Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/50/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci proti obžalovanému A. A., na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. septembra 2026, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.2.2026, sp.zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného B. C., t.č. odsúdeného v bodoch 1), 2), 3), 5), 6), 7), 8) a 10) výrokovej časti rozsudku za vinného z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa ) Tr. v znení , v časti skutkov v bodoch 3) , 5) a 6) výrokovej časti rozsudku podľa ods. 2 písm. b) citovaného ustanovenia; a v bodoch 1) - 11) výrokovej časti rozsudku z pokračovacieho zločinu krádeže podľa , , citovaného , v časti skutku v bode 9) výrokovej časti rozsudku aj podľa ods. 1 písm. d) citovaného .

Podľa prvostupňový súd obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. F., G. XXX/XX, prechodne bytom H. I., D. XXX/XX, J. D., spod obžaloby pre zločin krádeže podľa , a pre prečin porušovania domovej slobody podľa , , ktorých sa mal dopustiť tak, 1) že v období od 28.05.2024 do 11.06.2024 na ulici M. R. Štefánika 3 v Rožňave po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným B. C. najmenej trikrát vošli do oploteného dvora tak, že vytiahli tyč z vnútornej strany uzatvorenej železnej vstupnej dvojkrídlovej brány a následne vstúpili z dvora cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného domu, odkiaľ postupne odcudzili peňažnú hotovosť 245 eur, čím spôsobili poškodenej K. L. škodu vo výške 245 eur, 2) že v bližšie nezistenom čase mesiaca jún 2024 na ulici F. M. XXX/XX N. D. po predchádzajúcej dohode s obžalovaným B. C. vošli do oploteného dvora tak, že A. A. pomocou kľúča visiaceho z vnútornej strany vstupnej brány túto bránu odomkol a následne z dvora vstúpil cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného domu, odkiaľ odcudzil zlatý dámsky prsteň (obrúčku) v hodnote 240 eur, a zlatú retiazku v hodnote 410 eur, pričom B. C. ho čakal pred rodinným domom a dával pozor, aby nebol vyrušený, čím spôsobil poškodenej O. A. škodu vo výške 650 eur, 3) že v bližšie nezistenom čase mesiaca máj 2024 na ulici L. XXXX/X N. D. po predchádzajúcej dohode s obžalovaným B. C. vošli do oploteného dvora tak, že A. A. odsunul neuzamknutú železnú bránu a následne z dvora vstúpil cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného domu, odkiaľ z pracovne na poschodí odcudzil bronzovú medailu s vyobrazením prezidenta L. E. O. z roku 1935 v hodnote 10 eur a striebornú mincu s vyobrazením C. P. K. z roku 1900 v hodnote 40 eur, pričom B. C. ho čakal pred rodinným domom a dával pozor, aby nebol vyrušený, čím spôsobili poškodenej Q. B. škodu vo výške 50 eur, a celkovo tak poškodeným spôsobili škodu vo výške 945 eur,

oslobodil, pretože nebolo dokázané, že tieto skutky spáchal obžalovaný A. A..

Proti tomuto rozsudku podal v neprospech obžalovaného A. A. odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s konštatovaním súdu prvého stupňa nie je možné sa stotožniť. V danom prípade je totiž pre posúdenie jeho účasti na vybraných čiastkových útokoch, pre ktoré na neho bola podaná aj obžaloba, resp. pre posúdenie viny obž. A. A. kľúčové hodnotenie výpovedí spoluobžalovaného B. C. nielen jednotlivo (izolovane) v rámci jeho výpovede uskutočnenej na hlavnom pojednávaní, ale aj tých, ktoré uskutočnil v rámci prípravného konania, pri ktorých vypovedal veľmi podrobne - s uvedením detailov o jednotlivých čiastkových útokoch. Protirečenia, ktoré obžalovaný C. následne urobil (či už pri vyjadrení sa k výpovediam svedkov na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2025, alebo v rámci konfrontácie s obž. A. na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2025) sú dané tým, že ich vykonával už následne v prítomnosti obžalovaného A., pričom z charakteru týchto výpovedí sa vzhľadom na vyššie uvedené dôvodne javí, že obž. C. má z obž. A. strach, čo mu v konečnom dôsledku bránilo vypovedať' o účasti obž. A. slobodne, tak ako to bolo v prípravnom konaní. Túto skutočnosť' napokon potvrdil aj v rámci hlavného pojednávania dňa 15.10.2025, kde jednoznačne a logicky uviedol, že svoju výpoveď zmenil preto, lebo sa bál, obžalovaný A. ho ovplyvňoval, a to aj vo väzbe a sľuboval mu pomoc po prepustení. V závere uskutočnenej konfrontácie dňa 15.10.2025 dokonca do očí tohto obžalovaného uviedol, že určite kradol. Túto skutočnosť' opätovne a bezrozporne potvrdil aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2026 (ktorého sa obž. A. nezúčastnil), keď výslovne uviedol, že skutkov sa dopustili obaja presne tak, ako je to uvedené v obžalobe. V tejto súvislosti je potrebné preto opätovne zdôrazniť skutočnosť, že k odlišnostiam vo výpovediach obžalovaného B. C. dochádzalo vždy iba v prítomnosti obž. A. A.. K uvedenému je tiež nevyhnutné dodať, že medzi oboma obžalovanými je 19 ročný vekový rozdiel. Vekovo starší obž. A. tak môže vzbudzovať u obž. C. rešpekt. Má za to, že súd prvého stupňa nevyhodnotil v uvedenom prípade dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a to s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti. V tomto smere považuje za nevyhnutné opätovne poukázať aj na svedecké výpovede policajtov (K. B. A., O. O. O., prípadne npor. R. M.) o tom, že obž. B. C. sám popísal priebeh jednotlivých skutkov a počas prípravného konania plne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku pod bodom II. tohto rozsudku u obžalovaného A. a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( ), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde je možné tento opravný prostriedok podať ( ), oprávnenou osobou ( , ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní postupoval v zmysle ustanovenia a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali ( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia

