Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/50/2026

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Občianska iniciatíva obyvateľov obce Kočovce, zastúpený splnomocnencom Občianskej iniciatívy oprávneným konať v jeho mene: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: KUBIŠ - Legal, s.r.o., so sídlom Beckovská Vieska 132, 916 31 Kočovce, IČO: 54 592 216, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Kočovce, so sídlom Kočovce č. 280, 916 31 Kočovce, o preskúmanie zákonnosti Záverečného stanoviska žalovaného č. OU-NM-OSZP-2026/000701-080 zo dňa 07.05.2026, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 08.07.2026 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti Záverečného stanoviska žalovaného č. OU-NM-OSZP-2026/000701-080 zo dňa 07.05.2026 (ďalej len „Záverečné stanovisko“), ktorým žalovaný podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vydal záverečné stanovisko k strategickému dokumentu „Zmeny a doplnky č. 9 Územného plánu obce Kočovce“ (ďalej len „strategický dokument“) obstarávateľa obce Kočovce s výsledkom procesu posudzovania, ktorým strategický dokument odporúča schváliť za dodržania podmienok uvedených v časti VI. Závery, v bode č. 3. Odporúčania na prepracovanie, dopracovanie, úpravu návrhu strategického dokumentu.

2. Žalobca dňa 10.08.2026 doručil správnemu súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sú splnené všetky zákonné podmienky podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže ďalšie právne pôsobenie napadnutého Záverečného stanoviska môže viesť k vzniku závažnej ujmy a iných vážnych nenapraviteľných alebo ťažko napraviteľných následkov a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca poukázal na to, že napadnuté Záverečné stanovisko už v súčasnosti vyvoláva významné právne účinky ako obligatórny a záväzný podklad pre ďalší proces schvaľovania strategického dokumentu, umožňuje pokračovanie procesu jeho schválenia a bez jeho vydania a uplatnenia účinkov nie je možné zo strany schvaľujúceho orgánu (obecného zastupiteľstva obce Kočovce) schváliť strategický dokument. Zároveň má dôjsť k zásadnej zmene funkčného využitia dotknutého územia, najmä Lokality 9.1 V1d, čím sa vytvára právny rámec pre následné povoľovanie konkrétnych investičných zámerov. Žalobca následne uviedol, že existuje bezprostredná hrozba vytvorenia nezvratného právneho a skutkového stavu ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej. Podľa žalobcu nejde o hypotetické úvahy, ale o hrozbu

