Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/26/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená: JUDr. František Buhla, advokát, so sídlom: Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, sekcia výstavby a vyvlastňovania, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19861/2026-5.2 27346/2026 zo dňa 07.04.2026, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.04.2026.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 27.04.2026, sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 19861/2026-5.2 27346/2026 zo dňa 07.04.2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov č. 13758/2025-15.1.2./79188 zo dňa 09.12.2025, a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 1.1 Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov č. 13758/2025-15.1.2./79188 zo dňa 09.12.2025, ktorým výrokom I. vyvlastnil podľa v spojení s o pozemkových komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vo verejnom záujme, v prospech obce Šarišské Bohdanovce, Šarišské Bohdanovce 87, 082 05 Šarišské Bohdanovce, nehnuteľnosť v k. ú. C. D., v rozsahu podľa geometrického plánu č. 20/2025 zo dňa 13.03.2025 vyhotovený Igorom Miškufom – IMGEOS, Budovateľská 3600/44, 080 01 Prešov, IČO 36 902 161 vo vlastníctve žalobkyne E. parcela č. XXX/XX o výmere 5738 m2, druh pozemku orná pôda zapísanom na LV č. XXX, nová parcela F. G. XXXX/X o výmere 1123 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. 1.2 Zároveň žalobkyňa v rámci správnej žaloby žiada náhradu trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby je aj návrh žalobkyne, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí vážny nenapraviteľný následok, a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 2.1 Nenapraviteľnosť následku podľa žalobkyne spočíva v kumulácii právnych a faktických zmien vyvolaných napadnutým rozhodnutím. Právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia došlo v zmysle k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vyvlastniteľa. Tento stav umožňuje obci ako novému vlastníkovi okamžitú realizáciu nezvratných stavebných úprav (asfaltovanie, osadenie obrubníkov), ktoré sú avizované v odôvodnení rozhodnutia. Žalobkyňa zdôrazňuje, že ak dôjde k faktickej devastácii pôvodného stavu pozemku, ani prípadný úspech v správnom súdnom konaní a následná reštitúcia vlastníctva už nezabezpečí plnohodnotnú ochranu jej práv, nakoľko navrátenie do pôvodného stavu bude technicky aj ekonomicky nerealizovateľné.

2.2 Priznanie odkladného účinku v tomto prípade nie je v rozpore s verejným záujmom. Vyvlastniteľ (obec) sám v konaní potvrdil, že komunikáciu už teraz fakticky prevádzkuje a prístup k cintorínu je pre verejnosť zabezpečený. Odklad právnych účinkov rozhodnutia teda nespôsobí zamedzenie prístupu k cintorínu, avšak zabráni tomu, aby obec investovala verejné prostriedky do stavebných úprav na pozemku, ktorého vyvlastnenie je zaťažené vadami nezákonnosti. 2.3 Žalobkyňa poukazuje na to, že okamžitý výkon rozhodnutia by viedol k stavu, kedy by v prípade zrušenia rozhodnutia súdom musela niesť bremeno odstraňovania stavieb a domáhania sa nápravy v ďalších nákladných konaniach, čo predstavuje závažnú ujmu na jej majetkových právach. Zároveň vznikne stav, v ktorom budú do právneho vzťahu k nehnuteľnosti vstupovať tretie osoby a nadväzujúce stavebné a majetkové vzťahy, čo spôsobí ďalšie právne a faktické zmeny, ktoré nemožno spätne odstrániť jednoduchým zrušením rozhodnutia. 2.4 Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že vlastnícke právo patrí medzi základné práva ústavnej ochrany, pričom zásah do neho vyvlastnením predstavuje intenzívny a spravidla nezvratný zásah. Z tohto dôvodu je pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku potrebné dôsledne zohľadniť riziko vzniku nenahraditeľnej ujmy na strane žalobcu. 2.5 Vzhľadom na to, že vyvlastnenie predstavuje konečný a spravidla nevratný zásah do vlastníckeho práva, je splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku potrebné posudzovať so zvýšenou mierou prísnosti, najmä z hľadiska hrozby vzniku závažnej a nenahraditeľnej ujmy podľa . 2.6 V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje na nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého je vyvlastnenie natoľko intenzívnym zásahom do vlastníctva, že musí byť vykonávané len ako ultima ratio. Ak existuje dôvodná pochybnosť o zákonnosti tohto zásahu (pozri body (33) až (50) žaloby), je povinnosťou súdu zabrániť vzniku nevratného stavu priznaním odkladného účinku, a tu žalobkyňa odkazuje na nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 04.11.2020. Možnosť priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa predstavuje podstatnú procesnú záruku pre vyvlastneného pred nezvratnými dôsledkami vyvlastňovacieho rozhodnutia v situácii, keď by v medziobdobí do právoplatného rozhodnutia správneho súdu o zákonnosti vyvlastnenia mohlo dôjsť k takému postupu stavebných prác, ktorý by fakticky vylúčil navrátenie do pôvodného stavu (restitutio in integrum) v prípade úspechu vyvlastneného v konaní o správnej žalobe.

