty vo výške 57.359 eur a znížil hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eur na hodnotu 76.075 eur, tým dochádza k postupnému znižovaniu platobnej schopnosti žalovaného, nakoľko rastú jeho pohľadávky voči tretím subjektom, žalovaný sa dostáva do ekonomickej straty a zároveň klesá hodnota jeho hnuteľných vecí, dochádza k ubúdaniu aktív žalovaného. Súd má za to, že samotná účtovná strata a úbytok hmotného majetku evidovaný v účtovníctve ešte bez ďalšieho nepreukazuje úmysel žalovaného zbavovať sa majetku za účelom marenia uspokojenia pohľadávok žalobcu a nepreukazuje reálnu a skutočnú obavu, že žalovaný konať tak, aby znemožnil žalobcovi budúce uspokojenie jeho splatných pohľadávok v exekúcii. Je prirodzené, že v podnikaní sú obdobia kedy spoločnosť dosahuje želaný zisk, ale aj obdobia kedy sa nie je možné dočasne a prechodne vyhnúť nepriaznivým dopadom a je možné sa dostať do straty, do úbytku hmotného majetku a pod.. Takéto skutočnosti však bez ďalšieho nemožno vnímať ako konanie žalovaného v úmysle mariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ďalším dôvodom, ktorý u žalobcu vzbudzuje „obavu o vymoženie pohľadávky vzbudzuje je fakt, že len pred pár mesiacmi osoba spriaznená s jediným konateľom a spoločníkom žalovaného, p. Máriom Mĺkvym, si založila spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej p. Mário Mĺkvy vystupuje ako konateľ tejto spoločnosti. Nakoľko jediný spoločník a konateľ žalovaného je konateľom v spoločnosti ASTeL Transport, je možné podľa žalobcu sa domnievať, že bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalovaného“. Súd má zato, že takéto personálne prepojenie konateľa a spoločníka žalovaného s inou obchodnou spoločnosťou, bez ďalšieho absolútne nepreukazuje existenciu akejkoľvek obavy z ohrozenia exekúcie a súdu nie je vôbec zrejmé ako, na základe čoho vôbec žalobca dospel k domnienke, záveru, že konateľ a spoločník žalovaného bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalovaného. Žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne konanie, správanie p. Mĺkveho, z ktorého by bolo možné k takémuto záveru o budúcom konaní menovaného dospieť. Súd si je vedomí značnej výšky žalobcovi v inom súdnom konaní priznanej pohľadávky, ale jej výška ako aj samotná existencia dlhu ešte bez ďalšieho opäť nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V takom prípade by bola vždy pri súdnom uplatňovaní peňažnej pohľadávky (dlhu), pri uplatňovaní značnej výšky pohľadávky daná absolútna potreba zriadenia záložného práva k majetku dlžníka, čomu však nie je a podmienky, dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú zákonne nadstavené inak. Samotný dlh (akokoľvek vysoký) nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie ani neodkladného ani zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konkrétne konanie žalovaného, z ktorého vyplýva dôvodná obava, že by úmyselne maril uspokojenie v súdnom konaní prípadne priznanej pohľadávky žalobcu a tým by bola daná aj obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri danom návrhu žalobca takéto konanie žalovaného nepreukázal a aj keď poukázal na viaceré skutočnosti (najmä preukazujúce zjavné ekonomické a finančné problémy žalovaného pri podnikaní) tak tieto samé o sebe, ale ani vo vzájomnej spojitosti, ešte nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neodôvodňujú, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu reálnej a skutočnej obavy z ohrozenia exekúcie. Okrem existencie uplatňovaného nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne, musí bezprostredne hroziť a tieto skutočnosti musia predovšetkým byť preukázané. V danom prípade takáto bezprostredná hrozba preukázaná nebola. Obava z marenia exekúcie rovnako tak nevyplýva ani z existencie viacerých splatných pohľadávok žalovaného, či už voči žalobcovi alebo iným veriteľom.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 tak, že aj keď v zmysle § 255 ods. 1 CSP by žalovaný ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania, tak nakoľko mu doposiaľ žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, tak mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.