vyplývajúcu najmä zo skutkových zistení uvedených v správnej žalobe, zo Správy o hodnotení a zo samotného Záverečného stanoviska, ako aj zo spôsobu, akým boli viaceré zásadné environmentálne otázky a ich posudzovanie žalovaným opomenuté alebo odložené do ďalších povoľovacích konaní. Žalobca poukázal na to, že napadnuté Záverečné stanovisko umožňuje pokračovať v procese prijatia strategického dokumentu zo strany obecného zastupiteľstva obce Kočovce, vytvára zákonný podklad na schválenie strategického dokumentu, odstraňuje jednu zo základných právnych prekážok ďalšieho procesu povoľovania a schvaľovania strategického dokumentu a vytvára zákonný podklad aj pre legitímne právne očakávania vlastníka pozemkov Lokality 9.1 V1d a budúcich investorov. Za najvýznamnejší následok ďalšieho pôsobenia Záverečného stanoviska žalobca označil vytvorenie právneho predpokladu na trvalú zmenu funkčného využitia Lokality 9.1 V1d, spočívajúcu v zmene poľnohospodárskej pôdy o rozlohe cca 9 ha na plochu výroby/priemyslu v priamom dotyku cca 57 metrov od existujúcej obytnej zástavby prostredníctvom schválenia strategického dokumentu. Žalobca uviedol, že má preukázateľnú a odôvodnenú obavu, že obecné zastupiteľstvo obce Kočovce bude mať eminentný záujem čo najskôr schváliť strategický dokument, čím by došlo k okamžitej, trvalej a fakticky nevratnej zmene funkčného využitia územia. Žalobca ďalej uviedol, že realizáciou krokov nadväzujúcich na Záverečné stanovisko, najmä schválenie strategického dokumentu, bude nenávratne degradované životné prostredie a kvalita života stoviek obyvateľov, ako aj chránená poľnohospodárska pôda. Zároveň začnú vznikať legitímne očakávania vlastníka pozemkov a budúcich investorov, orgány verejnej správy budú pri ďalších povoľovacích konaniach viazané novou územnoplánovacou dokumentáciou a vytvorí sa právny rámec pre spustenie správnych stavebných konaní. Žalobca poukázal aj na nemožnosť účinnej právnej ochrany ex post, keďže ak by súd Záverečné stanovisko prípadne zrušil až po schválení strategického dokumentu a vydaní nadväzujúcich povolení na realizáciu stavebných alebo investičných zámerov, vrátenie veci do pôvodného stavu by bolo podľa jeho názoru právne aj fakticky nemožné. Vo vzťahu k dôvodnosti správnej žaloby žalobca poukázal najmä na absenciu posúdenia nulového variantu, nevysporiadanie sa s pripomienkami verejnosti, vady predčasnosti a metodický alibizmus pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj na to, že žalovaný posudzoval viaceré rozhodujúce vplyvy prevažne jednotlivo, a nie kumulovane vo vzájomnej súvislosti a synergickom pôsobení. Poukázal tiež na zásah do cca 9 ha chránenej ornej pôdy a devastačnú zmenu krajinnej scenérie. Žalobca následne poukázal na princíp predbežnej opatrnosti a efektívnej súdnej ochrany, keď uviedol, že pri existencii dôvodných pochybností o zákonnosti environmentálneho posúdenia alebo o možných významných vplyvoch na životné prostredie nesmie verejná moc vytvoriť nezvratný skutkový alebo právny stav skôr, ako budú tieto pochybnosti odstránené zákonným spôsobom. Žalobca uviedol, že ak by bol ešte pred rozhodnutím správneho súdu schválený strategický dokument zo strany obecného zastupiteľstva obce Kočovce, vznikol by nový právny režim územia Lokality 9.1 V1d a začali by nadväzujúce povoľovacie konania vo vzťahu k individuálnym projektom, úspešný rozsudok správneho súdu by už nemusel odstrániť všetky právne a faktické dôsledky. Takýto výsledok by podľa žalobcu zbavil súdnu ochranu jej praktickej účinnosti. Vo vzťahu k verejnému záujmu žalobca tvrdil, že priznanie odkladného účinku nie je s verejným záujmom v rozpore, ale naopak slúži ochrane životného prostredia, zdravia obyvateľstva, práva občanov na priaznivé životné prostredie a zachovaniu zákonnosti v procesoch územného plánovania. Dočasné pozastavenie účinkov Záverečného stanoviska podľa žalobcu spôsobí iba dočasné oddialenie prípadného schválenia strategického dokumentu a jeho účelom je zachovať existujúci právny stav do právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Žalobca poukázal aj na test proporcionality. Uviedol, že pri priznaní odkladného účinku dôjde iba k dočasnému odloženiu právnych účinkov napadnutého Záverečného stanoviska a zachová sa možnosť efektívne vykonať budúci rozsudok vo veci samej, zatiaľ čo pri jeho nepriznaní môže dôjsť k schváleniu strategického dokumentu obecným zastupiteľstvom obce Kočovce, vzniku nového právneho režimu Lokality 9.1 V1d, vytvoreniu legitímnych očakávaní investorov a vlastníkov pozemkov, začatiu povoľovacích procesov a k faktickým zásahom do územia. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej musí byť súdna ochrana v environmentálnych veciach praktická a účinná, a uviedol, že v prípade rizika vytvorenia nezvratného právneho alebo skutkového stavu musia byť k dispozícii procesné prostriedky na zachovanie možnosti poskytnutia efektívnej súdnej ochrany. Na záver žalobca uviedol, že boli v dostatočnom rozsahu osvedčené všetky zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku podľa .

