Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-12-2020.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou E.. A. E. Y. R. Ž.: Š. F., X.. XX.X.XXXX, V. L. R. XXX/XX, XXX XX R. Š. S. R., J. Ž.: H. X., R..K..S.., R. R. P. X, XXX XX R., A.: XX XXX XXX, J. B.: E.. E. G., C. R. R. C. J. XX, XXX XX K., A.: XX XXX XXX o vyplatenie omeškanej mzdy s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Trovy konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na vyplatenie mzdy plus úroky z omeškania, k nároku na náhradu škody v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Škody spôsobené zamestnávateľom za meškanie mzdy vyčíslil v sume 500,- € s tým, že sa jedná o cestovné náklady, náklady na platenie odvodov do zdravotnej poisťovne, platenie faktúr a dvojročný sklz. So žalovaným ako zamestnávateľom sa dohodli na skončení pracovného pomeru k 26.6.2018. Pracovný pomer trval od 12.6.2018 do 26.6.2018. Dôvodom ukončenia boli žalobcove zdravotné problémy. Podľa pracovnej zmluvy bol výplatný termín najneskôr do konca mesiaca, čo sa nestalo a mzda na jeho písomnú výzvu dňa 12.7.2019 bola vyplatená 7.8.2020. Išlo o mzdu za obdobie od 12.6. do 26.6.2018. Reakcia na výzvu žalobcu z 12.7.2019 mu prišla od žalovaného až 5.8.2020. V liste z 5.8.2020 sa žalovaný ospravedlnil za nedopatrenie a pochybenie z jeho strany a mzda bola vyplatená v sume 160,- € dňa 7.8.2020. Žalobca žalobu neskôr na výzvu súdu upresnil tak, že úrok z omeškania požaduje vo výške 9 % od 16.8.2018. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca uňho pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.6.2018 od 12.6. 2018 ako pracovník vo vákuovej baličke. V pracovnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba v trvaní 3 mesiacov. V dňoch 25.6. a 26.6.2018 žalobca nenastúpil do práce a dôvod neprítomnosti nepreukázal, preto s ním žalobca ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 26.6.2018, čo bolo žalobcovi oznámené listom z 2.7.2018. Mzda za odpracované dni v mesiaci jún 2018 bola uložená v pokladni žalovaného a pochybením pracovníčky vola mzda vo výške 160,- € žalovanému vyplatená až 5.8.2020 po tom, čo žalobca oslovil vedenie žalovaného. Za omeškanie sa žalovaný žalobcovi ospravedlnil. Vzhľadom na zdravotné problémy žalobcu nepostupoval žalovaný podľa bode 7.9.pracovnej zmluvy, v zmysle ktorého mal nárok na peňažnú náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku. Uplatňovaná výška úrokov žalobcom nie je v súlade so zákonom, nakoľko táto bola k 31.7.2018, kedy bola splatná mzda za mesiac jún 2018 vo výške 5 %, nie 9 %, ako si žalobca uplatňuje. Keďže žalovaný bol s vyplatením mzdy v omeškaní od 1.8.2018 do 5.8.2020, teda 2 roky a 5 dní, má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 16,19 €, ktorú sumu mu žalovaný zaslal v priebehu konania na účet. Z nejasnej žaloby vyplýva, že si uplatňuje žalobca aj náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo je zjavne nedôvodné, lebo pracovný pomer nebol skončený
výpoveďou a tiež si uplatňuje náhradu škody 500,- €, ktorú výšku napriek poučeniu súdom nijako nepreukázal. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 3. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval tak, že žalovaným bola porušená pracovná zmluva a pracovnoprávne vzťahy nevyplatením mzdy vo výplatnom termíne. Hrubo poškodzoval dobré mravy žalobcu. Bol povinný tiež zabezpečovať vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám zdravého stravovania. Zrážku za stravné vo výške 2,40 € mu zrazil zo mzdy za mesiac jún 2018. Žalobca žiadal peňažnou formou priznať stravné za 9 dní a 9 kusov stravných lístkov vo sume 35,10 €, tiež cestovné náklady od 12.6.2018 do 31.7.2020 za 9 odpracovaných dní plus od 1.7.218 do 31.7.2020 (3 až 6 krát za mesiac/24 mesiacov krát 3 je minimálne 72 krát) cestovanie k žalovanému na doriešenie záležitostí v sume 226,80 € za 24 mesiacov (1,40 € jedna cesta Spišský Štiavnik - Svit). Žiadal doplatiť teda ešte cestovné náklady a stravné, mzda a úroky z omeškania boli vyplatené. 4. Žalovaný sa opätovne písomne vyjadril a uviedol, že mzda a úroky z omeškania boli žalobcovi vyplatené. Ostatné nároky sú zjavne nedôvodné. Pokiaľ ide o stravné, to žalovaný poskytuje v zmysle § 152 Zákonníka práce svojím zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, v ktorom si môžu vybrať z 5.druhov hlavných jedál. Žalobcovi bolo poskytnuté stravovanie v dňoch 18.6., 21. a 22.6.2018. V iné dni o stravovanie neprejavil záujem a neexistoval dôvod na vydanie stravnej poukážky. Opodstatnenosť cestovného za údajne 72 ciest na doriešenie záležitostí žalobca nijako nepreukázal, žalovaný nárok neuznal. 