3. Dňa 19.06.2026 žalobkyňa doručila správnemu súdu podanie označené ako „Predloženie nového dôkazu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby“, ktorým tento dôkaz predložil ako ďalšiu zásadnú skutkovú okolnosť pre rozhodovanie o odkladnom účinku. Predloženým dôkazom je „Podnet zo dňa 10.04.2026 – upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu“ zo dňa 11.06.2026, z ktorého podľa žalobkyne vyplýva, že Okresná prokuratúra Prešov ním oficiálne vyhodnotila podnet žalobcu vo vzťahu k nepovolenej stavbe na dotknutej nehnuteľnosti ako dôvodný. Prokurátorka z dôvodu porušenia ustanovení o správnom konaní podala vyvlastniteľovi Upozornenie prokurátora podľa o prokuratúre na odstránenie nečinnosti. Preto žalobkyňa navrhla, aby správny súd na tento dôkaz pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby prihliadol a v záujme predídenia závažnej a neodstrániteľnej ujmy žalobcu urýchlene rozhodol o včas podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

4. Podaním zo dňa 29.07.2026 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila správnemu súdu podanie označené ako „Predloženie ďalších dôkazov k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby“, ktorým je Upovedomenie Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. Pd 226/26/7707-8 zo dňa 10.07.2026, ktorý preukazuje, že právne a faktické pomery na vyvlastňovanom pozemku sú zaťažené preukázanou nezákonnou nečinnosťou samotnej obce. Ak by správny súd žalobe odkladný účinok nepriznal, obec by na základe napadnutého rozhodnutia mohla okamžite začať s nezvratnými stavebnými úpravami pozemku, ktorého vyvlastňovací proces je takto priamo spochybnený dozorovým orgánom štátu. Navrátenie do pôvodného stavu (restitutio in integrum) by po prípadnom úspechu v meritórnom konaní bolo technicky aj ekonomicky nerealizovateľné. 4.1 Ďalej žalobkyňa dáva do pozornosti správneho súdu aj ďalšie dôkazy nasvedčujúce, že vyvlastnenie nebolo robené vo verejnom záujme obce, ale na priamu objednávku a potrebu súkromnej osoby na legalizáciu neoprávnených stavebných zásahov 4.2 Ďalej žalobkyňa predložila Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby pod č. SÚ-S/11212/127345/2026-Tu, doručené žalobkyni dňa 27.07.2026 zo strany Stavebného úradu Obec Šarišské Bohdanovce. Ním stavebný úrad sám výslovne uložil stavebníkovi povinnosť predložiť vytyčovací výkres a v prípade, že oplotenie zasahuje na vyvlastnený pozemok parc. č. H. XXXX/ X, aj geometrický plán na majetkovoprávne vysporiadanie. Podľa žalobkyne preto existuje vysoký

