Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/68/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Agra Baling s. r. o., Prenčov 260, 969 73 Prenčov, IČO: 56 818 017, zast. ProAdvokat, s.r.o., Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 864 313, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Špačince, družstvo, Družstevná 88, 919 51 Špačince, IČO: 00 699 373, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 2. júna 2026, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 2. júna 2026 potvrdzuje.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 26.5.2026 žalobca žiadal, aby súd podľa vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť dodať žalobcovi s účinnosťou odo dňa tohto nariadenia, v lehote 15 dní, 165,84 ton kvalitnej žltej slamy s vlhkosťou nižšou ako 15 %, na základe dodacích podmienok EXW, v súlade s dodacími podmienkami INCOTERMS 2020 za cenu 50,- EUR za tonu, v množstvách a termínoch stanovených žalobcom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá sa neobmedzovala len na slamu, ale zahŕňala celkovú kúpnu zmluvu medzi sporovými stranami, na základe ktorej žalobca predal žalovanému aj dobytok. Medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý žiadny konkrétny termín dodania, bol však špecifikovaný druh tovaru a obe zmluvné strany vedia, kde sa tovar nachádza, konkrétne v areáli žalovaného v Špačinciach. Z dohodnutého množstva 200 ton kvalitnej žltej slamy bolo 13. apríla 2026 dodaných 14,16 ton. Zostávajúci záväzok žalovaného je teda záväzok dodať 185,84 ton slamy. Žalobca poukázal na správanie žalovaného, ktorý aj počas plnenia časti dohody týkajúcej sa hovädzieho dobytka sa opakovane pokúšal zmeniť dohodnutú platobnú a dodaciu štruktúru. Žalobca za účelom preukázania bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami uviedol, že žalobca používa tovar (slamu) na ďalšie spracovanie, keďže vyrába výrobky určené na kŕmenie a podstielku pre hospodárske zvieratá a tieto výrobky ďalej predáva svojim zákazníkom. Žalobca má za to, že žaloba vo veci samej by bola neúčelná vzhľadom na predpokladanú dĺžku trvania takéhoto konania, nakoľko žalobca potrebuje tovar teraz a plnenie zo strany žalovaného po novej úrode by bolo ekonomicky neefektívne. Z účelu zmluvy a z dodacích podmienok INCOTERMS 2020 EXW podľa žalobcu jasne vyplýva, že konkrétny čas a množstvo čiastkových dodávok tovaru má určiť žalobca, keďže to závisí od toho, kedy je žalobca schopný zabezpečiť prepravu tovaru. Žalobca zastáva názor, že medzi sporovými

stranami bola uzavretá zmluva a že žalovaný porušuje svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy tým, že neumožňuje žalobcovi riadne a včas dodať zakúpený tovar, čo má negatívny vplyv na podnikanie žalobcu. Existuje preto naliehavá potreba upraviť pomery medzi sporovými stranami, vzhľadom na naliehavosť zabezpečenia surovín pre výrobu žalobcu, pričom podanie žaloby vo veci samej nie je efektívne a účelné. Žalobca opakovane poukázal na to, že dohodnutá cena tovaru, 50 EUR/t, je pre žalobcu zisková len do začiatku novej úrody, ktorá začne približne koncom júna 2026. Žalobca na osvedčenie svojich tvrdení predložil komunikáciu prostredníctvom aplikácie WhatsApp, výdajku zo dňa 13. apríla 2026 a čestné vyhlásenie advokátskeho koncipienta C.. G. Č. zo dňa 20.05.2026.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil a rozhodol v zmysle ustanovení §-3, ods. 1 a , ods. 1 a , , ods. 1 a ods. 1 , ako aj ustanovení §, 43a ods. 1, 43c ods. 1 a 44 ods. 1 a §, ods. 1 a a .