5.Vyjadrenie žalovaného súd zaslal spolu s predvolaním na pojednávanie žalobcovi, vyjadreniu stanovisko nezaujal, nezúčastnil sa ani pojednávania napriek tomu, že mu bolo riadne dňa 27.5.2021 doručené. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 18.6.2021, súd na ňom aj meritórne rozhodol. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu trval na písomných vyjadreniach, žiadal žalobu zamietnuť a trovy konania si neuplatnil. 6. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z Pracovnej zmluvy zo dňa 11.6.2018, z výplatnej pásky za mesiac jún 2018, z Oznámenia o vyplatení mzdy z 5.8.2018, z Potvrdenia o zamestnaní z 30.6.2018, zo Žiadosti o vyplatenie dlžnej mzdy zo 16.8.2018, z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 3.2.2021, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola uzavretá dňa 11.6.2018 Pracovná zmluva, na základe ktorej žalobca pracoval u žalovaného od 12.6. 2018 ako pracovník vo vákuovej baličke. V pracovnej zmluve bola dohodnutá skúšobná doba v trvaní 3 mesiacov. V dňoch 25.6. a 26.6.2018 žalobca nenastúpil do práce a dôvod neprítomnosti nepreukázal, preto s ním žalobca ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 26.6.2018, čo bolo žalobcovi oznámené listom z 2.7.2018. Nebolo sporné, že mzda nebola vyplatená žalobcovi za odpracované dni v mesiaci jún 2018 vo výplatnom termíne, za čo sa žalovaný žalobcovi ospravedlnil a mzdu mu dňa 5.8.2020 vyplatil, v priebehu konania mu doplatil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % za obdobie omeškania od 1.8.2018 do 5.8.2020, teda za teda 2 roky a 5 dní vo výške 16,19 €. Ďalšie nároky žalobcu v zmysle poslednej úpravy žalobného petitu sú zjavne nedôvodné a ničím nepreukázané. Pokiaľ ide o stravné, žalovaný stravovanie poskytuje v zmysle § 152 Zákonníka práce svojím zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, v ktorom si môžu vybrať z 5.druhov hlavných jedál. Žalobcovi bolo poskytnuté stravovanie v dňoch 18.6.,21.6. a 22.6.2018. V iné dni o stravovanie neprejavil záujem a nebol dôvod na vydanie stravnej poukážky. Za stravné, ktoré mu bolo zrazené zo mzdy zamestnávateľ uhrádza 1,80 €, zo sociálneho fondu sa hradí 0,34 €, zamestnanec dopláca 0,80 €, teda za tri obedy mal žalovaný uhradiť sumu 2,40 € tak, ako je to správne žalovaným uvedené vo výplatnej páske. Opodstatnenosť cestovného za údajne 72 ciest na doriešenie záležitostí žalobca nijako nepreukázal, súdu len predložil 2 cestovné lístky z februára 2021 za cestu zo Spišského Štiavnika do Svitu. 7. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523151'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 42 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
9. Podľa § 43 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
10. Podľa § 45 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Podľa ods. 2, skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
Podľa ods. 3, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
11. Podľa § 46 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
12. Podľa § 72 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
13. Podľa § 118 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ods. 3 pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
14. Podľa § 129 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
15. Podľa § 130 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa ods. 2 mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.
Podľa ods. 4 mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vyplatil žalobcovi mzdu oneskorene, ani to, že mu ju doplatil aj s úrokmi z omeškania. Na ďalšie žalobcom uplatňované nároky v súvislosti so stravným a cestovným nie je daný žiaden zákonný dôvod, žalobca v tomto smere ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zanikol ukončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zamestnávateľa.
17. Podľa § 152 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Podľa ods. 2 zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Podľa ods. 3 zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
Podľa ods. 4 pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Podľa ods. 6 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523152'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd žalobu zamietol
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, C.s.p., teda úspešný žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, tento si však trovy výslovne neuplatnil.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).