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 20.08.2026, v ktorom uviedol, že napadnuté Záverečné stanovisko je odborným podkladom pre schvaľujúci orgán, samo osebe nezakladá priame práva a povinnosti a neumožňuje bezprostrednú realizáciu

žiadnej stavebnej či inej činnosti v území. Samotný proces schvaľovania strategického dokumentu je autonómnym procesom zastupiteľstva obce a prípadné následné investičné zámery podliehajú ďalším samostatným správnym konaniam. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal, v čom konkrétne spočíva bezprostredne hroziaca a nenapraviteľná závažná ujma na jeho právach, keďže samotná existencia Záverečného stanoviska nespôsobuje priamy zásah do jeho právnej sféry. Žalovaný následne uviedol, že strategický dokument rieši komplexný urbanistický a infraštruktúrny rozvoj obce vo verejnom záujme. Odloženie účinkov Záverečného stanoviska by paralyzovalo celý proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, zablokovalo rozvoj obce Kočovce a viedlo k zásahu do ústavného práva obce na samosprávu. Verejný záujem na plynulom pokračovaní územného plánovania podľa žalovaného výrazne prevažuje nad partikulárnymi záujmami žalobcu. Zároveň žalovaný uviedol, že pri vydávaní Záverečného stanoviska postupoval v súlade so , skutkový stav bol zistený spoľahlivo a boli vyhodnotené všetky doručené stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti. Žalovaný poukázal na to, že výklad žalobcu, podľa ktorého Záverečné stanovisko vyvoláva okamžité a významné právne účinky a vytvára právny rámec pre povoľovanie investičných zámerov a zmenu funkčného využitia územia v Lokalite 9.1 V1d, je právne nesprávny. Záverečné stanovisko má povahu záväzného odborného podkladu, nie samotného realizačného aktu, nezakladá, nemení ani neruší práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a nie je samo osebe vykonateľné. Právne účinky vo vzťahu k zmene funkčného využitia územia vyvolá až prípadné všeobecné záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) obce Kočovce o schválení zmien a doplnkov územného plánu. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi napadnutým Záverečným stanoviskom a prípadným vznikom environmentálnej ujmy pri realizácii konkrétneho investičného zámeru v Lokalite 9.1 V1d stojí séria samostatných, na seba nadväzujúcich konaní, a to schválenie strategického dokumentu, projektovanie konkrétneho investičného zámeru, samostatný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre konkrétny projekt a konanie o stavebnom zámere. Hrozba ujmy preto nie je bezprostredná, ale vysoko hypotetická a podmienená budúcimi neistými udalosťami. Žalovaný následne zdôraznil, že strategické posudzovanie vplyvov na životné prostredie SEA sa z povahy veci zaoberá globálnymi a koncepčnými vplyvmi rozvoja územia, zatiaľ čo konkrétne, exaktne merateľné vplyvy na zložky životného prostredia nie je technicky ani právne možné vyhodnotiť v štádiu územného plánu, keď ešte nie je známa presná architektúra a parametre budúcich stavieb. Postup žalovaného, ktorý určil podmienky a limity pre nasledujúce projektové posudzovanie podľa a konania podľa stavebnej legislatívy, bol podľa jeho názoru plne v súlade so zákonom o posudzovaní a ustálenou správnou praxou. Vo vzťahu k verejnému záujmu žalovaný poukázal na plynulé zabezpečenie územného plánovania obce Kočovce. Uviedol, že „zmrazenie“ účinkov Záverečného stanoviska by ochromilo schvaľovanie celého strategického dokumentu a negatívne ovplyvnilo aj implementáciu iných verejnoprospešných funkcií v obci. Priznanie odkladného účinku by tak podľa žalovaného viedlo k neprimeranému uprednostneniu individuálneho záujmu žalobcu pred kolektívnym verejným záujmom obyvateľov obce a právom obce na samosprávu. Žalovaný poukázal na to, že právne následky napadnutého aktu musia mať priamy, bezprostredný a individualizovaný dopad do právnej sféry žalobcu už v momente existencie napadnutého aktu. Záverečné stanovisko je podľa žalovaného len jedným z mnohých obligatórnych odborných vyjadrení v procese obstarávania územného plánu a jeho vydanie neznamená, že obecné zastupiteľstvo obce Kočovce musí strategický dokument schváliť. Samotné stanovisko preto nepredstavuje nezvratný právny následok, ale len procesný medzník. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že schválením strategického dokumentu formou VZN dôjde k okamžitému, trvalému a fakticky nevratnému zásahu do životného prostredia na ploche cca 9 ha v Lokalite 9.1 V1d. Uviedol, že schválenie územného plánu je len aktom strategického plánovania a samo osebe nespôsobuje žiadny fyzický zásah do územia. Až do prípadného vydania právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere a reálneho začiatku stavebných prác zostáva dotknutá pôda v pôvodnom, nezmenenom a neporušenom stave. Žalovaný ďalej uviedol, že ak správny súd Záverečné stanovisko v merite veci zruší, obecné VZN, ktorým by bol schválený strategický dokument, stratí v tejto časti svoj zákonný podklad a obec bude povinná uviesť územný plán do súladu so zákonom. Podľa žalovaného je preto právna aj faktická ochrana ex post plne funkčná a účinná. Zároveň poukázal na to, že akékoľvek investičné kroky v čase prebiehajúceho súdneho sporu predstavujú podnikateľské riziko investora a samotný územný plán negarantuje povolenie konkrétneho škodlivého zámeru. Žalovaný odmietol aj tvrdenie o úplnom opomenutí nulového variantu. Uviedol, že v procese strategického posudzovania (SEA) bol nulový variant koncepčne definovaný ako zachovanie doteraz platného územného plánu, teda ponechanie územia na poľnohospodárske účely, a tento stav bol v Správe o hodnotení explicitne popísaný ako referenčná báza. Žalobca podľa žalovaného iba nesúhlasí so spôsobom, akým bol tento variant vyhodnotený, čo je vecou meritórneho dokazovania, nie dôvodom na okamžité zablokovanie účinkov Záverečného stanoviska. Žalovaný poukázal na to, že