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal v prvom rade princíp opodstatnenosti, a síce existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania a tiež naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia nariadeného súdom. Súd mal za to, že žalobca opísaním rozhodujúcich skutočností neosvedčil potrebu nariadiť predmetné neodkladné opatrenie, keďže pre požadovanú úpravu pomerov je v prvom rade potrebné osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Právny vzťah medzi sporovými stranami však podľa záveru súdu prvej inštancie z predložených dokladov nevyplýva. Súd konštatoval, že súčasťou predloženej e-mailovej komunikácie boli viaceré subjekty, a to spoločnosť RD SITNO PRENČOV a.s., Poľnohospodárske družstvo Špačince a osoba O. K. V., keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že celé meno podľa obchodného registra SR je W. W. S. K. V., pričom pán K. V. je konateľom spoločnosti žalobcu ako aj spoločnosti RD SITNO PRENČOV a.s. Keďže označená osoba K. V. je konateľom oboch obchodných spoločností, tak ako je vyššie uvedené, ktoré sa zúčastnili na obchodovaní so žalovaným, nie je zrejmé, či pri objednávaní tovaru (slamy) konala osoba K. V. za žalobcu alebo za spoločnosť RD SITNO PRENČOV a.s. Navyše zo samotného znenia obchodného e- mailu vyplýva, že spoločnosť žalobcu má „naložiť“ 200 ton slamy a nie skutočnosť, že si tento tovar objednáva pre spoločnosť Agra Baling s.r.o. Z takto formulovanej požiadavky žalobcu nie je zrejmé, či tento vo vzťahu k žalovanému vystupuje v pozícii objednávateľa alebo dopravcu pre RD SITNO PRENČOV a.s. Keďže žalobca nepreukázal existenciu ústnej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť podľa jeho tvrdenia uzatvorená dňa 19.3.2026 a ani z e-mailovej komunikácie z nasledujúceho dňa nie je možné dovodiť, že došlo k uskutočneniu riadnej ponuky a jej akceptácie. Žalobca, podľa konajúceho súdu, existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania neosvedčil. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je splnená podmienka neodkladnej úpravy pomerov, a to z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu potrebné listiny preukazujúce ním tvrdené skutočnosti. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa platobných podmienok okrem samotnej výšky kúpnej ceny, ktorá mala byť 50,- EUR za tonu. Žalobca neosvedčil termín splatnosti kúpnej ceny, existenciu dohody zálohovej platby a vôbec nespomenul okolnosť, či kúpnu cenu uhradil v plnej výške alebo čiastočne. Žalobca predložil súdu výdajku žalovaného, z ktorej vyplýva, že mu žalovaný dňa 13.4.2026 vydal balíkovú slamu v objeme 14,16 tony v hodnote 870,84 EUR s DPH, pričom žalobca nepreukázal súdu ani úhradu tohto tovaru.

4. S poukazom vyššie uvedené, v zmysle ust. , mal súd prvej inštancie za to, že neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce nebola preukázaná existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), preto v súlade s ust. konajúci súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. v spojení s ust. a článkom 4 ods. 2 , keď konštatoval

úspešnosť žalovaného v konaní, ktorému však žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zastáva názor, že záveru súdu sú nelogické, arbitrárne a v rozpore s dôkazmi doloženými žalobcom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sú uzavrel, že „O. K. V.“ uvedená v e-mailoch je pán W. W. S. K. V.. Na základe akých skutočností súd dospel k tomuto záveru, v odôvodnení uznesenia neuvádza, pričom myšlienkový proces, ktorým súd mohol k takémuto záveru dospieť, nie je zjavný. Pre úplnosť žalobca uviedol, že pani „O. K. V.“ podpísaná v e-mailovej komunikácii je pani I. Y. E. - konateľka žalobcu, ktorá v zmysle zvyklostí z jej materskej krajiny (Holandské kráľovstvo) používa v bežnom styku meno „O. K. V.“. Ak súd ako základ pre jeho záver použil priezvisko K. V., nie je zrejmé, prečo práve usúdil, že sa má jednať o pána W. W. S. K. V. a nie napríklad o pána G. I. K. V., ktorý je taktiež konateľom žalobcu.

