Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/239/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. F. XXXX/X, K., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: ANVEST, s.r.o., IČO: 47 224 428, so sídlom Martinská Dolina 3393/70, Nitra, zastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd p o k r a č u j e v konaní s dedičom žalobcu, ktorým je P. Q., nar. X.X.XXXX, bytom R. F. XXXX/ X, K..

II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia:

Súd ukladá žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, okres Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, ako byt č. XX vo vchode I. č. XX na 2. p., nachádzajúci sa v bytovom dome - XX b.j. I. XX, XX, XX, so súpisným č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6027/175937, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností vedených Okresným úradom Trnava, odb. katastrálny, pre kat. úz. Trnava, ktorými sú: byt evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Trnava, ako byt č. XX vo vchode I. č. 65 na 2. p., nachádzajúci sa v bytovom dome - XX b.j. I. XX,XX,XX, so súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6027/175937 a parc. č. XXXX o výmere 482 m2 - zastavané plochy a nádvoria evidovaná v kat. úz. Trnava na LV č. XXXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6027/175937 a zároveň, aby priznal žalobcovi náhradu trov konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.5.2021 právny zástupca žalobcu oznámil, že žalobca dňa 23.12.2020 zomrel, pričom súdu navrhol, aby ďalej konal s právnym nástupcom žalobcu, ktorým je jeho otec P. Q., nar. X.X.XXXX, bytom R. F. XXXX/X, K..

3. Dňa 20.5.2021 doručil právny nástupca žalobcu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiada, aby súd uložil obchodnej spoločnosti ANVEST, s.r.o., aby ako vlastník nehnuteľnosti nenakladala s predmetnou nehnuteľnosťou, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, okres Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, ako byt č. XX vo vchode I. č. XX na 2. p., nachádzajúci sa v bytovom dome XX b.j. I. XX,