práve vzhľadom na skutočnosť, že Lokalita 9.1 V1d sa nachádza 57 metrov od obytnej zástavby, v Záverečnom stanovisku určil záväzné a regulačné podmienky pre tvorbu samotného územného plánu. Odloženie exaktných meraní, ako sú hlukové a rozptylové štúdie, do projektovej fázy alebo konania o stavebnom zámere podľa žalovaného nie je „alibizmus“, ale zákonný postup. Kumulatívne vplyvy budú exaktne posúdené v procese EIA pre konkrétny investičný zámer. Vo vzťahu k princípu predbežnej opatrnosti žalovaný uviedol, že tento princíp nevyžaduje „zmrazenie“ účinkov Záverečného stanoviska, keďže v prejednávanej veci nejde o situáciu vedeckej neistoty, ale o štandardný urbanistický rozvoj obce Kočovce. Žalovaný zdôraznil, že ani prípadná prima facie dôvodnosť žaloby neznamená splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku, ak absentuje bezprostredne hroziaca závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný následne poukázal na to, že samotné Záverečné stanovisko ani strategický dokument neoprávňujú stavať. Pred akoukoľvek reálnou výstavbou musí prebehnúť posudzovanie vplyvov konkrétnej navrhovanej činnosti a konanie o stavebnom zámere. Z tohto dôvodu podľa žalovaného nemôže dôjsť k bezprostrednej a nenapraviteľnej ujme na životnom prostredí. K otázke účinnej súdnej ochrany žalovaný uviedol, že túto žalobcovi plne garantuje už skutočnosť, že správny súd jeho žalobu prejednáva a preskúmava zákonnosť postupu žalovaného. Efektívna súdna ochrana podľa žalovaného neznamená automatický nárok na priznanie odkladného účinku. Žalovaný napokon uviedol, že žalobca neosvedčil žiadnu reálnu hrozbu závažnej ujmy ani iného vážneho nenapraviteľného následku, keďže administratívna zmena funkčného využitia územia prostredníctvom zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie nespôsobuje žiadny fyzický zásah do prírody a zostáva plne reverzibilná. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

4. Ďalší účastník konania sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku do dnešného dňa nevyjadril.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny

súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery bodu 13. odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne, pričom rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

12. Správny súd preto v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého Záverečného stanoviska žalovaného hrozila závažná ujma v zmysle . V návrhu na priznanie odkladného účinku je úlohou žalobcu dostatočne konkrétne vymedziť dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preukázať, doložiť dôkazmi, akým spôsobom by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež je povinný osvedčiť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu správny súd nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Žalobca založil svoj návrh predovšetkým na tvrdení, že ďalšie pôsobenie Záverečného stanoviska

umožní schválenie strategického dokumentu obecným zastupiteľstvom obce Kočovce, v dôsledku čoho má dôjsť k zmene funkčného využitia Lokality 9.1 V1d, následnému povoľovaniu investičných zámerov a napokon k zásahom do životného prostredia.