predpoklad, že časť nepovoleného oplotenia stojí práve na vyvlastnenom pozemku H. XXXX/X (pôvodne E. XXX/XX). Táto skutočnosť by priamo potvrdzovala argumenty uvedené v žalobe, že vyvlastnenie v skutočnosti zakrýva a legalizuje neoprávnené stavebné zásahy súkromných osôb na cudzom pozemku. 4.3 Nahliadnutím do spisu na stavebnom úrade dňa 27.07.2026 žalobkyňa zistila ďalšie listinné dôkazy podané samotným stavebníkom (I. H.), ktoré potvrdzujú argumentáciu žalobkyne v žalobe. Dňa 27.03.2026 vo svojom podaní stavebníci I. H. a J. H. výslovne uviedli, že:„...predloženie dokladov požadovaných vo výzve však v súčasnosti nie je objektívne možné, vzhľadom k tomu, že vo veci predmetného pozemku prebieha vyvlastňovacie konanie... Kým teda vyvlastňovacie konanie nebude právoplatne skončené, právny stav k predmetnému pozemku nie je ustálený a nie je možné riadne a úplne preukázať majetkovoprávne vysporiadanie...“ A v ďalšom odseku sami žiadali: „...aby stavebný úrad zohľadnil už vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie a aby do právoplatného skončenia vyvlastňovacieho konania neposudzoval nepredloženie dokladu o majetkovoprávnom vysporiadaní ako nesplnenie povinnosti...“ 4.4 V zápisnici zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 25.11.2025 k čiernej stavbe Garáže, ako ďalší dôkaz uvádzaný žalobkyňou, stavebný inšpektor konštatoval, že prístup je po pozemku H. XXX/XX. Stavebník I. H. na strane 6 zápisnice vlastnoručne podpísal toto vyjadrenie: „...Celý proces legalizácie je z môjho pohľadu podmienený legalizáciou prístupovej cesty ku mojim nehnuteľnostiam v štádiu riešenia – Okresný úrad, odbor vyvlastnenia.“. V závere zápisnice bol stavebník upozornený „aby riešil nelegálnu stavbu so stavebným úradom“. 4.5 Podľa žalobkyne tieto vyjadrenia a zistenia v plnom rozsahu potvrdzujú dôvodnosť tvrdení o nezákonnosti vyvlastnenia. 4.6 Žalobkyňa taktiež poukazuje na neštandardnú rýchlosť vybavovania žiadosti p. H. o dodatočné povolenie stavby (zo žiadosti p. H. o dodatočné povolenie stavby plota – dôkaz č. 27 – vyplýva, že žiadosť, ktorá bola spísaná dňa 20.07.2026, bola na MsÚ Prešov doručená 21.07.2026, na stavebný úrad bola doručená dňa 22.07.2026 a IHNEĎ v rovnaký deň (22.07.2026) stavebný úrad vyhotovil Oznámenie o začatí konania - dôkaz č. 24 - s termínom obhliadky na 18.08.2026). 4.7 Podľa žalobkyne tieto listiny (dôkazy) jasne dokazujú, že vyvlastnenie nebolo robené vo verejnom záujme obce, ale na priamu objednávku a potrebu súkromnej osoby na legalizáciu neoprávnených stavebných zásahov.

5. Žalovaný sa na základe výzvy Správneho súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 13.08.2026. 5.1 Úvodom žalovaný konštatuje, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Je povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení . Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2017, sp. zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. 5.2 Ďalej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa v argumentácii v časti týkajúcej sa návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obmedzila výhradne na konštatovanie, že okamžitý výkon rozhodnutia by žalobkyni spôsobil nenapraviteľný následok spočívajúci v kumulácii právnych a faktických zmien vyvolaných napadnutým rozhodnutím. Žalobkyňa neuvádza žiadnu argumentáciu konkretizujúcu dôsledky predstavujúce konzekvencie negatívnej povahy pre žalobkyňu. Uvedenými tvrdeniami žalobkyňa ani nepreukázala účel vyplývajúci z dikcie ustanovenia , t. z. či a akým spôsobom by naplnením vyššie uvedených skutočností by mohlo dôjsť k vzniku hrozby závažnej ujmy, prípadne hospodárskej škody a navyše bez špecifikácie výšky spôsobenej hospodárskej ujmy, pričom z uvedeného je zrejmé, že naplnením uvedeného predpokladu nemožno prisvedčiť dôvodnosti tvrdení žalobkyne. 5.3 Žalobkyňou predložený dôkaz - Upovedomenie Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. Pd 208/26/7707-4 zo dňa 11. júna 2026, sa podľa žalovaného týka konania, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní a žalobkyňa predmetným dôkazom neosvedčila existenciu

skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. 5.4 Záverom žalovaný konštatuje, že keďže žalobkyňa neosvedčila existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, navrhuje, aby súd zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

6. Podaním zo dňa 19.08.2026 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila správnemu súdu podanie označené ako „Žiadosť o vydanie potvrdenia o podaní správnej žaloby. Predloženie ďalších dôkazov k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby“, ktorým je Zápisnica z priebehu konania o dodatočnom povolení stavby “Oplotenie“ na pozemku parc. č. H. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, k.ú. C. D.“.