XX, XX, so súpisným č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6027/175937, ako aj aby sa zdržala akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu alebo úplnému vylúčeniu dodávok energií a iných plnení (voda, elektrina, plyn a pod.) súvisiacich s užívaním predmetného bytu a zároveň, aby súd uložil obchodnej spoločnosti ANVEST, s.r.o.., aby strpela prítomnosť P. Q., nar. X.X.XXXX v uvedenej nehnuteľnosti za účelom pokojného užívania (bývania) v nehnuteľnosti.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil právny nástupca žalobcu tým, že zo strany žalovaného (resp. jeho konateľa) dochádza znova ku konaniu, ktorým sa snaží zabrániť riadnemu užívaniu predmetného bytu, pričom toto konanie zahŕňa nečakanú návštevu p. V., keď zazvonil na vchodové dvere a oznámil im, že vie o úmrtí žalobcu a prišiel ukázať byt záujemcom, avšak do bytového domu ho právny nástupca žalobcu nepustil, svojvoľné zaslanie žiadosti o odpojenie elektrickej energie spoločnosťou ANVEST, resp. jej konateľom p. V. do elektrární; ustavičné vyhrážanie sa p. V. právnemu nástupcovi žalobcu a aj jeho vnučke, že skončia na ulici, že je to jeho byt, zaslanie listu vnučke, že sa majú do 7 dní vysťahovať a vyprázdniť byt od svojich osobných vecí. Právny nástupca žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby bola zachovaná kontinuita už skoršie nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko skutkovo sa situácia nijako nezmenila okrem tej roviny, že predmetný byt užíva spolu so svojou vnučkou a jej rodinou, a to so súhlasom žalobcu udeleným im pred jeho smrťou a následne vo vzťahu k vnučke a jej rodine tiež so súhlasom právneho nástupcu žalobcu. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sú podľa právneho nástupcu žalobcu tie, že od septembra 2016 sa dejú pre pôvodného žalobcu a následne pre právneho nástupcu žalobcu, nevysvetliteľné veci. Žalobca vždy uhrádzal žalovanému všetky platby až do októbra 2016, kedy ho navštívili dvaja neznámi muži, ktorí tvrdili, že sú noví majitelia bytu, pričom sa mu vyhrážali vysťahovaním z bytu, pokiaľ neuhradí na ich osobný účet sumu 900 eur. Žalobca zo strachu túto platbu uhradil. V pravidelných intervaloch neznámi muži žalobcu urážali, vyhrážali sa mu, obťažovali jeho a susedov, vytvárali na neho nátlak, aby sa z bytu vysťahoval. Dňa 23.12.2016 bol v byte č. 16 odpojený plyn, nakoľko niekto sfalšoval podpis žalobcu na dokumentoch pre odhlásenie plynu. Od decembra 2016 pôvodný žalobca v tomto byte č. XX už nebýval, nakoľko nezvládal vyhrážky a nátlak zo strany žalovaného a zároveň bol po ťažkej operácii srdca a infarkte, preto z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu išiel bývať k rodičom. Do bytu č. XX chodieval len pre poštu a osobné veci, ktoré potreboval a vždy ako sa snažil byt odomknúť, tak v zámke bolo lepidlo. Z tohto dôvodu musel kontaktovať asistenčnú kľúčovú službu, ktorá mu jeho byt otvorila, ale zároveň musela vymeniť zámku, za čo žalobca vždy zaplatil sumu 50 eur. V januári 2017 mu bol odhlásený trvalý pobyt z bytu č. XX, čo žalobca zistil, až keď išiel voliť. V tomto čase je v byte opäť odhlásený plyn (uvedené nezapríčinil pôvodný žalobca) a odobraté boli z bytu aj hodiny, boli vyhodené poistky a je ulomený úchyt na spínači aby sa nemohli znovu nahodiť poistky. Byt je preto momentálne bez plynu, elektriny, v byte je vlhko a zima, čím sa byt znehodnocuje. Pôvodný žalobca sa aj s neterami snažil o stretnutie s konateľom žalovaného p. Ščerbom, a rovnako sa snažili dohodnúť na pokračovaní v splácaní pôžičky, no bezúspešne. Aj z tohto žalobca vyvodzoval, že žalovanému nejde o splatenie úveru ale výhradne o byt č. 16. Pri odpojení elektrickej energie bol žalobcovi poškodený istič v rozvodovej skrini, čo pripisuje ľuďom z okolia p. V., nakoľko sa v okolí bytu č. XX a bytového domu pohybovali rôzne žalobcovi neznáme osoby, ktoré sa mu vyhrážali, pokrikovali po ňom a urážali ho. Žalobca bol toho názoru, že ak by prišiel odpojiť elektrinu zamestnanec Západoslovenskej distribučnej spoločnosti, tak by po sebe nezanechal takýto odkaz v podobe poškodeného ističa. Na základe uvedených skutočností má právny nástupca žalobcu dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a život svojej vnučky a jej rodiny, hlavne o život a psychické zdravie maloletého dieťaťa a taktiež o byt č. XX. S prihliadnutím na jeho zdravie chce právny nástupca žalobcu nehnuteľnosť pokojne užívať bez toho, aby sa musel báť toho, či ho niekto fyzicky nenapadne či už v byte alebo pred vstupom do bytu, alebo či niekto nepoškodí prívod elektrickej energie prípadne plynu do bytu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil právny nástupca žalobcu kópiu žiadosti žalovaného o ukončenie dodávky elektrickej energie zo dňa 19.4.2021, výzvu žalovaného adresovanú jeho vnučke A. F. zo dňa 5.5.2021, ako aj úmrtný list žalobcu.

5. Súd z úradnej činnosti zistil, že žalobca dňa 23.12.2020, (t.j. po začatí konania) zomrel.

6. Podľa ustanovenia a , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (ods. 1). Smrťou táto

spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (ods. 2).

7. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa ustanovenia , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa ustanovenia a , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2).