14. Takto tvrdené následky však podľa názoru správneho súdu nie sú v tejto fáze v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti so samotným Záverečným stanoviskom. Záverečné stanovisko nepredstavuje rozhodnutie, ktorým by dochádzalo k zmene funkčného využitia územia, k povoleniu konkrétnej stavebnej alebo inej činnosti ani k fyzickému zásahu do územia. Naopak Záverečné stanovisko predstavuje odborný podklad v procese schvaľovania strategického dokumentu a jeho existencia sama osebe nevedie k realizácii konkrétneho investičného zámeru. Medzi napadnutým Záverečným stanoviskom a žalobcom tvrdenými negatívnymi následkami existuje viacero ďalších samostatných procesných a vecných krokov, najmä schválenie strategického dokumentu príslušným orgánom vo forme VZN, príprava konkrétneho investičného zámeru a následne povoľovacie konania podľa príslušných právnych predpisov. Tvrdený zásah do približne 9 ha poľnohospodárskej pôdy, zmena krajinnej scenérie či iné negatívne vplyvy na životné prostredie sú preto viazané až na prípadnú realizáciu konkrétnych zámerov. Samotné schválenie strategického dokumentu, aj keby k nemu v budúcnosti došlo, samo osebe nespôsobuje fyzickú zmenu stavu dotknutého územia. Z tohto dôvodu samotná existencia napadnutého Záverečného stanoviska nezakladá hrozbu bezprostredného vzniku žalobcom tvrdenej envinromentálnej ujmy. Rovnako nemožno za bezprostrednú hrozbu považovať ani žalobcom tvrdené vytvorenie legitímnych očakávaní vlastníka pozemkov alebo budúcich investorov, keďže ani prípadné schválenie strategického dokumentu nezakladá právny nárok na povolenie konkrétnej stavby alebo investičného zámeru. Vyššie uvedené závery boli potvrdené napr. aj Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. zo dňa 29.01.2021, ktorým bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 29.09.2020, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci prijatého záverečného stanoviska. Jedným z dôvodov na zamietnutie daného návrhu bola skutočnosť, že záverečné stanovisko podľa nespĺňa podmienky pre priznanie odkladného účinku podľa , s čím sa Ústavný súd stotožnil.

15. Pokiaľ žalobca poukazoval na jednotlivé nedostatky procesu posudzovania, najmä na absenciu posúdenia nulového variantu, nevysporiadanie sa s pripomienkami verejnosti, predčasnosť alebo metodický alibizmus, správny súd uvádza, že posúdenie dôvodnosti týchto námietok patrí do konania vo veci samej. V konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku nie je úlohou správneho súdu prejudikovať zákonnosť napadnutého Záverečného stanoviska v celom rozsahu, ale posúdiť, či žalobca osvedčil konkrétnu, reálnu a bezprostredne hroziacu ujmu v príčinnej súvislosti s jeho účinkami, čo však žalobca neosvedčil.

16. Taktiež pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu zabezpečenia efektívnej súdnej ochrany a princíp predbežnej opatrnosti, správny súd tieto argumenty nespochybňuje, avšak ich uplatnenie nemôže nahradiť zákonnú požiadavku osvedčenia konkrétnej, reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy podľa . Nepriznanie odkladného účinku zároveň neznamená odňatie alebo oslabenie súdnej ochrany žalobcu vo veci samej.

17. Správny súd preto uzatvára, že žalobcom tvrdené následky sú v súčasnom štádiu konania závislé od viacerých ďalších samostatných rozhodnutí a postupov a ich vznik nie je priamym a bezprostredným právnym následkom napadnutého Záverečného stanoviska žalovaného.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd uvádza, že žalobca neosvedčil existenciu reálnej, konkrétnej a bezprostredne hroziacej závažnej ujmy ani iného nenapraviteľného následku, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého Záverečného stanoviska, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol. 19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).