Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-170-2020.pdf
PDF · 73.92 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/170/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. a otec - C., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
Súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.10.2020 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého N. na sumu 300,-€ mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že výdavky maloletého sa zvýšili, ona má zdravotné problémy a už nemôže brať ohľad na to, že otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že mu je ľúto, že sa matka spolu s maloletým ocitla v takejto situácii, je však vo výkone trestu odňatia slobody s tým, že má 15-ročný trest a výstup očakáva v novembri 2031. Vo výkone trestu síce pracuje, ale nezarába veľa, navyše má aj iné pohľadávky, ktoré bude platiť celý život. Žiadal teda návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.
3. Otec bol o termíne pojednávania upovedomený, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a charakter veci konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/335/2007 a spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/56/2013, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého N. rozhodnuté v rámci konania o určenie otcovstva, kde rodičia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností uzavreli rodičovskú dohodu schválenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 39C 335/2007-55 zo dňa 28.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2010. Rodičia sa dohodli tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30,-€ mesačne v období od 31.3.2005 do 31.3.2010 a vo výške 50,-€ mesačne od 1.4.2010. Zároveň sa rodičia dohodli aj na splátkach zročného výživného. V čase tohto
rozhodnutia bola matka riadne zamestnaná a spolu s maloletým bývala na ubytovni, otec bol vo väzbe a maloletý bol vo veku 5 rokov.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/56/2013-83 zo dňa 10.04.2013 súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2013.
7. Matka vo výpovedi uviedla, že v tomto školskom roku maloletý N. navštevuje 8.triedu ZŠ, nakoľko v 5.triede prepadol a chodil aj do nultého ročníka. Výživné zo strany otca jej v súčasnosti posiela exekútor s tým, že je to najviac 45,-€ mesačne. Otec maloletého bol vo výkone trestu odňatia slobody 9 rokov a po jeho prepustení mu dala šancu, dokonca mu pomohla vybaviť prácu, ale on si zvolil spôsob života taký, že je opäť vo výkone trestu odňatia slobody. Otec je s maloletým v kontakte, píšu si a posielajú fotografie. Ďalej uviedla, že maloletý má zdravotné problémy a chodieva s ním k endokrinológi a alergológovi s tým, že doplatky na lieky sú asi 20,-€ mesačne. Býva so synom v obecnom byte, kde budú bývať ešte asi rok a potom dúfa, že jej pridelia nájomný byt. Za nájom platí 150,-€ mesačne. Doplnila, že je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 158,-€ mesačne. Okrem toho chodí pomáhať jednej starej pani ako opatrovateľka, z čoho má príjem asi 400,-€ mesačne.
8. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného vyjadril tak, že chápe, že maloleté dieťa potrebuje financie, a teda k návrhu na zvýšenie výživného sa pripojil. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
9. Z listinných dôkazov vyplýva, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody zamestnaný a v roku 2020 zarobil 217,10 € priemerne mesačne netto a v roku 2021 (január až marec) mal príjem 236,64 € priemerne mesačne netto. Z výkonu trestu odňatia slobody priamo zasielajú výživné v rozmedzí od 2,01 € do 42,96 € mesačne.
10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 16.07.2017 do 15.11.2031.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že posledným rozhodnutím o výživnom bolo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C 335/2007-55 zo dňa 28.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2010, kedy bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom už v čase uzavretia tejto dohody bol otec vo väzbe. Súčasným dokazovaním bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého a to jeho prestupom na vyšší stupeň vzdelávania ako aj vyšším vekom, čo možno považovať za odôvodnené zmeny pomerov na strane maloletého. Otec je už dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody a aj keď je vo výkone trestu pracovne zaradený, nedosahuje taký príjem, aby bol schopný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným. Doposiaľ určené výživné vo výške 50,-€ mesačne súd považuje za primerané s prihliadnutím na tú skutočnosť, že aktuálne možnosti otca mu neumožňujú prispievať na výživu maloletého viac. Preto, i keď došlo u maloletého k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, nie je možné v súčasnosti návrhu matky vyhovieť. Matka uviedla, že má príjem asi 400,-€ mesačne netto a okrem toho poberá aj čiastočný invalidný dôchodok, a teda výživu dieťaťa je schopná zabezpečiť. Z uvedených dôvodov súd návrh matky zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).