10. Jednou zo základných podmienok konania je spôsobilosť účastníkov mať práva a povinnosti. Keďže žalobca zomrel počas konania, stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím je daný nedostatok podmienok konania. Uvedený nedostatok však možno v prípade žalobcu odstrániť rozhodnutím o pokračovaní v konaní s jeho dedičom. Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Notárskom úrade JUDr. Daniely Jašekovej pod sp. zn. , 10 D not 12/2021. Dňa 5.5.2021 oznámila notárka JUDr. Jašeková tunajšiemu súdu okruh predpokladaných dedičov. Ako dedič do úvahy prichádza otec poručiteľa, a to P. Q., rod. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. F. XXXX/X, K..

11. Nakoľko v priebehu konania došlo k úmrtiu žalobcu, súd potreboval ustáliť okruh účastníkov. V zmysle vyššie uvedeného súd rozhodol, že v konaní pokračuje s jediným dedičom žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď súd od právneho nástupcu žalobcu nevyžadoval súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu, keď súd za takýto súhlas považoval doručenie návrhu právneho nástupcu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.5.2021. Súd rozhodol v súlade s ustanovením a .

12. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

16. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa a , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)

18. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

19. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

20. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s prílohami, pričom má za to, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyhovieť len čiastočne.

21. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

22. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení , v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi) /rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 49/2010/.

23. Právny nástupca žalobcu sa domáha uloženia zákazu nakladať s bytom č. 16 žalovanému formou neodkladného opatrenia. Pod pojmom nakladanie s nehnuteľnosťou sa vo všeobecnosti chápe jej scudzenie (teda predaj, darovanie), odkázanie závetom, zaťaženie záložným právom. Z tvrdení právneho nástupcu žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že pôvodný žalobca dňa 1.2.2016 ako predávajúci, uzavrel so žalovaným ako kupujúcim, Kúpnu zmluvu č. 1/2016, predmetom ktorej bol prevod predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného. Účelom tejto kúpnej zmluvy však, podľa pôvodného žalobcu, nebol úmysel previesť natrvalo vlastníctvo bytu na kupujúceho v zmysle štandardného predaja bytu, ale išlo výlučne len o zabezpečenie žalobcovho záväzku vrátiť žalovanému finančné prostriedky vo výške 42.000 eur s príslušenstvom, ktoré mu kupujúci formálne

titulom kúpnej ceny za byt vyplatil s tým, že po vrátení predmetnej sumy navýšenej o určitú sumu, kupujúci prevedie žalobcovi byt späť do vlastníctva. Na tento účel, teda na zazmluvnenie vrátenia finančných prostriedkov, ako aj na zaistenie možnosti obývať byt, žalobca s kupujúcim uzatvoril nájomnú zmluvu označenú ako Zmluva o nájme bytu č. 2/2016. Pôvodný žalobca, ako aj jeho právny nástupca, poukazujú na to, že pri uzatváraní jednotlivých zmlúv išlo o prípad spoločnej vedomej nezhody vôle s prejavom, ktorá spočívala v tom, že obe strany podpisom predmetných zmlúv zhodne prejavili niečo iné, ako v skutočnosti chceli dosiahnuť - žalobca si chcel od žalovaného požičať peniaze a nie predať mu byt a žalovaný mu chcel požičať peniaze a nie kúpiť od neho byt. V tomto prípade sú, podľa žalobcu a jeho právneho nástupcu, obe zmluvy (kúpna aj nájomná) neplatné, a preto sa domáha v rámci tohto konania určenia vlastníckeho práva k bytu. Nakoľko sa jedná o rozhodovanie o neodkladnom opatrení, nie je vzhľadom na krátkosť času a ani na účel tohto inštitútu možné vykonávať vo veci rozsiahle dokazovanie, pričom stačí, ak má súd skutočnosti tvrdené žalobcom za osvedčené. Vzhľadom na tvrdené skutkové okolnosti, považoval súd žalobou uplatnený nárok žalobcu za osvedčený, keď tento nárok nie je jednoznačne vylúčený a na jeho potvrdenie bude potrebné vykonať riadne dokazovanie. Ak potom pôvodný žalobca v priebehu konania zomrel ešte pred vykonaním dokazovania, a na jeho miesto nastúpil jeho jediný právny nástupca, s ktorým súd pokračuje v konaní, považoval súd aj nárok právneho nástupcu žalobcu za osvedčený, a to až do vykonania riadneho dokazovania a skutkového a právneho posúdenia veci. Súd je toho názoru, že v danom prípade je na mieste vlastníckemu právu žalobcu poskytnúť ochranu vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami zákrokom zo strany súdu (vydaním neodkladného opatrenia) tak, aby žalovaný dočasne nenakladal s predmetnou nehnuteľnosťou a to až do rozhodnutia vo veci samej. Súdu neprináleží v konaní o neodkladnom opatrení vyjadriť sa k tomu, či je kúpna zmluva a nájomná zmluva, ktoré žalobca a následne právny nástupca žalobcu spochybňujú, platná alebo neplatná, avšak skutočnosti uvádzané právnym nástupcom žalobcu považuje súd za osvedčené a pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujúce.