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného

účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

14. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

15. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

16. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.

17. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. zo dňa 30.05.2018.

18. Podľa tvrdenia žalobkyne, prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vyvlastniteľa umožňuje obci ako novému vlastníkovi okamžitú realizáciu nezvratných stavebných úprav (asfaltovanie, osadenie obrubníkov), ktoré sú avizované v odôvodnení rozhodnutia. Žalobkyňa zdôrazňuje, že ak dôjde k faktickej devastácii pôvodného stavu pozemku, ani prípadný úspech v správnom súdnom konaní a následná reštitúcia vlastníctva už nezabezpečí plnohodnotnú ochranu jej práv, nakoľko navrátenie do pôvodného stavu bude technicky aj ekonomicky nerealizovateľné. Žalobkyňa tiež poukazuje na to, že okamžitý výkon rozhodnutia by viedol k stavu, kedy by v prípade zrušenia rozhodnutia súdom musela niesť bremeno odstraňovania stavieb a domáhania sa nápravy v ďalších nákladných konaniach, čo predstavuje závažnú ujmu na jej majetkových právach.

19. V konaní o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

20. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu,

kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

21. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy.

22. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobkyne, ktorá sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobkyňu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

23. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že vyvlastnenie predstavuje konečný a spravidla nevratný zásah do vlastníckeho práva, správny súd zastáva stanovisko, že strata vlastníckeho práva na základe žalobou napadnutého rozhodnutia nie je rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku. Pokiaľ by tomu tak malo byť, zákonodarca by pri každom spochybnení zákonnosti napadnutého rozhodnutia o konštituovaní/strate vlastníctva s podaním správnej žaloby automaticky spájal vznik odkladného účinku ex lege aj pri žalobách proti týmto rozhodnutiam, čo však takýmto spôsobom neupravil. Ustanovenie oprávňuje fakultatívne priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak len za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom jednou z nich je preukázanie formou osvedčenia existenciu hrozby možných následkoch v zmysle v prípade nepozastavenia účinnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Prvoradé je v danom prípade posúdiť otázku, či priznaním odkladného účinku žalobou napadnutého rozhodnutia je možné zvrátiť, resp. oddialiť tie žalobkyňou pomenované skutočnosti, či negatívne dôsledky, ktoré žalobkyňa s výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia spája.

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, obsahom napadnutých rozhodnutí, pripojených administratívnych spisov, predložených ďalších dôkazov žalobkyňou a vyjadrenia žalovaného dospel k záveru, že nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého opatrenia hrozil právny následok uvedený v , ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň, správny súd z verejne dostupného výpisu z katastra nehnuteľností zistil, ako to aj žalobkyňa uvádza v žalobe, na LV č. XXX, okres K., obec C. D., katastrálne územie C. D., je vedená parcela registra „F.“ číslo parcely XXXX/X o výmere 1123 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku označený ako „pozemok využívaný podľa druhu pozemku“, čo je predmetom vyvlastnenia, je zapísaný ako vlastník vyvlastniteľ Obec Šarišské Bohdanovce v podiele 1/1, kde titulom nadobudnutia je uvedené pod Z-2864/2026 Rozhodnutie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR o vyvlastnení č.13758/2025-15.1.2./79188 zo dňa 09.12.2025, G1-445/2025, Z-4054/2026 Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OU- PO-PLO1-2026/066841-002 o zmene druhu pozemku zo dňa 28.05.2026, G1-445/2025 - číslo zmeny 119/2026, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní.