7. Argument konajúceho súdu o neurčitosti zmluvného vzťahu, resp. nepreukázanie zmluvného vzťahu, s poukazom na § 3a Obch. zák. a nemožnosť určiť, či žalobca alebo spoločnosť RD SITNO PRENČOV a.s. bola na strane kupujúceho, čo sa slamy týka, považuje odvolateľ za nesprávny a v rozpore s doloženými dôkazmi. Tento argument „neurčitosti“ je založený na - podľa žalobcu, nesprávnom vyhodnotení toho, kto konal za žalobcu, ako je vyššie uvedené. Žalobca má za to, že doložil dôkazy, že zmluvnou stranou predmetnej zmluvy je spoločnosť žalobcu, pričom toto vyplýva z e-mailovej komunikácie, keď táto zo strany žalobcu smeruje a z e-mailovej domény agrabeling.com a z výdajky zo dňa 13.4.2026, kde je jasne uvedená spoločnosť žalobcu. Celý obchod pritom dohodla pani O. K. V., resp. I. Y. E.. Pre úplnosť žalobca - odvolateľ poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na vývoj úrody aj v súčasnosti platia dôvody pre neodkladnú potrebu úpravy pomerov, ktorú uviedol v návrhu, keďže úroda slamy je nízka, dodávky z nového zberu sú obmedzené a ceny sú pomerne vyššie ako tá dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ - žalobca považuje závery súdu prvého stupňa za arbitrárne a nelogické, v priamom rozpore s doloženými dôkazmi, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 2.6.2026 tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení navrhovanom žalobcom. Súčasne žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, riadne a presvedčivo odôvodnené, opierajúce sa o správne zistený skutkový stav a jeho správne právne posúdenie. Odvolacie námietky žalobcu neobsahujú nič, čo by závery súdu prvej inštancie spochybnili; z podstatnej časti ide len o opakovanie tvrdení uplatnených v návrhu, doplnených o skutkové tvrdenia, ktoré žalobca pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Žalobca namietal, že súd bez bližšieho odôvodnenia uzatvoril, že osobou označenou v e-mailoch ako O. K. V. je pán W. W. S. K. V.. Táto námietka je podľa žalovaného nedôvodná, nakoľko nosným záverom súdu prvej inštancie bolo, že z predloženej e-mailovej komunikácie nie je zrejmé, za ktorý subjekt osoba podpísaná menom „O.“ konala, keďže pán K. V. je konateľom tak žalobcu, ako aj spoločnosti RD SITNO PRENČOV a.s. a obidva tieto subjekty sa na komunikácii so žalovaným zúčastnili. Tento záver by pritom obstál rovnako aj v prípade, ak by za žalobcu skutočne konala pani I. Y. E., teda osoba, ktorú žalobca ako konajúcu označuje až v odvolaní. Tvrdenie žalobcu, že O. K. V. je pani I. Y. E. a že ide o zvyklosť v jej materskej krajine je pritom uplatnená prvýkrát až v odvolacom konaní a žalobca toto nové tvrdenie ničím nepodložil. Nepredložil výpis z obchodného registra preukazujúci, že táto osoba je konateľkou žalobcu ani plnú moc, či iný doklad o jej oprávnení konať v mene žalobcu, ani žiaden dôkaz o tvrdenej zvyklosti používania mena O. K. V., pričom bremeno osvedčenia rozhodujúcich skutočností podľa zaťažuje výlučne navrhovateľa. Súd nie je povinný ani oprávnený domýšľať si, kto za koho konal. Vyššie uvedené správnosť záveru súdu prvej inštancie o neurčitosti a nepreukázanosti právneho vzťahu iba potvrdzuje.

10. Žalovaný zastáva názor, že rozhodujúcim je nasledovný záver súdu v bode 24. napadnutého uznesenia: „Zo samotného znenia e-mailu zo dňa 20.3.2026 vyplýva požiadavka, aby žalovaný naložil

200 ton slamy a nie objednávka tovaru pre žalobcu. V spojení s tým, že v tej istej komunikácii vystupuje aj spoločnosť RD SITNO PRENČOV a.s., ktorá dňa 19.3.2026 zaslala zálohovú faktúru na 240.000,- EUR, konateľom oboch spoločností je tá istá osoba a e-mail neobsahuje žiadne identifikačné údaje odosielateľa, je určenie osoby kupujúceho z predložených listín objektívne nemožné. Výdajka zo dňa 13.4.2026 preukazuje jedine to, že žalovaný jednorazovo vydal 14,16 ton slamy; nepreukazuje uzatvorenie zmluvy v deň 19.3.2026 ani nie rozsah 200 ton ani dohodnuté dodacie a platobné podmienky.“ Rovnako samotný text e-mailu z 20.3.2026 nespĺňa požiadavky na určitosť návrhu podľa a vo vzťahu k tomu, čoho sa žalobca domáha. Otázka či a s akým obsahom zmluva vznikla, je otázkou, ktorej zodpovedanie si vyžaduje riadne dokazovanie vo veci samej, výsluch strán a svedkov, prípadne znalecké posúdenie kvality tovaru. Takéto dokazovanie sa v konaní o neodkladnom opatrení nevykonáva, neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako náhrada za konanie vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie by predstavovalo definitívne a nezvravné uspokojenie nároku vo veci samej, pričom neodkladné opatrenie je nástrojom dočasnej úpravy pomerov. Jeho účelom nie je predbežné uspokojenie uplatňovaného nároku. Nariadením takéhoto opatrenia by bol predmet konania vo veci samej vyčerpaný. Žalovaný tiež dodal, že z návrhu, ako aj z obsahu odvolania vyplýva, že skutočným motívom žalobcu je cenový rozdiel. Žalobca sám výslovne uviedol, že dohodnutá cena 50 EUR za tonu je preňho zisková len do začiatku novej úrody. Neodkladné opatrenie však neslúži na to, aby si jedna zo strán zabezpečila výhodnejšiu cenu alebo obchodný zisk; slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 2.6.2026 potvrdzuje a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania, ako aj vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

17. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Odvolací súd sa v zmysle ust. v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 2. júna 2026, pretože je vo výroku vecne správne. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia. Z

konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

21. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ (žalobca). Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi - žalobcovi, ale aj žalovanému, ktorý môže byť ohrozený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany ich oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Nevyhnutnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť. Nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Aj v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípu spravodlivého súdneho konania vyplývajúceho z Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa . Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, pričom musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, rovnako musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

23. Odvolací súd považuje za potrebné zhrnúť, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Nakoľko súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou je existencia zákonného dôvodu vedúceho k nariadeniu neodkladného opatrenia. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.