24. Pokiaľ ide o splnenie prvého z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie žalobným návrhom uplatneného nároku žalobcu resp. právneho nástupcu žalobcu a teda, že je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, vzhľadom na to, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo by bolo predčasné a neodôvodnené v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu a jeho právneho nástupcu je očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, že kúpna zmluva, ktorou došlo k spornému prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo žalobcu na žalovaného, je neplatná, bude nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť, pričom úspešnosť takéhoto žalobného návrhu ale nie je v tomto štádiu dosiaľ očividne vylúčená. Osvedčenie nároku žalobcu a jeho právneho nástupcu, uplatňovaného žalobným návrhom, je preto daný. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd zastáva názor, že v danom prípade je daná bezprostredná vecná a obsahová súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a ohrozenými, či porušenými právami žalobcu, ktorých ochrany sa domáha. Napriek tomu, že súd nemá preukázané, že by žalovaný vykonával úkony smerujúce k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou, nie je potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, pretože neodkladné opatrenie v nariadenom znení, v akom sa ho domáha právny nástupca žalobcu, by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť včasnú a efektívnu ochranu navrhovateľovi. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia takisto zohľadňoval možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaný nemá žiadny úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť na inú osobu resp. iným spôsobom s ňou nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného a nijakým spôsobom ho neobmedzí. Ak naopak žalovaný má úmysel nehnuteľnosť scudziť, prípadne ju zaťažiť, v takomto prípade existuje bezprostredná hrozba ujmy na právach právneho nástupcu žalobcu a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia existuje. S prihliadnutím na dané okolnosti sa preto súdu javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého právnym nástupcom žalobcu môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil a zásah do ktorých zo strany žalovaného je reálny, keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu a jeho právneho nástupcu. V zmysle hospodárnosti súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné, aby bol zachovaný okruh strán

sporu a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca v priebehu konania zomrel. Prípadné reťazenie zmlúv a zmeny okruhu strán sporu v konaní, by predĺžilo súdne konanie a preto nariadené neodkladné opatrenia má v tomto smere aj preventívny charakter. Z uvedených dôvodov súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, ktoré je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