Krajský súd na základe podaného odvolania v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd vzhľadom na obsah odvolania preskúmaval odvolanie prokurátora len proti oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku u obž. A. A. vzhľadom na právoplatnosť rozsudku u spoluobžalovaného B. C..

Krajský súd po preskúmaní spisu zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku po odstránení procesných nedostatkov a vykonaní ďalších dôkazov na základe predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajského súdu, postupoval prvostupňový súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie, na základe čoho náležitým spôsobom zistil skutkový stav, tieto dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom.

Krajský súd taktiež zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením jasne, stručne, zreteľne a presvedčivo uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a na základe akých dôvodov dospel ku konečnému rozhodnutiu.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere prvostupňového súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na tieto závery, ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

V súvislosti s vyššie uvedeným konštatovaním krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a práve v zmysle tohto právneho názoru krajský súd poukazuje na zistený skutkový stav a na právne závery prvostupňového súdu vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

Krajský súd po preskúmaní spisu konštatuje, že prvostupňový súd po zákonnom dokazovaní dospel k správnemu, jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že nebolo dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný poprel spáchanie žalovaného trestného činu, z jeho spáchania bol usvedčovaný len výpoveďou spoluobžalovaného B. C. v prípravnom konaní, avšak na hlavnom pojednávaní neusvedčil obžalovaného A. a aj z toho dôvodu nariadil krajský súd za účelom odstránenia rozporov po zrušení prvotného napadnutého rozsudku vykonať aj konfrontáciu, v rámci ktorej v tom čase spoluobžalovaný C. uviedol obžalovanému A., že ho nevidel kradnúť. Spoluobžalovaný C. aj vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že nevidel obžalovaného A. kradnúť, výpoveď z prípravného konania považuje za nepravdivú, hovoril len to, čo chcela kriminálka, pričom on nevidel, aby obžalovaný A. vykonal ktorúkoľvek z krádeží. Taktiež žiadny z poškodených obžalovaného A. neusvedčil zo spáchania trestnej činnosti.

Krajský súd konštatuje, že súd môže rozhodnúť o vine obžalovaného len ak existuje súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré na seba nadväzujú, vzájomne sa dopĺňajú a ktoré jednoznačne usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestného činu, pričom zároveň vylučujú akýkoľvek možný iný záver. Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní neexistuje žiadny jednoznačný priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval obžalovaného zo žalovaného trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, pretože spoluobžalovaný C. na hlavnom pojednávaní poprel výpoveď z prípravného konania, ktorou usvedčoval obžalovaného A., zmenu výpovede odôvodnil a pri odstraňovaní rozporov v rámci vykonanej konfrontácie jednoznačne uviedol, že nevidel obžalovaného A. kradnúť a ani nikto z poškodených obžalovaného neusvedčil zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Pokiaľ poukazuje prokurátor v odvolaní na možnú príčinu zmeny výpovede spoluobžalovaného C. oproti prípravnému konaniu na vekový rozdiel medzi osobami a možný vekový rozdiel, resp. možný strach zo spoluobžalovaného, tak krajský súd k tomu uvádza, že súd nemôže vyhodnocovať pravdivosť, či

nepravdivosť výpovedí obžalovaných, či svedkov na základe domnienok prokurátora, ale len na základe dôkazov. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o nejakú pravdepodobnosť (Rozsudok NS SR zo dňa 19.11.2009, sp. zn. ). Zistenie skutočného stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo i celkom opačného záveru (R 40/69). Vykonané dôkazy preto musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok.

V nadväznosti na predmetné rozhodnutie o oslobodení a dôvody odvolania prokurátora krajský súd považuje za potrebné uviesť, že za spravodlivé rozhodnutie nie je možné považovať len rozhodnutie o vine, ale takýmto rozhodnutím je aj rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby, ak vykonané dôkazy odôvodňujú správnosť a zákonnosť takéhoto postupu.

Krajský súd vzhľadom na predmetné skutočnosti nezistil zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, pretože považuje za správne a zákonné rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora v zmysle zásady in dubio pro reo, tzn. pri pochybnostiach v prospech obžalovaného.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.