24. Z písomností tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť dodať žalobcovi s účinnosťou odo dňa tohto nariadenia v lehote 15 dní 185,84 ton kvalitnej suchej slamy s vlhkosťou nižšou ako 15 % na základe dodacích podmienok EXW, v súlade s dodacími podmienkami INCOTERMS 2020 za cenu 50,- EUR za tonu, v množstvách a termínoch stanovených žalobcom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že strany uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá sa neobmedzovala len na slamu, ale zahŕňala celkovú kúpnu zmluvu medzi sporovými stranami, na základe ktorej žalobca predal žalovanému aj dobytok. Medzi zmluvnými stranami podľa tvrdenia žalobcu nebol dohodnutý žiadny konkrétny termín dodania, bol však špecifikovaný druh tovaru a obe zmluvné strany vedeli, kde sa tovar nachádza - konkrétne v areáli žalovaného v Špačinciach. Žalobca na osvedčenie svojich tvrdení doložil e-mailovú komunikáciu prostredníctvom aplikácie WhatsApp, výdajku zo dňa 13. apríla 2026 a čestné vyhlásenie C.. G. Č. zo dňa 20.05.2026.

Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobca neosvedčil súdu existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania, ako podrobne uviedol v bode 20. a 25. svojho rozhodnutia, pričom doplnil, že nie je splnená podmienka neodkladnej úpravy pomerov, a to z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu potrebné listiny preukazujúce ním tvrdené skutočnosti. Rovnako tak konajúci súd poukázal aj na princíp proporcionality, ktorý je potrebný pri nariadení neodkladného opatrenia rešpektovať. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď zdôraznil, že v komunikácii, na ktorú žalobca poukazuje, vystupuje okrem strán sporu aj spoločnosť RD SITNO PRENČOV a.s., pričom konateľom spoločnosti žalobcu, ako aj spoločnosti RD SITNO PRENČOV a.s. je tá istá osoba a predložené e-maily neobsahujú žiadne identifikačné údaje odosielateľa, preto je určenie osoby kupujúceho z predložených listín objektívne nemožné.

25. Odvolací súd prisvedčil argumentácii a záveru súdu prvej inštancie, že v konaní neboli v potrebnom rozsahu osvedčené rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

26. Z predloženej komunikácie žalobcu totiž nemožno bez dôvodných pochybností ustáliť, medzi ktorými konkrétnymi subjektmi malo dôjsť k uzatvoreniu tvrdenej zmluvy, resp. kto mal na strane objednávateľa v predmetnom právnom vzťahu vystupovať ako zmluvná strana. Predložená komunikácia navyše prebiehala nielen medzi žalobcom a žalovaným, ale aj ďalším subjektom, pričom z jej obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť právny význam jednotlivých osôb v rámci tvrdeného zmluvného vzťahu ani oprávnenie konať za subjekt, ktorému má byť zmluvný vzťah pripísaný.

27. Sama skutočnosť, že bez ďalšieho nemožno jednoznačne identifikovať osobu „O. K. V.“ a že žalobcom predložená komunikácia je vedená medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou RD SITNO PRENČOV a.s. je dostatočným dôvodom na to, aby spochybnila existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené by záver o tom, kto bol skutočným účastníkom žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu a kto za prípustný subjekt konal, nebol založený na dostatočne osvedčených skutočnostiach.

28. Ak teda z predložených listín nemožno spoľahlivo identifikovať osoby a subjekty, medzi ktorými mal vzniknúť tvrdený právny vzťah ani osobu, ktorá mala za príslušný subjekt platne konať, ide o nedostatok týkajúci sa samotného skutkového základu žalobcom uplatneného nároku. Za takejto situácie nemožno rozhodujúce skutkové okolnosti považovať za osvedčené v miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Preukázanie existencie žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu by vyžadovalo rozsiahlejšie dokazovanie, na ktoré nie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia priestor. Jeho realizácia je možná v konaní vo veci samej.

30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v súlade s ustanovením potvrdil.

32. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný žalovaný, odvolací súd, v súlade s ust. rozhodne v súlade s ust. a a rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393

ods. 2 veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).