25. Ďalej sa právny nástupca žalobcu svojím návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby strpel jeho prítomnosť v byte č. XX za účelom jeho pokojného užívania a bývania. Súd pre úplnosť dodáva, že súdna prax pre vydanie neodkladného opatrenia vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Ak by mal právny nástupca žalobcu v byte bývať, a teda by bolo vyhovené návrhu v časti, aby žalovaný strpel prítomnosť právneho nástupcu žalobcu v predmetnej nehnuteľnosti za účelom jeho pokojného užívania a bývania, súd je toho názoru, že uvedené by bolo významným zásahom do vlastníckeho práva žalovaného a ujma žalovaného by bola neprimeraná výhode, ktorú by nariadením neodkladného opatrenia získal právny nástupca žalobcu (ak by súd rozhodol, že žalovaný má povinnosť strpieť právneho nástupcu žalobcu vo svojom byte). Táto výhoda právneho nástupcu žalobcu by bola neprimeraná aj z toho dôvodu, že nie je dôvod, aby žalovaný musel strpieť jeho prítomnosť a neexistuje právny dôvod na to, prečo by tam mal právny nástupca žalobcu byť. Žalovaný je totiž toho času stále vlastníkom bytu č. XX, tak ako vyplýva aj z katastra nehnuteľností, pričom všetky skutočnosti uvádzané žalobcom a jeho právnym nástupcom v žalobe a čiastočne sa opakujúce aj v návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.2.2018 a zo dňa 20.5.2021 ohľadne nadobudnutia bytu a jeho neoprávneného odobratia a neplatnosti zmlúv, budú predmetom dokazovania vo veci samej. Okrem uvedeného, aj tá skutočnosť, že právny nástupca žalobcu odvodzuje svoj nárok na strpenie jeho prítomnosti v byte č. XX na základe ústnej dohody, ktorú uzavrel so žalobcom aj napriek tomu, že v zmysle čl. II bod. 5 Zmluvy o nájme bytu č. 2/2016 zo dňa 1.2.2016 mal takéto konanie žalobca zakázané, je pre súd dôvodom, pre ktorý nevidí v danej veci potrebu neodkladnej úpravy pomerov a urgentného zásahu zo strany súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia. Právny nástupca žalobcu, ako otec žalobcu, v súčasnosti nemá k bytu žiadne reálne užívacie právo, má svoj trvalý pobyt nahlásený na inej adrese (na adrese Ulica F. XXXX/X, K., kde, ako to uviedol sám žalobca, býval pred svojou smrťou so svojimi rodičmi) a jeho zotrvávanie v byte č. XX bez platnej nájomnej zmluvy, či bez súhlasu vlastníka bytu, je v podstate neoprávnené.

26. Právny nástupca žalobcu súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žiadosť žalovaného o prerušenie distribúcie elektriny zo dňa 19.4.2021 a výzvu žalovaného zo dňa 5.5.2021. Z týchto podkladov vyplýva, že bola na adrese I. XXXX/XX, K., 2. p byt č. XX prerušená distribúcia elektriny a že žalovaný vyzval A. F., aby do 7 dní kontaktovala konateľa žalovaného za účelom odovzdania bytu a v rovnakej lehote tento byt dobrovoľne opustila a vypratala, nakoľko v tomto byte býva bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Nakoľko právny nástupca žalobcu nemá v súčasnosti žiadne právo k bytu, má súd za to, že nemožno žiadnym spôsobom zasahovať do práv vlastníka bytu č. XX (v tomto konaní žalovaného) a prikázať mu, aby v byte č. XX mal zapojený plyn, elektrinu alebo iné plnenia súvisiace s užívaním vyššie uvedeného bytu, prípadne zasahovať mu do toho, že sa ako vlastník domáha vypratania bytu a jeho odovzdania vlastníkovi od vnučky právneho nástupcu žalobcu, ktorá rovnako nemá žiadne právo byt užívať.

27. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemôže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému strpieť prítomnosť právneho nástupcu žalobcu v predmetnom byte a v časti uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu alebo úplnému vylúčeniu dodávok energií a iných plnení súvisiacich s užívaním bytu č. XX vyhovieť, nakoľko nie sú naplnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie uplatneného nároku, nevyhnutnosť úpravy daných pomerov a naliehavá potreba zákroku zo strany súdu. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vo výroku III. tohto uznesenia zamietol.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné ( v spojení s ).

Proti výroku II. a proti výroku III. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).