25. Za uvedeného stavu správny súd konštatuje, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe argumentuje najmä tým, že okamžitým výkon rozhodnutia by to viedlo k stavu, kedy by v prípade zrušenia rozhodnutia súdom musela niesť bremeno odstraňovania stavieb a domáhania sa nápravy v ďalších nákladných konaniach, čo predstavuje závažnú ujmu na jej majetkových právach. Zároveň vznikne stav, v ktorom budú do právneho vzťahu k nehnuteľnosti vstupovať tretie osoby a

nadväzujúce stavebné a majetkové vzťahy, čo spôsobí ďalšie právne a faktické zmeny, ktoré nemožno spätne odstrániť jednoduchým zrušením rozhodnutia. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že vlastnícke právo patrí medzi základné práva ústavnej ochrany, pričom zásah do neho vyvlastnením predstavuje intenzívny a spravidla nezvratný zásah. Z predloženého listu vlastníctva však vyplýva, že právne účinky rozhodnutia o vyvlastnení, spočívajúce v prechode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na vyvlastniteľa – Obec Šarišské Bohdanovce už nastali a boli premietnuté aj do evidencie katastra nehnuteľností. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobkyňou tvrdená ujma v podobe odstraňovania stavieb a domáhania sa nápravy v ďalších konaniach už nemá charakter bezprostredne hroziaceho následku, ale ide o stav, ktorý už nastal.

26. Správny súd nenachádza príčinnú súvislosť medzi bezodkladným výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení formou jeho zápisu do katastra nehnuteľností na jednej strane a žalobkyňou tvrdenou okamžitou realizáciou nezvratných stavebných úprav (asfaltovanie, osadenie obrubníkov), ktoré sú avizované v odôvodnení rozhodnutia. Otázky týkajúce sa stavebného riešenia vyvlastnenej nehnuteľnosti budú riešené a rozhodované až v stavebnom konaní a nie v konaní o vyvlastnení.

27. K predloženým ďalším dôkazom žalobkyne k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorými sú: Upovedomenie Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. Pd 226/26/7707-8 zo dňa 10.07.2026, Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby pod č. j. SÚ- S/11212/127345/2026-Tu pre stavbu „Oplotenie“ na pozemku parc. č. H. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X kat. úz. C. D., Žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov zo dňa 27.03.2026, Zápisnica o zistených nedostatkoch zo dňa 25.11.2025, Žiadosť o dodatočné povolenie drobnej stavby – plot zo dňa 20.07.2026, Zápisnica z konania o dodatočnom povolení stavby „Oplotenie“ na pozemku parc. č. H. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X kat. úz. C. D. zo dňa 18.08.2026, správny súd komplexným posúdením veci uvádza, že predmetné listiny sa za súčasného právneho stavu prioritne týkajú vyvlastniteľa Obce Šarišské Bohdanovce, ako nového vlastníka pozemku parcela registra „F.“ číslo parcely XXXX/X, ktorý bol predmetom vyvlastnenia na základe žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa predmetnými dôkazmi neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

28. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby je poskytnutie dočasnej ochrany pred takými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobcovi ešte len hrozia a ktorých vzniku možno priznaním odkladného účinku zabrániť. Priznanie odkladného účinku má preventívny charakter a jeho zmyslom je dočasné pozastavenie účinkov rozhodnutia v prípadoch, keď existuje reálna a bezprostredná hrozba vzniku závažnej ujmy. V prejednávanej veci však žalobkyňa neosvedčila existenciu takejto bezprostredne hroziacej ujmy. Správny súd zdôrazňuje, že v tomto štádiu konania predmetom posúdenia je výlučne existencia zákonných podmienok ustanovených v . Správny súd neposudzuje dôvodnosť samotnej správnej žaloby ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Predmetom posúdenia je výlučne splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

29. Žalobkyňa teda neosvedčila existenciu zákonných predpokladov podľa . Žalobkyňa síce poukazuje na zásah do jej vlastníckeho práva a na dôsledky napadnutých rozhodnutí, avšak keďže predmet vyvlastnenia je už zapísaný v katastri nehnuteľností vo vlastníctve niekoho iného, za daných okolností nie je možné vyvodiť existenciu bezprostredne hroziacej závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Samotné tvrdenie o zásahu do práv žalobkyne bez osvedčenia konkrétnych následkov a ich intenzity nepostačuje na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd za daného skutkového stavu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, návrhu žalobkyne nevyhovel, keďže priznanie odkladného účinku by v súčasnosti nemohlo zabrániť vzniku následkov, na ktoré žalobkyňa vo svojom návrhu poukazovala.

30. Vzhľadom na to, že inštitút odkladného účinku je výnimočným nástrojom a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom reálnosti hrozby vážneho nenapraviteľného následku, súd návrh žalobkyne zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

31. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

32. Z uvedených dôvodov, správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).